Je ťažké radiť, keď nepoznáme všetky súvislosti. Vážne sa s ním porozprávaj a to tak, že si stanovíš svoje podmienky. Dáš mu na výber, buď sa na niečom dohodnete a bude to plniť, alebo to nemá zmysel. Povedz mu, čo ti vo vašom vzťahu chýba a čo by si rada zmenila. Uvidíš, ako bude reagovať a či je ochotný pre teba niečo urobiť, teda nech ukáže, či mu na tebe záleží. Až potom sa rozhoduj.

a čo tak prestať mu poskytovať full servis, možno ho to nakopne a prestane to považovať za samozrejmosť.

Po 14 rokov manželstva sú možno už väčšie deti a nástáva akési prázdno vo vzťahoch. Veľa krát sa začínajú až v tomto období spoznávať manželia, lebo veď deti boli malé, riešila sa situácia bytová, jednoducho nebol čas na takú komunikácia v zmysle, ako sa máš, čo prežívaš, čo vlastne očakávaš,...

Neviem, či sa Tvoj manžel takto správa od určitého času, alebo to bolo stále. Ja by som už dnes neriešila situáciu radikálne, ale najprv by som chcela nadviazať na pekné, čo bolo kedysi a začala rozmýšľať nad komunikáciou, ako ho dokopať na rozhovor. Napr. možno by som ho pozvala na neutrálnu pôdu a zisťovala, jeho predstavy o spoločnom živote a potom by som predostrela vlastné predstavy.

Isté je, že radí sa ľahšie ako koná. Tak prajem veľa zdaru. Nie vždy je všetko takým, ako sa nám zdá

Doma "musim" pomahat, co mam kamošov, tak tiež. O financovani domaceho rozpočtu ani nevravim. Myslel som, že to tak funguje všade.Nechapem....:confused:

Viete, dnes som počula dobrú radu do manželstva. Muž keď príde domov, tak prvé čo príde, vyobjíma deti - ZLE. Prvé čo urobí, má vystískať ženu a potom deti (platí aj naopak). Rodičia sa často upnú na deti a prestávajú spolu komunikovať, vlastne jediná komunikácia, čo prebieha je o deťoch. Lenže tie vyrastú a osamostatnia sa. A zrazu v domácnosti zostanú dve samostatné jednotky, každá s vlastným životom, lebo už nie je o čom.

Súhlasím s Líviou aj Willmou.
Najviac by Vám pomohla komunikácia, aj keď viem ako ťažko sa k nej dopracovať. V najhoršom prípade by pomohla aj nejaká nestranná osoba, ktorá by miernila vaše emócie a hlavne by to mala byť osoba, pred ktorou by mal tvoj manžel rešpekt a bral jej slová vážne.

dobra rada nad zlato: uprimne sa zamysliet sam nad sebou, ze co robim zle. od toho sa vsetko odvija...

Xkrát som čítala tvoju tému. Aj ja mam dceru s tými istými problémami ako máš ty, navyše jej manželovi je ešte prednejší krčma. Dcera má naročné povolanie, popri tom studuje vysokú školu a nie je nič príjemné,keď príde po 12hodinovej službe domov a doma ju čaka opitý manžel. Vnuka beriem zo školky a do večera je u nás. Ani pre malého by nešiel. Za svojho 5 ročného manželstva od neho 2 krát odišla a zase sa na jeho naléhanie vrátila, ale nič sa nezmenilo.
Môj názor : Jste mladé a obetovať sa mužovi ( i keď je to otec vašich detí ) je podľa môjho názoru obetovať seba samú. Nie je pravda,že deti vyrastú a zrazu nemajú rodičia čo robiť. Aj veľké deti potrebují záujem a starostlivosť rodičov a navyše, správanie rodičov doma je pre dieťa najvätším príkladom.
Rada: Nezostávať v takomto manželstve. Kvôli sebe aj kvôli deťom.
Prajem ti, šťastné rozhodnuti. Nie všichni muži sú rovnakí.

Doma "musim" pomahat, co mam kamošov, tak tiež. O financovani domaceho rozpočtu ani nevravim. Myslel som, že to tak funguje všade.Nechapem....:confused:

Určite nemusíš, nehanbi sa a povedz to tak ako to je: Ty pomáhať chceš.

:) ono ani niekedy nejde priamo o to fyzické pomáhanie. keď príde muž domov po náročnej makačke, tak asi sa hneď nechytí vysávača a nejde povešať prádlo. skôr ide o to, aby si nesadol hneď pred telku a vykrikoval cez chodbu, že chce pivo a čo je na večeru. takže napríklad my doma sa snažíme robiť kompromis - nejaký stred medzi tým.
p.s. asi treba najskôr vyskúšať rozhovor, ale neviem poradiť čo ďalej, keď to nepomôže

Komunikujte komunikujte lebo dopadnete ako ja s manzelkou.

