pozdravujem,
doporucujem pripomenut tuto temu :
-na jar ked stromy kvitnu
-na jesen ked su plody

Skutočným dôvodom prečo je tu táto téma je toto: Mám trocha výčitky svedomia. Jeden môj príbuzný z Chynorian mal v záhrade prastarú hrušku. Pamätám si ju z detstva, keď som si ich brával na desiatu do školy.
Boli veľké celé hrdzavé, dozrievali - október - november. Mali úžasnú chuť. Najlepšie hrušky aké som kedy jedol. Maslovky. Tak túto hrušku Krsný otec vyrúbal. Vteda som nevedel, že to je asi jediný strom tejto odrody na svete. Doteraz asi 25 rokov pátram po tejto odrode, ale už prestávam veriť, že ju nájdem. Takáto odroda, s takýmito vlastnosťami nie je uvedená ani v starých ani nových pomológiách. Ani tý najznámejší odborníci o nej nikdy nepočuli...

Skutočne sa v poslednom období stretávam častejšie s ľuďmi, ktorí spomínajú na staré stromy zo svojho detstva.
Strom nie je len pre produkciu ovocia čo najväčšiu na plochu.
V škôlkách sa predávajú všetky stromy na slaborastúcich podpníkoch určené na menšie stromčeky prakticky bez kmeňa...
Ak niekto chce do svojej väčšej záhrady strom na vysokokmeni pod ktorý sa dá chodiť alebo sadnúť do tieňa má s tým problém taký zohnať a pritom takýto strom je do neintenzívnych sadov ideálny...

Zdedili sme ovocný sad - záhradu (kúpená v r. 1954), ktorá slúžila celému okoliu ako rekreačné miesto. Ostalo tu ešte niekoľko starých stromov - hrušky červenostriedky, aj maslovku sme mali - pred 2 rokmi padla pri výstavbe nášho domu. Dokonca tu bola zvláštna hruška, na Zemplíne ju volajú oskoruš. Listy má podobné ako agát a plody podobné ako olivy, ale trpké.Tiež máme staré druhy jabloní. Ak máš záujem...

Tá oskoruša je už tiež ojedinelá, je výborna na pálenku (je dosť drahá okolo 1200sk za liter, bože ved už je euro tak to je asi 39-40 eur) no trvá niekoľko rokov kým mladý strom prvý krát zarodí.

Zdedili sme ovocný sad - záhradu (kúpená v r. 1954), ktorá slúžila celému okoliu ako rekreačné miesto. Ostalo tu ešte niekoľko starých stromov - hrušky červenostriedky, aj maslovku sme mali - pred 2 rokmi padla pri výstavbe nášho domu. Dokonca tu bola zvláštna hruška, na Zemplíne ju volajú oskoruš. Listy má podobné ako agát a plody podobné ako olivy, ale trpké.Tiež máme staré druhy jabloní. Ak máš záujem...

Na tie cervenostriedky si pamätam este ako dieta, mali sme ju v zahrade. Su neskutocne dobre tie hrusky. Myslela som, ze uz vyhynuli a ona sa este nasla. V jednej relacii hovorili, ze su uz ojedinele odrody. Bola by velka skoda, ak by zanikla, alebo uz je po nej?

Bulnova kde je ten sad?
Ktoré odrody a koľko stromov ešte zostalo?
Oskoruša je samostatný druh je príbuzná aj pérovitými listami aj s Jarabinou, jedáva sa až po zhnednutí plodov. Vážia si ju ako liečivý strom.
Skú o tom napísať viac.
Ďakujem.

wabi, zaujala ma táto Tvoja téma, si záhradkár a vyznáš sa v ovocných stromoch ? Odkiaľ si?? Mám vo svojom okolí niektoré staré stromy s chutnými plodmi, s ktorými som sa nikde inde nestretla....

Niečo o oskoruši

To o tej oskoruši môžem potvrdiť. Ale nie je to zas tak hrozné, čo sa týka vzácnosti...
Málo kto ju pozná a ten kto aj áno, nechodí často po chotároch s dosť otvorenými očami...
Viem o dvoch oskorušiach ktoré nikto neoberá, nepatria nikomu... chodím občas na ne. Tento rok som si z nej narobil domáci ovocný ocot. Je mimoriadne kvalitný a aromatický...
Na jeseň už budem mať okolo stovky stromčekov vhodných na odpredaj a zaočkovaných oskorúš...
Takže prijímam objednývky...:)

wabi, zaujala ma táto Tvoja téma, si záhradkár a vyznáš sa v ovocných stromoch ? Odkiaľ si?? Mám vo svojom okolí niektoré staré stromy s chutnými plodmi, s ktorými som sa nikde inde nestretla....


Bývam v Nitre a pokiaľ nie si príliš ďaleko, teda nad 150 km, rád by som sa zastavil a zistil, aké máte u Vás vzácnosti. Môžem ti pomôcť a poradiť čo sa týka ovocných stromkov. Môžem napríklad nejaké staré odrody preštepiť na mladé stromčeky...
Akú máš záhradku a kde bývaš?

Chcel by som poďakovať ľuďom ktorí sa mi ozvali v mene zachránených odrôd ovocných stromkov.

Zdravim chcem sa opytat u nas v Kremnici je vela stromov starych odrod hrusiek mam problem ich rozpoznat pomozete mi???

Pred 3 rokmi som nasiel vo velmi starej zanedbanej zahrade raslinu z ktorej som odkopal koren a zasadil. Zaujala ma malymi ciernymi plodmi, ake som este nevidel. Ked som ju plod zjedol pripominal mi malinu, ale 5x zvyraznenou chutou. Neotravil som sa :):) Pred 2 rokmi zacali rast z korena 3 pruty, ktore su obsypane trnmi, rastli do vysky asi cca 2 - 2,5 metra. Potom som ich zastihol a zacali po boku pustat slahune. Rastlina je divna aj v tom ze plody na rastline su najprv cervene - vtedy su kysle a nedaju sa jest, az potom vsetky naberu ciernu farbu - potom su uz jedle. Spravam sa k tomu ako k maline a pravidelne stare pruty po skonceni vegetacie odstrihnem a na jar dava nové pruty. rastlina rodi iba na starom tj. 2 ročnom dreve. Foto nemam lebo az dnes som nasiel tuto poradnu a plody ani raslinu nemam vyfotenu...... Dakujem za pomoc. Martin

Pred 3 rokmi som nasiel vo velmi starej zanedbanej zahrade raslinu z ktorej som odkopal koren a zasadil. Zaujala ma malymi ciernymi plodmi, ake som este nevidel. Ked som ju plod zjedol pripominal mi malinu, ale 5x zvyraznenou chutou. Neotravil som sa :):) Pred 2 rokmi zacali rast z korena 3 pruty, ktore su obsypane trnmi, rastli do vysky asi cca 2 - 2,5 metra. Potom som ich zastihol a zacali po boku pustat slahune. Rastlina je divna aj v tom ze plody na rastline su najprv cervene - vtedy su kysle a nedaju sa jest, az potom vsetky naberu ciernu farbu - potom su uz jedle. Spravam sa k tomu ako k maline a pravidelne stare pruty po skonceni vegetacie odstrihnem a na jar dava nové pruty. rastlina rodi iba na starom tj. 2 ročnom dreve. Foto nemam lebo az dnes som nasiel tuto poradnu a plody ani raslinu nemam vyfotenu...... Dakujem za pomoc. Martin

Opis by sedel na černicu.

Podľa tvojho popisu to Aviator zhrnul jedným slovom "Černica", ale je možné že by si nepoznal černicu? Teda vlastne poznáš ju a objavil si ju úplne sám, len teda svet ju spoznal skôr a nazval výstižne v našich končinách "černica". Nič si z toho nerob, mne sa to stáva bežne, že objavím nejaké ovocie a potom v pomológii zistím, že ho už pred sto rokmi objavil niekto iný:)
Píšeš že chutí výraznejšie "pripominal mi malinu, ale 5x zvyraznenou chutou", mne napríklad černice neprídu ako výraznejšie a viac mi chutia maliny.Existuje viacej ich krížencov. Väčšinou pripomínajú rastom černice a chuťou niečo medzi nimi. Dokonca jedna novinka "čierna malina" je úplne ako černica, dokonca aj v tom že sa nerozmnožuje koreňovými výmladkami ale len potápaním, len teda stred plodu je prázdny po odtrhnutí ako pri malinách, zatiaľ čo pravé čšrnice ho majú vyplnený a jedia sa takto aj s lôžkom s ktorým je plod zrastený.
Dokonca existuje aj kríženec medzi malinou a jahodou. Je intenzívne pichľavý, asi meter vysoký, má červené plody bez valnej chuti - je to len taká raritka.;)

To o tej oskoruši môžem potvrdiť. Ale nie je to zas tak hrozné, čo sa týka vzácnosti...
Málo kto ju pozná a ten kto aj áno, nechodí často po chotároch s dosť otvorenými očami...
Viem o dvoch oskorušiach ktoré nikto neoberá, nepatria nikomu... chodím občas na ne. Tento rok som si z nej narobil domáci ovocný ocot. Je mimoriadne kvalitný a aromatický...
Na jeseň už budem mať okolo stovky stromčekov vhodných na odpredaj a zaočkovaných oskorúš...
Takže prijímam objednývky...:)
Len už spusti tu svoju stránku.Nech mozeme objednávať.:)

K objednávaniu nie je potrebná stránka našťastie. Stačí chuť a potreba.

Okrem mrazu odolných Hurmi Kaki som priniesol z Ukrajiny zaujímavé odrody hrušiek.

aj ja trosku zbieram stare krajove odrody, mam STRIMKU,BATUL,KOZOVKU,to su jablone,z hrusiek mam MEDOVKU ,mam aj MISPULU .
Podpniky pouzivam semenace tzv.planky alebo si ich dopestuvam zo semienok.Je jasne ze rodit budu az za 10 =15 rokov ale mat kraasny velky strom je zase iny pocit...

Rád by som pripomenu, že ešte je dobrý čas na vrúbľovanie - tak ak máte doma nejaké staré odrody, rozmnožte si ich. Naozaj sa nanávratne strácajú najmä staré krajové odrody z našich vidiekov. Ak niekto máte nejaké staré odrody, či odrody ktoré vznikli ako náhodné semenáče, odfoťte ich plody a spravte si stručný opis ovocia. V prípade ponúkam možnosť ma kontaktovať a poslať vrúble. Odrody budú navrúbľované na Skúšobnej stanici Veľké Ripňany a zadarmo im urobíme úradný opis. Následne budú začlenené do kolekcie odrôd za účelom uchovania genetických zdrojov. S pozdravom Ing. Miloš Kovačič.

Ahoj karino! Mohol by som ťa poprosiť o prípadný zoznam krajových odrôd aké máš? Mal by som možnosť ich zaradiť do kolekcie odrôd v práci - zhromažďujem odrody ako genetické zdroje... Díky moc..

Ak máte niekto doma nejaké krajové odrody, môžete ma kontaktovať na milos . kovacic @ centrum . SK

Ahoj cyklomilo (http://www.porada.sk/member.php?u=125665). Iste je fajn zbierať nové staré odrody:)
Treba ich ale aj ďalej púšťať medzi ľudí. Nepáči sa mi, že inštitúcie síce zbierajú bohatstvo starých odrôd, ale neumožňujú bežným ľuďom, aby sa k nim potom dostali. Načo zhromažďovať bohatstvo drôd, keď potom sa tieto nemajú ďalej šíriť späť do záhrad.
Mám na to iný názor, ľuďom ktorí majú záujem umožňujem odobrať si vrúble, veď na stromoch je konárov dosť a žiaľ vrúbľovať vie pomerne málo ľudí...
Štátom dotované inštitúcie platené z našich daní, by mali podľa mňa nielen brať ale aj dávať...
Všade ale počujete len dajte nám krajové odrody, ale prečo nesprístupníte tieto génové rezervy pre záhradkárov?
Našťastie mám priateľov, ktorí tiež majú svoje vlastné zbierky a v malom niečo rozmnožia a vymeníme si...
Čo ponúkate? Umožníte prístup do vašich sadov?

aj ja trosku zbieram stare krajove odrody, mam STRIMKU,BATUL,KOZOVKU,to su jablone,z hrusiek mam MEDOVKU ,mam aj MISPULU .
Podpniky pouzivam semenace tzv.planky alebo si ich dopestuvam zo semienok.Je jasne ze rodit budu az za 10 =15 rokov ale mat kraasny velky strom je zase iny pocit...

Mám podobný názor. Treba ale povedať, že aj semenáčové podpníky s dobrou odrodou a starostlivosťou začnú rodiť oveľa sôr než za 10 rokov. Záleží ale samozrejme od odrody a od toho či bol stromček presádzaný, zalievaný v obdobiach sucha, hnojený a tak...
Môžeme sa spojiť a vymeniť niečo. Kde pestuješ?

Štepím teraz usilovne odrody ktoré som pozháňal, ak niekto potrebuje niečo naštepiť, dajte vedieť.

no ja som skusal vrublovat orech do cierneho orecha a zatial nic moc,vies dat radu ??.... , inac ja robim kazdy rok tak 300 az 500 stromcekov ockujem a vrublujem v ktorom kolvek rocnom obdobi ale samozrejme ze ujatelnost je rozna podla obdobia .teraz som nahanal oskoruse a uz ich mam ,nie doma ale v chotari ja zijem asi 26 km od Nitry

Karino 26 km od Nitry a ktorým smerom???

26 km to je fakt blízko... Kde žiješ? Daj kontakt ak sa tomu nebrániš.
Orechy chcú mať počas zrastania vrúbla a podpníka stabilnú teplotu a vlhkosť a to je vo vonkajších podmienkách často problém - studené noci, horúce dni...

Ahoj wabi tvoja tema ma velmi zaujala a preto sa chcem opytat je u nas ovocny sad kde je vela starych odrod najma hrusiek su to odrody s ktorymi som sa nikdy nikde nestretol mesto sa koli vystavbe novych domov rozhodlo tento sad vyklcovat ja s tym ale niesom spokojny a rad by som tieto odrody zachranil moja otazka znie ako nato???:confused:

Skús skočiť do knižnice a naštuduj si nejakú knižku o očkovaní, je ich tam plno. Rád ti v tomto poradím, len napíš čo potrebuješ a zaujíma ma aký počet hrušiek druhov tam rastie a ako vypadajú ale to je asi na dlhšie. Kľudne mi zavolaj na 0903/ 258 405 a zavolám ti naspäť, mám neobmedzené hovory.

Stretli ste sa niekto s morusou? Poznam bielu a ciernu, ale zial uz od detstva co sa u nas vytala ju nikde neviem najst.:mee:

Mám ich momentálne na sklade kvetináčované dostatok. Kam ju chceš koľko kusov a aké?

Stretli ste sa niekto s morusou? Poznam bielu a ciernu, ale zial uz od detstva co sa u nas vytala ju nikde neviem najst.:mee:Zaujíma ťa ešte tá moruša?

Objavil som starú odrodu višne, neidentifikovanú, veď ono sa to ani veľmi nedá identifikovať, ale dosť sa líši od súčasného sortimentu. Cuťovo je vinikajúca harmonicky sú zastúpené aj cukry aj "višňovitosť" je viac skoršia než neskorá a nedosahuje tak tmavočervenú farbu ani po úplnom dozretí. Má krásnu intenzívne svetločervenú farbu a veľké plody ako gorálky. Cutí dokonca aj našim deťom hoci tie majú radi len čerešne a nie normálne višne. Habytus stromu je viac na čerešňu, než višňu ale je to višňa.

Wabi, pisal si o zmladovani starych stromov. Mam staru 55 rocnu marhulu, strom je to riadny ale minuly rok mi ho trochu ocesal vietor a ked konare napadali susedovi do zahrady tak som ju musel toochu prezat. ako sa robi take zmladovanie? kmen ma pekny ale kedze je uz dost vysoka chcel by som ju tak o min. polovicu skratit. som z NM nemavas obcas cestu okolo? :-)

Si priamo z NM? Kedysi som tam chodieval často v súčastnosti veľmi zriedka, hoci nie je vylúčené že sa v priebehu krátkej doby objavím.
V každom prípade mať 55 ročnú marhuľu, to je lepšie ako mať rovnako starú manželku! :D
Totiž manželky sa tohoto veku zvyknú dožívať bez problémov, horšie už manželia no a marhule... to je zriedkavosť!:rolleyes: sa podarí iba málokomu. Ani nevieš akú máš vzácnosť. Marhuľu zvykne poraziť oveľa skôr. Ako si to dokázal? Nemá moniliózu vôbec a nestriekaš ju? Ako plodí pravideľne a bohato, plody má chutné a odroda? Maďarská?
No máš to dobré len si to neškrabkaj! Marhula sa zvykne opatrne prestrihať hneď po odrodení a to tak, že sa skrátia konáriky, ktoré prevísajú a to tak, že sa konáriok odstrihne až po najbližší bičný výhonok, ktorý preberie úlohu koncového a tým sa udržuje koruna kompaktnejšia.
Treba rezať opatrne. Kôskoviny sú vo všeobecnosti chúlostivejšie na rez vo vyššom veku ako jadroviny. Nedožívajú sa tak vysokého veku a u tak vzácne statom marhuľovom strome by som na tvojom mieste neexperimentoval. Ak ju zničíš druhej 55 ročnej marhuľa sa už nemusíš dožiť!:D
Pri takto starej marhule pravdepodobne nebude možné znížiť výšku kmeňa... teda možné je všetko len to čo bude nasledovať nemusí byť úspechom...
Rád by som ju videl, vieš ju odfotiť? Takto odomňa viac lepšíchj rád než je opatrnosť v rezaní asi nezískaš... Platí dvojnásobne stará pravda, radšj nerež vôbec, než rezať zle! A za týmto si stojím!

wabi pri tvojich cestach mozno pojdes okolo Ulan nad zitavou smerom na Vrable , hned ako vychadzas z Ulan nad zitavou asi po 100m mozno trochu viac je po pravej strane marhula min. odhadujem vek na 70 rokov.co je krasne na nej ze netrpi ziadnou moniliou.nik ju nikdy nestrieka a ma krasne plody ja ju uz mam naockovanu...daj vedet ked pojdes okolo

V úľanoch som bol naposledy pred 9 dňami v jednom veľmi zaujímavom sade. Chcel by som tam behnúť behom týždňa, asi cez výkend, ak sa mi podarí dohodnúť z majiteľom. Rád sa ti ohlásim, len mi pošli číslo aby som ti mohol predtým brnknúť...;)
Veľmi rád ťa poznám. Si z Úľan. Vlasne nepoznáme sa náhodou?:)

ja som zo surian a bol si v sadde u peta___???

ja som zo surian a bol si v sadde u peta___???

