Miroslavz
22.11.08,15:16
Má niekto z Vás nejaké info s transplantáciou srdca?

Mojej mamke včera transplantovali srdce a je na tom asi 50 na 50.
Ešte sa jej stav nezlepšil a cela rodina sme v riadnom strese.
Mamka je už pri vedomí, ale dávajú jej viacero liekov aby sa jej srdiečko rozbehlo, aby mohla žiť tak ako predtým.

Má niekto nejaké informácie koľko trvá zotavenie, ak niekomu transplantujú srdiečko?

Ďakujem
babi2
22.11.08,14:28
Skúsenosti nemám,ale aj tak držím palce, verím že to dobre dopadne
Elena Navrátilová
22.11.08,14:35
Podľa mňa je to individuálne. Veľa v tom zohráva celkový stav organizmu, diagnozy,... psychika. Držím palce a veľa trpezlivosti.
OKAA
22.11.08,15:52
Ja sa pridávam.Mamičke prajem vela,vela síl a skoré vyzdravenie.Držím palce,vela štastia!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Slniecko2001
22.11.08,16:12
aj ja sa pridávam a veľmi držím palce. Viem čo teraz prežíva celá vaša rodina, môj otec má tiež veľké problémy so srdcom a lekári mu tiež navrhovali ako jednu z možnosti transplantáciu, ale on sa rozhodol, že ju nepostúpi. Teraz je doma na invalidnom dôchodku a nikde už ani nechodí, lebo je slabý a skoro sa unavý, tak si niekedy myslím, že by bolo lepšie, keby sa pre tú transplantáciu bol rozhodol. Verím, že vaša mamka sa skoro uzdraví a bude žiť ako predtým. Veľmi vám držím palce a ešte poradím, čo hovorili všetci aj nám, treba myslieť pozitívne. Tak veľa šťastia. :)
rybanka71
22.11.08,17:52
Ahoj, pracujem ako sestrička na kardiologickej ambulancii, a mám aké také skúsenosti s pacientami po transplantácii.Naozaj je to individuálne, ale hlavne treba veľa trpezlivosti, tak ako zo strany rodiny, tak aj samotnej mamy.Každý človek sa zo situáciou vyrovnáva rozdielne, ale dnes už je liečba na vysokej úrovni, takže netreba podliehať strachu.Môj doktor hovorí,že súčiastka sa vymenila, ide sa ďalej.Tak to treba chápať.
Miroslavz
22.11.08,19:49
Ďakujem
Miroslavz
22.11.08,19:52
Ja sa pridávam.Mamičke prajem vela,vela síl a skoré vyzdravenie.Držím palce,vela štastia!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Ďakujem
Miroslavz
22.11.08,19:54
aj ja sa pridávam a veľmi držím palce. Viem čo teraz prežíva celá vaša rodina, môj otec má tiež veľké problémy so srdcom a lekári mu tiež navrhovali ako jednu z možnosti transplantáciu, ale on sa rozhodol, že ju nepostúpi. Teraz je doma na invalidnom dôchodku a nikde už ani nechodí, lebo je slabý a skoro sa unavý, tak si niekedy myslím, že by bolo lepšie, keby sa pre tú transplantáciu bol rozhodol. Verím, že vaša mamka sa skoro uzdraví a bude žiť ako predtým. Veľmi vám držím palce a ešte poradím, čo hovorili všetci aj nám, treba myslieť pozitívne. Tak veľa šťastia. :)
Veľmi pekne Ďakujem
Miroslavz
22.11.08,20:04
Ahoj, pracujem ako sestrička na kardiologickej ambulancii, a mám aké také skúsenosti s pacientami po transplantácii.Naozaj je to individuálne, ale hlavne treba veľa trpezlivosti, tak ako zo strany rodiny, tak aj samotnej mamy.Každý človek sa zo situáciou vyrovnáva rozdielne, ale dnes už je liečba na vysokej úrovni, takže netreba podliehať strachu.Môj doktor hovorí,že súčiastka sa vymenila, ide sa ďalej.Tak to treba chápať.
To ano, ale primari by mali ludi upokojovať: po prvom telefonate my vysvetlili nejake podrobnosti, a keď som volal večer ako mi povedali, citujem

"troška sa to zlepšilo, ale len troška sskusme šťastie zajtra"

nejako tak to vuznelo.
Jednoducho jednou vetou ma odbili a to sa nerobi.
Nemožu byť primari taky bezcitny, mali by svoju robotu vykonavať profesionálne a mali by citiť s blízkymi
Miroslavz
22.11.08,20:06
Podľa mňa je to individuálne. Veľa v tom zohráva celkový stav organizmu, diagnozy,... psychika. Držím palce a veľa trpezlivosti.
Ďakujem
rybanka71
23.11.08,10:03
To ano, ale primari by mali ludi upokojovať: po prvom telefonate my vysvetlili nejake podrobnosti, a keď som volal večer ako mi povedali, citujem