Xkrát som čítala tvoju tému. Aj ja mam dceru s tými istými problémami ako máš ty, navyše jej manželovi je ešte prednejší krčma. Dcera má naročné povolanie, popri tom studuje vysokú školu a nie je nič príjemné,keď príde po 12hodinovej službe domov a doma ju čaka opitý manžel. Vnuka beriem zo školky a do večera je u nás. Ani pre malého by nešiel. Za svojho 5 ročného manželstva od neho 2 krát odišla a zase sa na jeho naléhanie vrátila, ale nič sa nezmenilo.
Môj názor : Jste mladé a obetovať sa mužovi ( i keď je to otec vašich detí ) je podľa môjho názoru obetovať seba samú. Nie je pravda,že deti vyrastú a zrazu nemajú rodičia čo robiť. Aj veľké deti potrebují záujem a starostlivosť rodičov a navyše, správanie rodičov doma je pre dieťa najvätším príkladom.
Rada: Nezostávať v takomto manželstve. Kvôli sebe aj kvôli deťom.
Prajem ti, šťastné rozhodnuti. Nie všichni muži sú rovnakí.
Súhlasím s tebou a viem o čom hovoríš. Hlavne s tým názorom a radou. Je to iba strata času!

viem, ze by pomohol rozhovor, ale s nim sa tazko vedu rozhovory, stale z nich vyjdem ja ta blbá on je presvedceny o svojej pravde, ze ja so ta zla, on sa vraj menit nepotrebuje zmenit sa mam hlavne ja, mozno teda istotne je chyba aj vo mne, ze malo komunikujem ale pochopte neda sa komunikovat, ked z toho tak ci tak vyjdete ako nejaky blbec, zeste to vy, kto robi chybu,
ale napriek tomu sa na ten rozhovor chystam, len nabrat odvahu lebo navyse on pri tychto rozhovoroch nevie byt kludny doslova vrieska a ja to neznasam ja som za pokojne riesenie problemov
Tak mi drzte palce, nech naberiem odvahu

Podľa toho, čo som prečítala, vlastne si už sama a sebestačná žena, ktorá riadi rodinu, stará sa o domácnosť a deti. Tento problém sa nestal zo dňa na deň, ale pekne postupne 14 rokov sa stupňoval a bude sa stupňovať ďalej. Preto si myslím, že ani komunikácia, ktorá tu asi nebola už nebude postačovať na to, aby sa ten vzťah upravil. Z hľadiska toho, aby sa zachránila rodina nemá zmysel ísť touto cestou. Deťom sa síce ublíži, ale prežijú to a možno budú menej trpieť, akokeby ostalo všetko po starom. Rozhodni sa správne a myslí tiež na seba a deti. Taký otec je o ničom. Ak už teraz myslí na seba viac ako na rodinu, tak nech ostane sám. Sám si vybral cetu.

Iba by som chcela vedieť, či ste sa už vnútorne rozhodla od neho odísť a teraz len hľadáte pomoc a spôsob ako to urobiť? Ono u veľa ľudí to je tak, že už sú aj rozhodnutí, len sa to ťažko realizuje, potrebujú postrčiť.

Ak naberiete odvahu a budete s manželom viesť rozhovor, tak navrhujem riešiť budúcnosť - nie kto je a nie je na chybe (aj na to príde) hlavne nazačiatok nastoliť otázku, čo bude ďalej, najlepšie, aby každý z vás bol spokojný a šťastný - teda aj vy. Viem z vlastnej skúsenosti, že sa ťažko hovorí s človekom, ktorý nepočúva, iba kričí svoje - ja som hysterka. Chvalabohu zatial si to priznám, aj keď to moje okolie strašne otravujem a nervózni. Ak manželovi bude ľahostajné vaše šťastie a spokojnosť, tak mu treba dať na javo,že to myslíte vážne.

Vyberte si z mojich slov to, čo potrebujete, aby Vás naštartovalo k riešeniu Vášho problému. Veľa odvahy, nervov a hlavne vydržať dotiahnuť to do pre všetkých dobrého konca!

viacmenej som rozhodnuta, odist,ale su tu deti 14,10 rocne dievcata, ktorym ked som to povedala tak mladsia zacala plakat, starsia, ze nech to nerobim, otca maju radi, to nemozem popriet on sa im venoval aj venuje niekedy az prilis.
Ja moz potrebujem nakopnut aby ma niekto postrcill a povedal je to spravne smam z toho kroku strach

Verím, že deťom na tebe tiež záleží a budú chcieť, aby si bola šťasťná a spokojná, a keď to znamená, že nebudeš s ich otcom, pochopia to. To že budú bez otca bývať neznamená, že s nimi nebude - fráza, ale pravdivá a myslím si, že aj ty budeš mať na nich viac času. Plač a strach prejde, je to o zvyku.
Kým naberieš odvahu, tak maj dopredu rozmyslené svoje kroky, aby sa nestalo, že budeš musieť chtiac-nechtiac cúvnuť. Stoj za svojím a vydrž!

Inak trochu filozofie si neodpustim. Ženy, matky, ako vychovavate synov? Tak, že potom co bude dospely a ak si raz najde manželku, tak si bude trhat vlasy (ta nevesta), alebo predsa len inak?
A za dalsie, kde ste mali oči, ked ste boli zamilovane? Vtedy vam nevadilo, že domacnost je prenho tabu? Alebo na zaciatku pomahal?

Nasa starsia ma uz asi 3 roky takeho mamlasa, co ho doma tiež nic nebavi robiť (dcera, 22r, byva u nich v RD). Už jej moja draha povedala,že co ju čaka. Co boli u nas naposledy, ked sme boli na dovolenke a sme sa vratili tak chlapec iba pred telkou vylapeny a ovladač v ruke a prepinal o 100 šesť až mu moja draha povedala ci teda sa ho spytala, že či ho to baví, že či je to zmysel jeho života. Mladí zbalili svoje švestky a hajde preč k nim.