Podľa toho ktorého Petra máš na mysly, ale myslím že áno.:)

Nazdar Wabi,
Kupoval som si u teba dve asiminy a zatial si im darí, ale späť k téme. Mňa by zaujímalo, aký spôsob očkovania resp. štepenia odporúčaš na množenie kôstkovín (marhule, broskyne, slivky). Ide mi o konkrétny spôsob, ten najvhodnejší a samozrejme aj najvhodnejšiu dobu tohto množenia. Samozrejme ma zaujímajú aj názori iných členov tejto diskusie. Ďakujem.

Nuž názory odborníkov sa samozrejme môžu líšiť.
Ja uprednostňujem pri kvôstkovinách očkovanie. Nielen kvôli lepším výsledkom ale aj preto že je ho možné robiť kedykoľvek počas sezóny.
Najideálnejším časom je čas kedy je na podpníku miazga, teda pozná sa to tak, že práve vyháňa letorast nové mladé listy a kôra sa dobre oddeľuje... nie je dôležité aký je dátum, pretože rok od roku to môže byť rôzne a tiež záleží od konkrétnej polohy podpníka, jeho stave, vlhkosti a tak. - Vtedey sa dá očkovať do "T" ja pritom vylamujem aj drevitú časť očka.
Druhý spôsob ktorý sa dá použiť aj vtedy, keď práve nie je ideálna miazga je Forkertov spôsob. Nebudem to tu podrobne opisovať, pretože to je v každej brožúre či knižke venovanej tejto problematike, tiež na internete sa to dá iste vygúgliť... učí sa to dokonca na základnej škole.;)
Ale lepšie raz vidieť ako počuť, či čítať. Ak chceš zastav sa u mňa a naučím ťa to...:D Keď to zvládla moja 11 ročná mladšia dcéra, tak to iste pochopíš aj ty!

no trosku inac dolezitejsie je aky podpnik a co donho ,ockovanie je az na druhom mieste.nechcem sa chvalit ale povedzme ze za rok vrublujem okolo 300 jabloni a tolko isto aj kostkovin ockujem.ale o tom inokedy.....

Niekedy boli jablka, ktorých síce nepoznám, ale skúsim ich popísať. My sme ich volali "kormošky" Bola to zimná odroda. Vzľadovo dosť nevábne, pripomínali mi zemiaky. Šupka drsná, ale dužina veľmi chutná, taka sladkokyslá. Uvítam informáciu, či a kde sa takéto ešte pestujú. Ďakujem.

S najväčšou pravdepodobnosťou opisuješ odrodu ktorá patrí medzi ľudovo označované "kožovky" - Majú hrubšiu zvráskavelú šupku ale vydržia skladovanie. Naozaj si ich niektorí ľudia pamätajú a z nostalgie ich pre nich rozmnožím. Máš záujem?

Asi je to ono. Šupka je taka škardá hnedozelená alebo sivozelená?
Niečo medzi tým. Ak by sa to podarilo, tak mám záujem. Aj keby sa to nepodarilo, čo by ma mrzelo, ďakujem za ochotu.

no mylim ze taku mam aj ja.kozovku . je to stara odroda.

Kožoviek je niekoľko druhov. Môžem vám namnožiť zimnú s plodmi mierne sploštenými?

Tie jabka, ktoré mám na mysli, boli tiež zimná odroda. Vlastne "dozrievali" až koncom decembra a v januári. Takže mám záujem o ne.

Koľko a ktoré by si chcela spolu druhy a odrody?

Objavil som starú odrodu "Tureckej" marhule. Plody sú sladké ako med a nikdy som ešte nejedol chutnejšie marhule. Nehnijú ale uschíňajú a sušené sú tiež vynikajúce. Koštoval som všetky odrody ktoré sa u nás vyskytujú ale na túto nemá ani jedna. Dokonca ani s tých najnovších Pincode a Silvercode a podobne. Chcem ju namnožiť.

Vyhodnocoval som náhodné semenáče jabloní pri jednej ceste a železnici. Už veľké stromy pravideľne rodiace bez akejkoľvek starostlivosti bez rezu bez postrekov. Som milo prekvapený ich pomerne dobrým zdravotným stavom a bohatou úrodou. Najviac ma ale prekvapila kvalita plodov.
Stromy tvoria mohutné kríky s viacerými kmeňmi a čo je zaujímavé často je na každom s kmeňov iný typ jabĺk. Líšia sa dobou dozrievania aj sfarbením. Najčastejšie dozrievajú v lete. Niektoré sú už opadané a pohnité, pretože ich nikto nezbiera, hoci chuťovo a veľkosťou plodov by človak nepovadal že plánka. Vysvetlujem si to tak, že s jedného jaderníku odhodseného ohryzka z vlaku pred mnohými rokmi vyrastie vyklíči niekoľko stromov a tak vytvoria krík, pričom pochopiteľne každé jadierko dá svojmu kmňu iné vlastnosti.
Zaujalo ma miekoľko typov, najmä pozdĺžne na husto pásikavých. Jedna má kuriozne sfarbenie, že červené pásiky má nielen na povrchu ale aj vo vnútry dužiny. Chuťovo je pritom veľmi dobrá sladkokyslá, výrazná skorá už pred 2 týždňami nezostalo žiadne jabĺčko a nie preto že by som všetky pojedol...:D
Budúci rok ju iste namnožím len nie je jednoduché ju roroznať v húštine sesterských semenáčov.
Stačí sa len pozerať otvorenými očami a často aj uprostred mesta sa dá najsť zaujímavý semenáč...

Ak sa podarí namnožiť kožovky, tak poprosím ak bude viac druhov tak z každého druhu po jednom stromčeku. Ak to bude jeden druh, tak dva stromčeky. Až to bude aktuálne, prosím napísať SS.

Wabi, chcel by som Vam dat tip na jednu lokalitu, kde by sa mozno nieco naslo. Je to zaniknuta osada Mariacalad (Mariacsalad, Marianska Celad) v okrese Nove Zamky, asi na pol ceste medzi obcami Podhajska a Cechy.

Kedysi tam fungoval klastor, pri ktorom bola udajne aj mensia botanicka zahrada a ovocny sad. Neviem ako je to s botanickou zahradou, ale sad tam urcite bol a okolo ruiny klastora je v lese roztrusene mnozstvo roznych ovocnych stromov, vacsinou slivky, hrusky a orechy, mozno aj nejaka jablon. Ak by ste mali zaujem, mozno sa tam oplati ist, ak aj nic nenajdete, je to pekny vylet a nie moc daleko od Nitry.

Ovocne stromy sa vacsinou nachadzaju asi 50 metrov na juh od ruin klastora.

Na tom mieste je aj dalsi zaujimavy strom, dub, ktory moze byt starsi ako 500 rokov.

A este jedna vec, sused ma na dvore staru marhulu, ja mam 30 rokov a tu marhulu si uz z detstva pamatam ako staru a velku, takze podla mojho odhadu moze mat okolo 50 rokov

Táto debata mi pripomenula leto - toto leto sme v blízkej dedine objavili "stromové jahody".

Vyzerá to skoro ako malina,ale plod je úplne bordový až čierny. Najlepší je úplne zrelý, ale vtedy sa s ním nedá urobiť nič iné len odtrhnúť a zjesť. :) Veľmi citlivé na dotyk, a úžasne dobre farbia (na červeno až fialovo) :)

Tie stromy (z ktorých sme to oberali) vyzerajú ako dobre prerastené kríky (nemajú peň), kvitnú veľmi podobne ako čerešne (krásne biele kvietky) a podľa domácich sa veľmi ťažko rozmnožujú. (Môj odhad - tie stromy mohli mať tak okolo 50-100 rokov).

Doplňujem:
nejde o moruše, tie poznám (ale nechutia mi), skutočne ide o nejakú miestnu odrodu.

Niekto objaví moruše už v detstve a niekto až na staré kolená...:D

Ja si pamätám z detstva, že stará mama z Bieleho Potoka pri Ružomberku nám na jeseň posielala plný košík takých zvláštnych jabĺčok, ktoré boli celé tmavo bordovej farby a po zahryznutí som zistila že tá bordová farba šupky prechádza aj do dužiny a smerom k jaderníku postupne bledne. Boli výbornej chuti, ale odvtedy som sa s týmto druhom nestretla.

Wabi, chcel by som Vam dat tip na jednu lokalitu, kde by sa mozno nieco naslo. Je to zaniknuta osada Mariacalad (Mariacsalad, Marianska Celad) v okrese Nove Zamky, asi na pol ceste medzi obcami Podhajska a Cechy.

Kedysi tam fungoval klastor, pri ktorom bola udajne aj mensia botanicka zahrada a ovocny sad. Neviem ako je to s botanickou zahradou, ale sad tam urcite bol a okolo ruiny klastora je v lese roztrusene mnozstvo roznych ovocnych stromov, vacsinou slivky, hrusky a orechy, mozno aj nejaka jablon. Ak by ste mali zaujem, mozno sa tam oplati ist, ak aj nic nenajdete, je to pekny vylet a nie moc daleko od Nitry.

Ovocne stromy sa vacsinou nachadzaju asi 50 metrov na juh od ruin klastora.

Na tom mieste je aj dalsi zaujimavy strom, dub, ktory moze byt starsi ako 500 rokov.

A este jedna vec, sused ma na dvore staru marhulu, ja mam 30 rokov a tu marhulu si uz z detstva pamatam ako staru a velku, takze podla mojho odhadu moze mat okolo 50 rokov

Dík za tento typ. Znie to zaujímavo. Treba to čím skôr preskúmať. Chcete ísť niekto so mnou?:)

Dík za tento typ. Znie to zaujímavo. Treba to čím skôr preskúmať. Chcete ísť niekto so mnou?:)

Takze maly update, bol som tam v piatok, stravil som tam asi 4 hodiny a je to fakt dost rozsiahla plocha, kde rastu ovocne stromy. Zial, ovocie uz nieje, len jednu jablon s plodmi som nasiel, jablka asi 4 - 5 cm v priemere, zelene, tuha kozovita supka. Inak je tam vela orechov, nejake ceresne alebo visne a aj nejake ine stromy, zaujali ma najma dva, jeden pomerne velky,vyska okolo 5 metrov obsypany cervenymi drobnymi plodmi, ale kvoli porastu som sa k nemu nedostal blizsie (zisla by sa maceta) a dalsi, maly stromcek s listkami podobnymi ako ceresna ale svetlozelenymi a plodmi elipsoviteho tvaru, dlhymi asi 1,5 - 2 cm, hrubymi okolo 8mm, krasnej cervenej farby.

Pozeral som to na mape. Určite tam rád niekedy zájdem. Daj vedieť termín a pridám sa aby som nepoblúdil.
Prekvapuje ma trocha stále ako je možné že ľudia nepoznajú tak perfektné ovocie ako je drieň! Na tvojej fotografii je totiž práve drieň. Je veľmi chutný čerstvý aj konzervovaný na všetky spôsoby rastie na našom území už tisíce rokov a naši predkovia ho zbierali a poznali. Je neuveriteľné ako sa dá naň takto zabudnúť. Našťastie na Ukrajine nielenže nezabudli, ale vyšľachlily veľkoplodé odrody, ktoré majú plody takmer ako bystrické slivky - myslím len veľkosťou a tvarom, chuťou a kvalitou zostali verné svojemu druhu a je to plnohodnotný drieň so všetkými vitamínami a dobrími vlastnosťami ako sa patrí. Odporúčam tento kríček do každej záhrady!

A máš ten ukrajinský drieň?

Mám 5 odrôd veľkoplodého drieňa, boli vyšľachtené na Ukrajina. Všetky majú veľké plody typickej chuti a vlastností líšia sa len v drobnostiach a príchuti trochu tiež v tvare plodu.

naozaj zaujimava tema! skusim sa pridat aj ja s jednou otazockou - mame na dvore domu staru morusu (vek zial neviem odhadnut). rodi hojne krasne velke plody, ktore dozrievaju postupne cele leto.

problem je, ze morusa je na mieste, ktore zvazujem zastavat. momentalne riesim otazku, ci morusu vytat a zasadit niekde inde novu, alebo radsej prehodnotit stavebne plany. nie som si totiz isty, ci sa novozasadena morusa chyti (udajne to byva problem) a ci bude kvalitativne porovnatelna...

Ja by som tiež rada išla.
Chcem založiť sad a mám veľa otázok.

tak to si ma potesil, ze je to nieco jedle a chutne, ja som toto ovocie este v zivote nevidel, ale som rad, ze su ludia, ktori sa vyznaju. Mam otazku: Ako by som ho mohol co najjednoduchsie rozmnozit? Da sa zo semena, vegetativne alebo do niecoho zastepit? a ak ano, tak do coho?
Co sa tyka navstevy toho miesta, dalo by sa dohodnut, ale len na nejaku sobotu, lebo cely tyzden som uplne inde. Mozeme sa dohodnut aj cez mail: alchstuip/zavinac/gmail.com

naozaj zaujimava tema! skusim sa pridat aj ja s jednou otazockou - mame na dvore domu staru morusu (vek zial neviem odhadnut). rodi hojne krasne velke plody, ktore dozrievaju postupne cele leto.

problem je, ze morusa je na mieste, ktore zvazujem zastavat. momentalne riesim otazku, ci morusu vytat a zasadit niekde inde novu, alebo radsej prehodnotit stavebne plany. nie som si totiz isty, ci sa novozasadena morusa chyti (udajne to byva problem) a ci bude kvalitativne porovnatelna...
Staré morušové stromy sú vzácnosť a je ich čím ďlaej menej. Navyše podľa toho čo píšeš jedná sa o morušu čiernu MOrus Nigra, ktorá je ešte vzácnejšia. Ja ju síce množím, ale rastie pomerne pomaly. Pokiaľ by šlo o mňa určite by som ten strom zachoval! Ak ti zavadzajú, môžež konáre ľubovolne osekať a spíliť, ale strom nevyklčuj! Ce veľmi cenný! Stojí za to radšej ho zo stavbou trochu nejako obísť! Je len málo ľudí ktorí sa môžu popíšiť takouto morušou v záhrade! Máš veľké šťastie.

Ja by som tiež rada išla.
Chcem založiť sad a mám veľa otázok.

Prečo nie, rád pomôžem. Budem teraz síce 4 dni v zahraničí ale potom budem po dohode k dispozícii. Bývam v Nitre ale občas chodím cez Trnavu do Blavi napríklad v pondelok ráno, alebo si myslela ten výlet od tých zrúcanín kláštora?

To o tej oskoruši môžem potvrdiť. Ale nie je to zas tak hrozné, čo sa týka vzácnosti...
Málo kto ju pozná a ten kto aj áno, nechodí často po chotároch s dosť otvorenými očami...
Viem o dvoch oskorušiach ktoré nikto neoberá, nepatria nikomu... chodím občas na ne. Tento rok som si z nej narobil domáci ovocný ocot. Je mimoriadne kvalitný a aromatický...
Na jeseň už budem mať okolo stovky stromčekov vhodných na odpredaj a zaočkovaných oskorúš...
Takže prijímam objednývky...:)

Dobry den, chem sa spytat, napriek tomu, ze tento prispevok je este z minuleho roka, ci je stale moznost objednat si zaockovanu oskorusu a aky je rozdiel medzi zaockovanou a nezaockovanou? je pravda, ze zacina rodit az po 30 rokoch? Dakuje.

Staré morušové stromy sú vzácnosť a je ich čím ďlaej menej. Navyše podľa toho čo píšeš jedná sa o morušu čiernu MOrus Nigra, ktorá je ešte vzácnejšia. Ja ju síce množím, ale rastie pomerne pomaly. Pokiaľ by šlo o mňa určite by som ten strom zachoval! Ak ti zavadzajú, môžež konáre ľubovolne osekať a spíliť, ale strom nevyklčuj! Ce veľmi cenný! Stojí za to radšej ho zo stavbou trochu nejako obísť! Je len málo ľudí ktorí sa môžu popíšiť takouto morušou v záhrade! Máš veľké šťastie.

Ono v oblasti Pukanec- je týchto stromov ešte dosť, plody sú vynikajúce a zdravé .... ale ten bordel!!! a tie fľaky to nejde ani poriadne vyčistiť!!!