"troška sa to zlepšilo, ale len troška sskusme šťastie zajtra"

nejako tak to vuznelo.
Jednoducho jednou vetou ma odbili a to sa nerobi.
Nemožu byť primari taky bezcitny, mali by svoju robotu vykonavať profesionálne a mali by citiť s blízkymi
chápem Tvoje pocity,ale ani ten doktor to nemá ľahké.Operácia sa podarila, ale čo bude nasledovať ,ako sa s tým všetkým organizmus vysporiada, to nikto nemože vedieť, na to nikto nedá stopercentnú záruku.Viem,aké je spolucítiť s chorými, ale nedá sa to uplatniť u každého a vždy, to nejde, nerobili by sme potom nič iné, ostatná práca by bola odsunutá na vedľajšiu kolaj, a ja viem o čom hovorím
ivet28
04.12.08,20:07
Dobry vecer, hladala som clanky o transp. srdca a dopracovala som sa k VAM. Chcela by som sa Vas opytat ako sa ma Vasa mamka... pretoze mojho manzela caka tiez transp. srdca a velmi sa bojim ako to dopadne...
ivet28
06.12.08,16:25
:mee: prosim ak mozete ozvite sa cakam....:mee:
cowboyka
07.12.08,18:15
ahoj, mojmu otcovi transplantovali srdce v roku 2006 a zatiaľ sa drží veľmi dobre, ale začiatkom tohto roku mu diagnostikovali rakovinu pľúc. Takže bojujeme ako sa len dá, držím palčeky.

No a s tými telefonátmi, tak na lekárov treba zhurta, nesmieš sa dať odbiť, ja som tam telefonovala denne minimálne 3x a to som z KE a otcovi transplantovali srdce v BA a to sme k nemu nemohli mesiac - takže asi tak. Museli to strpieť, keď sa ináč nedalo.
ajacik
10.01.09,16:51
Našla som túto tému a musím sa podeliť o môj smútok. Moja maminka bola v nemocnici a čakala na transplantáciu srdiečka. Bohužial sa nedočkala a v pondelok nám zomrela. Dnes sme sa s ňou rozlúčili. Je to strašne ťažké. O to ťažšie, že mám "iba" 26 rokov a 8-mesačnú dcérku, ktorá prišla už aj o druhú babku. Manželova maminka tiež už nežije.
Všetkým, ktorý čakajú na nové srdiečko, alebo iný životne dôležitý orgán držím palce, viem čo prežívajú. Ja som verila a dúfala na 100% až do poslednej chvíle. Vôbec som to nečakala ......
cowboyka
11.01.09,07:35
Našla som túto tému a musím sa podeliť o môj smútok. Moja maminka bola v nemocnici a čakala na transplantáciu srdiečka. Bohužial sa nedočkala a v pondelok nám zomrela. Dnes sme sa s ňou rozlúčili. Je to strašne ťažké. O to ťažšie, že mám "iba" 26 rokov a 8-mesačnú dcérku, ktorá prišla už aj o druhú babku. Manželova maminka tiež už nežije.
Všetkým, ktorý čakajú na nové srdiečko, alebo iný životne dôležitý orgán držím palce, viem čo prežívajú. Ja som verila a dúfala na 100% až do poslednej chvíle. Vôbec som to nečakala ......
ma to veľmi mrzí tvoja mamka, je to smutné, že takéto dôležité veci a hlavne tie najdôležitejšie orgány stále na SR chýbajú a aj tie, čo sú, už v zápätí niesu. Je to veľmi ťažké. Úplne s tebou súcitím.

Poznám to veľmi dobre, mi sme toto absolvovali v roku 2006, ako som kedysi písala a prišlo to ako blesk z jasného neba a dva roky nato otcovi diagnostikovali rakovinu pľúc. Myslím si, že to bolo trošíčku spojené s transplantáciou nového orgánu. Lekárom som vďačná, že mu zachránili život, no na druhej strane teraz bojujeme s ďalšou pliagou a fakt neviem, čo je lepšie. Je to dosť ťažké, pretože otec niekedy nemá chuť už žiť a vtedy človek ho musí psychicky podržať.

Držím všetkým palčeky, čo niečo takéto zažili a neprajem nikomu, aby toto niekedy zazil, ako to musím prežívať ja. Pred štyrmi rokmi to bolo fajn, sme bojovali o to, aby telo srdiečko prijalo a dva roky nato bojujeme, aby vydržal organizmus z iného hľadiska.
ajacik
11.01.09,11:39
dakujem ti.

Držím tvojmu ockovi palce a prajem mu zo srdca, nech sa uzdraví.
Presne ako si písala, prišlo to ako blesk z jasného neba. Ešte v auguste bolo všetko ok. A prešli 4 mesiace a ........