Podla mna ta televizna romantika a nič nerobenie skončí dieťatkom a prvou fackou, čo magorko príde z krčmy podguraženy (kamaratmi vyprovokovany), že kde ma večeru.

co sa tyka toho pomahania, tak pomahal ale len kym sa nenarodila starsia dcera, potom prisiel s tym, ze ked si to zasluzim tak mi bude a ze to co robim ja moze robit aj kazda ciganka...vtedy mi to to druhy krat trklo, ze nie som pre neho nic,
ale inak dik za povzbudive slova, a rady, ale to hlavne bude na mne konecne vyriesit tento svoj problem, ale som rada, ze este su ludia, hoci su mne neznamy pomoct radou, povzbudivym slovom , ale ako som hovorila to hlavne bude na mne hlavne sa odhodlat a ....asi musi byt o tom clovek vnutorne presvedceny, aby ozaj za svvojim doterajsim zivotom urobil hrubu ciaru a zacal takmer odznova

Som vydata 14 rokov, uz dlhsiu dobu nam to neklape.Myslim si, ze som pre manzela len sluzkou, ktora navari, operie, atd, mam pocit, ze si ma vobec nevazi, ze vsetko co robim je pre neho samozrejme, ze ja to musim on nie len moze.
Vobec mi doma nepomaha, na vsetky prace doma som sama , ziadne slovo dakujem, prosim a uznani ani nehovorim. Domacnost financujem ja , len ked ho osvieti tak kupi nieco detom aj to nie casto, (len si setri ako minule povedal, aby mal z coho zit na dochodku To šetrí aj pre Teba, alebo iba sebe)a bolo by toho iste viac, ale najviac ma trapi ten fakt, ze si vobec nevazi mna ako zenu.
Riesim dilemu odist ci neodist. Viem mala by som sa o tom s nim porozpravat , ale mam pocit, ze to nema zmysel prečo si to dopredu vzdala? v tom, ze vsetky rozhovory, ktore sme v minulosti viedli, sa skoncili s tym, ze na vine som len ja.
Poradte co robit.
Viem je to dost nesuvisle , ale niekedy je to tazke v kocke vyjadrit svoje pocity.
Urob si zoznam : na ľavú stranu jeho dobré vlastnosti - na pravú zlé a uvidíš ,ktorá strana bude dlhšia , ale buď spravodlivá , lebo seba vždy tak trochu šetríme a skresľujeme pravdu a potom sa rozhoduj . :):):)

Páči sa mi výrok jedneho "juhoslovanského" filmového réžiséra - meno som si nezapamätala : Odvtedy čo som oklamal sám seba - neverím nikomu .:):):)

Dobre fungujúci vzťah je predovšetkým o dobre fungujúcej komunikácii. Ak komunikácia viazne, potom to ide dolu vodou. Dobre sa nám radí, ak sa nás to netýka. Ja odporúčam rozhovor, hľadať možnosť spoločnej vzájomnej cesty, ak sa taká nenájde, tak potom prichádza do úvahy aj ísť si každý po svojom. Je to určite lepšie, ako sa ešte najmenej ďalších 14 rokov trápiť vo vzťahu, ktorý nikam nevedie.

Tazko je niekomu radit co ma spravit, ale sama som to 3x skusala, akoze komunikacia a obnova spoluzitia a nestalo to zato.Zabity cas, ktory ma sice ale doviedol k tomu, ze sa uz na urcite veci pozeram inak a uz nikomu nedovolim, aby tak so mou zaobchadzal.Vaz si sama seba a ak si rozhodnuta skoncit, tak to urob cim skor.On sa nezmeni, Ty musis zmenit svoj zivot a svoje myslenie, oslobodit sa a zacat dychat.Deti vzdy nechapu co sa deje, ale musis zatat zuby a vydrzat ich natlaky.Oni to casom pochopia.Vysvetli im, ze otca nestracaju, len vy dvaja koncite, a otec bude stale ich otcom do konca zivota a Ty ich matka.Budu to tazke chvile, ked deti budu i protivne, lebo nerozumeju ale bud len trpezliva a daj im priestor aby vyslovili svoj nazor.Aj moji chalani mali nejake obdobie, ze chceli ist k otcovi byvat, ked ich lakal s darcekmi a slubmi a kadejakymi nezmyselnymi taraninami.Lenze nas otec-ex, nebol taky starostlivy ako vravis Ty, ten vas.Takze chlapci skusali, mne islo srdce roztrhnut, ale vydrzala som.Slzy mi tiekli , srdce krvacalo,ale na ich otazku ci sa hnevam som odpovedala, ze NIE.Nikdy sa na vas nebudem zato hnevat, lebo vas lubim a chapem co prezivate.Presla som tym totiz i ja.Cez prazdniny som ich tam pustila , ze nech si idu odskusat na tyzden byvat u otca.Po 3 dnoch sa vratili spet!!!!!!
To bolo moje vitazstvo.Nezakazuj, nebran..........len daj priestor a cas.Moji chalani mali vtedy 12 rokov.U nas boli vselijake ine problemy zo strany ich otca, jeho spravanie k detom, nebolo 2x vhodne, to by bolo na dlhe pisanie, ale ustali sme to,vydrzali.
Myslim, ze deti budu bojovat o kazdu minutu pozornosti a nejakeho prejavu lasky svojho otca, pretoze nou nie su si isti, mojou laskou si boli isti, preto stavili vabank, vedeli , ze u mna neprehraju NIKDY!!
Vazim si ich rozumni usudok ,su to len deti, ale vazene osobnosti pre mna.
NEVZDAVAJ TO I KED TI BUDE TAZKO,CAKA VAS LEPSIA BUDUCNOST CHOD DO TOHO!DRZIM VAM PALCE.