Jednu taku morusu mam u suseda cez ulicu, je to obrovsky strom, kmet ma priemer vyse 80 cm

Dobry den, chem sa spytat, napriek tomu, ze tento prispevok je este z minuleho roka, ci je stale moznost objednat si zaockovanu oskorusu a aky je rozdiel medzi zaockovanou a nezaockovanou? je pravda, ze zacina rodit az po 30 rokoch? Dakuje.

Na začiatok musím povedať, že vek v ktorom strom začína rodiť je záležitosť veľmi individuálna a u každého stromu sa to môže hore dole o niekoľko rokov líšiť.
Vo všeobecnosti sú semenáče typické okrem iného tým, že začínajú rodiť neskôr než stromy naočkované či naštepené. U oskoruší som pozoroval vek v prvej úrode u semenáčov okolo 20 rokov.
U štepených na oskorušovom semenáči potom približne 15 rokov.
U štepených na mukini sa predpokladá vek prvej úrody o 10 rokov.
Tieto údaje sú len orientačné a pri veku niekoľko 100 rokov, koľko sa bežne oskoruše dožívajú pár rokov nič neznamená.

dakujem za vysvetlenie, a teda ta moznost zakupenia je? lebo ja som v zahradnictve uplny amater, ale pocula som, ze ovocne stromceky sa maju vysadzat na jesen, je tak?
ako som to tu zbezne precitala, tak ponukate aj ine netradicne stomy, je moznost dat vam mail, ze by ste mi poslali blizsie informacie aj co sa tyka ceny? my staviame teraz dom a chceme si zalozit okrasnu zahradu a tak zhanam informacie. myslim, ze zahrad navrhnutych zahradnymi architektmi je uz privela, aspon ja som nimi presytena, paci sa mi neco "netradicne tradicne" dom bude stat na polosamote a chceli by sme aby tam zahrada zapadla a velmi ma zaujala tato diskusia o starych druhoch stromov. v nasom okoli je hned niekolko oskorusi..
a aj spominana morusa ma velmi inspirovala. Ma tu niekto skusenosti aj ohladom zakladania zahrad? pripadne kde by sa dali vidiet nejake inspiracie zahrad vidieckeho typu?dakujem.

dakujem za vysvetlenie, a teda ta moznost zakupenia je? lebo ja som v zahradnictve uplny amater, ale pocula som, ze ovocne stromceky sa maju vysadzat na jesen, je tak?
ako som to tu zbezne precitala, tak ponukate aj ine netradicne stomy, je moznost dat vam mail, ze by ste mi poslali blizsie informacie aj co sa tyka ceny? my staviame teraz dom a chceme si zalozit okrasnu zahradu a tak zhanam informacie. myslim, ze zahrad navrhnutych zahradnymi architektmi je uz privela, aspon ja som nimi presytena, paci sa mi neco "netradicne tradicne" dom bude stat na polosamote a chceli by sme aby tam zahrada zapadla a velmi ma zaujala tato diskusia o starych druhoch stromov. v nasom okoli je hned niekolko oskorusi..
a aj spominana morusa ma velmi inspirovala. Ma tu niekto skusenosti aj ohladom zakladania zahrad? pripadne kde by sa dali vidiet nejake inspiracie zahrad vidieckeho typu?dakujem.

To víte my vidiečaná sme sedláci od prirodzená my sa neinšpirujeme my makáme...:D
Samozrejme mám k dispozícii všetky druhy ktoré poznáte a možno aj niektoré ktoré nepoznáte...
Ide o to aby to bolo pekné a chutné a otužilé a všetko vydržalo a najlepšie bez roboty... Máme aj také a radi poradíme na telefón aj na mail sme tu pre vás. Vygúglite ma pod menom Andrej Danek ak chcete.

Ahoj, práve by som chcela založiť malinky ovocný sad na malinkom kúsku a hľadám práve zaujímavé odrody. Veľmi ma zaujal tvoj popis "Tureckej marhule" - mala by som záujem čo s tým? Som z Nitry, takže sa viem aj zastaviť ked ti to bude vyhovovať a aspoň by si mi poradil aj iné odrody ovocia. Ďakujem

Ahoj, práve by som chcela založiť malinky ovocný sad na malinkom kúsku a hľadám práve zaujímavé odrody. Veľmi ma zaujal tvoj popis "Tureckej marhule" - mala by som záujem čo s tým? Som z Nitry, takže sa viem aj zastaviť ked ti to bude vyhovovať a aspoň by si mi poradil aj iné odrody ovocia. Ďakujem

Iste rád sa s tebou zoznámim osobne. Zavolaj alebo napíš...

Dobrý deň!
som veľmi rada, že bola založená táto téma. Pred tromi rokmi sme kúpili chalupu. Na záhrade máme staré odrody hrušiek, po dlhom pátraní a opisoch na stránke starých odrôd /Bojkovice/ si myslím, že je to Praskuľa /Vinohradská/. Máme dve tieto hrušky vo veku cca 80-100 rokov. V neďalekom sade je jedna stará odroda hrušiek, dozrieva len v tomto období plus 2 týždne a netuším čo je to za odroda. Skúsim pofotiť. Je taká sýto žltá a chutí po dozretí fantasticky, nedá sa uskladniť, ale robila som malému z nej výživu bez cukru a je super. Tiež máme v obci morušu čiernu, jednu sme si aj zasadili, a teraz chceme postupne dosadiť a skúsiť naštepiť či naočkovať čo sa nám bude z okolia páčiť. Tú tureckú marhuľu by som aj ja rada skúsila, sme síce vyššie cca 475 m.n.m ale susede sa marhuľa v chránenej polohe darí. Do tej Nitry by sa dalo aj prísť, manžel je z Nadlíc pri Topoľčanoch.

Dobrý deň!
som veľmi rada, že bola založená táto téma. Pred tromi rokmi sme kúpili chalupu. Na záhrade máme staré odrody hrušiek, po dlhom pátraní a opisoch na stránke starých odrôd /Bojkovice/ si myslím, že je to Praskuľa /Vinohradská/. Máme dve tieto hrušky vo veku cca 80-100 rokov. V neďalekom sade je jedna stará odroda hrušiek, dozrieva len v tomto období plus 2 týždne a netuším čo je to za odroda. Skúsim pofotiť. Je taká sýto žltá a chutí po dozretí fantasticky, nedá sa uskladniť, ale robila som malému z nej výživu bez cukru a je super. Tiež máme v obci morušu čiernu, jednu sme si aj zasadili, a teraz chceme postupne dosadiť a skúsiť naštepiť či naočkovať čo sa nám bude z okolia páčiť. Tú tureckú marhuľu by som aj ja rada skúsila, sme síce vyššie cca 475 m.n.m ale susede sa marhuľa v chránenej polohe darí. Do tej Nitry by sa dalo aj prísť, manžel je z Nadlíc pri Topoľčanoch.
Teší ma že sa objavil ďalší ovocinár z môjho rodného kraja. Ja som sa tiež v Nitre nenarodil. Rád sa zoznámim aj osobne a vymeníme vrúble...:)

Chalupu sme kúpili pri Rimavskej Sobote /Horné Zahorany/ a v okolí /Lukovištia, Drienčany/ je dosť extenzívnych sadov, ktoré ale plodia nad očakávania a sú tam zaujímavé odrody, budem rada keď sa zachovajú. V okolí sa darí dobre aj drienke /mimochodom výborný lekvár/, tak ideme rýchlo zasadiť. Skúšame aj broskyňu, no zatiaľ sa jej veľmi nedarí, predsa je to len vysoko. A vinič plánujeme zasadiť nejaké osvedčené samorodáky. Teším sa na nové príspevky.

Tie drienky si iste vysaďte tie veľkoplodé Ukrajinské, alebo Bulharské.
Sú niekoľkokrát väčšie než tie obyčajné Slovenské a to hovorím dokonca o tých odrodách z Bojníc. Sú takmer tak veľké ako slivky a veľmi chutné. Lepšie sa zbierajú a keď to dá človek do úst, tak už cíti naozaj kus ovocia - vitamínová bomba.
Veľmi dobrý je aj Amelanchier, nezabudni naň. Je tiež veľmi odolný a netrpí chorobami ani škodcami a chuť je fakt vinikajúca!

Dobrý deň!
som veľmi rada, že bola založená táto téma. Pred tromi rokmi sme kúpili chalupu. Na záhrade máme staré odrody hrušiek, po dlhom pátraní a opisoch na stránke starých odrôd /Bojkovice/ si myslím, že je to Praskuľa /Vinohradská/. Máme dve tieto hrušky vo veku cca 80-100 rokov. V neďalekom sade je jedna stará odroda hrušiek, dozrieva len v tomto období plus 2 týždne a netuším čo je to za odroda. Skúsim pofotiť. Je taká sýto žltá a chutí po dozretí fantasticky, nedá sa uskladniť, ale robila som malému z nej výživu bez cukru a je super. Tiež máme v obci morušu čiernu, jednu sme si aj zasadili, a teraz chceme postupne dosadiť a skúsiť naštepiť či naočkovať čo sa nám bude z okolia páčiť. Tú tureckú marhuľu by som aj ja rada skúsila, sme síce vyššie cca 475 m.n.m ale susede sa marhuľa v chránenej polohe darí. Do tej Nitry by sa dalo aj prísť, manžel je z Nadlíc pri Topoľčanoch.
Dianag, spýtam sa ťa na tú hrušku. Nemáš jej foto, tá nie je z Nadlíc? Môj otec je odtiaľ a ja si spomínam na fantastickú hrušku u maminky na dvore. Nedožila sa ale môjho záhradkárskeho záujmu o ňu a nikde neviem natrafiť na podobnú.

Tiež hľadám celý život márne hrušky aké som spoznal v detstve v Chynoranoch. Starých odrôd a semenáčov veľmi kvalitných bolo voľakedy veľa ale stále ich ubúda... V škôlke kúpite len zopár odrôd najmä tie ktoré dobre znášajú prepravu chuťové vlastnosti nie sú vždy na prvom mieste.
Povedzme však že jednoducho mali tie hrušky smolu, keď sa nedostali do rúk záhradníkov, ktorí by ju vedeli spropagovať a rozšíriť do celého sveta.

ja som doniesol od presovaa hrusku ktoru volaju medovka preco to nerozvadzam dal som ju do duly a tak cakam ...

ja som doniesol od presovaa hrusku ktoru volaju medovka preco to nerozvadzam dal som ju do duly a tak cakam ...
Keďže sa jedná o starú odrodu s lokálnym rozšírením, skôr by som odporučil ako podpník hruškový semenáč, s ktorý má isto dobrú afinitu. (s dulou nikdy nie je tak dobrá afinita) Sú ľudia ktorí sa boja, že takýto stromček bude rásť príliš bujne a narastie ako veľký strom. Nemusí to tak byť. Ohýbaním a nalamovaním sa dá dosiahnuť veľkosť stromčeka podľa želania.
Ak ale chcete mať zákrsok, ktorý má kvalitný koreňový systém je odolný a dlhoveký, použite ako podpník hloh. (dula má veľmi zlý koreňový systém a je oveľa chúlostivejšia)

Drienku sme vysadili vraj veľkoplodú, tak uvidíme. Vysadili sme aj Amelanchier /muchovník/, mišpuľu, aróniu, schizandru čínsku, rakytníky, morušu čiernu, morušu bielu. Väčšinu sme kúpili v Bojkoviciach, niečo sme dokúpili tu v Rimavskej. Teraz rozmýšľame nad marhuľou odolnou do vyššej polohy, pozdáva sa mi tá odroda Pinkcot. Tú hrušku musím odfotiť, podľa všetkého to praskuľa asi nebude, ale kúpili sme tú Praskuľu v Čechách. Aj jaderničku moravskú /vínovku/ u nás zvanú kozie cecky. Má ju suseda a dobre sa jej darí. Tú hrušku čo máme takú krásnu starú musím pofotiť /plody/. Dozrieva veľmi pozde, ešte doteraz sú plody na strome, sú také veľké, s červeným líčkom, veľmi tvrdé, keď spadnú tak až prasknú, šťavnaté /robili sme si mušt - super vecička/, dužina sa dá jesť až po odstátí na jar. Domáci v Zahoranoch ju skladujú v slame. Netuším čo je to za odroda. Kúpila som si knižku Ovoce Bílých Karpat, ale ani tam sa mi moc nepodobá na nič, trochu na tú spomínanú praskuľu. Skúsim ju nejako zaštepiť do semenáča hrušky, uvidíme. Teda pokus-omyl, lebo také jednoduché to štepenie zase nebude.

Drienku sme vysadili vraj veľkoplodú, tak uvidíme. Vysadili sme aj Amelanchier /muchovník/, mišpuľu, aróniu, schizandru čínsku, rakytníky, morušu čiernu, morušu bielu. Väčšinu sme kúpili v Bojkoviciach, niečo sme dokúpili tu v Rimavskej. Teraz rozmýšľame nad marhuľou odolnou do vyššej polohy, pozdáva sa mi tá odroda Pinkcot. Tú hrušku musím odfotiť, podľa všetkého to praskuľa asi nebude, ale kúpili sme tú Praskuľu v Čechách. Aj jaderničku moravskú /vínovku/ u nás zvanú kozie cecky. Má ju suseda a dobre sa jej darí. Tú hrušku čo máme takú krásnu starú musím pofotiť /plody/. Dozrieva veľmi pozde, ešte doteraz sú plody na strome, sú také veľké, s červeným líčkom, veľmi tvrdé, keď spadnú tak až prasknú, šťavnaté /robili sme si mušt - super vecička/, dužina sa dá jesť až po odstátí na jar. Domáci v Zahoranoch ju skladujú v slame. Netuším čo je to za odroda. Kúpila som si knižku Ovoce Bílých Karpat, ale ani tam sa mi moc nepodobá na nič, trochu na tú spomínanú praskuľu. Skúsim ju nejako zaštepiť do semenáča hrušky, uvidíme. Teda pokus-omyl, lebo také jednoduché to štepenie zase nebude.
Nie je to nič zložité. Ak chcete príďte ešte teraz behom týždňa hoc aj cez niektorý výkend a urobím vám behom pár hodín školenie a budete môcť úspešne fungovať po zvyšok života.:)
Alebo potom až jar, ale to bude menej času. Je to lepšie vidieť a vyskúšať, než iba teoretizovať pri knižke...;)

ja zase trosku inac dnes som obral z odrody julia je na A2 ,je to krasna a chutna letna julova jablon druhu urodu .hned po prvej urode zakvitla a dozreli druhe jablcka su uplne ine tvarovo aj farebne a tak ich vyfotim a poslem foto...

ja zase trosku inac dnes som obral z odrody julia je na A2 ,je to krasna a chutna letna julova jablon druhu urodu .hned po prvej urode zakvitla a dozreli druhe jablcka su uplne ine tvarovo aj farebne a tak ich vyfotim a poslem foto...
Tak to by ma vážne zaujímalo, nič podobné som nepočul ešte...

Viete niekto viac o tomto??
Fándlyho jabloň, ktorá nikdy nekvitne, a predsa rodí, skúmali aj odborníci zo Slovenskej akadémie vied. Skonštatovali, že má genetickú odchýlku, pre ktorú nemá ani nijaké jadierka. Rozmnožovať sa dá len štepmi. Strom je raritou, preto je chránený.

Viete niekto viac o tomto??
Fándlyho jabloň, ktorá nikdy nekvitne, a predsa rodí, skúmali aj odborníci zo Slovenskej akadémie vied. Skonštatovali, že má genetickú odchýlku, pre ktorú nemá ani nijaké jadierka. Rozmnožovať sa dá len štepmi. Strom je raritou, preto je chránený.
Treba k tomu povedať že táto jabloň normálne kvitne, len nemá okvetné lístky a tak sú kvety úplne nenápadné. Všetky odrody sa rozmnožujú iba štepmi, ak by ste ich rozmnožili semenom, už by to neboli dané odrody ale semenáče krížence, neistej kvality a vlastností. Inak tá fándliho jabloň okrem tej rarity nemá žiadnu inú výhodu, iba ak pre zberateľa kuriozít.

ja som zistil trosku inu vec jablon julia krasne zarodila cca 2oo kg na A2 podpniku a na jesen som zistil ze ma aj druhu urodu jablcka mensie cerveno zlte ale kyselej chuti .a moj priatel ma taku istu skusenost...globalne oteplenie???

Evolucia v prírode neprestala,beží aj teraz a je smiešne ak si myslíme,že to môžeme nejako ovplyvniť.

