chuckie96
28.11.08,14:29
chcel by som vas poprosit o radu v otazke vydrzania pozemku.
stary otec kedysi v 49om kupil dom s pozemkom. potom, ked prebehlo v 99ém dedicske konanie, stryko (dedov syn) zistil, ze cast dvora ma 3 spoluvlastnikov - mimo rodiny (povodnych predavajucich). zrejme tento stav vznikol omylom, ze sa tato mensinova cast nezapisala v pozemkovych knihach. nic s tym vsak nerobil a pozemok uzival nadalej. v r. 2005 prebehlo dedicske konanie na strane jedneho zo spoluvlastnikov a dedic sa teraz hlasi k casti tohoto mensinoveho podielu.
1) argumentuje trhovou cenou na urovni 400 SKK/m2 (co zodpoveda cene plnohodnotnych stavebnych pozemkov v dedine). my navrhujeme 56 SKK/m2, co zodpoveda uradnej cene pre ucely dane z nehnutelnosti. vzhladom na celkovu vymeru pripadajucu tomuto podielu (115m2), skutocnost, ze parcela je dnes len dvor (na LV vedena ako zastavane plochy a nadvoria) si myslim, ze znalecka cena by bola blizko uradnej ceny. aky je vas nazor?
2) avsak, hrozi, ze sa s nim nedohodneme, tak zvazujem moznost, ze by stryko parcelu vydrzal. da sa dokazat minimalne 50 rocne dobromyselne uzivanie pozemku (od 49 do 99), pocas ktoreho si neboli vlastnici vedomy, ze na tej parcele mozu byt spoluvlastnici. neda sa vsak predpokladat, ze spoluvlastnici dobrovolne vyhlasia, ze o pozemok nemaju zaujem. ako v tomto pripade postupovat?
3) ake maju moznosti zaujemcovia o pozemok, ak sa s nimi nedohodneme? mozu predat pozemok komukolvek inemu? mozu si nejakym sposobom narokovat uzivanie pozemku? akym sposobom sa uziva mensinova (9/64) cast pozemku v realite? mali by moznost pristupu na pozemok?
vopred dakujem za odpove.
stary otec kedysi v 49om kupil dom s pozemkom. potom, ked prebehlo v 99ém dedicske konanie, stryko (dedov syn) zistil, ze cast dvora ma 3 spoluvlastnikov - mimo rodiny (povodnych predavajucich). zrejme tento stav vznikol omylom, ze sa tato mensinova cast nezapisala v pozemkovych knihach. nic s tym vsak nerobil a pozemok uzival nadalej. v r. 2005 prebehlo dedicske konanie na strane jedneho zo spoluvlastnikov a dedic sa teraz hlasi k casti tohoto mensinoveho podielu.
1) argumentuje trhovou cenou na urovni 400 SKK/m2 (co zodpoveda cene plnohodnotnych stavebnych pozemkov v dedine). my navrhujeme 56 SKK/m2, co zodpoveda uradnej cene pre ucely dane z nehnutelnosti. vzhladom na celkovu vymeru pripadajucu tomuto podielu (115m2), skutocnost, ze parcela je dnes len dvor (na LV vedena ako zastavane plochy a nadvoria) si myslim, ze znalecka cena by bola blizko uradnej ceny. aky je vas nazor?
2) avsak, hrozi, ze sa s nim nedohodneme, tak zvazujem moznost, ze by stryko parcelu vydrzal. da sa dokazat minimalne 50 rocne dobromyselne uzivanie pozemku (od 49 do 99), pocas ktoreho si neboli vlastnici vedomy, ze na tej parcele mozu byt spoluvlastnici. neda sa vsak predpokladat, ze spoluvlastnici dobrovolne vyhlasia, ze o pozemok nemaju zaujem. ako v tomto pripade postupovat?
3) ake maju moznosti zaujemcovia o pozemok, ak sa s nimi nedohodneme? mozu predat pozemok komukolvek inemu? mozu si nejakym sposobom narokovat uzivanie pozemku? akym sposobom sa uziva mensinova (9/64) cast pozemku v realite? mali by moznost pristupu na pozemok?
vopred dakujem za odpove.
vieroslava
28.11.08,14:10
K bodu 1):
Bez ohľadu na to, aký je kohokoľvek názor, ceny si musia dohodnúť zúčastnené strany tak, aby bola pre obidve strany akceptovateľná, ak sa chcú dohodnúť.
K bodu 2):
Ak je dotyčný menšinový spoluvlastník zapísaný v liste vlastníctva, máte veľmi malú šancu na vydržanie jeho podielu. Okrem toho, on by musel k tomu dať súhlas, ktorý zrejme nedá.
K bodu 3):
Strýko má ako spoluvlastník predkupné právo k podielu osotatných spoluvlastníkov. Len v prípade, že toto právo nevyužije, môže dotyčný svoj podiel predať niekomu cudziemu. Je však otázne, či by niekto kúpil nejaký menšinový podiel vo dvore iných ľudí.
Pri podielovom spoluvlastníctve je to tak, že každý zo spoluvlastníkov vlastní z každého m2 svoj podiel. Pokiaľ sa spoluvlastníci dohodnú, môžu si rozdeliť pozemok geometrickým plánom na pozemky vo veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov a spísať dohodu o reálnom rozdelení spoluvlastníctva. Čiže strýko môže, samozrejme po dohode s menšinovým spoluvlastníkom, oddeliť jeho podiel reálnou časťou pozemku.
Bez ohľadu na to, aký je kohokoľvek názor, ceny si musia dohodnúť zúčastnené strany tak, aby bola pre obidve strany akceptovateľná, ak sa chcú dohodnúť.
K bodu 2):
Ak je dotyčný menšinový spoluvlastník zapísaný v liste vlastníctva, máte veľmi malú šancu na vydržanie jeho podielu. Okrem toho, on by musel k tomu dať súhlas, ktorý zrejme nedá.
K bodu 3):
Strýko má ako spoluvlastník predkupné právo k podielu osotatných spoluvlastníkov. Len v prípade, že toto právo nevyužije, môže dotyčný svoj podiel predať niekomu cudziemu. Je však otázne, či by niekto kúpil nejaký menšinový podiel vo dvore iných ľudí.
Pri podielovom spoluvlastníctve je to tak, že každý zo spoluvlastníkov vlastní z každého m2 svoj podiel. Pokiaľ sa spoluvlastníci dohodnú, môžu si rozdeliť pozemok geometrickým plánom na pozemky vo veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov a spísať dohodu o reálnom rozdelení spoluvlastníctva. Čiže strýko môže, samozrejme po dohode s menšinovým spoluvlastníkom, oddeliť jeho podiel reálnou časťou pozemku.