Prajem ti veľa sily, aby ste mu boli oporou. Moja maminka tiež na tom nebola psychicky už najlepšie, ale nešlo to. Nemohla ani dostávať lieky na depresie, pretože by to ešte viac spomalilo srdiečko. O to to bolo horšie, že my sme všetci zo Žiliny, a ona bola posledný mesiac v BA. Ja mám malé bábätko, takže som tam chodila iba raz za týžden. Chodil aj otec s bratom, ale nebolo to každý deň. Ked bola tu v žiline, každý večer, ked som dala malú spinkať som utekala za ňou do nemocnice. BOlo to náročné, ale bola som rada kvôli sebe a aj kvôli tomu, že maminka bola strašne rada. Koľkokrát mi povedala, že aby som nechodila, že mám svoju rodinu a dosť starostí, ale aj tak som zasa na druhý deň prišla. A potom mi to už ani nehovorila. Strašne sa celý deň tešila, že prídem.
nehnevajte sa, že som sa takto rozpísala, ale ......
bonita
11.01.09,13:31
cowbojka - mimotemyako si to myslela, ze rakovina ma spojitost s transplantaciou?
/ zvedavost/
syrik
12.01.09,06:26
dakujem ti.

Držím tvojmu ockovi palce a prajem mu zo srdca, nech sa uzdraví.
Presne ako si písala, prišlo to ako blesk z jasného neba. Ešte v auguste bolo všetko ok. A prešli 4 mesiace a ........

Prajem ti veľa sily, aby ste mu boli oporou. Moja maminka tiež na tom nebola psychicky už najlepšie, ale nešlo to. Nemohla ani dostávať lieky na depresie, pretože by to ešte viac spomalilo srdiečko. O to to bolo horšie, že my sme všetci zo Žiliny, a ona bola posledný mesiac v BA. Ja mám malé bábätko, takže som tam chodila iba raz za týžden. Chodil aj otec s bratom, ale nebolo to každý deň. Ked bola tu v žiline, každý večer, ked som dala malú spinkať som utekala za ňou do nemocnice. BOlo to náročné, ale bola som rada kvôli sebe a aj kvôli tomu, že maminka bola strašne rada. Koľkokrát mi povedala, že aby som nechodila, že mám svoju rodinu a dosť starostí, ale aj tak som zasa na druhý deň prišla. A potom mi to už ani nehovorila. Strašne sa celý deň tešila, že prídem.

nehnevajte sa, že som sa takto rozpísala, ale ......

Mrzí ma,čo sa stalo Tvojej maminke...Prajem Vám celej rodine veľa síl, aby ste prekonali toto ťažké obdobie...a neospravedlňuj sa,že si sa rozpísala...o tom predsa porada je...veľakrát sa človeku uľaví,keď to zo seba dostane ;)
cowboyka
13.01.09,12:39
ajacik - ďakujem veľmi pekne za povbudenie, niekedy je to o nervy, niekedy si myslím, že i ja skončím v nemocnici na lôžku pri takomto nápore. Ale musíme bojovať, nič iné nám neostáva, ešte keby pri mne stáli aj moji súrodenci, ale nie - je to o to ťahžie, že pri otcovi stojím iba ja a mamina, im je to jedno. Ale to je iný príbeh, proste, kto to nezažil, tak sa nevie vcítiť do kože toho druhého a ja mám tiež malé dieťa, takže je to o to ťahšie, ako si písala aj ty.
cowboyka
13.01.09,12:41
cowbojka - mimotemyako si to myslela, ze rakovina ma spojitost s transplantaciou?
/ zvedavost/
no pretože keby otcovi neotvorili hrudník a neprekonal mokrý zápal pľúc, kvôli ktorému mu museli meniť srdiečko, tak by sa to nemuselo stáť - má totiž rakovinu pľúc - takže kvôli tomu pre vysvetlenie a myslím si, že má to trošíčku s tým spojitosť. Kebyže mal rakovinu niečoho iného, tak som ticho, ale akurát pľúca. Do transplantácie bol zdravý človek, po nej sa na neho chytajú hádam všetky choroby sveta.
dovolenkárka
20.01.09,10:39
Ahoj , ja som jednou z transplantovaných. Tiež som bola na operácii minulý rok. Ako sa darí Tvojej mame? Dúfam, že sa už zotavila. Po operácii to ide pomaly, ale stav sa zo dňa na deň zlepšuje. Mama by mala byť obkllopená ľuďmi, ktorých má rada. Povzbudzujte ju a neustále jej pripomínajte, že ste radi, že ju máte späť medzi sebou.
dovolenkárka
20.01.09,13:20
no pretože keby otcovi neotvorili hrudník a neprekonal mokrý zápal pľúc, kvôli ktorému mu museli meniť srdiečko, tak by sa to nemuselo stáť - má totiž rakovinu pľúc - takže kvôli tomu pre vysvetlenie a myslím si, že má to trošíčku s tým spojitosť. Kebyže mal rakovinu niečoho iného, tak som ticho, ale akurát pľúca. Do transplantácie bol zdravý človek, po nej sa na neho chytajú hádam všetky choroby sveta.