Nuž evolúcia síce beží a nikto ju iste nezastaví, ale ovplivniť jej "produkty" sa ľuďom darí pomerne úspešne. Dvakrát rodiace jablone je však iba fiziologická porucha spojená s klímou, nemyslím, že by sa to ešte tak ľahko opakovalo.

rad by som tak trochu oživil temu STARE ODRODY OVOCNYCH DREVIN predovšetkým jabloní a hrušiek . Ak ma niekto záujem ozvite sa

no tak mozme tuto temu obnovit sam zbieram a hladam odrody zname aj nezname ....strimka,batul,blahovo oranzove a pod

Aj ja sa zaoberám ochranou starých druhov nevedeli by ste mi pomôcť z názvom odrody. V záhrade sme mali tri strare marhle už je len jedna má okolo 50 rokov množím ju lebo má perfektné plody len neviem názov odrody Môžem len opísať na trhu keď ich predávam patria k najväčším sú žlto oranžovej farby, veľmi sladké majú podobnú chuť ako ananás ale nie sú to ananasovky, pučiky rastú v skupinách po 3 až 4 už som sa radil s viacerými ľudmi ale nikto nevedel pomôcť. Potom mám ešte 2 presne 100 ročné jablone (rôzne odrody)

S tou marhuľou je to ťažko. Podľa toho čo píšeš by to mohla byť stará Francúzska odroda Paviot. Tiež som mal podobnú a bola neskorá v porovnaní s Maďarskou alebo Veľkopavlovickou asi o 10 dní ak nie viac, ostatné by sedelo podľa tvojho popisu.
Bol som v Piešťanoch kde majú génové rezervy marhúľ a ochutnával som asi 200 druhov. Senzoricky som podľa skúšok 99,9% presnosti chuti, robil som degustácie ale Veľa marhúľ hlavne tie v najväčšej marhuľovej sezóne majú chuť dosť podobnú. Nie je ľahké rozlíšiť jednotlivé odrody. V lete by som ťa tam vedel pozvať. Môžeš koštovať až do úplného posr....:D A možno nájdeš tú tvoju, alebo tam môžeš poznať najväčších odborníkov na marhule nielen zo slovenska ale aj z Čiech a Maďarska...
Je ale tiež ľahko možné, že tá tvoja tam nebude a to znamená že je to semenáč ktorý ešte nebol zaregistrovaný, poznám zopár takých. Dosť často sú marhulové semenáče dosť klalitné.
Ak sa ti nechce chodiť, alebo to máš ďaleko, napíš odkiaľ si a rád sa zoznámim a môžeme niečo vymeniť. Moje číslo najdeš ľahko aj tak, že ťukneš na wabi ako je ikona a pozrieš podrobnosti...:)

Aj ja sa zaoberám ochranou starých druhov nevedeli by ste mi pomôcť z názvom odrody. V záhrade sme mali tri strare marhle už je len jedna má okolo 50 rokov množím ju lebo má perfektné plody len neviem názov odrody Môžem len opísať na trhu keď ich predávam patria k najväčším sú žlto oranžovej farby, veľmi sladké majú podobnú chuť ako ananás ale nie sú to ananasovky, pučiky rastú v skupinách po 3 až 4 už som sa radil s viacerými ľudmi ale nikto nevedel pomôcť. Potom mám ešte 2 presne 100 ročné jablone (rôzne odrody)

Mám pocit, že opisuješ marhuľu, ktorú by som vedela rozoznať podľa chuti aj spomedzi 100 iných marhúľ. Na tú chuť nezabúdam. Pamätám si ju z detstva. Nektár a ambrózia v jednom zahryznutí. Ó, bohovia. Skutočné osvieženie. Ak ju množíš, rada by som si od Teba kúpila aspoň jeden stromček. Tieto novo vyšľachtené druhy nestoja za nič, bez chémie neprežijú.
V záhrade máme zachránené 2 druhy veľmi starých hrušiek. Jedna je kyslastá, čím bližšie sa prehrýzam k jadrovníku, tým je sladšia. Pri jadrovníku je už ako med. Druhá má chuť figy. Vyše 100-ročnú marhuľu sme tohto januária vypílili. Zomrela ešte vlani, len sme sa s ňou nevedeli rozlúčiť a v dutine kmeňa bývali vtáčiky.

S tou marhuľou je to ťažko. Podľa toho čo píšeš by to mohla byť stará Francúzska odroda Paviot. Tiež som mal podobnú a bola neskorá v porovnaní s Maďarskou alebo Veľkopavlovickou asi o 10 dní ak nie viac, ostatné by sedelo podľa tvojho popisu.
Bol som v Piešťanoch kde majú génové rezervy marhúľ a ochutnával som asi 200 druhov. Senzoricky som podľa skúšok 99,9% presnosti chuti, robil som degustácie ale Veľa marhúľ hlavne tie v najväčšej marhuľovej sezóne majú chuť dosť podobnú. Nie je ľahké rozlíšiť jednotlivé odrody. V lete by som ťa tam vedel pozvať. Môžeš koštovať až do úplného posr....:D A možno nájdeš tú tvoju, alebo tam môžeš poznať najväčších odborníkov na marhule nielen zo slovenska ale aj z Čiech a Maďarska...
Je ale tiež ľahko možné, že tá tvoja tam nebude a to znamená že je to semenáč ktorý ešte nebol zaregistrovaný, poznám zopár takých. Dosť často sú marhulové semenáče dosť klalitné.
Ak sa ti nechce chodiť, alebo to máš ďaleko, napíš odkiaľ si a rád sa zoznámim a môžeme niečo vymeniť. Moje číslo najdeš ľahko aj tak, že ťukneš na wabi ako je ikona a pozrieš podrobnosti...:)

Oceňujem informáciu o Piešťanoch. Ďakujem.

Aj ja sa zaoberám ochranou starých druhov nevedeli by ste mi pomôcť z názvom odrody. V záhrade sme mali tri strare marhle už je len jedna má okolo 50 rokov množím ju lebo má perfektné plody len neviem názov odrody Môžem len opísať na trhu keď ich predávam patria k najväčším sú žlto oranžovej farby, veľmi sladké majú podobnú chuť ako ananás ale nie sú to ananasovky, pučiky rastú v skupinách po 3 až 4 už som sa radil s viacerými ľudmi ale nikto nevedel pomôcť. Potom mám ešte 2 presne 100 ročné jablone (rôzne odrody)
O tú marhuľu bude mať záujem asi viac ľudí včetne mňa.Daj vedieť ak budeš predávať.

nie je to neskorá odroda ona dozrieva od začiatku až do stredu hlavného obdobia. A dám vedieť keď budem predávať lebo momentálne ešte mám len 3 exempláre lebo neviem prečo ale dedo on štepil vo veľkom mám možno 6 odrôd marhúľ, sliviek ani nehovorím ale tomuto stromu sa nevenoval v množený asi preto že je dosť silny a nemal strach že vyschne lebo to je poriadny macko priemer kmeňa okolo 40 cm a výška tak 6 m ale odolnosť je pekná lebo asi pred 5 rokmi niekoho napadlo robiť celoplošný postrek a dopadlo to tak že u susedov vyhynulo asi 50 % marhul a žiadne nemali plody ale ona mala. Nemáte niekto morušu ale bielu?

Spominate maďarskú marhulu neviem ale ktorú konkretnu lebo ja mám tri odrody ktoré u nás volajú maďarská 1. veľké gulaté plody pikantné oranžovo červené pehaté
2. podobné prvej len stím rozdielom že plody sú sladké tuhšie a plod ma tvar vlašského orecha (samozrejme len tvar veľkosť nie) z výraznou rihou
3. malé skoré sladké plody rastúce po skupinách ( niečo ako ružičkový kel)

nie je to neskorá odroda ona dozrieva od začiatku až do stredu hlavného obdobia. A dám vedieť keď budem predávať lebo momentálne ešte mám len 3 exempláre lebo neviem prečo ale dedo on štepil vo veľkom mám možno 6 odrôd marhúľ, sliviek ani nehovorím ale tomuto stromu sa nevenoval v množený asi preto že je dosť silny a nemal strach že vyschne lebo to je poriadny macko priemer kmeňa okolo 40 cm a výška tak 6 m ale odolnosť je pekná lebo asi pred 5 rokmi niekoho napadlo robiť celoplošný postrek a dopadlo to tak že u susedov vyhynulo asi 50 % marhul a žiadne nemali plody ale ona mala. Nemáte niekto morušu ale bielu?

Morušu bielu ti darujem, mám viac druhov a na oplátku by som tiež mal záujem o tú marhuľu. Stačí mi vrúbeľ, zaštepím si poľahky. Predpokladám, že to bude asi len semenáč niektorého klonu Maďaskej, ktorý sa jednoducho fakt vydaril a tým sa vysvetluje aj jeho veľkosť a vitalita, že je pravdepodobne pravokorenný.

Spominate maďarskú marhulu neviem ale ktorú konkretnu lebo ja mám tri odrody ktoré u nás volajú maďarská 1. veľké gulaté plody pikantné oranžovo červené pehaté
2. podobné prvej len stím rozdielom že plody sú sladké tuhšie a plod ma tvar vlašského orecha (samozrejme len tvar veľkosť nie) z výraznou rihou
3. malé skoré sladké plody rastúce po skupinách ( niečo ako ružičkový kel)

Pod názvom Maďarská sa pestuje asi 10 rôznych klonov a každý je trocha iný.
Tiež som objavil zaujímavé marhule. Jedna - semenáč z veľkého Zálužia dozrieva neskoro, dokonca až v auguste, čím predlžuje významne marhuľovú sezónu a inak pekné veľké a chutné.
Ďalšia je zasa mimoriadne šťavnatá.
Inú som opisoval ako "Tureckú".
Je tiež taká ktorá dozrieva až v septembri, ale má menšie plody.
Iná Čínska zasa má výnimočné jadrá kôstok, ktoré majú veľa antioxidantov.
:)

Mám pocit, že opisuješ marhuľu, ktorú by som vedela rozoznať podľa chuti aj spomedzi 100 iných marhúľ. Na tú chuť nezabúdam. Pamätám si ju z detstva. Nektár a ambrózia v jednom zahryznutí. Ó, bohovia. Skutočné osvieženie. Ak ju množíš, rada by som si od Teba kúpila aspoň jeden stromček. Tieto novo vyšľachtené druhy nestoja za nič, bez chémie neprežijú.
V záhrade máme zachránené 2 druhy veľmi starých hrušiek. Jedna je kyslastá, čím bližšie sa prehrýzam k jadrovníku, tým je sladšia. Pri jadrovníku je už ako med. Druhá má chuť figy. Vyše 100-ročnú marhuľu sme tohto januára vypílili. Zomrela ešte vlani, len sme sa s ňou nevedeli rozlúčiť a v dutine kmeňa bývali vtáčiky.
Chápem to nadšenie. Všetci si pamätáme, ako bolo v detstve ovocie sladšie, dievčatá milšie, slnko viac svietilo, bolo na všetko viac času, život bol kľudnejší, lepší a krajší. Môžem len potvrdiť. To ale tvrdila aj moja stará mama, ktorá prežila svoju mladosť ešte pred vojnou. Jej stará mama za Márie Terézie vravela to isté, viem to priamo od svojej starej mamy, ktorej to vraj povedala a tá neklamala. Bola dobrá kresťanka a ak, predsa niekedy nechtiac, tak sa z toho včas vyspovedala... teraz iste na nás hľadí priamo z neba a smeje sa.
Fakt ale je, že staré aj 100 ročné marhule naozaj ešte rastú, nie je ich však veľa. Ako je možné, že sú tak vitálne? No predsa preto, že tie, ktoré vitálne neboli, už dávno nie sú!:D
Staré odrody sú preverené rokmi a sú fajn. Nové odrody sú ale preverené v pokusných výsadbách s tými starými a horšie isto nebudú, inak by sa predsa neosvedčili. Boli vyberané z pomedzi 100tisícov iných semenáčov a sú vážne špičkové, inak by ich nevybrali!:(
Kvôli objektivite treba dodať aj to, že chuť a šťavnatosť sú len jedny z ukazovateľov, na ktoré sa pri šľachtení prihliada. Kladie sa tiež dôraz na skladovateľnosť a štruktúru dužiny, ktorá sa pri preprave tak ľahko neotlačí a neobúcha, čo môže byť v protiklade k šťavnatosti. Nie je to však pravidlo a vo všeobecnosti okrem tejto, niekedy však podstatnej, "drobnosti" sú nové odrody často väčšie, krajšie, farebnejšie, odolnejšie voči chorobám a mrazom a celkovo často víťazia aj v súťažiach o najlepšie ovocie. To je však príliš všeobecne povedané a kvalitná stará, krajová odroda, či dokonca semenáč, vôbec nie je výnimka.
Je to celé v niečom inom. Dnes chce mať každý rýchlo veľkú marhuľu, tak si kúpi čo najväčší strom. "Najlepšie s korunou aspoň 3 metrový" a ostrihať ho potom až na kostrové konáre podľa kvality, či skôr nekvality koreňa mu je ľúto. Potom sa čuduje, že strom sa alebo nechytí vôbec, alebo po niekoľkoročnom trápení podľahne súboru hubových chorôb a nesprávnej starostlivosti. :mee:
Má veľmi zníženú imunitu a riedke drevo, pretože ho v škôlke nadopovali hormónmi aby rýchlo vyhúkol čo najväčší a behom roka ho mohli predať.
Nepozerajú na to, aby vydržal čo najviac, mal dobrú kondíciu, ujatelnosť, vitalitu, kvalitnú koreňovú sústavu s veľa vlásočnicovými koreňmi. Pretože za to platení nie sú. Naopak hormóny spôsobujú intenzívny rast nadzemnej časti stromu na úkor koreňov. Tieto stromky sú určené do intenzívnych sadov, kde majú za úlohu čo najrýchlejšie plodiť a pri mnohých postrekoch, kvapkovej závlahe a intenzívnom hnojení do 10 rokov čo najviac zarodiť. V podmienkach poloextenzívnych či dokonca extenzívnych bez hnojenia, postrekov a automatizovanej závlahy trpia a výsledky sú často žalostné.
U marhúľ sú staré stromy často štepené hore vysoko, takže kmeň je tvorený podpníkom. Navyše, podpník nebol často vôbec presádzaný, ale bol naštepený priamo na mieste kde rástol, alebo ak aj bol presadený, tak ako maličký, s bohatou prirodzenou koreňovou sústavou a hneď po vykopaní bol aj vysadený. Nebol vykopaný v októbri a potom trmácaný často až do jara. Vystavený presychaniu, mrazu, vyoraný s pár hrubými koreňmi a minimom vlásočnicových koreňov až do jara, kedy si ho niekto kúpi stovky km od miesta kde predtým rástol.
Ďalšia vec, že tlak parazitov, škodcov a chorôb sa stále zvyšuje, staré odrody sú v nových podmienkach vystavené iným tlakom ako pred niekoľkými desiatkami rokov. To platí o marhuliach zvlášť.
Ak chcete mať vitálny strom, ktorý sa dožije možno aj 100 rokov, tak si najprv vysaďte kôstku so slivky, alebo mirobalánu či dokonca aj marhule a po 2-3-4 rokoch bez presadenia ho zaštepte najlepšie vo výške koruny a je jedno akou odrodou. Bude mať kvalitné drevo, dobrú vitalitu, bude rásť ako z vody. Môžete ho tvarovať a ohýbať a rezať, aby vyhovoval vaším zámerom. Tento strom bude možno rodiť o 2 roky neskôr ako ten ktorý si kúpite, ale bude stabilný, vitálny a prežije vás.
Ako to celé urýchliť a obísť, na to prišli v Kanade, kde im asi záleží viac na tom, aby stromky boli odolné a rástli. V komerčnej škôlke chcú z minimu času vyťažiť maximum riedkeho dreva a rýchlo predať. Technológia "na vzduchovom vankúši" využíva výhody krytokorenných sadeníc, ktoré sa nestrihajú, neorezávajú z koreňov, a preto po zakúpení dokážu rásť akoby ani neboli presadené.:)
Aby som to zhrnul. Za zlý rast a ujateľnosť a skoré vyschnutie marhule nemôže "nová odroda". Skôr je vinníkom "nový" a najmä krátkozraký spôsob pestovania stromkov v ov. škôlkach a nevýhodný podpník ako aj drastická manipulácia pri presádzaní. Tak obrovský šok a rozdiel medzi podmienkami v škôlke a na konečnom stanovišti v sade či záhrade sa napríklad nutne musí podpísať na stromoch.
Vitálny, dobrý a odolný strom stojí a padá na kvalitných koreňoch. Pretože môžete robiť čokoľvek, ak nie je dobrý koreň, tak to, čo je nad zemou, je takmer nepodstatné. Často sa smejem, ale je mi z toho smutno, keď ľudia, sú tak povrchní a pozerajú iba na vonkajší dojem bez štipky fantázie. Je škoda ak záhradkárka pozerá najmä na kmeň a konáre, lebo tie bude po vysadení vidieť a koreň jej je ľahostajný, veď sa aj tak schová pod zem a nebude na očiach. Pritom je to presne naopak. To čo je nad zemou, je nepodstatné a hlavne koreň je dôležitý. Sila a vitalita koreňa rozhodne ako bude strom rásť. Nadzemnú časť môžete tvarovať a budete rezať a upravíte si ako budete chcieť. Škaredý vrch si vyformujete a on bude taký, ako sa o neho postaráte, ale zlý a nekvalitný koreň sa podpíše na zdraví a vitalite a životnosti stromu oveľa výraznejšie.

Vidíš, Wabi, ako úctivo žmolím klobúk pred Tvojou odbornosťou a vedomosťami?
Ďakujem za cenné vysvetlenie. (Ale vedz, tie marhule z detstva boli naozaj božské a spomínajú na to aj susedia, aj susedia cez cestu, aj ďalší. Bola to fakt výnimočná chuť, joj, aká výnimočná!)
Wabi, vlastne len vďaka Tvojim vedomostiam si teraz uvedomujem, že vždy, keď som kúpila nové stromky, nechápavo som sa pozerala na korene. Vlastne, žiadne korene, len pokračovanie kmienka v časti, ktorá bude v zemi. Takmer rovné, takmer hladké, bez vlásočnicových korienkov. Hm, tak teraz, keď si nám to všetkým vysvetlil, už rozumiem. Rada by som sa spýtala: čo mám robiť pre to, aby som novým stromčekom pomohla vytvoriť si koreňový systém?
Ešte raz, fakt, veľmi pekne ďakujem za Tvoj cenný a veľmi zaujímavý výklad. Určite ho ocení mnoho Poraďákov. Aj mi je ľúťo, že nemôžem prideliť aspoň 100 bodov Tvojmu príspevku.

