Orim
05.11.08,21:22
K čomu je dobrá, prečo sa má uzatvoriť, čo keby nebola a podobné veci na premýšľanie. :)
Black
11.11.08,09:01
Tak napríklad: rolleyes:
Má bližššie špecifikovať podmienky zákona a má sa vzťahovať na konkrétne podmienky spoločenstva.
Taktiež je nutnou súčasťou registrácie spoločenstva. ;)
Jozef I
12.11.08,11:02
Každá zmluva, a tým nemyslím len o spoločenstve, slúži vždy len na to, aby vyriešila prípadný problém, ktorý v budúcnosti má nastať. Na nič iné! Pokiaľ všetci plnia zmluvu poctivo resp. akúkoľvek inú dohodu, tak sa nič nepotrebuje. Ale keď nastane konflikt, pristupuje sa k zmluve a študuje, čo ten, alebo onen mohol, alebo nemal. :rolleyes:
Halli
12.11.08,17:23
Zmluva o spoločenstve sa riadi zákonom, ktorý sa stále mení, dopĺňa, novelizuje...stráca sa už prehľad a koniec koncov zákon umožní takú hlúposť, že predošlý správca neurobí vyučtovanie za obdobie, kedy mal dom v správe. Odporuje si v tom , lebo je tam jednoznačne napísané čo má urobiť pri ukončení.
Je to presne tak ako píše Zdenko, lebo zmluva by sa mohla doplňať donekonečna o ďalšie a ďalšie povinnosti a práva, ale stále ide len o to, ako sa ľudia správajú a pokiaľ sa nájde čo len jeden neprajník narobí toľko zla na oboch stranách, že je všetká snaha zbytočná a zmluva može byť na 30 strán.
peton
14.11.08,04:54
Slávka a preto aby zmluva nebola na 30 stranách je dobré porozmýšľať nad stanovami. Lenže to je robota pre "vraha".

Mirko oceňujem túto tému a mám takýto nápad, snáď sa ujme. Mohli by sme v nej písať konkrétne návrhy, čo by kto upravil, doplnil práve v tej svojej spoločenskej zmluve (stanovách), aby čo najlepšie chránila vlastníkov a spoločenstvo a nedošlo k nejakým turbulenciám pri prípadných sporoch. Kde vidíte medzeru a možný potenciálny zdroj problémov a potrebu riešiť tento stav. Pretože si myslím, že mnohé zmluvy sú nedostatočne právne ošetrené - aký zákon, taký šmejd. Potom by sme urobili nejaký rebríček najčastejšie sa opakujúcich návrhov (ak to bude možné).

Týmto pričinením si budeme môcť aj tak trochu porovnať svoje zmluvy (stanovy) a v budúcnosti si ich upraviť tak, aby boli čo najbližšie k realite v tom, ktorom SVB. A budeme mať nie 30 ale 50 stranové zmluvy....xixixi.

Takže ak súhlasíte tak šup, šup do spoločenských zmlúv a hľadajte nedostatky, ktoré by ste chceli opraviť. Ideálne by bolo uvádzať ich v bodoch, ale ako zisťujem to asi nepôjde. Očakávam poriadny nával :-).

Tak napríklad:
- v prípade nezaplatenia príspevku za plnenia spojené s užívaním bytu, príspevku do FOU v lehote určenej v zmluve bude vlastníkovi do XX dní od splatnosti preddavkov odoslaná 1. upomienka. Vlastníkovi bude s týmto úkonom vyrubený poplatok vo výške XXX Sk, ktorý je majetkom spoločenstva.
- v prípade omeškania viac ako XX dní od splatnosti preddavkov a nereflektovaní na 1. upomienku bude vlastníkovi odoslaná 2. upomienka s poplatkom vo výške XXXX Sk.