... ale ako som hovorila to hlavne bude na mne hlavne sa odhodlat a ....asi musi byt o tom clovek vnutorne presvedceny, aby ozaj za svvojim doterajsim zivotom urobil hrubu ciaru a zacal takmer odznova.

Poznám ženy, ktorým sa podarilo urobiť hrubú čiaru a začať odznova. Jedna tvrdí, že toto mala urobiť už dávno, druhej je smutno za minulým. Istým je, že sú aj fajn muži a život s nimi je úžasní.

... ale ako som hovorila to hlavne bude na mne hlavne sa odhodlat a ....asi musi byt o tom clovek vnutorne presvedceny, aby ozaj za svvojim doterajsim zivotom urobil hrubu ciaru a zacal takmer odznova.

Poznám ženy, ktorým sa podarilo urobiť hrubú čiaru a začať odznova. Jedna tvrdí, že toto mala urobiť už dávno, druhej je smutno za minulým.
Istým je, že sú aj fajn muži a život s nimi je úžasní.

aj ja podobne ako vy som bola rozhodnuta, uz raz aj ziadost o rozvod som podala, ale na manzelovo naliehanie, som to stiahla spat, ale ako som zistila k nicomu to nevedie, je to to iste ak nie horsie
v podstate ako som hovorila som uz viac-menej rozhodnuta, ale... ako zena mam strach ci to vsetko zvladnem
a este riesim dilemu ci mu oznamit odchod alebo odist bez slov, moje rozhodnutie je zatial, ze mu to oznamim a poviem datum kedy odchadzam co by ste urobili povedat ci nepovedat

Kam chceš odísť? Máš kam? Skús mu normálnym tónom oznámiť, že odchádzaš, že už ďalej nebudeš s ním trpieť. Uvidíš, ako sa zatvári, pravdepodobne bude robiť problémy. Ale ak áno, zbaľ sa a odíď. A dcéry to pochopia, veď sa s ním môžu stretávať a samé uvidia, aký bude otec, keď mu už nebudeš robiť slúžku. Aj Ty potom uvidíš a hlavne on by si mal uvedomiť, čo všetko si pre rodinu robila. Držím palce.

aj ja podobne ako vy som bola rozhodnuta, uz raz aj ziadost o rozvod som podala, ale na manzelovo naliehanie, som to stiahla spat, ale ako som zistila k nicomu to nevedie, je to to iste ak nie horsie
v podstate ako som hovorila som uz viac-menej rozhodnuta, ale... ako zena mam strach ci to vsetko zvladnem
a este riesim dilemu ci mu oznamit odchod alebo odist bez slov, moje rozhodnutie je zatial, ze mu to oznamim a poviem datum kedy odchadzam co by ste urobili povedat ci nepovedat

Neboj sa zvaldnes, len sa musis rozhodnut.Mna chcel znicit tym, ze prestal splacat uvery.Skoro rok som platila 11 tis.len uvery , striedavo poslal vyzivne v plnej vyske, niekedy len cast.Ale zvladli sme to.Zostavalo nam len par korun ale dokazala som to.Len sa nevzdavaj a ver tomu, ze bude lepsie.Dnes som da sa povedat za vodou, stastna , spokojna, slobodna.
Ci mu to mas oznamit alebo nie, zalezi coho je schopny.Ci bude robit bordel, alebo nie.Ak je v pohode, tak mu len povedz uplne normalnym tonom, ze vtedy a vtedy odchadzas, beries si to a to, ze ked bude chciet vidiet deti nech Ti zavola a dohodnete sa.A viac s nim nedebatuj, lebo kazda debata Ta bude stat znova a znova vela sil, a co je hlavne , nikam nepovedie.
Ked si rozhodnuta odist, okamzite podavaj ziadost o vyzivne na deti, cize rodicovsku dohodu.Ak si uz nepodala ziadost o rozvod.
Zvladnes to!!!Drzim palce, neboj sa.

odpovedam az teraz, nedostala som sa k pocitacu skor.
Co sa tyka toho odchodu chcem ist k rodicom, a ked mu to oznamim isto bude robit krik, ale uz je to na spadnutie , ved aj minule povedal, ze na co som tu ked nema doma pivo(nebola som v obchode nic som z neho nepotrebovala, doteraz vzdy mal doma nejake to pivo az na par dni (asi, 4 ked som to skusala nenosit, ale to soptil, ze co provokujem, ze moze chodit do krcmy, tak som pre pokoj zacala znovu kupovat, vobec mu to netrklo) a teple jedlo, pritom bol doma skor ako ja a v chladnicke bolo navarene, len si bolo treba zohriat, ale on si dal radsej slaninu a potom, vykrikoval, ked sa deti najedli a zostalo len trochu, ze nema co teple jest, ze je len na studenej strave, ale to nie je pravda, pretoze varim takmer denne, aby mal teplu stravu, ked nema teply obed (lebo nan nejde)tak aspon veceru,
takze chcela som len tym povedat, ze som niekedy nielen teraz prestala poskytovat servis a bol krik, a vraj som sebec a egoista a este neviem co
len tolko, potrebovala som to niekomu povedat