Chcem sa pripojiť do debaty jednou otázkou. Môžem kôstky sadiť najprv doma do kvetináča a potom aj s celym balom na zahradu, alebo je lepšie priamo na zahradu? A predsa ešte jedna mala otazka, kde predavate svoje stromceky?
Ďakujem a prajem krasny vikend.

Wabi je mi ľúto že v tejto časti nejde oceniť príspevok, a v iných častiach sa dá oceniť akákoľvek hlúposť. takže fiktívny bodík odo mňa

Všetkým vám ďakujem za uznanie, ak vám to pomohlo mám radosť, a ešte väčšiu radosť budem mať, ak vám budú rodiť marhulky naozaj božské a spomínať na to budú aj susedia, aj susedia cez cestu, aj ďalší. Verím že fakt výnimočná chuť, joj, taká výnimočná sa dá ešte stále poznať, aby mali aj dnešné deti na čo spomínať po rokoch!:)!
Ak niekto chce pomôcť nielen teoreticky, tak stromky ktoré som opisoval mám k dispozízii už toto leto. Aj jar zatiaľ čo sa týka marhúl len prostokorenné, avšak iné druhy rovnako zaujímavé - najchutnejšie ovocia aké možno v našich podmienkach vôbec dopestovať a navyše rezistentné - bezpostrekové odolné s koreňovým balom a teda možnosťou vysadiť kedykoľvek bez stresu z presadenia kedykoľvek. Kontakt na mňa nájdete - vygúglite poľahky alebo aj tu ak pozriete podrobnejšie "wabi", či niektoré moje príspevky.
Odporúčam tiež stránky: asimina.weebly.com alebo asimina.webnode.sk

Dostal som vruble "žltej slivky" s malým ružovým líčkom hruškovitého tvaru, údajne veľmi dobré chuťovo. Nejaká stará odroda, ak ju niekto spoznávate, napíšte viac.
Ak chcete vrúble tejto zvláštnosti dajte vedieť, je ich dosť a nech sa rozšíri...

Rovnako neskoré augustové marhule šťavnaté dobrej chuti.

Zdravím, na fore som nenašiel tému hrušky a preto som sa rozhodol požiadať o pomoc v téme - staré odrody. Chcel by som vysadiť ešte túto jar odrodu hrušky - Boscova flaška. Viem že má zvýšené nároky na samotné miesto, pôdu atď. Bývam medzi KN a NZ takže nedostatok tepla nehrozí, miesto kam by som ju v záhrade dal je asi najlepšie aké tam mám (vedľa rastú a plodia tri broskyne, marhula, vinič a hurmi kaki - Dunaj). V literatúre som sa ale dočítal že trpí chrastavitosťou a kamienkovitosťou. Navyše sa štepí a očkuje na genaratívne podnože a tak neviem akú veľkosť dosiahne (tých 5-6 m by bolo ešte v pohode). Moja otázka - oplatí sa mi ju vysadiť resp. nezažijem za tých 5 - 6 rokov keď má strom zaplodiť veľke sklamanie?

Ste fakt opatrný pestovateľ! Hodne ste si toho prečítal.
V praxi však záleží oveľa viac na pestovateľovi a jeho tvarovaní, či reze, než od podnože samotnej.:rolleyes:
Aj na generatívnom podpníku môžete mať malý stromček ak ho budete tvarovať podľa svojich predstáv. Tu chcel upozorniť najmä na to že viac ohýbať a menej jarného rez urobí svoje. Naopak letný rez je dôležitý. Bez väčších problémov dokážete mať strom, ktorý budete oberať aj bez rebríka.
Neberte všetko tak doslova. Hruška je oveľa menej náročná ako broskyňa či dokonca Hurmi kaki.
Ak niekto zažije sklamanie pri ktoromkoľvek ovocnom strome chyba je iba v pestovateľovi.
Nebojte sa toho!
Štepím tiež na generatívne i vegetetívne podnože a u hrušiek sa často vydarí aj niekoľko odrôd na jeden stromček, je to dobrý spôsob najmä do malej záhradky...

Wabi ďakujem za pomoc. Nebál som sa toho, tú literatúru som si ale pozrel (mám zopár kníh, nie z knižnice). taká náročnosť bola spomenutá akurát pri odrode Boscova flaška a preto som si chcel isté veci overiť aj z niekoho praxe (hlavne ta kamienkovitost). Pre túto odrodu som sa rozhodol pretože je asi najlepšia z jesenných odrôd. Včera bola vysadená spolu s odrodou Williamsova - tiež na hruškovom semenáči. Pestované budú v tvare zákrpok, velkost budem casom udržiavat na tých 5 m.

Ked uz sa tu spominaju hrusky a ja som naozaj neskuseny poprosim Vas o radu. Mam v plane buduci tyzden zasadit vedla seba Clappovu a Williamsovu cervenu, kedze som sa docital ze Clappova je cudzoopeliva. Je to spravne riesenie? Dozijem sa z nich touto kombinaciou urody?

Určite ti zarodia. Hoci opeľovanie u hrušiek je komplikovanejšie a ni evšetky odrody sú vzájomde dobre opelivé, je top predsa len bežný druh a včeličky už v čase kvetu fungujú dobre, takže by som strach nemal. Len teda uvažujte aj o iných povedzme nie tak bežných odrodách než ktoré uvádzate. V záhrade sa totiž dajú úspešne pestovať aj vinikajúce maslovky, ktoré sa síce na veľkovýrobu veľmi nehodia pretože majú jemnú šupku a nemajú radi prepravu ale ak to chcete pre seba, prečo si nevysadiť niečo čo si veľkovýroba nemôže dovoliť a v obchode nekúpite...

ja mam to stastie, ze este aj dnes stoji v zahrade u starkej, nie jedna ale dokonca dve hrusky maslovky, a pametaju si este casy ked moj stary otec bol malym chlapcom, teda uz su dost stare, a to ma prave trapi, lebo chutnejsie ovocie som este nejedol, bohuzial neviem aky prestny druh maslovky to je, a ani neviem ako by som to mohol zistit, chcelo by to asi neakeho dobreho konzultanta, najlepsie ked budu dozrete plody... ale kde ho zohnat:-( posledne dva roky som obzeral neake mlade vyhonky vhodne na stepenie, ale ziadne nemaju, a omladzovaci rez sa neodvazim urobit, kedze s tym nemam skusenosti, a este by som mohol stromu viac ublizit ako pomoct.

Tá oskoruša je už tiež ojedinelá, je výborna na pálenku (je dosť drahá okolo 1200sk za liter, bože ved už je euro tak to je asi 39-40 eur) no trvá niekoľko rokov kým mladý strom prvý krát zarodí.
co uz narobis, aj ja si pametam jeden stary strom u nasej starej susedy, a plody vypadali podobne ako oskoruse, ale ked teta zomrela a dom sa predal, novy majitel strom hned vytal, temer podobne dopadla aj morusa u susedov, nastastie ju nespilili uplne ale nechali asi tak meter kmena, mozno aj nieco viac, comu som velmi rad, lebo som chodil na jej sladucke cierne plody ako maly chlapec. mimochodom s oskorusov by to nemalo byt az tak zle, na morave je jedna obec ktora je nou dost znama, takze by sa minimalne tam mala dat zohnat. este ze palit sa da aj ine ovocie:-))

Tak k tomu len toľko že ovocie sa dá nielen vypiť ale aj zjesť. Naši predkovia nemali toľko hambáčov mäsa, čokolád a cukroviniek ale viac ovocia a zdravých sladkostí - ovocia čerstvého a sušeného.
Ktorýkoľvek kráľ alebo knieža nemal toľko dobrôt ako hociktorý podpriemerný chudák v dnešnej dobe. Máme až priveľa kalórií pochádzajúcich z cukru a mastného mäsa a naopak málo ovocia. Pritom dnešné ovocie je kráľovsky chutné v porovnaní s malými horkokyslími plánkami stredoveku...

s tym sa da len suhlasit, ale ma to bohuzial jeden zadrhel, a to je cena toho ovocia, lebo v dnesnej dobe z daleka nie vsetci ludia maju svoje vlastne zahrady a teda aj ovocie z nich, ale vela ludi je odkazanych na velko ci maloobchod, botom mi nie je vobec cudne ked pocujem v spravach hlasky ze konzumacia ovocia a zeleniny u nas dlhodobo klesa a hlavne u deti, to iste je u mlieka a mliecnych vyrobkov, aj ked co sa tyka ovocia a zeleniny to nemusi byt az tak pravda, lebo to co si ludia dopestuju a skonzumuju doma sa tazko odhaduje, ale aj tak si mislim ze konzumacia a vobec produkcia ovocia u nas dlhodobo stagnuje az klesa, v poslednych mozno dvoch rokoch som akurad postrehol na okoli vecsi zaujem o mlade stromceky, ale pri ich dost slabej ujatelnosti to este nemusi vela hovorit.

S peknym pocasim zase nastal cas mojich potuliek po prirode, ulovok z nedele bol bohaty, co sa tyka ovocnych stromov.... Na mieste kde mali na prelome 19. a 20. storocia miestni zemepani ovocny sad a mensiu botanicku zahradu som objavil par belmi starych stromov.... Hrusky, jablone, slivky a ceresne, spolu mozno 30 stromov. Velmi ma zaujala hlavne jedna ceresna, neodvazim si tipnut vek, ale je to obrovsky strom, kmen ma v priemere asi viac ako meter. Hrusky a jablone ktore som nasiel maju tiez pekne hrube kmene, niektore maju priemer 20 - 30 cm.
Vsetky ovocne stromy co tam rastu maju minimalne 50 rokov.
Pomaly sa tam vsetko chysta na kvitnutie, budem to tam pravidelne sledovat, som zvedavy, ake plody tam budu, ak tam bude nieco chutne, tak sa budem ucit stepit :-)

Som tu nová a chcela by som sa opýtať tých, ktorí objavili takéto staré stromy a ochutnali, či tu nie je možnosť si pomeniť, resp predať štiepky. ďakujem.

S peknym pocasim zase nastal cas mojich potuliek po prirode, ulovok z nedele bol bohaty, co sa tyka ovocnych stromov.... Na mieste kde mali na prelome 19. a 20. storocia miestni zemepani ovocny sad a mensiu botanicku zahradu som objavil par belmi starych stromov.... Hrusky, jablone, slivky a ceresne, spolu mozno 30 stromov. Velmi ma zaujala hlavne jedna ceresna, neodvazim si tipnut vek, ale je to obrovsky strom, kmen ma v priemere asi viac ako meter. Hrusky a jablone ktore som nasiel maju tiez pekne hrube kmene, niektore maju priemer 20 - 30 cm.
Vsetky ovocne stromy co tam rastu maju minimalne 50 rokov.
Pomaly sa tam vsetko chysta na kvitnutie, budem to tam pravidelne sledovat, som zvedavy, ake plody tam budu, ak tam bude nieco chutne, tak sa budem ucit stepit :-)

Myslim, ze nielen ja budem rad ked sem hodis nejake foto... musi to byt krasny pohlad :)

Je to super, ak má niekto pri prechádzkach krajom otvorené oči stále má čo objavovať, len si to nenechajte iba pre seba, nech s toho majú úžitok všetci, tie stromy si to zaslúžia...:)

Aj o starych odrodach sa bude hovorit na:

Úvodnom kurze Permakultúry
s dvojdňovou praktickou ukážkou permakultúrnych riešení
Brdárka, 6-10.máj 2010

Pár slov o permakultúre

Permakultúra je tvorivý prístup k plnohodnotnému životnému štýlu zdravej hojnosti. Je cestou pre každého, kto si praje žiť na Zemi udržateľne a vo väčšej harmónii. Je založená na etickom využívaní krajiny, spolupráci s prírodou a starostlivosti o Zem a jej ľudí. Je ekologicky zdravou metódou zabezpečenia našich životných potrieb, vrátane našej stravy, bývania, sociálnych a ekonomických štruktúr. Skúma tiež metódy, pomocou ktorých je možné ľuďom spolupracovať a obnoviť skutočné komunity. Permakultúra je tiež označovaná ako komplexný prístup k navrhovaniu vysoko produktívnych trvalo udržateľných ľudských systémov usadlostí, obydlí, záhrad, fariem, balkónov, celých obcí, miest, regiónov atď.

Pár slov o kurze

Úvodný 3-dňový kurz permakultúry prináša prebratie všetkých základných princípov udržateľného života tak, aby ich absolvent po skončení kurzu mohol aplikovať vo svojom každodennom živote. Tieto princípy sú tak univerzálne, že ich je možné uplatňovať nielen pri navrhovaní záhrady alebo domu, ale aj vo výrobnej, finančnej, obchodnej, projekčnej, vzdelávacej a sociálnej oblasti.

Pár slov o lektoroch

Lektorkami kurzu sú Ing. Helena Vlašínová a Ing. Patricia Černáková.

Ing. Helena Vlašínová je absolventkou Mendelovej univerzity v Brne, kde pracuje vo výskume v Ústave biológie rastlín. Dlhodobo sa zaoberá pestovaním rastlín v súlade s prírodou. V uvedenej téme publikovala množstvo článkov v časopisoch v Českej republike. V SEV Lipka v Brne sa podieľa na prednáškovej a poradenskej činnosti v oblasti biozáhrad a využití divých rastlín. V spolupráci s Ekologickým institutem v Brne poriada pravidelné stretnutia priateľov prírodnej záhrady. Je členkou spoločnosti Gengel, kde sa podieľa na záchrane a šírení krajových a starých odrôd plodín. Svoje praktické skúsenosti zhrnula v úspešnej praktickej publikácii "Zdravá zahrada".

Ing. Patricia Černáková sa venuje permakultúre od roku 1994. Od roku 2001 pracuje aktívne v občianskom združení Permakultura CS, ktoré vzniklo z iniciatívy Karola Končka - otca Patricie Černákovej. Od roku 2002 je držiteľkou diplomu permakultúrneho dizajnéra, spolu s diplomom v záhradnej a krajinnej architektúre. Okrem publikačnej činnosti v odbore sa podieľa na šírení myšlienok prírodných záhrad i vo forme praktického lektorovania prednášok a kurzov ako i návrhov a realizácií záhrad a verejných priestorov.

Mimoriadna stránka kurzu

Mimoriadnou stránkou kurzu bude okrem praktického stretnutia s lektormi aj časť výuky venovaná miestnym, krajovým a starým odrodám úžitkových rastlín a potrebe ich zachovania. Súčasťou kurzu je aj dvojdňová praktická realizácia permakultúrnych riešení, ktoré si účastníci kurzu osvoja v teoretickej časti kurzu.

Viac informácií o kurze získate na .alter-nativa.sk a na adrese:
Alter Nativa o.z., 049 34 Brdárka 11;
alternativa&alter-nativa.sk, telefonicky na číslach 058 7931 056, 0910 170 790.

Dobrý deň,
dnes som objavila túto tému a som nadšená. Náne záhradu s chalupou asi 7 rokov a snažíme sa s manželom ju zveľadiť ovocnými stromami. Hlavné už máme a teraz by som sa rada zamerala na staré odrody. Nemáme však so záhradkárením veľké skúsenosti. Preto som vďačná za vaše skvelé a obsiahle rady. pri ich listovaní mám chuť k našej záhrade prikúpiť ešte celé pole a vysadiť tam staré odrody ovocných drevín. :-))
Pretože ztáhradu máme v Gbelcoch čo je Nitriansky kraj rada by som od vás kúpila nasledovné druhy: spomínali ste "tureckú marhuľu", oskorušu, jabloň kožovku (trošku spoštené plody), hrušku "krvavku" ak máte, ringlotu s veľkými fialovými plodmi alebo žlto zelenými - tieto vždy bolato plodili a boli veľmi sladké, jablko panenské české - neviem či je to jasno červené jablko s bielučkou dužinou - nachádzame ich teraz aj okolo potoka Paríž v krajine - sú nádherné na pohľad a aj dobré.
Na mnohé odrody mám veľmi nostalgické spomienky, lebo sme ich mali na starom dome v záhrade. Vždy bohato rodili, hoci sme sa o ne nemuseli vôbec starať (myslím postrekovať a pod.) a pripomínajú mi môjho dedka. Chcela by som si podobnú záhradu teraz vytvoriť aby mali naše deti na nás podobné krásne spomienky. Terajšie nízkokmenné dreviny nemajú zu majestátnosť. A je možné Vás navštíviť - manžel by sa iste rád s Vami porozprával. je prírodovedec a mnoho času strávi v teréne.
Prajem krásny deň a teším sa Vašej ovocinárskej osvete.