atď. Hm, ako rýchlo sa dokáže zlepšiť finančný stav v správe, že?
Elena Navrátilová
14.11.08,05:12
Poplatky, pokuty, penále a iné postupy ohľadom neplatenia zálohových platieb je predsa alfou a omegou zmluvy SVB. Veď čo už len dať do zmluvy ak nemá "riešiť" postup voči neplatičovi? Čo sa týka stanov. Treba si k tomu sadnúť a stvoriť ich. Odsúhlasiť na zhromaždení a zaslať na Obvodný úrad kam SVB prislúcha.
sthruska
14.11.08,05:54
Tak ja tu niečo hodím.
Je dobré riešiť v jednom z tých predpisov čierny odber vody (manipulácia s vodomermi a všetko ostatné). Najviac sa mi páči riešiť to vysokou pokutou - viem o prípade, kde majú za taký prečin 30 000 Sk.
V našej bytovke sa také prípady vyskytli a muselo sa to riešiť zvolaním zhromaždenia.
evula0
14.11.08,06:04
[quote=slavica;868844]Zmluva o spoločenstve sa riadi zákonom, ktorý sa stále mení, dopĺňa, novelizuje...stráca sa už prehľad a koniec koncov zákon umožní takú hlúposť, že predošlý správca neurobí vyučtovanie za obdobie, kedy mal dom v správe. Odporuje si v tom , lebo je tam jednoznačne napísané čo má urobiť pri ukončení.

Je to presne o zmluvách. V zmluve so správcom to treba presne určiť (tým sa zákon neporuší). Ak to správca nechce akceptovať, treba si vybrať iného. Viem, že "po funuse" je už každý múdry. Ak si SVB robí správu samé, je to bezpredmetné. To isté platí o zmluve o SVB. Zákony nemajú všetko podrobne rozpísané a mnohokrát sú nejednoznačné, deravé alebo aj naozaj zlé. Ak chceme mať pravidlá a uplatňovať ich bez hádania, musia byť jasne stanovené, napísané, schválené, v zmysle zákonov a potvrdené podpisom druhej strany.
peton
14.11.08,06:41
Prosím, prosím. Aby sa to ani náhodou nezvrtlo na ďalšie vymieňanie názorov a invektívy, prosím nekomentovať príspevky,
len vkladať návrhy. Každý z čitateľov si z uvedených návrhov vyberie to, čo sa mu zdá, že sa v jeho SVB hodí. Nech je to akákoľvek s prepáčením "blbosť", tak pre niektorých to môže byť veľmi dôležitý bod, ktorý im pomôže sa s problémom vysporiadať a v zmluve ho uvedený nemajú. A o toto mi ide. Takže ešte raz prosím, bez zbytočných komentárov a s konkrétnymi návrhmi prípadne aj formuláciou na zakomponovanie do zmluvy. ĎAKUJEM za pochopenie.

P.S. Mirko, dúfam, že takto nejak si si predstavoval naplnenie Tebou zadanej témy.
Elena Navrátilová
14.11.08,08:30
Každá zmluva, a tým nemyslím len o spoločenstve, slúži vždy len na to, aby vyriešila prípadný problém, ktorý v budúcnosti má nastať. Na nič iné! Pokiaľ všetci plnia zmluvu poctivo resp. akúkoľvek inú dohodu, tak sa nič nepotrebuje. Ale keď nastane konflikt, pristupuje sa k zmluve a študuje, čo ten, alebo onen mohol, alebo nemal. :rolleyes:

Presne tak. Preto treba napísať to čo je potrebné k tomu aby sa predišlo zbytočným problémom keď nastane v SVB problém. Zmluva má znieť v legislatívnych podmienkach. Vždy budú zákony platiť nad rámec zmluvy.
Halli
14.11.08,08:41
Peťo máš pravdu, len najskôr by bolo treba zosúladiť zákon 182 so všetkými jeho novelizáciami a dať ho pod jeden, nakoľko takto je z toho jeden veľký chaoz a potom sa aj tak zmluvy musia vypracovať v súlade s ním. Samozrejme vlastné body v zmluve nie sú prekážkou.
Elena Navrátilová
14.11.08,08:47
Peťo máš pravdu, len najskôr by bolo treba zosúladiť zákon 182 so všetkými jeho novelizáciami a dať ho pod jeden, nakoľko takto je z toho jeden veľký chaoz a potom sa aj tak zmluvy musia vypracovať v súlade s ním. Samozrejme vlastné body v zmluve nie sú prekážkou.