Tuším sa v tvojom prípade láska vytratila. Mám pocit a z vlastných skúseností viem, že sa neoplatí žiť bez lásky a tých všetkých pridružených pocitov, ktoré k tomu patria. Odíď čím skôr. Viem, je to strašne ťažké, ale odíď. Neoplatí sa žiť z oplanom, ktorý len zneužíva pohodlíčko domova a pritom si sám robí čo sa mu zachce. Toľko moje skúsenosti. Prajem ti, aby sa ti v živote darilo a aby si v sebe našla tú odvahu. Držím ti všetkých dvadsať.

vôbec by som sa s tým nebabrala, prestala by som mu poskytovať full servis, kupuješ mu jeho dobroty? Prestaň s tým a kúp len sebe a deťom, varíš mu? aj s tým prestaň, navarím, dám deťom najesť, najem sa, preložím a odložím do chladničky, predpokladám, že jeho lenivosť mu nedovolí ani prihriať si jesť. Určite by som poriešila pravidelné platby za byt a podobne, ak by namietal, čo sa deje, posadím sa, poviem mu kľudne a zrozumiteľne, že so slúžkou nežije a buď sa definitívne skonsoliduje, alebo to nemá zmysel. Veď sporiť môžete aj obaja, snáď dôchodok chcete tráviť spolu, či nie?
Ešte jedna zásadná otázka: chceš to ešte vôbec riešiť? (vyplýva z príliš depresívneho podania, ale možno sa mýlim)

znovu ja,
na radu som prestala poskytovat servis teda nekupila pivo, neurobila ranajky a na veceru bola len polievka, vcera to vybuchlo, ze co provokujem a naco som, ked nema vraj tyzden co do ust (teple) to tvrdi on,
vcera sme mali rozhovor, (na ktory som sa pripravovala, ale nakoniec som to aj tak nepovedala tak tvrdo ako som povodne chcela, pretoze so dostala strach)ale zasa som z toho vysla ja, ze som to ja, ktora chce rozbit rodinu, vraj si nevazi nicoho, ako ma zabezpecil, ze vraj ma vytiahol, zo spiny, ako tvrdi, do ktorej chcem ja teraz deti vratit spat, ked som mu povedala, ze si ma nevazi, ze mi nepomaha odpoved bola, ze vraj este budem dlho musiet pracovat na tom, aby som k takemu niecomu dospela, musim si to zasluzit, a vraj naco su tu deti, a ked som nastolila otazku financii, ze neprispieva na chod domacnosti ma doslova vysmial, vraj zabezpecil byvanie, a ze setri na buducnost, pre deti, atd..ale aka je to buducnost , ked mam stale pocit ze som pre neho len sluzka,
som zufala, viem, uz vas s tym otravujem, ale musim to dostat nejako zo seba von,
nemusite reagovat ak nechcete, ale mozno ma budete vediet posunut ja viem, ze je to len a len na mne zvazit, prehodnotit a rozhodnut sa co bude dalej, aj ked som vnutorne rozhodnuta, odist, vzdy je tu ten cervik pochybnosti , vobec si neverim, ze to dokazem, stratila som sebadoveru tak este raz prepacte, ze Vas otravujem

demolu postav s k problemu odvažne, to ti už vravim ako muž! Neviem si predstaviť, žeby mi polovička ťahala domov pivo. A už vôbec nemam (e) doma teplu večeru. Mavam obed, tak načo tancovať okolo sporaka, ked sa da volny čas straviť aj inak.

Z vlastných skúseností viem, že najhoršie, čo môže človek urobiť, je radiť sa so svojimi osobnými problémami s inými, nezainteresovanými ľuďmi. Nikto nemôže radiť, keď nežije v tom istom vzťahu, alebo už podobný problém nevyriešil. Ja stále hovorím, že rozpad manželstva je jedno z najhorších riešení a vlastne aj z najjednoduchších... pretože problém sa zahodí za hlavu a nerieši sa. Často sa stáva, že človek, až po rokoch zistí, že možno bolo treba viac zabojovať a skúsiť pomoc odborníkov. Takže radím... vážne sa s manželom porozprávať, povedať čo by som chcela v našom vzťahu vylepšiť, ponúknuť pomoc odborníkov a určite dať aj nejaké ultimátum. Keď manžel uvidí, že to myslíte vážne, zamyslí sa nad tým. A možno sa ľady pohnú. Keď nie, musíte sa rozhodnúť sami. Za svoje rozhodnutie budete niesť aj zodpovednosť, a či ste urobili dobre, ukáže až čas. Takže, v ničom sa neunáhliť a skúsiť využiť všetky dostupné prostriedky k záchrane manželstva. Skúste si s manželom niekam vyjsť ... na večeru, dovolenku... a skúste ho pri domácich prácach poprosiť .. "buď taký dobrý, pomôž mi s tým... ja medzitým urobím to a ono... potom si spolu urobíme pekný večer". Slovíčko, "prosím" má zázračnú moc. A skúste si napísať na papier všetky manželove pozitíva a negatíva.. uvidíte, čo preváži.. lebo nikto nie je "dokonalý". A aj ten, čo "slúži" nemusí sa cítiť menejcenný a nedocenený.
Väčšinou je to tak, že žena robí v domácnosti viacej ako muž, s tým už nič nenarobíme (niektoré práce sú vhodnejšie pre ženy, niektoré zase pre mužov...ja sa tiež snažím takticky viesť manžela k tomu, aby niečo urobil .. a veru neraz to potrebuje kopec času a trpezlivosti :) samozrejme, mojej :D