Cítim s Tebou a je mi veľmi ľúto Tvojho otca, pretože už prešiel veľmi ťažkým obdobím vtedy, keď čakal a prešiel transplantáciou. To, že sa ho teraz chytajú všetky možné ochorenia môže byť spôsobené viacerými faktormi, ale predovšetkým si myslím že je to tým, že pacienti po transplantácii doživotne užívajú lieky na potlačenie imunity. Tým sme vystavovaní obrovskému riziku ďalších ochorení. Tvoj ocko nebol pred transplantáciou zdravý, prepáč, ale bez nej by tu už nebol.
cowboyka
21.01.09,05:36
Cítim s Tebou a je mi veľmi ľúto Tvojho otca, pretože už prešiel veľmi ťažkým obdobím vtedy, keď čakal a prešiel transplantáciou. To, že sa ho teraz chytajú všetky možné ochorenia môže byť spôsobené viacerými faktormi, ale predovšetkým si myslím že je to tým, že pacienti po transplantácii doživotne užívajú lieky na potlačenie imunity. Tým sme vystavovaní obrovskému riziku ďalších ochorení. Tvoj ocko nebol pred transplantáciou zdravý, prepáč, ale bez nej by tu už nebol.
ahoj, otec bol zdravý ako repa do dňa, kedy dostal obojstranný mokrý zápal pľúc a vtedy to začalo, následne do 5-tich mesiacov od vyliečenia mal menené srdiečko, takže to prebehlo veľmi rýchlo, ani sme sa nestačili čudovať, pretože veľa ľudí čaká na transplantáciu roky a my sme to mali za 5 mesiacov a ešte len vtedy sa začal boj. Ale súhlasím s tebou s ostatným, že do konca života takýto ľudia sú na liekoch na imunitu. Ale bojujeme ďalej a uvidíme ako dlho. Verím, že čo najdlhšie
dovolenkárka
21.01.09,15:06
ahoj, otec bol zdravý ako repa do dňa, kedy dostal obojstranný mokrý zápal pľúc a vtedy to začalo, následne do 5-tich mesiacov od vyliečenia mal menené srdiečko, takže to prebehlo veľmi rýchlo, ani sme sa nestačili čudovať, pretože veľa ľudí čaká na transplantáciu roky a my sme to mali za 5 mesiacov a ešte len vtedy sa začal boj. Ale súhlasím s tebou s ostatným, že do konca života takýto ľudia sú na liekoch na imunitu. Ale bojujeme ďalej a uvidíme ako dlho. Verím, že čo najdlhšie
Veľmi Vám všetkým držím palce, ale hlavne otcovi. Prajem mu veľmi veľa psychických aj fyzických síl a optimizmus. Nestrácajte nádej a vieru. Je to ťažké, ale on je určite bojovník. Je dôležité, že má okolo seba rodinu a ľudí, ktorých má rád a oni jeho. Prajem mu skoré uzdravenie a veľa pekných dní v kruhu najbližších.
cowboyka
22.01.09,06:31
Veľmi Vám všetkým držím palce, ale hlavne otcovi. Prajem mu veľmi veľa psychických aj fyzických síl a optimizmus. Nestrácajte nádej a vieru. Je to ťažké, ale on je určite bojovník. Je dôležité, že má okolo seba rodinu a ľudí, ktorých má rád a oni jeho. Prajem mu skoré uzdravenie a veľa pekných dní v kruhu najbližších.
ďakujem ti veľmi pekne, bojujeme ako sa len dá, nič iné nám totiž neostáva. Dostáva podpornú liečbu, nemôže chodiť na chemoterapiu, berie lieky Navelbine a dnes som videla výsledky po 6-tom cykle - má tam ústup - niektoré dokonca aj zmizli, som rada, ale zasa šarapatí tam pečeň - zatiaľ metastázy nemá, tak uvidíme. Ďakujem za podporu.
ajacik
22.01.09,20:46
Cowboyka, som rada, že je ockovi lepšie. Resp. že výsledky sú lepšie. Len ho naozaj treba podporiť, stáť pri ňom. Strašne mu držím palce.
cowboyka
23.01.09,05:38
Cowboyka, som rada, že je ockovi lepšie. Resp. že výsledky sú lepšie. Len ho naozaj treba podporiť, stáť pri ňom. Strašne mu držím palce.
ďakujeme veľmi veľmi pekne za podporu.
Miroslavz
27.01.09,21:09
Má niekto z Vás nejaké info s transplantáciou srdca?

Mojej mamke včera transplantovali srdce a je na tom asi 50 na 50.
Ešte sa jej stav nezlepšil a cela rodina sme v riadnom strese.
Mamka je už pri vedomí, ale dávajú jej viacero liekov aby sa jej srdiečko rozbehlo, aby mohla žiť tak ako predtým.

Má niekto nejaké informácie koľko trvá zotavenie, ak niekomu transplantujú srdiečko?

Ďakujem

Je 27.jan.2009

Takže mamka je už po operácií dva mesiace a je veľmy šťastná. Cíti sa ako 15 ročná. Ďakujem všetkym, ktorý držali palce.