Som z Nitry ak chcete rád sa s vami stretnem a zoznámim. Osobne to bude rýchlejšie a môžeme sa v kľude porozprávať. Zaoberám sa ovocinárstvom 25 rokov. Rád vám poradím vo všetkom čo vás zaujíma. Telefon sa neodvažujem napísať, ale dostanete sa k nemu poľahky, buď to vygúglite pod menom Andrej Danek, alebo nájdete tým že odkliknete vľavo od môjho príspevku na
"wabi", potom vyberiete v menu "zobraziť verejný profil", potom "o mne" dalej sa posuniete úplne dole na "popis" je tam telefonne číslo.
Alebo pošlite email, alebo správu na porade ale pošlite aj vaše číslo.

dobry den prajem, je to velmi prijemne najst taketo forum a dozvediet sa ze sa niekto zaujima o skutocnu zachranu starych odrod ovocia pestovanych nasimi predkami a ma o nich tolko vedomosti. chodim kade tade po slovensku a materialu na zachranu je vsade dost. okrem ineho som na vychodnom slovensku (poloniny) narazil na zaujimavu hrusku a jablon. hruska mala mensie plody, dozrievali v polovici septembra, ale velmi skoro hnilickovateli zvnutra od jadernika. chut vsak mali sladku, jemne vanilkovu, velmi prijemnu. jablon mala tiez mensie plody, zeleno zlte, neskor so slabym ruzovkastym lickom, sladucke, velmi vyrovnana sladkost a kyslost(neostavala kyslasta chut po zjedeni jablka), stavnate, jemne aromaticke, menej vhodne na uskladnenie, skor tiez na priamy konzum, alebo musty, stredne odolne voci hubovym chorobam(vzhladom na tento dazdivy rok a ich vzhlad). na obidva stromy mali domaci(rusini) vlastne nazvy, ale nezapamatal som si ich presne. buduci rok tam pojdem znova (cez vegetacne obdobie),tak ak by ste mali zaujem o nejaky geneticky material odtialto, tak mi dajte vediet o co konkretne. bol som tam aj pozriet vo vystahovanych obciach("velka polana","ruske","smolnik","dara",...) a starych stromov je tam pozehnane, hlavne jabloni, ale aj zopar hrusiek sa tam najde, slivak, orechov a aj nejake ceresne. niektore slivky co som tam ochutnal, tak drzali plody este v oktobri. chut vsak nebola taka sladka, ani aromaticka, skor mdla. ale mohlo to byt sposobene aj zatienenim a hustym porastom.
dalsou zaujimavou oblastou je krupinska planina, mam tam chalupu a pri mojich prechadzkach po okoli som natrafil na kopec opustenych sadov z mnozstvom starych stromov ci uz jabloni, hrusiek, ceresni alebo sliviek.
matne si spominam ze niekde pri krupine je aj sad kde sa isty pan snazi o zachovanie starych odrod jabloni.
aj u mna na chalupe mam stary sad, kde su aj slivky odolne voci sarke. u vacsiny sa choroba prejavuje len na listoch, plody su neporusene, sladke, stredne velke, neoddeluju sa od kostky, maju vsak kyslu supu. myslel som si ze by to mohli byt durancie, ale nie som si isty. potom tam mam este dve slivky zakrpateneho vzrastu, bez vyraznejsich priznakov napadnutia sarkou. na niektorych listoch boli v nepriaznivom roku len velmi nepatrne prejavy choroby. plody sa daju oddelit od kostky, su o nieco mensie ako predchadzajuce, sladucke, vhodne na susenie, potom este zopar bielych sliv a myrabelky. su tam aj bystricke slivky, ale tie su velmi postihnute sarkou. z ceresni tam mam krupinsku(celovsku?) chrupku. z orechov jeden polopapierak, sladka chut, ziadna horkost po zjedeni, stredna velkost, a jeden kamenac menej chutny, mensi a horkejsi, zrejme semenac. z jabloni tam rastie zrejme strudlovka, pretoze ma kysle jablka, ktore sa stanu sladkymi az po upeceni a este dve neidentifikovane mlade jablone, zlte plody s jemnym oranzovym lickom, dost nachylne na chrastavitost(v mokrom roku vacsina zdeformovane plody), velmi sladke a aromaticke plody, dozrievaju az v oktobri, velmi tvrda konzistencia duziny, idealne na susenie, po ususeni maju karamelovu chut. jedna hruska, ale z nej som este dozrete ovocie nechutnal. potom je tu este jedna visna, ta ma velmi stavnate aromaticke plody, prijemne kyslasta visnova chut, slabo cervena farba plodov, pri velmi dazdivom pocasi plody napadnute nejakou hubovou chorobou(plody su potom tmavsie, daju sa este konzumovat, ale nevyzeraju zdravo).
po okoli su popri cestach vysadene orechy a ceresne roznych odrod, velmi skore, skore, stredne skore, neskore.
takze ak budete mat chut a cas, kludne sa pridite na to pozriet. pripadne ak vas nieco zaujalo, tak nejaky vrubel vam mozem poslat.
dalsou lokalitou kde som sa stretol so starym sadom a stromami bola obec Stare, nachadza sa pri strazskom, a nad dedinou je stary sad, je tam jedna oskorusa a kopec roznych ovocnych stromov, ale je to uz dost zarastene. priamo v dedine sa pestovali dakedy marhule a jeden kamarat mi rozpraval o odrode nieco medzi marhulou a broskynou co tam maju(mali?).
spominali ste aj ukrajinu, a s tym ma napadlo ze okrem inych veci tam vyslachtili aj sladke odrody rakytniku resetliakoviteho, co by mozno stalo za to doviez sem.
dalo by sa toho napisat ovela viac, pretoze roznych odrod na zachranu je vsade dost, a nemusi to byt len ovocie, ale aj rozne druhy zeleniny, okrasnych a uzitkovych rastlin.
prajem aj ja vela zdaru.

ps: kde je mozne sa dostat k nejakemu zoznamu druhov(odrod) rastlin(ovocia), ktore predavate(cennik)? vdaka

Zdravím, chcel by som sa spýtať na slivku belicu - bielu slivku, už veľmi dlho po nej pátram, nemáte ju niekto, prípadne kde by som ju mohol kúpiť. K starým odrodám, som z Naháča, kde pôsobil juraj Fándly, je tu viacero starých odrôd a aj už v tejto diskusii spomýnananá jablon, ktorá má jablká bez jadierok a jablone, ktoré majú čierne jablká. V blízkosti je aj zrúcanina Katarínky, kde je tiež viacero starých odrôd hrušiek - jedny sme už aj štepili.

Pravdupovediac, čo sa týka sliviek sústreďujem sa najmä na odrody ktoré sú odolné voči šárke. Iste poznám ľudí ktorých zaujímajú najmä staré odrody napriek ich neduhom a fandím im. Mňa zaujíma všetko čo stojí za to pestovať v záhrade a občas sa nejaká tá stará odroda objaví, ktorá stojí za to. Najmä hrušky treba zachrániť a zachovať. Občas sa môže vynoriť aj zaujímavá jabloň, to je však zriedkavosť. Prunus kam patria nielen slivky, ale aj ringloty, mirabelky, slivy, dokonca aj trnka je veľmi variabilná skupina. Žiaľ práve tá neliečiteľná choroba - šárka zamiešala karty práve pri tej najlepšej skupine pravých sliviek. Medzi kvôstkoviny patrria tiež marhuľa a broskyňa ktoré sú tiež zaujímavé samozrejme, najmä tým že často aj obyčajný semenáč je celkom schopný...

kráásna téma...... chodím si sem aspoň počítať, lebo záhradu už nemám.

Zdravím, chcel by som sa spýtať na slivku belicu - bielu slivku, už veľmi dlho po nej pátram, nemáte ju niekto, prípadne kde by som ju mohol kúpiť. K starým odrodám, som z Naháča, kde pôsobil juraj Fándly, je tu viacero starých odrôd a aj už v tejto diskusii spomýnananá jablon, ktorá má jablká bez jadierok a jablone, ktoré majú čierne jablká. V blízkosti je aj zrúcanina Katarínky, kde je tiež viacero starých odrôd hrušiek - jedny sme už aj štepili.

Daj kontakt alebo zavolaj alebo napíš, pôjdem do Senice, tak sa cestou zastavím ak sa ti bude hodiť a niečo ti prinesiem ak budeš chcieť.

V téme " Založenie ovocného sadu " -
http://www.porada.sk/t68588-p13-zalozenie-ovocneho-sadu.html
som sa snažil zhrnúť čo to ohľadom odrôd sliviek ktoré stojí za to mať v záhrade...

Vo viacerých témach bolo hovorené o durandziach a beliciach ako starých odrodách, pričom tieto sa stále viac vytrácajú z našich sadov a záhrad.
Je to škoda nielen kvôli tradícii slivkového lekváru a pravej slivovice.
Durandzie sú tolerantné na šárku a bez problémov rodia vo všetkých regionoch.
Belice boli šárkou najviac postihované. Podarilo sa mi však získať a namnožiť belice, ktoré rodia dobre a zjavne šárkou netrpia alebo im nevadí, pretože bohato rodia.
Bolo by dobre, keby sa tieto stromy vrátili do našich sadov a záhrad...

Pan Wabi,

podobnu hrusku mame v zahrade.....nie, nie je to ta odroda aku spominate, lebo nasa dozrieva daleko skor, jul-august...obrovske zlte plody, dlzka plodu je aj 15cm, stavnate, velmi sladke.Strom je stary ale nie prilis velky, tvarom pripomina stihly ihlicnan....nenasiel som nikde co by to mohlo byt....poradite? konecne sa nasiel kamarat co vzal stepy na rozmnozenie, tak uvidim.....nie su to zimne hrusky, nedaju sa skladovat, len priamy konzum a hruskovica.....lebo su velmi stavnate a pri vahe aku maju je zazrak ak spadne na zem a neposkodi sa plod.....

Nejdem zakladať novú tému tak to dám sem;)
Objavil som u kamaráta hrušku ktorá tri krát kvitne a minimálne dve úrody dozrejú.Tento rok prvé kvitnutie zmrzlo,z druhého bola úroda a tretia teraz dozrela.Plody sú podlhovasté aj keď tento na fotke je iný.Chuť je podobná maslovkám a nemá jadierka.Je zaujimavé,že keď dozreje v lete osi do nej nejdú!
Pozná niekto čo je to za odroda?Vďaka
Hrušku sledujem už tretí rok lebo keď som to počul tak som sa tomu zasmial ako väčšina z vás :)
Fotenie som stále odkladal a podla toho vypadá aj fotka :oops:
http://s7.postimage.org/lc1zh871j/P1130612.jpg (http://postimage.org/image/lc1zh871j/)http://s7.postimage.org/w7oryu2lj/P1130614.jpg (http://postimage.org/image/w7oryu2lj/)http://s9.postimage.org/6igksfw4r/P1130615.jpg (http://postimage.org/image/6igksfw4r/)

yNuž nikto o podobnej odrode nikdy z mojich známych nechyroval. Bezjaderné odrody hrušiek existujú viaceré ale taká čo by rodila v 3 cykloch to znie neuveriteľne.:confused:
Aj mne tento rok v máji na tých nižšie položených hruškách úroda zmrzla ešte v kvete ale žiadna druhá ani tretia sa neobjavila.:mee:
Robí to fakt každý rok?

ja mam na dvore starucku morusu, ktora je specificka hlavne tym, ze plody na nej postupne dozrievaju mnoho tyzdnov. popravde vela toho o morusiach ale neviem...

yNuž nikto o podobnej odrode nikdy z mojich známych nechyroval. Bezjaderné odrody hrušiek existujú viaceré ale taká čo by rodila v 3 cykloch to znie neuveriteľne.:confused:
Aj mne tento rok v máji na tých nižšie položených hruškách úroda zmrzla ešte v kvete ale žiadna druhá ani tretia sa neobjavila.:mee:
Robí to fakt každý rok?
Či to robí každý rok neviem potvrdiť,sledujem ju tretí rok no majiteľ tvrdí,že ano!
Keď mi to ten kamarát hovoril som sa len usmial,vlani som krútil hlavou a tento rok som uveril, aj keď bola len úroda len z druhého a tretieho kvitnutia.Prvé kvety zmrzli.
Kamarát ju zavrúbloval a mám ju už aj ja na záhrade.
Plody vlani z tej prvej a druhej úrody boli také podlhovasté nie ako ten plod z tohtoročného tretieho kvitnutia,ktorý je na fotke.Plody z druhého kvitnutia boli podlhovasté ako vlani a predvlani.

Uz dlho mam zaujem o kupu moruše bielej a čiernej v jednom kmeni. viete mi poradit ?
dakujem za informáciu.

Mám aj také.:)

Kamarát z Poľska zháňa staré odrody jabloní. Vie mu niekto takéto niečo zabezpečiť?
Kreneval zlty X 3

Merkur X 3
Shalimar X 3

admiral X 3

Braeburn X 1
gold star X 3
heiotor X 3
lipno X 3
luna X 3
opal X 3
orion X 3
red topaz X 3
sirius X 3
james grieve red X 1

Chce prisť do Bratislavy koncom novembra.

Až na to, že sa nejedná o staré odrody ale o veľmi nové odrody navyše na ich množenie treba licenciu. V niektorých prípadoch sa menované odrody oficialne kúpiť ani nedajú. V Čechách je to o niečo lepšie v tomto smere.

Pôvodne mi poslal zoznam tychto odrôd starých jabloní:


karnawal
Mercury
sholimar
admiral
angold
Braeburn
Gold star
Heliodor
Lipno
Luna
Opal
Orion
Red topaz
Sirius
James Grif red
Raspbery hornokrajskie

Boli mu však ponúknuté (ako staré) tie, čo som uvádzal v 1. zozname. Takže budem len rád ak poradíte a zorientujete aj mňa, nech zoženie naozaj, to čo chce.

Ide o to, či je to zberateľ starých odrôd a má teda záujem iba o staré odrody, alebo proste chce tie odrody na zozname, lebo mu to niekto poradil. Otázka je potom prečo mu poradil práve tieto odrody...

Vysledok je však ten, že nemá ani také a ani také odrody, keďže ten obchod, z ktorého mu tie odrody ponúkali už zavreli. Preto som to skúsil tu, či mu niekto neičo neporadí a neponúkne.

Neskôr než mu nikto neporadí a neponúkne nepotrebuje nevedieť čo vlastne nechce?:D

Na chalupe máme 2 staré hrušky. Tento rok mali asi 10 hrušiek. Sú zelené majú jedny šlapkatý tvar menšie a druhé tvar ako Konferencie len menšie. Hrušky sú ešte na strome, niektoré popadali, už ani listy sú neni,pomaly bude mráz a čo nás trápi je, že sú tvrdé ako kameň. Nevie niekto, čo je to za odroda? Ja som zopár dala do sáčka igel. s dierkami a do pivnice. Nechce sa nám ani veriť, či môžu zmaknuť. čo poviete, má niekto skúsenosť s tak starou odrodou.

Ale veď všetky zimné hrušky sú teraz tvrdé ako kameň. O tom to je, keby boli mäkké treba ich zjesť lebo inak by sa skazili.
Moja mladšia dcéra má rada práve takéto tvrdé hrušky, hoci mne by tam zostal, keby som do takej hrušky zahrizol kompletný chrup asi. Tiež si počkám vždy až zmäknú.
Oberte ich a uložte pekne v pivnici a oni dôjdu a začnú po nejakom čase postupne mäknúť a dozrievať. Môže to trvať niekoľko týždňov i mesiacov ale najneskôr do februára budú isto jedlé. Podobných odrôd je veľa nehovoriac, že nie všetky krajové sú známe. Zimné hrušky sú cenné...

Ale veď všetky zimné hrušky sú teraz tvrdé ako kameň. O tom to je, keby boli mäkké treba ich zjesť lebo inak by sa skazili.
Moja mladšia dcéra má rada práve takéto tvrdé hrušky, hoci mne by tam zostal, keby som do takej hrušky zahrizol kompletný chrup asi. Tiež si počkám vždy až zmäknú.
Oberte ich a uložte pekne v pivnici a oni dôjdu a začnú po nejakom čase postupne mäknúť a dozrievať. Môže to trvať niekoľko týždňov i mesiacov ale najneskôr do februára budú isto jedlé. Podobných odrôd je veľa nehovoriac, že nie všetky krajové sú známe. Zimné hrušky sú cenné... Ďakujem, tak budeme čakať. Som zvedavá.

Nezabudnite kontrolovať a vetrať. Je dobre sledovať teplotu a vlhkosť.