Ešte chcem dodať, že... ja som stratila predchádzajúceho manžela "navždy" , (zomrel) a zrazu mi všetky tie problémy, ktoré sme mali, pripadali také "banálne a zbytočné"... a bola by som pre neho urobila oveľa viac, keby mal šancu "tu zostať." Žiť sama, nie je najjednoduchšie a nájsť si iného "vhodného" partnera pre seba, aj pre svoju rodinu.. tak to by som povedala, že je v dnešnej dobe veľký zázrak a šťastie. Ja som to šťastie mala, ale nie každému sa to podarí.

len tolko, ten kto nepozna slovicko prosim a dakujem a je prave moj manzel, on ich vobec nepouziva
a viem ze toto nie je vhodny sposob na riesenie problemov v manzelstve, lebo o tych problemoch vedia najviac zainteresovany, ti vedia, kde sa stala chyba ci je odstranitelna a ci sa chce mne islo o to len zisti aj nazor niekoho ineho, ci si myslim az take hluposti a ze chcem vela, ze mam byt spokojna s tym co mam...

Z vlastných skúseností viem, že najhoršie, čo môže človek urobiť, je radiť sa so svojimi osobnými problémami s inými, nezainteresovanými ľuďmi. Nikto nemôže radiť, keď nežije v tom istom vzťahu, ...
Je to tak. Nevidime do toho. To je riešenie pre psychologa.

Keď ho ešte máte rada a chcete zabojovať, tak to skúste ešte... skúste si spísať na papier tie pozitíva a negatíva... a skúste ho pochváliť za tie pozitíva, uvidíte, čo to s ním spraví ;) , začnite ho chváliť "vy", bude sa viacej snažiť ... (ale keď ho už nemáte ani trošku rada, tak budete vidieť len tie negatíva) a potom je už zbytočné niečo riešiť.
Prajem vám, aby ste sa rozhodli správne.

Ja keď niekoho vytiahnem "z bahna" alebo odkiaľkoľvek, či už je to manžel, kamarátka, kolega, sused, tak nečakám, aby mi bol do konca života za to vďačný a aby sa mi za to klaňal. Ale myslím si, že manželstvo sa väčšinou neuzatvára na to, aby z toho mala jedna či druhá strana profit.

znovu ja,
na radu som prestala poskytovat servis teda nekupila pivo, neurobila ranajky a na veceru bola len polievka, vcera to vybuchlo, ze co provokujem a naco som, ked nema vraj tyzden co do ust (teple) to tvrdi on,
vcera sme mali rozhovor, (na ktory som sa pripravovala, ale nakoniec som to aj tak nepovedala tak tvrdo ako som povodne chcela, pretoze so dostala strach)ale zasa som z toho vysla ja, ze som to ja, ktora chce rozbit rodinu, vraj si nevazi nicoho, ako ma zabezpecil, ze vraj ma vytiahol, zo spiny, ako tvrdi, do ktorej chcem ja teraz deti vratit spat, ked som mu povedala, ze si ma nevazi, ze mi nepomaha odpoved bola, ze vraj este budem dlho musiet pracovat na tom, aby som k takemu niecomu dospela, musim si to zasluzit, a vraj naco su tu deti, a ked som nastolila otazku financii, ze neprispieva na chod domacnosti ma doslova vysmial, vraj zabezpecil byvanie, a ze setri na buducnost, pre deti, atd..ale aka je to buducnost , ked mam stale pocit ze som pre neho len sluzka,
som zufala, viem, uz vas s tym otravujem, ale musim to dostat nejako zo seba von,
nemusite reagovat ak nechcete, ale mozno ma budete vediet posunut ja viem, ze je to len a len na mne zvazit, prehodnotit a rozhodnut sa co bude dalej, aj ked som vnutorne rozhodnuta, odist, vzdy je tu ten cervik pochybnosti , vobec si neverim, ze to dokazem, stratila som sebadoveru tak este raz prepacte, ze Vas otravujem
Moja zlatá, môžeš sa vyrozprávať koľko len budeš chcieť. Odpovedz si na jednu otázku. Nevnucuje ti náhodou on svoje názory? Nepripadáš si ako blbaňa? Prepáč za výraz. Nepotrebuješ sa niekde uistiť, či to ty nie si sprostá a nerozmýšľaš zle ty? Nechce ti tak náhodou on natĺcť do hlavy, že si nenormáln, sprostá, že všetci dookola by sa tvojim názorom a tvojmu zmýšľaniu vysmiali? Nemáš tak náhodou takéhto pocity a nedeje sa toto u vás doma, čo ti tu popisujem?

vystihli ste to v podstate presne, citim sa nejak tak podobne, pretoze aj po tom vcerajsom rozhovore, ktory som si pripravila v hlave, ze to a to poviem som z toho vysla tak, ze pochybujem sama o sebe,davam si to za vinu, ze ja som ta, ktora to zavinila, ze co ked on to mysli dobre je mi z toho zle som v takom kruhu neistoty v seba, v to ci som normalna ako mi tvrdi, , ze keby ma nemal rad tak ma davno vykopne atd...
ale vystihli ste to