Miroslav
danushka
27.01.09,21:40
Je 27.jan.2009

Takže mamka je už po operácií dva mesiace a je veľmy šťastná. Cíti sa ako 15 ročná. Ďakujem všetkym, ktorý držali palce.

Miroslav
Všetci sa s Tebou tešíme a Tvojej mamine prajeme veľa sily, zdravia a šťastia.http://demo.creativeshop.sk/sub/demo.creativeshop.sk/components/com_virtuemart/shop_image/product/8bf341292102c2ca48747924e41d7046.jpg
cowboyka
28.01.09,07:01
Je 27.jan.2009

Takže mamka je už po operácií dva mesiace a je veľmy šťastná. Cíti sa ako 15 ročná. Ďakujem všetkym, ktorý držali palce.

Miroslav
ahoj, je to krásny pocit šťastia, že? To sa nedá ani slovami opísť, jedinú nevýhodu to má, že mamka bude už do konca života brať lieky, ktoré nesmie vynechať, ale to už je iba kvapka v mori oproti tomu, čo podstúpila. Držím palčeky, my sme sa takto radovali pred troma rokmi
dovolenkárka
28.01.09,14:31
Je 27.jan.2009

Takže mamka je už po operácií dva mesiace a je veľmy šťastná. Cíti sa ako 15 ročná. Ďakujem všetkym, ktorý držali palce.

Miroslav
Miroslav, soim veľmi rada, že mamičke sa darí.... Je to neopísateľný pocit a prajem ho každému, kto čaká na svojho darcu. Prajem všetkým, aby sa ho dočkali. Ako píše cowboyka- že bude užívať lieky - to je nič oproti tomu, ako jej bolo predtým. Je to daň , ktorú musíme zaplatiť za život. Ale stojí to za to. Život je zrazu úplne iný - každý deň je lepší a krajší. Mamičku pozdravuj a snáď sa niekedy s ňou osobne stretnem v BA na kontrole.
cowboyka
14.04.09,04:55
s ľútosťou musím všetkým oznámiť, že môj milovaný otecko je už v nebíčku - sme skonštatovali, že transplantácia je trápenie sa človeka. Vedela by som o tom veľmi veľa rozprávať, ale nemôžem, pretože sa mám stále plné oči sĺz a kebyže nebolo transplantácie a následných chorôb s tým spojených - bol by ocko ešte tu. Viem, taký je život, ale prečo keď medicína tak napreduje sa nedá pomôcť, keď je ten imunitný systém neskutočne oslabený a nedokáže veľa krát bojovať proti obyčajnej viróze. Vydržali sme tak 3 roky a to bolo fakticky iba utrpenie ako pre nás, tak pre ocka. Už je v nebíčku a smrť bola pre neho vykúpením, pretože v poslednej dobe mal strašné bolesti. "Oci - odpočívaj v pokoji". Držím všetkých palčeky, ktorý sú po transplantácií, ale ani nevedia, do čoho idú - ja by som radšej zomrela, ako to neskôr takto vravel..... asi toľko mojich dojmov, i keď trpkých, ale o to cennejších pre moje ďalšie rozhodovanie sa v živote.
syrik
14.04.09,06:55
s ľútosťou musím všetkým oznámiť, že môj milovaný otecko je už v nebíčku - sme skonštatovali, že transplantácia je trápenie sa človeka. Vedela by som o tom veľmi veľa rozprávať, ale nemôžem, pretože sa mám stále plné oči sĺz a kebyže nebolo transplantácie a následných chorôb s tým spojených - bol by ocko ešte tu. Viem, taký je život, ale prečo keď medicína tak napreduje sa nedá pomôcť, keď je ten imunitný systém neskutočne oslabený a nedokáže veľa krát bojovať proti obyčajnej viróze. Vydržali sme tak 3 roky a to bolo fakticky iba utrpenie ako pre nás, tak pre ocka. Už je v nebíčku a smrť bola pre neho vykúpením, pretože v poslednej dobe mal strašné bolesti. "Oci - odpočívaj v pokoji". Držím všetkých palčeky, ktorý sú po transplantácií, ale ani nevedia, do čoho idú - ja by som radšej zomrela, ako to neskôr takto vravel..... asi toľko mojich dojmov, i keď trpkých, ale o to cennejších pre moje ďalšie rozhodovanie sa v živote.