[QUOTE=wabi;1293661]Chápem to nadšenie. Všetci si pamätáme, ako bolo v detstve ovocie sladšie, dievčatá milšie, slnko viac svietilo, bolo na všetko viac času, život bol kľudnejší, lepší a krajší. Môžem len potvrdiť. To ale tvrdila aj moja stará mama, ktorá prežila svoju mladosť ešte pred vojnou. Jej stará mama za Márie Terézie vravela to isté, viem to priamo od svojej starej mamy, ktorej to vraj povedala a tá neklamala. Bola dobrá kresťanka a ak, predsa niekedy nechtiac, tak sa z toho včas vyspovedala... teraz iste na nás hľadí priamo z neba a smeje sa.
Fakt ale je, že staré aj 100 ročné marhule naozaj ešte rastú, nie je ich však veľa. Ako je možné, že sú tak vitálne? No predsa preto, že tie, ktoré vitálne neboli, už dávno nie sú!:D
Staré odrody sú preverené rokmi a sú fajn. Nové odrody sú ale preverené v pokusných výsadbách s tými starými a horšie isto nebudú, inak by sa predsa neosvedčili. Boli vyberané z pomedzi 100tisícov iných semenáčov a sú vážne špičkové, inak by ich nevybrali!:(
Kvôli objektivite treba dodať aj to, že chuť a šťavnatosť sú len jedny z ukazovateľov, na ktoré sa pri šľachtení prihliada. Kladie sa tiež dôraz na skladovateľnosť a štruktúru dužiny, ktorá sa pri preprave tak ľahko neotlačí a neobúcha, čo môže byť v protiklade k šťavnatosti. Nie je to však pravidlo a vo všeobecnosti okrem tejto, niekedy však podstatnej, "drobnosti" sú nové odrody často väčšie, krajšie, farebnejšie, odolnejšie voči chorobám a mrazom a celkovo často víťazia aj v súťažiach o najlepšie ovocie. To je však príliš všeobecne povedané a kvalitná stará, krajová odroda, či dokonca semenáč, vôbec nie je výnimka.
Je to celé v niečom inom. Dnes chce mať každý rýchlo veľkú marhuľu, tak si kúpi čo najväčší strom. "Najlepšie s korunou aspoň 3 metrový" a ostrihať ho potom až na kostrové konáre podľa kvality, či skôr nekvality koreňa mu je ľúto. Potom sa čuduje, že strom sa alebo nechytí vôbec, alebo po niekoľkoročnom trápení podľahne súboru hubových chorôb a nesprávnej starostlivosti. :mee:
Má veľmi zníženú imunitu a riedke drevo, pretože ho v škôlke nadopovali hormónmi aby rýchlo vyhúkol čo najväčší a behom roka ho mohli predať.
Nepozerajú na to, aby vydržal čo najviac, mal dobrú kondíciu, ujatelnosť, vitalitu, kvalitnú koreňovú sústavu s veľa vlásočnicovými koreňmi. Pretože za to platení nie sú. Naopak hormóny spôsobujú intenzívny rast nadzemnej časti stromu na úkor koreňov. Tieto stromky sú určené do intenzívnych sadov, kde majú za úlohu čo najrýchlejšie plodiť a pri mnohých postrekoch, kvapkovej závlahe a intenzívnom hnojení do 10 rokov čo najviac zarodiť. V podmienkach poloextenzívnych či dokonca extenzívnych bez hnojenia, postrekov a automatizovanej závlahy trpia a výsledky sú často žalostné.
U marhúľ sú staré stromy často štepené hore vysoko, takže kmeň je tvorený podpníkom. Navyše, podpník nebol často vôbec presádzaný, ale bol naštepený priamo na mieste kde rástol, alebo ak aj bol presadený, tak ako maličký, s bohatou prirodzenou koreňovou sústavou a hneď po vykopaní bol aj vysadený. Nebol vykopaný v októbri a potom trmácaný často až do jara. Vystavený presychaniu, mrazu, vyoraný s pár hrubými koreňmi a minimom vlásočnicových koreňov až do jara, kedy si ho niekto kúpi stovky km od miesta kde predtým rástol.
Ďalšia vec, že tlak parazitov, škodcov a chorôb sa stále zvyšuje, staré odrody sú v nových podmienkach vystavené iným tlakom ako pred niekoľkými desiatkami rokov. To platí o marhuliach zvlášť.
Ak chcete mať vitálny strom, ktorý sa dožije možno aj 100 rokov, tak si najprv vysaďte kôstku so slivky, alebo mirobalánu či dokonca aj marhule a po 2-3-4 rokoch bez presadenia ho zaštepte najlepšie vo výške koruny a je jedno akou odrodou. Bude mať kvalitné drevo, dobrú vitalitu, bude rásť ako z vody. Môžete ho tvarovať a ohýbať a rezať, aby vyhovoval vaším zámerom. Tento strom bude možno rodiť o 2 roky neskôr ako ten ktorý si kúpite, ale bude stabilný, vitálny a prežije vás.
Ako to celé urýchliť a obísť, na to prišli v Kanade, kde im asi záleží viac na tom, aby stromky boli odolné a rástli. V komerčnej škôlke chcú z minimu času vyťažiť maximum riedkeho dreva a rýchlo predať. Technológia "na vzduchovom vankúši" využíva výhody krytokorenných sadeníc, ktoré sa nestrihajú, neorezávajú z koreňov, a preto po zakúpení dokážu rásť akoby ani neboli presadené.:)
Aby som to zhrnul. Za zlý rast a ujateľnosť a skoré vyschnutie marhule nemôže "nová odroda". Skôr je vinníkom "nový" a najmä krátkozraký spôsob pestovania stromkov v ov. škôlkach a nevýhodný podpník ako aj drastická manipulácia pri presádzaní. Tak obrovský šok a rozdiel medzi podmienkami v škôlke a na konečnom stanovišti v sade či záhrade sa napríklad nutne musí podpísať na stromoch.
Vitálny, dobrý a odolný strom stojí a padá na kvalitných koreňoch. Pretože môžete robiť čokoľvek, ak nie je dobrý koreň, tak to, čo je nad zemou, je takmer nepodstatné. Často sa smejem, ale je mi z toho smutno, keď ľudia, sú tak povrchní a pozerajú iba na vonkajší dojem bez štipky fantázie. Je škoda ak záhradkárka pozerá najmä na kmeň a konáre, lebo tie bude po vysadení vidieť a koreň jej je ľahostajný, veď sa aj tak schová pod zem a nebude na očiach. Pritom je to presne naopak. To čo je nad zemou, je nepodstatné a hlavne koreň je dôležitý. Sila a vitalita koreňa rozhodne ako bude strom rásť. Nadzemnú časť môžete tvarovať a budete rezať a upravíte si ako budete chcieť. Škaredý vrch si vyformujete a on bude taký, ako sa o neho postaráte, ale zlý a nekvalitný koreň sa podpíše na zdraví a vitalite a životnosti stromu oveľa výraznejšie.

Zahradkar sice nie som, stromom sa tiez nerozumiem, ale podla mojho nazoru je tento prispevok velmi rozumne napisany.

wabi, zaujala ma táto Tvoja téma, si záhradkár a vyznáš sa v ovocných stromoch ? Odkiaľ si?? Mám vo svojom okolí niektoré staré stromy s chutnými plodmi, s ktorými som sa nikde inde nestretla....

Som z Nitry ale pohybujem sa v okruhu 100 km pomerne bežne a občas aj ďalej. A ty? Pkiaľ je to súkromné tak napíš alebo zavolaj 0903 258 405

Vetráme a kontrolujeme, no fakt som zvedavá, či budú raz jedlé. Dík. Dám vedieť.

Teraz ma napadlo. Raz mi bývalá kolegiňa priniesla 2 konáriky, že túto jablonku chce zachrániť od svojej starej mami, pretože ju idú vyrúbať. Jeden strom som si nechal aj ja. Mal krásny bujnejší rast aj v extenzívnejších podmienkach. Plody boli skôr menšie nepravidelné. Zelené jabĺčka tvrdé ale voňavé. Prišiel som však na to, že kompot z nich je neprekonateľný...
Skús hodiť zopár tých tvojich tvrdých jabĺk do hrnca s vodou a trochou cukru a povar, možno prekvapia.

wabi,
zaujímalo by ma, či začiatkom jara 2013 budete mať na predaj hrušky odrody williams a boscova flaška? Mohli by ste pre nás laikov tu napísať aj viac informácií ohľadom podpníkov, semenáčov, opelovačov a samotných odrôd? Ja som si vždy myslel, že keď nájdem ovocný strom s požadovanou kvalitou ovocia, stačí ak si splodu zoberiem semienko ktoré keď zasadím vyrastie mi z neho silný a statný strom s tou samou kvalitou ovocia. Tu som sa dočítal, teda ak tomu dobre rozumiem, že záleží od podpníka ako bude rásť a atď. Nechápem prečo sa očkuje teda do podpníkov, keď samotný podpník ma lepšie vlastnosti ako samotný vrúbeľ. A nebolo by teda lepšie nechať rásť len samotný podpník bez vrúblov? Keď sa povie slovo semenáč, rozumie sa tým plánka? Je to strom na ktorom nebude rásť žiadne ovocie, alebo ako to vlastne je? Na starých stromoch však väčšinou nevidno, že boli do nich naočkované nejaké iné odrody, mám pocit akoby rástli zo semiačka až do podoby akej sa dnes nachádzajú. ďakujem za info.

Skusim na nieco odpovedat aj ja.


Nechápem prečo sa očkuje teda do podpníkov, keď samotný podpník ma lepšie vlastnosti ako samotný vrúbeľ.

Presne ako ste to napisal. Samotny podpnik ma lepsie vlastnosti, ako vrubel. A co je hlavne, konkretny podpnik, mnozeni vegetativne napr. z odrezkov, ma vzdy rovnake vlastnosti. Napr. M9 - je slaborastuci, MM106 - je stredne rastuci a napr. semenac (planka) je velmi silno rastuci. Tym padom si môze jablon vysadit, aj ten kto ma malu zahradku, a vie ze ten stromcek mu neprerastie cez hlavu, ked pouzije spravnu podnoz. To len tak v skratke.


A nebolo by teda lepšie nechať rásť len samotný podpník bez vrúblov

No nebolo, lebo by nam v 99 percent pripadov, rastli planky (co sa tyka plodov, jablone velmi zle drzia vlastnosti po rodicoch), ktore maju casto krat iba podradne plody. Iba zeby sa nam poscastilo, a vyrastol by nam zo semienka, nahodny semenac, ktory by mal vyborne vlastnosti. (velmi mala pravdepodobnost, ktora rastie s poctom vysadenych semenacov).

Keď sa povie slovo semenáč, rozumie sa tým plánka?
U jabloni, ano.

Je to strom na ktorom nebude rásť žiadne ovocie, alebo ako to vlastne je?
Nie, ovocie na nom z pravidla rast bude, no nie takej kvality, ako by sme chceli.

Na starých stromoch však väčšinou nevidno, že boli do nich naočkované nejaké iné odrody
Je mozne ze u vas niektore stare stromy, su prave semenace. No ked rodia pekne, velke, chutovo dobre jablka, tak je to malo pravdepodobne. Ono miesto ockovania/vrublovania, niekedy ozaj nie je vidiet, no to neznamena ze su to semenace. No casto krat je miesto vrublovania pekne vidno, hlavne ked nastepena odroda, mala bunejsi rast ako podpnik, vid. napr. obrazky na http://www.ekozahrady.com/nerez_ovocnych_stromu.htm , podotykam ze odkaz posielam iba pre ilustraciu, a s clanokom vo väcsine nesuhlasim. :)
Prajem pekny den.

Dobrý deň,
ak by si niekto našiel čas a spoznal túto starú odrodu jablone, bežne sa vyskytuje na juhu stredného Slovenska / okolie Lučenca, Poltár .../.
Je to jablko vynikajúcej citrónovej chuti, typické je sploštenie jabĺčka, pehy,krásne zafarbenie od žltej po červenú farbu a nádherná intenzívna vôňa. Dá sa jesť už na neskoršiu jeseň, vtedy sú kyslejšie, čím ďalej je výrazná sladká a šťavnatá chuť. Vydrží v pivnici až do jari. Starká z nich pekávala jablčník, ani vanilínový cukor nebolo treba. Najviac chutili čerstvé, ale aj pečené v rúre. Oberajú sa v čase ako jonatánky, tie už mám zasadené, ale deťom tieto viac chutia, stromy sú zdravšie, netrpia tak chrastavitosťou, ako jonatánky.
Ak by niekto vedel aj zaočkovať a predať mi dva stromčeky, bola by som rada.
Ďakujem za odpoveď !

Zdravim, aka je skladovatelnost ? Z obrazkov by som to tipol na odrodu Batul.

Je to stara, myslim madarska odroda. v niektorych cudzojazycnych pomologiach je tiez nazyvana Batul-alma.

Inak ako pisete je to celkom kvalitna odroda. U mna je napr. vynimocna tym, ze je velmi urodna.

Zase mozno nevyhoda je v tom, ze ma velmi bujny rast, ale to mozno len u mna, no myslim ze je to triployd, takze to by tomu zodpovedalo. Je skoda ze sa tato v minulosti hojne pestovana odroda na slovensku, pomaly straca zo zahrad...

PS: Inak samozrejme naockovat tuto odrodu, by nebol problem, no mam uz nedostatok podnozi, no ak mate vruble, isto nejakeho zahradnika v okoli najdete, ktory vam ju rad zavvrubluje. Ak nie, tak myslim ze niektore ovocne skolky, ponukaju taku moznost, ze im date vruble, a oni vam ju zavrubluju.

PS2: Vrublovanie/ockovanie jabloni je velmi jednoduche, a pri troske snahy, to zvladne aj amater, ktory to nikdy nerobil. Takze skuste zalistovat na tomto, pripadne na konkurencnom fore, pozriet nejake videa na youtube (klucove slova: chip budding a grafting), a uspech sa dostavi. Prajem pekny den.

Dobrý deň,
p. Stanislav Vajda z jednej škôlky typuje " Croncelske" - odrodu.
Ponúkol, že keď donesiem vrúble, že nie je problém mi stromčeky pripraviť.

Čo sa týka skladovania, starká ich mala len v komore, vydržali do jari, s tým, že sa vôbec "nešúverili", zostali do jari hladké a šťavnaté.
Je ich potrebné približne raz do týždňa preberať, nahnívajú. Ona to robila pred nedeľou a potom piekla ten jablčník. Keď je jablko zhnité, tak nedrží spolu, ale je úplné mäkké,
zhnitina sa ľahko naruší, roztiera sa aj po ostatných zdravých jablkách, preto ich treba tak často preberať.

Pekný deň !

Ked vydrzali do jari, tak Croncelske to nebude isto. Je to totiz jesenna odroda ktora vydzi, tak mesiac. Okrem toho, na Croncelske, su jablka na vasich fotkach dost male.

Viete mi pomôcť identifikovať túto starú zimnú odrodu, ( má kyslastú chuť a vydrží cca do marca ) ? Ďakujem

Ahoj neviete niečo o marhule odroda Ananasova velka kde by sa dala zohnať ?

Velmi stara odroda, myslim ze sa prestala mnozit pre jej nachylnost k sarke, a obecne kôli nachylnosti k chorobam. Ako pozeram, tak ozaj sa uz asi na uzemi sr a cr neda zohnat. Takze ostava vam skusit pohladat ci sa este mnozi v nemecku, rakusku, madarsku.
PS: Ako pozeram tak v rakusku sa este predava. http://shop.praskac.at/de/artikel/19818

Ja by som si s tou Ananáskou nebol taký istý....podľa mňa sa Ananáska hovorilo viacerým odrodám...proste, ked mal niekto nezvyčajne krásne plody so zvláštnou vôňou, hovoril tomu Ananáska...

Mate pravdu, velke stavnate marhule sa casto oznacovali ako ananasova.

No v starsich pomologiach sa naozaj odroda Ananasova velka nachadza, niekde sa tiez nazyvala Znojemská, pridavam odkaz (http://databaze.dendrologie.cz/index.php?menu=6&id=62042).

Môj PC ma tam odmietol pustiť, vraj tam číha malware........................ale kľudne to môže byť tak...že na Morave Znojemská...na Slovensku nejaká iná, možno aj náhodný semenáč......v Maďarsku tiež iná odroda s vlastným názvom...niesli ľudový názov Ananáska....

Tazko povedat ako to naozaj je, ak by niekto chcel vediet dalsie info, tak tu (http://www.zahrada.cz/forum/merunky/ananasova-meruka-07153/?retezec=ananasova) sa na tuto temu diskutovalo.

PS: Mne môj prehladac (opera), resp. antivirus (microsoft security essentials), nehlasi nic.

Môj PC ma tam odmietol pustiť, vraj tam číha malware....
Aj môj počítač tam nechce ísť.
Asi je to tak, nejaká odroda sa tak skutočne volala a každý hovorí veľkej chutnej Ananáska.

Práve som sa dočítala, že hladate staré odrody.Žijem v Leviciach a v záhrade po mojich
rodičoch je jedna marhula ktorá má viac ako 50 rokov .Plody sú stredne velké , dobrej chuti a zvláštnosťou je, že sú na jednej strane žlté a na druhej tmavo červené ako namalované.Táto marhula vobec netrpí žiadnymi chorobami ani moniliozou.Ja sa v tom vobec nevyznám ale chcem teraz odobrať halúzky na štepenie /boli tam nové výhonky/Neviem či túto zimu ešte prežije.Inak to bol velký strom v priemere má koruna cca 6-7 metrov.Druhá marhula ktorá v záhrade bola /zlomil je sneh predvlani/ viem, že bola štepená do slivky /tieto divé slivky z koreňov rastú po celej záhrade/ a do takejto slivky sa pred rokmi zaočkovala sú to mimoriadne velké marhule s dužinou vybornej chuti avšak trpí moniliozou.Bol to velikánsky strom kmeň mal v priemere 30 cm a koruna najmenej 7 metrov.Marhule takej velkosti teraz vôbec nevidno.Tieto marhule obidve rodili každý rok.
Želám všetko dobré v novom roku
teta Katka

Urcite sa za kazdu cenu pokuste zachranit tieto stare vzacne stromy.

Wabi od oktobra minuleho roka, toto forum nenavstivil. Chybaju mi tu jeho trefne postrehy, ma niekto potuchy, co je s nim ??

Poradte mi, ja sa v tom nevyznám ako mám zachraniť starú marhulu ktorá má už deravý
celý kmen a neviem či prežije ešte túto zimu Ďakujem teta Katka

Urcite sa za kazdu cenu pokuste zachranit tieto stare vzacne stromy.

Wabi od oktobra minuleho roka, toto forum nenavstivil. Chybaju mi tu jeho trefne postrehy, ma niekto potuchy, co je s nim ??

http://www.youtube.com/watch?v=O-tLxUMtxN0

Ked ma cely kmen deravy, tak uz ma svoje dni spocitane. No aj tak by som odporucal odobrat z nej vruble, a navrublovat na nejaku podnoz.