vystihli ste to v podstate presne, citim sa nejak tak podobne, pretoze aj po tom vcerajsom rozhovore, ktory som si pripravila v hlave, ze to a to poviem som z toho vysla tak, ze pochybujem sama o sebe,davam si to za vinu, ze ja som ta, ktora to zavinila, ze co ked on to mysli dobre je mi z toho zle som v takom kruhu neistoty v seba, v to ci som normalna ako mi tvrdi, , ze keby ma nemal rad tak ma davno vykopne atd...
ale vystihli ste to
Zlatá moja, ak si rýchlo s triezvou hlavou nepovieš všetky klady a zápory tvojho manžela a nespočítaš si ty sama, kto doma robí a čo robí pre rodinu, ale musí to byť bez akejkoľvek zaujatosti, tak budeš prešľapovať neustále na jednom mieste a nikdy zo začarovaného kruhu nenájdeš východisko. Potrebuješ sa uistiť a najlepšie od cudzej osoby, ktorá však tvoju rodinu pozná, či naozaj dobre rozmýšľaš. Nemáš také úmysly náhodou? Nechceš počuť názor nezaintesovanej osoby, ktorá vás pozná? Zlatá moja, podľa mňa robí na teba psychický nátlak, aby ťa zneistil a znížil tvoje sebavedomie a aj naďalej využíval tvoje služby a výhody a žil si ako v perinke. Asi si nevie predstaviť ako by to bolo, keby žil sám a musel by sa o všetko postarať iba on. Ja by som jednoznačne povedala, že by si mala odísť. On ti nestojí za to ponižovanie, ktoré musíš znášať. Myslím, že ak zostaneš, tak sa tie hádky môžu zvrhnúť aj na niečo iné. On si totiž bude vyžadovať tvoju poslušnosť, aby si nevystrkovala rožky. Keď totiž vidí, že dostávaš rozum, tak ho to štve

hovorila som to rodicom, oni maju podobny nazor ako ja , ale su to rodicia oni vidia veci inak, v podstate vzdy su na strane svojho dietata,
potom som tieto svoje pocity hovorila kamaratke, ona mi to viacmenej potvrdila, pozna aj manzela a bola prekvapena, ze je to tak
inac manzel mal priklad aj v svojom otcovi, v podstate aj svokor si nevazil pracu svokry, a ona mu robila vsetko (musela stihat deti, domacnost, pole, opatrovat svoju mamu, svokru atd,(podobne ako ja)(ziju na dedine a tam sa velmi nenosilo, aby zena odisla od muza), podriadila sa,

hovorila som to rodicom, oni maju podobny nazor ako ja , ale su to rodicia oni vidia veci inak, v podstate vzdy su na strane svojho dietata,
potom som tieto svoje pocity hovorila , kolegyni aj kamaratke, ona mi to viacmenej potvrdila, pozna aj manzela a bola prekvapena, a cudovala sa, ze nedava ani korunu na domacnost, a ako to zvladam financne, ale k niecomu to bolo dobre, pretoze som sa naucila hospodarit vravela, ze ked je to tak tak by som mala odist, len musim byt rozhodnuta, lebu uz cuvnut nesmiem tak ako vtedy ked som stiahla prvykrat tu ziadost na rozvod
inac manzel mal priklad aj v svojom otcovi, v podstate aj svokor si nevazil pracu svokry, a ona mu robila vsetko (musela stihat deti, domacnost, pole, opatrovat svoju mamu, svokru atd,(podobne ako ja)(ziju na dedine a tam sa velmi nenosilo, aby zena odisla od muza), podriadila sa,

Nemá zmysel zostávať v takom manželstve, v podstate deti trpia. Budú ti to v budúcnosti zazlievať, že nemali pokoj v rodine.
Toto je ukážka manželstva pre tvoje deti? Všetci si myslíme, že by sme mali kvôli deťom zostať spolu, lenže toto je jeden veľký, velikánsky omyl. Ak deti vidia, že rodičia žijú ako psi, alebo ako cudzí ľudia, vôbec to nie je dobre. Keď by si s nimi bola sama, určite by mali viac pokoja a nečakali, kedy čo bude. A by tiež.
Niečím podobným som prešla a toto je výsledok, ktorý ti píšem. Viem, každý prípad je tak trocha iný, a iba ty vieš najlepšie posúdiť, čo sa deje, ale ak si vnútorne presvedčená, zariaď sa a odíď. Viem, určite sa bojíš, čo ak ti nedá v budúcnosti pokoj, ak odídeš, čo ak nevyjdeš s peniazmi atď.? Je toho veľa. Ver mi, ak budeš musieť, všetko zvládneš a možno ti pomôžu rodičia alebo kámošky, susedia. Ale toto, čo teraz prežívaš je iba obyčajná strata času, ktorá nikam nevedie.

Dakujem, za Tvoje povzbudive slova, pomohli mi, a viem aj to ze to nema perspektivu, len sa rozhodnut, viem ze bude robit problemy s byvanim, u rodicov, a istotne aj ine ale este sa ta spytam, mozem dat ziadost na rozvod z dovodu neprispievania do domacnosti ,alebo s tym, ze mi nepodakuje, nepoprosi a pod resp si nevazi, pracu zeny ako takej

Áno, môžeš. Ak dokážeš, že neprispieva a utráca po krčmách, tak môžeš a môžeš požiadať aj o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva a podať žiadosť o stanovenie výživného pred rozvodom. Toto všetko som si zozbierala po internete. Plánujem sa totiž rozviesť, len čakám na vhodnú chvíľu, aby sme spoločne splatili dlhy a potom pa pa. Takisto máme rozdielne názory na život, na svet a vôbec nefungujeme ako manželia, iba pri sebe občas žijeme. Každý si v podstate žije svoj svet a on iba uteká od problémov a nie aby ich riešil. Je toho strašne veľa, čo ma taží, dúfam, že ma dovtedy neporazí, kým splatíme dlhy.