Presne... zosúladiť a vlastné body musia byť tak legislatívne v poriadku ako aj odsúhlasené spoluvlastníkmi na zhromaždení. Iné sa do zmluvy ani nedá dať.
peton
14.11.08,10:01
Slávka, samozrejme súhlasím. Preto som nadhodil túto tému, aby sme okrem iného poukázali aj na nedostatky zákona. Som sa aj potešil Orimovej ponuke, že snáď sa nejaké rokovanie so zákonodarcami podarí realizovať, ale ako zvyčajne sa zo strany zákonodarcov nič nedeje.
A hodíte sem teda niečo? :-) alebo ideme 3 strany polemizovať. :-)
Elena Navrátilová
14.11.08,15:11
Teoretizovanie je názov témy. ;) Takže polemika je namieste. Zmluva sa má pripraviť, dať odsúhlasiť podľa miestnych podmienok v SVB. Ťažko tu teoretizovať keď podmienky nie sú jednotné. Pri každej zmene v SVB alebo podľa potrieb každého SVB sa dá predsa urobiť dodatok k zmluve a zašle na schválenie na príslušný Obvodný úrad. Samozrejme s príslušnými zákonom určenými prílohami. Mirko, vyjadri čo by si očakával v tejto téme. Konkrétne čo potrebuješ v rámci SVB riešiť.
lustigm
15.11.08,05:19
Zmluva má znieť v legislatívnych podmienkach.
Vždy budú zákony platiť nad rámec zmluvy.











Zmluva o spoločenstve sa riadi zákonom, ktorý sa stále mení, dopĺňa, novelizuje...



Je to presne o zmluvách. V zmluve so správcom to treba presne určiť (tým sa zákon neporuší).

Zákony nemajú všetko podrobne rozpísané a mnohokrát sú nejednoznačné, deravé alebo aj naozaj zlé. Ak chceme mať pravidlá a uplatňovať ich bez hádania, musia byť jasne stanovené, napísané, schválené, v zmysle zákonov a potvrdené podpisom druhej strany.



DOBRÉ zmluvy robia dobrých priateľov.
Orim
16.11.08,00:00
Skúsme teoreticky rozobrať zákon ale postupne po jednotlivých bodoch. Čo z toho pre nás vyplýva, čo by malo byť v zmluve.

Podľa mňa by nemal byť zákon opísaný v zmluve. Ale niekde to možná chcú.
Orim
16.11.08,00:22
Predmet a rozsah úpravy
§ 1
(1) Tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

(2) Tento zákon sa nevzťahuje na byty osobitného určenia1) okrem bytov stavebne určených na bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt, 1a) byty v domoch osobitného určenia, 2) byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu a na predaj bytov v rodinných domoch, 3) ktoré majú len jeden byt.

(3) Ustanovenia osobitných predpisov o podmienkach nadobúdania nehnuteľného majetku devízovými cudzozemcami nie sú týmto zákonom dotknuté. 4)


------------------------------------------------------------------
1) § 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami.
1a) § 2 ods. 2 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami.
2) § 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb.
3) § 43b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
4) § 25 devízového zákona č.528/1990 Zb. v znení zákona č. 228/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 26/1993 Z.z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 106/1993 Z.z.

182/1992
§2
(2) Bytom osobitného určenia je

a) byt stavebne určený na trvalé bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt,
b) byt trvale určený na bývanie osoby, ktorej na základe zákona alebo iného právneho predpisu patrí počas výkonu verejnej funkcie právo bývať v zariadenom byte3) (naturálny byt),
c) byt trvale určený na bývanie predstaviteľa alebo zamestnanca cudzieho zastupiteľského úradu alebo člena alebo zamestnanca medzinárodnej organizácie, ktorej podľa medzinárodného práva patria diplomatické výsady a imunity, ak nejde o občana Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (diplomatický byt),
d) byt trvale určený na bývanie pestúnov a detí zverených do pestúnskej starostlivosti.