Príjmi moju a určite všetkých na Porade úprimnú sústrasť...Ťažko sa hľadajú slová v tejto krutej a ťažkej situácii...Prajem Tebe a Tvojej rodine veľa síl...DRŽTE SA
cowboyka
15.04.09,06:44
ďakujem všetkým ..... Áno, slová sa hľadajú ťažko, ale mňa drží pri živote to, že už nemá kturé bolesti a smrť bola vykúpením, len ma mrzí, že otecko zomrel vo veku 56 rokov a mohol žiť ešte raz toľko ....
dovolenkárka
15.04.09,13:17
Milá cowboyka, je mi to veľmi ľúto, prijmi moju úprimnú sústrasť. Tvoje slová sú plné bolesti a utrpenia nad stratou milovaného človeka. Prosím Ťa, nerob náhle uzávery. Transplantácia Tvojmu ockovi predĺžila život a on sa mohol tešiť zo šťastia v kruhu svojich milovaných. VIem, že zákerná choroba ukončila predĺženie jeho života. Každý pacient. ktorý podpíše súhlas s transplantáciou teoreticky vie do čoho ide. V praxi je to niekedy oveľa ťažšie a občas kruté. Neodsudzuj transplantáciu. Ďakuj Bohu za každý deň, ktorý ste mohli s ockom prežiť naviac. Ja som tým prešla a neviem, čo ma čaká, ale viem, že som šťastná a nekonečne vďačná za každý deň, ktorý prežijem so svojimi najbližšími. Tvoj otec bol bojovník, zachovajte si na neho tie najkrajšie spomienky.
cowboyka
16.04.09,04:45
Milá cowboyka, je mi to veľmi ľúto, prijmi moju úprimnú sústrasť. Tvoje slová sú plné bolesti a utrpenia nad stratou milovaného človeka. Prosím Ťa, nerob náhle uzávery. Transplantácia Tvojmu ockovi predĺžila život a on sa mohol tešiť zo šťastia v kruhu svojich milovaných. VIem, že zákerná choroba ukončila predĺženie jeho života. Každý pacient. ktorý podpíše súhlas s transplantáciou teoreticky vie do čoho ide. V praxi je to niekedy oveľa ťažšie a občas kruté. Neodsudzuj transplantáciu. Ďakuj Bohu za každý deň, ktorý ste mohli s ockom prežiť naviac. Ja som tým prešla a neviem, čo ma čaká, ale viem, že som šťastná a nekonečne vďačná za každý deň, ktorý prežijem so svojimi najbližšími. Tvoj otec bol bojovník, zachovajte si na neho tie najkrajšie spomienky.
ja konštatujem iba priebeh po transplantácií, pretože mám v okolí ďalšieho človeka, ktorý prekonal tiež transplantáciu a má taký istý priebeh a mal môj otec. Nikoho neodsudzujem, každému chcem len to najlepšie a tebe prajem to isté. Iba som chcela opísať, že otec posledný rok ľutoval, že bol na transplantácií, iba toľko by som dodala, pretože keby mu neotvorili hrudník, bolo by to úplne iné. Ja viem, sú to slová plné bolesti, ale ja som sa radovala a ďakovala Bohu za každý jeden deň, keď bol za posledné 3 roky s nami - bolo to fajn, ale každý organizmus to znáša individuálne a tie choroby, ktoré sa začali kopiť od začiatku minulého roka boli ťažké. Takže mi prepáčte, ak som sa niekoho mojími slovami dotkla, je mi to ľúto a držím všetkým palce, aby dokázali bojovať a tešiť sa z každej chvíľočky, ktorú im každý deň dá...
bobiku
16.04.09,07:48
Ja som rok po transplantácií obličky a tiež si viem predstaviť čím ľudia prechádzajú po transplantácií. Ale okrem bolesti a trápenia to mne osobne a iným ktorých poznám prinieslo aj nádej a radosť z kvalitnejšieho života. Každý organizmus je iný a inak znáša záťaž, ktorou transplantácia určite je. Bodaj by darcov a takto zachránených ľudských životov bolo u nás viac. Prajem všetko dobré a Vám cowboyka prajem úprimnú sústrasť a držim palce do dalšieho života.
bobiku
16.04.09,07:49
taktiež sa pripájam a prajem mamične všetko dobré a nech to nové srdiečko riadne fičí!!!
cowboyka
16.04.09,08:18
Ja som rok po transplantácií obličky a tiež si viem predstaviť čím ľudia prechádzajú po transplantácií. Ale okrem bolesti a trápenia to mne osobne a iným ktorých poznám prinieslo aj nádej a radosť z kvalitnejšieho života. Každý organizmus je iný a inak znáša záťaž, ktorou transplantácia určite je. Bodaj by darcov a takto zachránených ľudských životov bolo u nás viac. Prajem všetko dobré a Vám cowboyka prajem úprimnú sústrasť a držim palce do dalšieho života.
Ďakujem veľmi pekne a držím palčeky a hlavne veľa sily
Miroslavz
10.05.09,18:59