dokazat mozem len vydavky za byt z vyisov z uctov, pokladnicne bloky za stravu , oblecenie a od nemam, len svedectvo deti

aspon mam to stasti, ze nechodi po krcmach
dakujem este raz a drzim palce aj tebe

Ahoj asi sa ti moja odpoved nebude páčiť, ale tiež si myslím že všetko je o komunikácii, ktorú ste určite zanedbali. Ked príde manžel z práce vždy sa porozprávame aký bol den, čo sa udialo, čo ideme robiť alebo nerobiť:)). Takže skús to ešte rozdýchať. Ked vidím okolo seba samé rozchody je mi z toho smutno. Samozrejme musíš si určiť hranicu čo ešte môžeš znášať. Tiež nie som zástanca vzťahu za každú cenu. Tak ti držím palce aby si sa dobre rozhodla.

Veru, môžeš požiadať o výživné aj počas manželstva. Nebude sa mu páčiť, ale súd mu to môže vyčísliť aj spätne. Skús zájsť na sociálku, sú tam ľudia, čo pomáhajú ľuďom pri rozvodoch a aj so všetkým okolo toho.

Dakujem, za Tvoje povzbudive slova, pomohli mi, a viem aj to ze to nema perspektivu, len sa rozhodnut, viem ze bude robit problemy s byvanim, u rodicov, a istotne aj ine ale este sa ta spytam, mozem dat ziadost na rozvod z dovodu neprispievania do domacnosti ,alebo s tym, ze mi nepodakuje, nepoprosi a pod resp si nevazi, pracu zeny ako takej

Dievča zlaté, a ešte jednu vec sa musíš naučiť. Naučiť sa nazývať problémy tými správnymi slovami. Na tomto predsa nemôžeš stavať rozvod. Tvoj manžel má oveľa horšie povahové vlastnosti a tie treba vymenovať pred súdom dopodrobna a nie v takejto skrátenej verzii. To potom vyzerá, že nevieš čo od dobroty. Vidíš predsa aké argumenty používa tvoj manžel. Aby ťa nimi pred súdom neprevalcoval.

Demola... veru... veru...

... Nauč sa nazývať problémy tými správnymi slovami.
Urob si revíziu svojho sebavedomia... aké si mala kedysi... a aké máš dnes... Ak sa na svoj život pozrieš z tohto uhla... som presvedčená, že si včas uvedomíš ako sa mu pomaly darí urobiť z Teba chuderu... LEN na Tebe je... ktorou cestou chceš ďalej ísť... myslím, že výslednice sú nezrovnateľné...:rolleyes:...

Ahoj asi sa ti moja odpoved nebude páčiť, ale tiež si myslím že všetko je o komunikácii, ktorú ste určite zanedbali. Ked príde manžel z práce vždy sa porozprávame aký bol den, čo sa udialo, čo ideme robiť alebo nerobiť:)). Takže skús to ešte rozdýchať. Ked vidím okolo seba samé rozchody je mi z toho smutno. Samozrejme musíš si určiť hranicu čo ešte môžeš znášať. Tiež nie som zástanca vzťahu za každú cenu. Tak ti držím palce aby si sa dobre rozhodla.
vrabcek1... myslím, že ani Tebe sa nebude moja odpoveď páčiť...;)... S arogantným blbcom... ktorý si potrebuje svoje komplexy fúkať psychickým deptaním svojej partnerky - doma, tam, kde to nikto nevidí a nepočuje... s tým veru nenakomunikuješ vôbec nič... Leda ak sa včas spamätáš a dokážeš tvrdo čeliť jeho atakom... V opačnom prípade mu dáš šancu zaradenia do kategórie domáceho násilia...:rolleyes:...

dokazat mozem len vydavky za byt z vyisov z uctov, pokladnicne bloky za stravu , oblecenie a od nemam, len svedectvo deti
aspon mam to stasti, ze nechodi po krcmach
dakujem este raz a drzim palce aj tebe
Súdu nemusíš dokazovať NIČ viac... len svoje PRESVEDĆENIE že s ním nedokážeš ďalej žiť... pretože si zaslúžiš žiť so svojimi deťmi inak... úcta a pochopenie takýmto chlapom nehovoria naozaj vôbec nič... ;) ...
Uvedom si podstatu, že podaním žiadosti (či samotným rozvodovým rozsudkom) riešiš len "papierové" súvislosti... Svoj spôsob života však musíš zmeniť už pri tom presvedčení... pojednávania sa zvyknú ťahať dlho a občas aj škaredo... Ale deti potrebujú pohladiť, najesť a obliecť každý deň... Zváž si preto naozaj, či v týchto podstatných veciach si na to všetko už teraz sama... alebo v čom sa bez neho nevieš zaobísť... ;) ... Podľa toho sa rozhoduj ako vykročíš ďalej...

Myslím, že si sa vybrala správnou cestou, oslobodiť sa z tohto vzťahu bez úcty a začať žiť sama so sebou, konečne byť slobodná a samostatná. A deti?
Snáď to sami raz pochopia. Časom ...V puberte a v svojom dozrievaní neraz slovom ublížia. Tak držím palce do novej etapy života!

Tak ma napada jeden vtípek:
Mamička rozpráva dcérke rozprávku o princovi na bielom koni.
Dcérka sa opýta:
"Maminka aj ty si čakala na princa na bielom koni?"
Mama odpovie:
"Čakala, čakala, ale prišiel iba kôň"