(3) Nájomcom bytu osobitného určenia môže byť iba ten, kto spĺňa predpoklady osobitného určenia bytu. Na uzavretie nájomnej zmluvy je potrebný súhlas orgánu alebo inej právnickej osoby, v prospech ktorej sú byty osobitného určenia vystavané alebo zriadené, ak tento orgán alebo právnická osoba nie je zároveň prenajímateľom.

§ 3
Byty v domoch osobitného určenia(1)

Domom osobitného určenia je dom, ktorý svojím stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania je určený na to, aby byty v ňom obýval vymedzený okruh osôb.(2) Domom osobitného určenia je a) obytný dom s bytmi určenými výlučne na výkon opatrovateľskej služby podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, 5) b) obytný dom vo vlastníctve alebo v nájme cirkvi alebo náboženskej spoločnosti s bytmi trvale určenými výlučne na bývanie duchovných cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.(3) Nájomcom bytu v dome osobitného určenia môže byť iba ten, kto spĺňa predpoklady vyplývajúce z osobitného určenia bytu. Prenajímateľom bytov je orgán oprávnený konať za vlastníka alebo nájomcu domu osobitného určenia.(4) Byt nestráca svoju povahu, keď nájomca bytu v dome osobitného určenia prestal spĺňať predpoklady vyplývajúce z osobitného určenia domu podľa odseku 2.(5) Ak sú pochybnosti o tom, či ide o dom osobitného určenia, rozhodne o charaktere domu stavebný úrad4) po vyjadrení vlastníka alebo nájomcu domu.
-----------------------------------------------------------------
4) § 5 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č.595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie.5) § 20 písm. a) bod 3, § 21 písm.a) bod 1 a § 22 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č.543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia.


50/1976
§ 43b

Bytové budovy
(1) Bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria
a) bytové domy,
b) rodinné domy,
c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov.
(2) Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie.
(3) Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.
(4) Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie.
(5) Obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie.
(6) Príslušenstvo bytu na účely tohto zákona sú miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu.

528/1990
§ 25

Devízový cudzozemec môže nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike iba:

a) dedením,
b) pre diplomatické zastúpenie cudzieho štátu za podmienky
vzájomnosti,
c) ak ide o nehnuteľnosť nadobúdanú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých iba jeden je devízovým cudzozemcom, alebo ak má nadobudnúť nehnuteľnosť devízový cudzozemec - fyzická osoba od manžela, súrodencov, rodičov alebo prarodičov,
d) výmenou tuzemskej nehnuteľnosti, ktorú vlastní, za inú tuzemskú nehnuteľnosť, ktorej hodnota neprevyšuje hodnotu pôvodnej nehnuteľnosti,
e) pokiaľ má predkupné právo z titulu podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, 6d)
f) pokiaľ ide o stavbu, ktorú devízový cudzozemec vystaval na vlastnom pozemku,
g) pokiaľ tak výslovne ustanovuje osobitný zákon.7)
------------------------------------------------------------------
6d) Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 47/1992 Zb.) 7) Napr. zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov, zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb.


K tomuto § nemám pripomienky - nič by som nedal do zmluvy.
Elena Navrátilová
17.11.08,13:20
Orim
19.11.08,22:51
§ 2

(1) Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

(2) Bytovým domom (ďalej len dom ) sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

(3) Nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu 5) ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.

(4) Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.

(5) Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.

(6) Spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len "príslušenstvo"), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len "priľahlý pozemok").

(7) Podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, 5) bez plochy lodžií a balkónov.
------------------------------------------------------------------
5) § 121 ods.2 Občianskeho zákonníka.
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.