Miroslav, soim veľmi rada, že mamičke sa darí.... Je to neopísateľný pocit a prajem ho každému, kto čaká na svojho darcu. Prajem všetkým, aby sa ho dočkali. Ako píše cowboyka- že bude užívať lieky - to je nič oproti tomu, ako jej bolo predtým. Je to daň , ktorú musíme zaplatiť za život. Ale stojí to za to. Život je zrazu úplne iný - každý deň je lepší a krajší. Mamičku pozdravuj a snáď sa niekedy s ňou osobne stretnem v BA na kontrole.
Veľmy pekne ďakujem za podporu. Dlho som tu nebol tak sa ospravedlňujem. Mamka sa práve vo štvrtok vráti z 3 - týždňového liečebného pobytu na sliači a je zdravá. Oproti tomu, čo sme sa strachovali, dnes je to už len spomienka. Ak by ste boli na kontrole teraz v utorok, tak by ste sa s mamkou mohli stretnúť. Prajem krásny zvyšok večera. Miroslav
Miroslavz
10.05.09,19:15
Veľmy pekne ďakujem za podporu všetkým ľuďom, ktorí držali palce a utešovali naše nešťastné srdcia krátkymi, ale od srdca písanými vetami. Dlho som tu nebol tak sa veľmy ospravedlňujem. Určite ste čakali, že napíšem ako to ďalej prebieha.
Mamka sa práve vo štvrtok vráti z 3 - týždňového liečebného pobytu na Sliači a je zdravá. Oproti tomu, čo sme sa nastrachovali, dnes je to už len spomienka.
Mamina sa cíti oveľa oveľa lepšie. Zo začiatku keď sa vrátila domou bola pod dohľadom starších súrodencov, nakoľko ja bývam pri 20 km od Bratislavi a ona v Poprade. Ale zase keď jej bolo najhoršie, som ju pravidelne navštevoval v nemocnici a podporoval som ju zase ja. Mamka chodí už pomaličky aj sama do obchodu, alebo s dobrou susedkou, ktorá jej bola taktiež oporou. Ak ste niekto z Popradu, tak kľudne prezradim jej meno, lebo sa nema za čo hambiť, ale môže biť hrda, nakoľko som jej tiež zaviazaný, že ju pravidelne navštevovala. Vola sa Alenka Vantrobová. Ak mate niekoho, v rodine blízkeho, kto je pred, alebo po transplantácií srdca, určite tomuto človeku venujte čo najviac pozornosti, lebo len práve vašou pozornosťou sa Vám podarí o rýchlejšie zotavenie blízkeho. Prajem krásny zvyšok večera a ešte raz chcem poďakovať Vám všetkým, ktorý ste na tejto stránke. S pozdravom Miroslav
ajacik
10.05.09,19:25
Miroslav, veľmi držím tvojej maminke palce. Ako som ja už písala, moja maminka sa nového srdiečka nedočkala - v januári nám zomrela. (ale nechcem, aby bol tento môj príspevok smutný).
Naozaj sa úprimne radujem s tebou - vidíš, ani ju nepoznám, ale myslím to úprimne. A je to pravda, že potrebuje veľa, veľa lásky, podpory a aj pomoci. Tak sa radujte, že ju máte.
cowboyka
10.05.09,19:26
Veľmy pekne ďakujem za podporu všetkým ľuďom, ktorí držali palce a utešovali naše nešťastné srdcia krátkymi, ale od srdca písanými vetami. Dlho som tu nebol tak sa veľmy ospravedlňujem. Určite ste čakali, že napíšem ako to ďalej prebieha.
Mamka sa práve vo štvrtok vráti z 3 - týždňového liečebného pobytu na Sliači a je zdravá. Oproti tomu, čo sme sa nastrachovali, dnes je to už len spomienka.
Mamina sa cíti oveľa oveľa lepšie. Zo začiatku keď sa vrátila domou bola pod dohľadom starších súrodencov, nakoľko ja bývam pri 20 km od Bratislavi a ona v Poprade. Ale zase keď jej bolo najhoršie, som ju pravidelne navštevoval v nemocnici a podporoval som ju zase ja. Mamka chodí už pomaličky aj sama do obchodu, alebo s dobrou susedkou, ktorá jej bola taktiež oporou. Ak ste niekto z Popradu, tak kľudne prezradim jej meno, lebo sa nema za čo hambiť, ale môže biť hrda, nakoľko som jej tiež zaviazaný, že ju pravidelne navštevovala. Vola sa Alenka Vantrobová. Ak mate niekoho, v rodine blízkeho, kto je pred, alebo po transplantácií srdca, určite tomuto človeku venujte čo najviac pozornosti, lebo len práve vašou pozornosťou sa Vám podarí o rýchlejšie zotavenie blízkeho. Prajem krásny zvyšok večera a ešte raz chcem poďakovať Vám všetkým, ktorý ste na tejto stránke. S pozdravom Miroslav
držím palčeky, nech sa maminke darí - my už sme s tatkom náš boj dobojovali, ale odstupom času musím povedať, že to stálo zato, nebyť zákernej ďalšej choroby, s ktorou sme už toľko šťastia nemali. Ale boli to krásne roky života, až na ten posledný. Maminke nech slúži to srdiečko, ktoré svojou láskou rozdáva ďalej ako slniečko...
dovolenkárka
20.05.09,08:14
