Je to smutne, ale skutocne nemocnice nie su institucie, ktore su schopne sa dostarat o pacientov, ktori su smrtelne chori. Je ale na to vytvorena institucia-hospic, ktory je presne na ulahcenie poslednych chvil, ale aj mesiacov takymto pacientom, vcetne zmiernenia fyzickeho utrpenia.

Dakujem,vam.Viem,ze su na to tie Hospice su na to urcene,ale ze vraj su velmi drahe a on je z socialne slabsej rodiny,neviem presne co to stoji,ale skusim sa tam informovat,ci by to jeho rodina zvladla financne,ale aj tak si myslim,ze ho nemali takto odbit,a nedat ho do nejakej izolovanej izby,kde by mu aspon dali utisujuce injekcie,ani domov mu nijake lieky nedali
Dakujem pekne aj tak za odpoved,aspon uz teraz viem ako to vv skutocnosti je.

Dakujem,vam.Viem,ze su na to tie Hospice su na to urcene,ale ze vraj su velmi drahe a on je z socialne slabsej rodiny,neviem presne co to stoji,ale skusim sa tam informovat,ci by to jeho rodina zvladla financne,ale aj tak si myslim,ze ho nemali takto odbit,a nedat ho do nejakej izolovanej izby,kde by mu aspon dali utisujuce injekcie,ani domov mu nijake lieky nedali
Dakujem pekne aj tak za odpoved,aspon uz teraz viem ako to vv skutocnosti je.


Zial, je to velmi smutna tema, ale taky je uz zivot. Mam podobne skusenosti. Ked bol moj svokor po druhej operacii, tak ho tiez poslali domov, bez akejkolvek sance na uzdravenie, a ked sme chceli,aby mu este skusili nejako pomoct v nemocnici, tak nam poradili, nech si cez znamosti vybavime doliecovak, alebo geriatricke oddelenie. Na to, ze tito ludia cely zivot makali, platili tomuto statu odvody a dane, je to trochu nefer voci nim.

Dobry den,ak by mi niekto vedel poradit,tak mi prosim vas poradte.Je mozne,aby pacienta v pokrocilom stadiu rakoviny,poslali,nechcei prijat do nemocnice,kde by mal este nejake utisujuce lieky a morfium,ale poslali ho domov zomriet,bez liekov,a tam sa nema kto onho postarat a trpi tam bolesti.Prosim vas,poradte mi ci ma nemocnica pravo ho neprjat.
Smutná téma,ale...
Nemocnica slúži na liečenie pacientov.Nie každý má žiaľ šancu na vyliečenie,ale každý človek má právo na dôstojné zomieranie bez bolesti.Preto je zvláštne, že ho poslali domov bez akýchkoľvek liekov na tíšenie bolesti.:mad:
Neviem, či to funguje všade, ale v každej nemocnici bolo kedysi "centrum proti bolesti", kde sa venovali práve tomu, aby žiaden človek nemusel trpieť bolesťami a vedeli pomôcť aspoň liekmi a odbornou radou.

Žiadať, pýtať!! a sťažovať sa ,od obv.lekára až po lekársku komoru!
Píšeš, že sa nemá kto o neho postarať. V prvom rade je povinnosťou detí sa postarať a chorého rodiča-alebo zabezbečiť opateru.
Ak nemá deti, skúste sa informovať na mestskom,alebo obecnom úrade,môžu zabezpečiť opatrovateľku.
Skúste aj www.lpr.sk (http://www.lpr.sk) - určite budú vedieť pomôcť a poradiť.
Veľa šťastia!

Nemocnica služi na liečenie pacientov a nie na sociálne učely.Je to tvrdo napísané,ale v dnešnej dobe,ktorá je veľmi tvrdá je to tak.Takže do nemocnice ho nemusia prijať,neverím ale,že je bez pomoci.V takýchto situáciách má nabiehať obvodný lekár,ktorý má doporučené lieky proti bolesti chodiť podávať a taktiež na doporučenie odborného lekára môže nabehnuť ADOS,čiže sestričky,ktoré prídu domov a naordinované prevazy,injekcie infuzie podaju a platí to zdrav.poistovna.Teda mala by.Takže moja už pravideľná odpoved,žiadať to,ale nie od nemocnice,ale od svojej poistovne.Spýtať sa,či maju s takoutou opatrovateľskou agenturou zmluvu a aký je postup aby ste ju dostali..