§ 3

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonníka a osobitné predpisy. 6)

(2) Právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Ustanovenia osobitných predpisov 7) nie sú týmto zákonom dotknuté.
------------------------------------------------------------------
6) Napr. zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
7) § 22 a nasl. zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov.


Nevidím tu nejaké rozpory
Black
20.11.08,05:51
Ponúkam pár tipov na to čo by určite malo byť jasné v SVB a vzťahoch medzi orgánmi spoločenstva. Nemusí byť všetko nutne v zmluve. Niečo si nechajte aj na stanovy, prípadne ak dôverujete ľuďom okolo seba niektoré veci môžu ostať aj "nepopísané".

- Do akej sumy môže rozhodovať o prostriedkoch fondu opráv predseda spoločenstva (resp. rada), prípadne od akej sumy už rozhoduje celé spoločenstvo (slúži na neoprávnenú manipuláciu fondu opráv predsedom SVB),
- Keď sme menili zmluvu o spoločenstve, bolo nám odporučené z registra necitovať príliš konkrétne údaje v zmluve o SVB (ako napr. mená ľudí v orgánoch SVB, alebo suma príspevku do fondu opráv na m2), pretože zmena v zmluve o SVB sa bude môcť vykonať len súhlasom 2/3 vlastníkov (inak by mohla byť aj 1/2 väčšina) a to je niekedy problém dosiahnúť.
- čo sa rozumie pod pojmom "prerokovanie na zhromaždení",
- koľko členov by mala mať rada vo vašom SVB,
- spôsob kontroly účtovníctva a dokumentácie radou,
- ako často sa zvoláva zhromaždenie a akým spôsobom, akou formou bude doručovaný program schôdze a pozvánka na zhromaždenie (pošta, prípadne osobne)
- akou formou sa vykonáva v SVB "oznámenie spôsobom v dome obvyklým"
- využívanie spoločných zariadení a priestorov bytového domu (strecha, KOST, práčovne, pinvice), ich využívanie, oprávnené prístupy, prípadne prenájmy - to je skor do stanov SVB.
- čo s neplatičmi (aký postup, penále a pod.),
- čo s čiernym odberom (postihy, prevencia, rozúčtovanie nákladov pri nezistenom zdroji čierneho odberu),
- Vyúčtovanie (spôsoby, výpočty, a pod.)
- konkretizovať postup pri zmene vlastníka bytu (rozúčtovanie),
- čo pri rekonštrukcii bytu (aké stavebné úpravy v byte sa budú ohlasovať predsedovi SVB a akým spôsobom. Povinnosť hlasiť prípojku internetu u predsedu - aby bol prehľad aké zariadenia cudzích spoločností sa nachádzajú v spoločných priestoroch),
- kto bude zodpovedný za čo pri zmene predsedu (registrácia, odovzdávanie dokumentov, vyúčtovanie a pod.),
- čo v prípade ak si neplnia povinnosti členovia jednotlivých orgánov SVB,
- rozšírenie kompetencií, prípadne povinností a práv predsedu, rady, zhromaždenia (napr. kto môže disponovať s účtami, kto bude zastupovať predsedu v jeho neprítomnosti a pod). V SVB môže byť prípadne aj viac ľudí zaangažovaných. Napr. my máme okrem predsedu a rady aj údržbára, účtovníčku a človeka za stavebné záležitosti (nie je to však oficiálne dané v zmluve). Je dobré obklopiť sa ľuďmi ktorím dôverujete.

Čím menej vecí sa špecifikuje v zmluve tým väčšiu voľnosť majú jednotlivé orgány spoločenstva (niekedy to môže byť k dobru veci - záleží od ľudí v SVB). ;)
Orim
20.11.08,12:46
Keď som zakladal túto tému, mal som niečo podobné ma mysli, čo je uvedené v prechádzajúcom príspevku.
Je tam niekoľko otázok. Jedna z nich je čo keby nebola (zmluva). Aj tak by sa musel dodržovať zákon. Spločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom (§7b ods. 1 - 182/1993) a týka sa to všetkých vlastníkov.