Miroslav, veľmi sa teším, že sa maminke darí. Ja idem do Bratislavy na kontrolu o niečo neskôr, takže sa nestretneme, ale v minulosti sme sa stretli - ja som už bola po operácii a ona sa práve dostala na čakaciu listinu. Mamina sa vtedy ukázala ako pravá bojovníčka, opakovala, že ona sa len tak ľahko nevzdá a vidíš - oplatilo sa. Teším sa spolu s Vami. Je dôležité, keď máme okolo seba ľudí, ktorých milujeme a vieme, že oni k nám cítia to isté. Ja som mala a stále mám okolo seba úžasných ľudí a myslím si, že to je veľká časť môjho úspechu. Transplantácia mi zachránila život a na určitý čas mi ho predĺžila, a som vďačná za každý deň.
Mame prajem veľa, veľa šťastných dní v kruhu svojich najbližších. Prajem jej, aby sa usnmievala na svet a rozdávala radosť, lebo tým rozdáva nádej a lásku, ktorú potrebujeme všetci.
avajka
01.10.09,10:53
ahojte,
som studentkou fyzioterapie a tento rok pisem bakalarku s temou: Psychosomaticka rehabilitacia pacientov po transplantacii srdca, v rodine a ani v blizskom ci vzdialenom okoli som nenasla nijakeho pacienta, preto by som bola velmi rada nasla hocijakeho pacienta ktory by mal oxotu pomoct mi, nie napisat ju:) ale ze by som snim vypracovala kazuistiku, pripadne niaky rozhovor o jeho rehabilitacii, bola by som vam velmi vdacna za kazdy typ alebo pacienta....
dakujem
74eva
02.10.09,10:06
Našla som túto tému náhodne a nedá mi nenapísať príspevok. 07. 10. 09 bude rok od otcovej operácie - výmena chlopne. Od detstva mal "dieru" na srdci, čo spôsobilo, že ako srdce pumpuje krv, sťahovalo mu to chlopňu do tej diery, a tým sa vlastne ničila chlopňa. Bol na tom zle, prešiel pár krokov a hneď bol dýchavičný, v lete ani nechodil von. Chodil na kardiológiu u nás v meste, kde mu lekár povedal, že to nič nie. Lenže mamke to nedalo, lebo sa už nemohla na to všetko pozerať a otec nakoniec skončil v NÚSCH BA, kde mu zistili horeuvedenú diagnózu. Keď sa otcov kardiológ dozvedel, čo mu vlastne je, rýchlo dával od neho ruky preč... Nemám slov.... Po operácii nám lekár povedal, že to bolo o 5min dvanásť, vraj keby sa čakalo dlhšie, nemusel by sa dožiť Vianoc, ktoré boli o dva mesiace. Nikdy nezabudnem na ten "obrázok", ktorý som mala pred očami, keď sme ho dva dni po operácii prišli pozrieť na JISku.. Na personál nemôžem povedať jedno krivé slovo, vždy boli k nám milí, či cez telefón, keď sme tam vyvolávali, alebo osobne. Bolo to veľmi ťažké obdobie pre celú rodinu, ale zároveň nás to posilnilo a zblížilo. Otec má 53 rokov ale elánu do života má ako 20 ročný. Keď som s ním po operácii chodila na prechádzky, stále mi rozprával a vôbec nebol dýchavičný, no ja 23ročná som mala čo robiť, aby som mu v chôdzi stačila :-))
Denisa90
25.01.17,21:28
Dobrý večer prosím Vás potrebujem sa trošku vyrozprávať alebo poradiť :( Môj tatinko čaká na transplantaciu srdiečka 2 mesiace. 3 roky trpí bolestami, dychavičnosťou a má kardiostimulátor. Prosím Vás ako dlho ste čakali na transplantáciu ( viem, že je to individuálne) len potrebujem troška rozptýlenia, že to nebude dlho. V poslednom čase sa mu zhoršilo máva bolesti v brušnej dutine, stále ho zadúša a kašle, prestáva mu tráviť. Ako mu pomôcť aby tak netrpel ? Psychicky ho podporujeme aby to nevzdával, vyplačeme sa len vtedy keď nás nevidí. Už nikam nechodí lebo nevládze :( Bojíme sa, je veľký bojovník na transplantáciu sa veľmi teší, aj veci má pobalené... Len to čakanie je strašné :(
alaya1
26.01.17,05:52
Dobrý večer prosím Vás potrebujem sa trošku vyrozprávať alebo poradiť :( Môj tatinko čaká na transplantaciu srdiečka 2 mesiace. 3 roky trpí bolestami, dychavičnosťou a má kardiostimulátor. Prosím Vás ako dlho ste čakali na transplantáciu ( viem, že je to individuálne) len potrebujem troška rozptýlenia, že to nebude dlho. V poslednom čase sa mu zhoršilo máva bolesti v brušnej dutine, stále ho zadúša a kašle, prestáva mu tráviť. Ako mu pomôcť aby tak netrpel ? Psychicky ho podporujeme aby to nevzdával, vyplačeme sa len vtedy keď nás nevidí. Už nikam nechodí lebo nevládze :( Bojíme sa, je veľký bojovník na transplantáciu sa veľmi teší, aj veci má pobalené... Len to čakanie je strašné :(

Pozri si tieto stranky,
http://www.darzivota.sk/category/informacie/pre-pacientov/