Prijatie do nemocnice je jedna vec, ale bohužial ani to nezaručuje, či bude o človeka postarané alebo nie (myslím tým utišujúce prostriedky od bolesti a podobne). Mám osobnú skúsenosť s jednou nemocnicou a starostlivosťou o ťažko-chorého pacienta.
Hospic je celkom dobrý nápad, ale tiež nemám žiadne skúsenosti.
Momentálne je dôležité dohodnúť aspoň s praktickým lekárom, ku ktorému patrí, aby pravidelne chodil pichať injekcie proti bolesti, nesmieš sa nechať odbiť. Existuje "Charta práv pacienta v Slovenskej republike" bola prijatá

vládou Slovenskej republiky a tam stojí:
Starostlivosť o nevyliečiteľne chorých a umierajúcich


Pacient má právo v nevyliečiteľnom štádiu ochorenia na takú úľavu a zmiernenie bolestí, ktoré zodpovedajú súčasným vedomostiam a možnostiam zdravotnej starostlivosti o umierajúcich.

Nevyliečiteľne chorý a umierajúci pacient má právo na humánnu starostlivosť.

Pacient má právo, aby ho v posledných chvíľach života sprevádzala osoba podľa jeho želania.

Pacient má právo na dôstojné umieranie.

Pacient má nárok na dôsledné rešpektovanie písomnej žiadosti nebyť resuscitovaný alebo odmietnuť aplikáciu liečebných zákrokov a postupov. Ak pacient napriek náležitému vysvetleniu odmieta potrebnú zdravotnú starostlivosť, lekár si od neho vyžiada vyjadrenie o jej odmietnutí v písomnej alebo v inak preukázateľnej forme.

Podávanie sťažností


Pacient má právo podať sťažnosť, ak sa domnieva, že sa porušilo jeho právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Sťažnosť môže pacient podať riaditeľovi štátneho zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa mu poskytla zdravotná starostlivosť, štátnemu okresnému lekárovi, štátnemu krajskému lekárovi, Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, stavovským organizáciám a ďalším inštitúciám.

Náhrada škody


Pacient má na základe rozhodnutia súdu nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, podľa platných právnych predpisov.

Na telefónnom čísle 02/59 373 261 Ministerstvo zdravotníctva SR zriadilo jednotku ochrany práv positenca, ako službu, na ktorú sa môžu občania obrátiť s otázkami a problémami spojenými so zdravotnou starostlivosťou. Je k dispozícii v pracovných dňoch od 8.30 do 15.30.

http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=17&eventid=432

Dakujem,vam,ze mi snazite ulahcit tuto cestu,tymto tvrdym zivotnymbojom,dost mi pomohli tieto inormacie,ale neverim,ze mu obvodny lekar bude poskytovat tieto sluzby,aj ked ma na to narok,ale treba bojovat az do jeho konca.

Obvodný má prisť a podať mu injekcie a recepty,nie sa o neho starť.Starať by sa mal ADOS,ale vybehať si to musí rodina.Zdoraznujem ešte raz,starostlivosť mu je povinná poskytnuť cez lekára a sestričky POISTOVNA,zdravotníci urobia to,čo Vaša poistovna zazmluvnila a zaplatí.

Neviem sice odkial si, ale určite v nejakej blízkej nemocnici alebo poliklinike je AMBULANCIA CHRONICKEJ BOLESTI, prvýkrat stačí odporučanie od obvodného lekára, tu mu bez problemov prepíšu utišujúce lieky, náplaste, ktoré zmiernia jeho utrpenie. Chodím tam, takze viem o čom hovorim. Lekári tam maju pochopenie.

Dakujem,vam.Viem,ze su na to tie Hospice su na to urcene,ale ze vraj su velmi drahe a on je z socialne slabsej rodiny,neviem presne co to stoji,ale skusim sa tam informovat,ci by to jeho rodina zvladla financne,ale aj tak si myslim,ze ho nemali takto odbit,a nedat ho do nejakej izolovanej izby,kde by mu aspon dali utisujuce injekcie,ani domov mu nijake lieky nedali
Dakujem pekne aj tak za odpoved,aspon uz teraz viem ako to vv skutocnosti je.

Na onkologických oddeleniach sú všetci pacienti rovnako chorí, jeden v skoršom , druhý v neskoršom štádiu ochorenia, tam neprichádza do úvahy izolovaná izba... všetci rovnako trpia a kričia od bolestí...

Mám čerstvú skusenosť so zdravotníckymi zariadeniami,... myslím si o starostlisvosti svoje,... ak prestávajú dávať pacientovi lieky, ktoré má naordinované z dôvodu iného vážneho ochorenia a len preto, že tie ktoré si doniesol už užil a personál oddelenia nepýta od príbuzných ďalšie, tak neviem čo si mám myslieť o tom našom úžasnom zdravotníctve...

Domáca starostlivosť je vždy iná, treba hľadať opatrovateľskú službu ktorá bude mať výkony preplatené zo zdravotnej poisťovne.

PS: Mňa sa dokonca obvodná lekárka pýtala, či zvládneme starostlivosť sami alebo má posielať professionálnu sestru aspoň každý druhý deň...ide to, len treba za tým behať.

... rodičia sa láskou starajú o svoje deti od narodenia, ... deti by sa mali rovnakou láskou postarať o rodičov v najťažších chvíľach ich života...

Myslim si, ze o takejto vaznej a smutnej teme mozu najviac povedat ti,ktori to prezili a vacsinou je to velmi a este raz velmi tazke. Chory clovek ma sam so sebou velke starosti a vobec nie je schopny vacsinou mysliet na inych a tak to aj vyzera. Samozrejme, ze deti a rodicia su povinni navzajom sa opatrovat, ale rozumiem aj ludom, ktori opateru stareho alebo choreho cloveka nezvladnu a vyuziju odbornu opateru tam, kde su na to pripraveni, a moj nazor je, ze niekedy je to aj lepsie. Nie vsetci su obetavi a dusevne vyzreti na takuto tazku ulohu a pokial sa maju navzajom dotrapit, je to este horsie. Je to u kazdeho ine a treba hladat tu najlepsiu alternativu zo vsetkych tych, ktore tu uz boli spominane.

podla mna to nie je pekne, ale nič s tym neurobíte. nemocnica nie je bohužial hospic aby tham prijimali pacientov na to aby tam dožili. skuste ho dať do inej nemocnice alebo hospic, prípadne domov sociálnych služieb.

Mám rovnakú skúsenosť. Skutočne je to tak, pacientovi už nie je pomoci, ale s Vašou pomocou mu ten odchod môžete uľahciť. V našom štáte tak, že musíte mať peniaze, alebo známosti, aby ste pacientovi zabezpečili lieky od bolesti a infúzie, aby nebol dehydrovaný, pretože už nie je schopný príjímať potravu. A samozrejme musíte sa oňho náležite postarať, aby jeho odchod bol dôstojný. Pred smrťou sa mu určite uľahčí a keď odíde v kruhu svojich najbližších je to jediné čo mu už môžete poskytnúť a nie v nejakom doliečováku, kde mu nedajú nič len kyslík. Postarajte sa oňho, mohli by ste si to niekedy vyčítať. Ja nikdy nezabudnem na ten moment rozlúčky a prejav vďaky za všetko čo som mu poskytla v tých posledných chvíľach. Naozaj sa mu uľahčí a poďakuje Vám. Viem je to ťažké. Držte sa.

Na onkologických oddeleniach sú všetci pacienti rovnako chorí, jeden v skoršom , druhý v neskoršom štádiu ochorenia, tam neprichádza do úvahy izolovaná izba... všetci rovnako trpia a kričia od bolestí...

Mám čerstvú skusenosť so zdravotníckymi zariadeniami,... myslím si o starostlisvosti svoje,... ak prestávajú dávať pacientovi lieky, ktoré má naordinované z dôvodu iného vážneho ochorenia a len preto, že tie ktoré si doniesol už užil a personál oddelenia nepýta od príbuzných ďalšie, tak neviem čo si mám myslieť o tom našom úžasnom zdravotníctve...

Domáca starostlivosť je vždy iná, treba hľadať opatrovateľskú službu ktorá bude mať výkony preplatené zo zdravotnej poisťovne.

PS: Mňa sa dokonca obvodná lekárka pýtala, či zvládneme starostlivosť sami alebo má posielať professionálnu sestru aspoň každý druhý deň...ide to, len treba za tým behať.

... rodičia sa láskou starajú o svoje deti od narodenia, ... deti by sa mali rovnakou láskou postarať o rodičov v najťažších chvíľach ich života...
Nevravím,že s tým chovaním súhlasim,ale viem prečo to nemocnice robia.Sú v tom,ako inak,peniaze.Nemocnica dostane za hospitalizovaného pacienta tzv.platbu za lôžkoden,bez ohľadu na to,koľko ten pacient v skutočnosti naozaj minie.Nezohľadnuje sa tam cena za lieky,ošetrovací materiál a tak,proste lôžkoden.Ked tam pacient leží ,,zbytočne",nemocnica zarobí,ale ked leží s dg,kde potrebuje veľmi drahu liečbu,nemocnica na nom prerába a často veľmi prerába.Takže sa snaží ušetriť a jedna metodika ako ušetriť je to,čo každý pozná a síce-doneste si so sebou lieky.Pretože ked už ste v nemocnici,je povinná dať Vám lieky nemocnica a zvýšiť si zadlženosť.Takže ked sa lieky minuli,mali pacientovi lieky dať ,ale nedali.Nemohli poslať príbuzných pre predpis,pretože lekár v ambulancii nesmie napísať liek pre hospitalizovaného pacienta.Takže to potichu a bez vysvetlenia vyriešili tak,že lieky prestali dávať.Neeticky z môjho pohľadu ,ale zrejme podľa inštrukcií ustnych zo strany nemocnice.Pokiaľ sa nedá do poriadku ekonomika v zdravotníctve,budu tieto problémy čím dalej tým väčšie.

Moj ujo,je z okresu Topolcian,a neviem kde ho dat,on uz nemoze ani chodit,po svojich nohach uz,a mal by mat narok na to aby,bol v nemocnici na infuziach,on uz nikam nemoze sam ist,ani do sanitky,mesiac nejedol nic co ma nador v ustach,a doma nema ani lieky,a stravu sam prijimat nemoze,tak kam ho mame dat,hospice,na tie sa dlho caka.

Nemocnica nie je hospic. My sme si našu mamu pýtali domov. A bolo to to najlepšie riešenie, však už tam jej nemali ako pomôcť a doma sme sa striedali pri jej opatere. to bolo to posledne čo sme jej mohli ešte dať. Bolo to taške obdobie. Ale lieky dostala.

Výlučne hospic,doliečovák,nemocnici takúto hospitalizáciu nikto nezaplatí,uvedom si,že by nedostali za neho ani halier,pretože nemocnice sú na liečenie chorých ľudí a su za to platené.Chýbajú nám sociálne lôžka a chýbaju veľmi.Lenže vadia sa 2 ministerstvá-zdravotníctvo a sociálka,kto to má vlastne riešiť a platiť a kým sa nedohodnu,prax vyzerá takto ako popisujete.

Nevravím,že s tým chovaním súhlasim,ale viem prečo to nemocnice robia.Sú v tom,ako inak,peniaze.Nemocnica dostane za hospitalizovaného pacienta tzv.platbu za lôžkoden,bez ohľadu na to,koľko ten pacient v skutočnosti naozaj minie.Nezohľadnuje sa tam cena za lieky,ošetrovací materiál a tak,proste lôžkoden.Ked tam pacient leží ,,zbytočne",nemocnica zarobí,ale ked leží s dg,kde potrebuje veľmi drahu liečbu,nemocnica na nom prerába a často veľmi prerába.Takže sa snaží ušetriť a jedna metodika ako ušetriť je to,čo každý pozná a síce-doneste si so sebou lieky.Pretože ked už ste v nemocnici,je povinná dať Vám lieky nemocnica a zvýšiť si zadlženosť.Takže ked sa lieky minuli,mali pacientovi lieky dať ,ale nedali.Nemohli poslať príbuzných pre predpis,pretože lekár v ambulancii nesmie napísať liek pre hospitalizovaného pacienta.Takže to potichu a bez vysvetlenia vyriešili tak,že lieky prestali dávať.Neeticky z môjho pohľadu ,ale zrejme podľa inštrukcií ustnych zo strany nemocnice.Pokiaľ sa nedá do poriadku ekonomika v zdravotníctve,budu tieto problémy čím dalej tým väčšie.

Súhlasím s týmto príspevkom..je to naozaj tak..tiež sme v nemocnici dávali pacientom ich vlastné lieky,ktoré si nosili z domu...ale samozrejme,lekár musel vedieť,čo užíva a niekedy mu liek zmenil za iný,alebo jednoducho mu ho zrušil...záviselo od diagnózy..a keď pacientovi lieky došli a na oddelení nebol liek,ktorý užíva,tak mal smolu...a keď sa to aj napísalo do fasovania,niekedy prišiel,niekedy nie...no na vine nie sú zdravotníci,ale systém zdravotníctva...ktorý mám pocit,že niekedy riadi človek,ktorý je úplne mimo fachu a nevidí do toho tak,ako zdravotníci...