Urcite sa za kazdu cenu pokuste zachranit tieto stare vzacne stromy.

Wabi od oktobra minuleho roka, toto forum nenavstivil. Chybaju mi tu jeho trefne postrehy, ma niekto potuchy, co je s nim ??

Wabi je pripojený, keď dostane chuť tak zareaguje, zatiaľ určite mapuje tamojšie druhy :eek:a opravuje tabuľky" posledný kiwi zhasni" :D:)

Wabi od oktobra minuleho roka, toto forum nenavstivil. Chybaju mi tu jeho trefne postrehy, ma niekto potuchy, co je s nim ??
Wabi je údajne do jari na Novom Zélande.

Vraj pôjde novozelandský dolár v lete hore....:D

Práve som sa dočítala, že hladate staré odrody.Žijem v Leviciach a v záhrade po mojichrodičoch je jedna marhula ktorá má viac ako 50 rokov .Plody sú stredne velké , dobrej chuti a zvláštnosťou je, že sú na jednej strane žlté a na druhej tmavo červené ako namalované.Táto marhula vobec netrpí žiadnymi chorobami ani moniliozou.Ja sa v tom vobec nevyznám ale chcem teraz odobrať halúzky na štepenie /boli tam nové výhonky/Neviem či túto zimu ešte prežije.Inak to bol velký strom v priemere má koruna cca 6-7 metrov.Druhá marhula ktorá v záhrade bola /zlomil je sneh predvlani/ viem, že bola štepená do slivky /tieto divé slivky z koreňov rastú po celej záhrade/ a do takejto slivky sa pred rokmi zaočkovala sú to mimoriadne velké marhule s dužinou vybornej chuti avšak trpí moniliozou.Bol to velikánsky strom kmeň mal v priemere 30 cm a koruna najmenej 7 metrov.Marhule takej velkosti teraz vôbec nevidno.Tieto marhule obidve rodili každý rok. Želám všetko dobré v novom roku teta Katka Samozrejme treba to zachranit. Odoberte vruble a vo vlhkom piesku v pivnici vydrzia az do jari. Ja budem uz 1.4. na Slovensku ak to teda nebol zostrany leteckej spolocnosti prvoaprilovy zartik...Kontakty na mna su k dispozicii, dajte vediet a pomozem vam s tym ak chcete, samozrejme rad.

Ďakujem, vruble som dala do piesku ale nie do pivnice tam je kotôl na UK a je tam relatívne teplo ale do jamy v záhradnom domčeku kde mám uskladnené zemiaky.Dúfam, že tam do jari vydržia.Samozrejme budem rada keď mi s tým pomôžete.Písali ste, že hľadáte hrušky.Moji predkovia pochádzali z Uhlísk je to malá dedinka medzi horami a nebohý ujo mal sad kde sú aj staré hrušky a jablone nikdy sa to tam chemicky neošetrovalo.Ten sad rodí aj dnes. Čo mňa volakedy zaujalo bol orech.Orechy bol raz tak velké ako sú bežné a mali papierovu škrupinu.Neviem či ešte existuje.V tom kraji bolo aj veľa sliviek, varili tam v kotloch vynikajúci lekvár.Ale to je asi už len historia.Dedinka je takmer vyludnená sú tam teraz chalupári a pár domácich.

Určite aj vo svete robíte užitočnú robotu tak nech sa Vám darí .Prajem Vám šťastný návrat domov a ozvite sa mi po návrate,


Ďakujem

Tie veľké orechy - papieráče sa na Slovensku už dajú veľmi ťažko zohnať, ale kúsok za hranicami to ešte ide, napríklad tu:
http://www.prodejstromku.cz/produkt/pilnicky/

Wabi,
chcem sa spytat ci by si mi nevedel pomoct s informaciou o starej marhule - ananaske. dedo ich mal niekolko, postupne usychali a ziadny strom sme nazachranili. v okoli ju nikto nema, neviem taky strom najst. je to pre mna ta chut detstva o ktorej ste tu uz pisali..
nevies kde by som este takyto strom nasla? je pricinou sarka preco tato odroda vymizla?
dakujem Ti pekne za nejaku informaciu

Práve tá šárka narobila veľa škody aj na marhuliach, mne vlani veľmi krásne zarodila mladá pekne vzrostlá a už čaká na likvidáciu, povedali mi aby som ju ešte rok nechal, no neviem či je to múdre. Možno niektorí nebudú súhlasiť ale už sa o tom niekde diskutovalo a viacerí sa zhodli že ľudia bežne veľkú a chutnú marhuľu nazývali Ananáskou. Inak na tom linku vyššie čo dal peterslovak predávajú aj marhule. Ja to mám cca 50 km tak sa tam chystám keď to v marci otvoria.

Nuz na marhulach je teraz viac ochoreni virovych aj hubovych.
Zivotnost klesa...
Iste zavisi to od konkretnej polohy podpnika a tlaku chorob.
Tu marhulu pod ludovim oznacenim ananaska mam namnozenu par kusov ak chces. Len samozrejme ci to bol rovnaky ludo ako u teba...

bola by som velmi vdacna, do nr to mam kusok. ozvem sa o par tyzdnov ked sa ojari. dakujem!

Wabi, u niektorých stromkov predajcovia uvádzajú odolnosť voči šárke, aký je Váš názor prípadne skúsenosti?

Prosím vysvetlite totálnemu laikovi ako som ja ako sa prejavuje šárka na marhuliach .Na mojej marhuli po odkvitnutí začali uschýnať zakvitnuté konáriky a v záhradkovom obchode mi poradili postrek na moniliozu. Mám ešte teraz vápnom natrieť kmeň a konáre ?

Ano mali pravdu, uschynanie vetviciek a konarikov po odkvitnuti, spôsobuje nebezpecna hubova choroba monilia laxa. Ale pozor, postrek sa aplikuje na pociatku kvitnutia a pod odkvitnuti, pripadne najlepsie, pred kvetom-do plneho kvetu-a pri dokvitani. (zalezi aj od pocasie, ked je suche, tak staci aj jeden postrek). Pripravky su viacero na trhu, napr. Horizon, alebo este lepsie Sporgon, pripadne tiez Baycor.
O natierani kmenov vapnom, je diskusia nizsie...

Prosím vysvetlite totálnemu laikovi ako som ja ako sa prejavuje šárka na marhuliach .Na mojej marhuli po odkvitnutí začali uschýnať zakvitnuté konáriky a v záhradkovom obchode mi poradili postrek na moniliozu. Mám ešte teraz vápnom natrieť kmeň a konáre ?
http://www.floraservis.sk/sarka-na-marhuliach-a-broskyniach.php

Dobrý večer,
už niekoľko rokov sa snažím zistiť info o odrode našej starej jablone. je naozaj dosť špecifická. Môžte mi prosím poslať Váš mail, aby som vám mohla naň poslať niekoľko jej foto? môj kontakt je nahlik 1 @ centrum . sk . ďakujem veľmi pekne

Nuz na marhulach je teraz viac ochoreni virovych aj hubovych.
Zivotnost klesa...
Iste zavisi to od konkretnej polohy podpnika a tlaku chorob.
Tu marhulu pod ludovim oznacenim ananaska mam namnozenu par kusov ak chces. Len samozrejme ci to bol rovnaky ludo ako u teba...
O Ananásku by som mal záujem aj ja,ale nebude ako stará odroda citlivá na šárku a moniliozu ?
Na akej je podnoži ?

Su na mirobalanovych podnoziach a nieco na sanzilienkovych semenacoch
Samozrejme vsetky poriadne marhule su citlive na moniliu a sarku...
Ak by vam niekto tvrdil opak, neveril by som mu.
Zial prec su uz casy, ked marhule boli najjednoduchsie stromy na pestovanie, pretoze ich nebolo treba striekat a starat sa one. Rodili sice len kazdy druhy rok poriadne niekedy aj kazdy treti ak namrzli na jar, ale bolo to jednoduche pestovanie.
I dne sa to este na niektorych miestach da, kde nie je silny tlak ochoreni. Vacsinou vsak uz je to problematickejsie...
Nove odrody su fajn, niektore su fakt odolnejsie, ale zdaleka nie vsetky a ak tak nie uplne ale ma to za nasledok sice pekne velke ale "gumenne" plody ktore nemaju tu spravnu chut. Neni nad stare Madarske marhule...

až si niekedy na jeseň urobíš voľno, zoberiem ťa k nám do Pravna, je tam jeden sad z roku 1924 sadil ho môj stary otec s otcom, do revolúcie sme ho ešte ako tak udržiavali, žiaľ v súčasnosti zarasta nekoseny neošetreny, je tam možno dvesto stromov ovocnín s tou najrozmanitejšou chuťou, ak sa dozijem v dravi v duochodku planujem tam ist aspon na dva tri mesiace a niečo s tym porobit.
ale co by som najradsej
RINGLOTA .... ĽUDIA RINGLOTA WASHINGTON - letna voňavá sladká po prezreti capne uo stromu na zem ako hnilička, asi najsamlepšia ringlota žltá dužina načervenalé líčko a určite väačšiaako sučasne zelene ringloty a althanky a ine juhoslovanske nezmysly ... poradi niekto o dobrom zdroji aspon vrubľov ?????

So stromami je to ako s ľudmi.Čím viac ich ofukuješ a striekaš,tým sú náchylnejšie.A s hnojivovými firmami ako s farma firmami.Neplejte,použite Roundup,je to uplne bezpečné.Asi majú rovnakých majiteľov a rovnaké PR.

So stromami je to ako s ľudmi.Čím viac ich ofukuješ a striekaš,tým sú náchylnejšie.A s hnojivovými firmami ako s farma firmami.Neplejte,použite Roundup,je to uplne bezpečné.Asi majú rovnakých majiteľov a rovnaké PR.

nie nie, vyslovujem obdiv aj ku glyphosatom, pomahaju mi šanovať boľavy chrbat, ale ja ho nedavam v plnej davke asi tak jednu stvrtinu, napomaha to k retardacii rastu, t.j. rastlina nevyrastie vysoko drzi sa pri zemi a brani tak eroozii pri privalovych dazdoch
:)
a co sa starych stromov tyka .. stare stromy vsetky (nielen ovocne) milujem a nachadzam v nich obdiv. a prave stare ovocne stromy ktore tolky vydrzali a tahaju silu z velkych hllbok davaju tomu ktoremu druhu ovocia tu pravu doslova az "krajovu" chut ... som presvedčený, že aj ovocie má svoj "tenoir" :)

Ma to len tu chybu, ze stare stomy nezasadim. Jednoducho sa nedozijem staroby stromov ktore sadim a zial rychlo sa vyrubuju. Dnes si vela ludi nevazi starych stromov...

no,mi mame na zahrade starsiu mirabelku-uz som spominala v inych temach...ma tak zo 30-35 rokov.

ocividne ju vzdy napadne piliarka a preto,hoci zakvitne ako nevesta,nezarodi.vlani dala trosku plodov,ale ani nie su bohvie ake....
je mi ju luto vyrezat,je to pekny strom,ale :

bol u nas znamy,tiez sa uz 40 rokov zaobera zahradkarcenim a ovocim,orezal ju,nastepil nam do nej cca 5 roznych druhov kostkovin ale sa nechytili-on to aj vravel,ze este nebolo to drevo dost mäkke,ale skusil...

problem je v tom,ze strom je velky-striekat ho nechceme,ale aj keby sme ho chceli-ako?
je obrovsky,kto sa vydriape hore?a to ovocie ani za to nestoji,fakt len keby sa ujali dake ine stepy do neho...

Stalo by za to to odpilit. narastu bujne mlade vyhony odspodu a tam v jun zaockovat zacerstva na bdiace ocko...

a ako odpilit?
celkom od miesta kde sa kmen zacina rozkonarovat?

a kedy spilit?teraz,ci ked bude teplejsie?

dali by sme tomu stromu este daku sancu-ak je moznost.

Dobrý deň,

písala som príspevok č.159 a len dnes viem na 100% povedať, že Ste mali pravdu. Je to odroda BATUL , od toho je teda odvodený dedinský názov " batuľky ", ktorý som sa dozvedela len dnes od mamy, my sme ich volali, ako deti " jablká od starkej ", že sa volajú batuľky, to som nevedela.
Prajem pekný deň !


Zdravim, aka je skladovatelnost ? Z obrazkov by som to tipol na odrodu Batul.

Je to stara, myslim madarska odroda. v niektorych cudzojazycnych pomologiach je tiez nazyvana Batul-alma.

Inak ako pisete je to celkom kvalitna odroda. U mna je napr. vynimocna tym, ze je velmi urodna.

Zase mozno nevyhoda je v tom, ze ma velmi bujny rast, ale to mozno len u mna, no myslim ze je to triployd, takze to by tomu zodpovedalo. Je skoda ze sa tato v minulosti hojne pestovana odroda na slovensku, pomaly straca zo zahrad...

PS: Inak samozrejme naockovat tuto odrodu, by nebol problem, no mam uz nedostatok podnozi, no ak mate vruble, isto nejakeho zahradnika v okoli najdete, ktory vam ju rad zavvrubluje. Ak nie, tak myslim ze niektore ovocne skolky, ponukaju taku moznost, ze im date vruble, a oni vam ju zavrubluju.

PS2: Vrublovanie/ockovanie jabloni je velmi jednoduche, a pri troske snahy, to zvladne aj amater, ktory to nikdy nerobil. Takze skuste zalistovat na tomto, pripadne na konkurencnom fore, pozriet nejake videa na youtube (klucove slova: chip budding a grafting), a uspech sa dostavi. Prajem pekny den.

;)

pre Wabi:Uz viac rokov patram po odrode tzv.bielej ceresni.V skutocnosti ma plody zltej az oranzovej farby,ked su zrele su az take sklovite.Vlani v lete som konecne taku objavila a jej majitel mi slubil ze si mozem prist odstrihnut haluzky kedy chcem/On nestepi stromy a je v podstate laik/Ja som uz pred 2 rokmi zacala so stepenim ribezli,egresov,josty a celkom sa mi dari.Precitala som uz kvantum knih o stepeni a ockovani,ale naostro chcem zacat prave touto ceresnou!Mam vsak obavy,ze pretoze ju tak velmi chcem,tak sa mi ockovanie nepodari.Som zo ZL.Moraviec a viem,ze vy ste z NR,ci okolia...Mate v ponuke stromcek takejto ceresne?

Nuz s ceresnami belicami je to tak, volakedy boli pomerne rozsirene ale samozrejme zdaleka nie tak, ako tie klasicke cervene, ci az takmer cierne pri uplnej zrelosti.
Existuju rozne formy od takych ktore su len bledo cervene, velmi blede a nemaju cervenu stavu, cez take co su v podstate zlte a iba ked prezreju maju semtam ruzovu bodku az po uplne bledo zlte. Momentalne viem o 3 starych stromoch. Dva su v nitre a jeden v kremnici. kazdy je uplne iny. Za najlepsie povazujem tie kremnicke, ktore su fakt zlte a iba na niektorych pri prezreti ruzove body su pekne a su hlavne velke, "srdcovky" neskore, slake dobre, dlho vydrzia a moc necervijeju, bohato rodia a su zrejme samosprasne. Takto je to na tej lokalite kde su, zas ale su vysoko polozene v mrazovej kotline, tak mozno preto dozrievaju tak neskoro, v Moravciach to bude iste inak…
Nie je problem ti to ukazat, len teda ja na tvojom mieste by som to riesil nie vrublovanim ale ockovanim… a nie teraz na jar, ale na zaciatku june na biace ocko, alebo potom neskvor na spiace ocko. Ceresne sa pri stepeni pri vrubloch uz narasenych na jar tazsie chytaju, zatial co pri ockovani pocas vegetecie je to v pohode...
Mam v ponuke pomerne siroky sortiment ale z kazdeho len niekolko stromcekov, vsetko prave stare odrody bez mien. Nerobil som vsak tieto belice, lebo proste o ne nie je zaujem ale specialne pre teba nie je problem, ci uz tie tvoje z moraviec, alebo tie Kremnicke, len teda by sme sa museli dohodnut. Chodim okolo Moraviec dost casto aj v priebehu asi 2 tyzdnov pojdem… Alebo zavolaj..

Wabi,prosim ta mohol by si aj mne taku bielu ceresnu vyrobit?
prevezmem si ju ale asi az v lete,jeseni...to este neviem,ale iste by som ju chcela.
najlepsie,ak by na jednom stromku bolo viacej takych bielych odrod,nie len ta kremnicka.
ja by som toho chcela od teba viac,napr.biele slivky,len musime najprv pripravit zahradu a teren :-)

My sme také mali kedysi a ked prišiel priekupník tak nám ich nechcel ani vziať, len sa prihovoril predseda družstva aby ich vzal a na druhý deň sme ani neoberali, a on prišiel a hneď sa na nás pýtal. Že ich predal hneď, a keď sa pýtal žien prečo práve tie kupujú tak mu povedali že od nich sa deti neuprplú. A tá chuť bola tiež zvláštna. Ja som ich mal rád a aj sa dobre zavárali. Zostávali fajn tvrdé.

pekná téma:)hrušiek poznam vela,,ale hlavne iba ich vlastnosti na hruškovicu alebo konzum,,Síce nepijem,,ale bavi ma to zberať.Tých plánok je teda hodne druhov,,Vek takej plánky je často nad 100 rokov a teraz v zime ma hodne nahnevali cestári,lebo jednu zhruba 120 ročnu hrušku vyrezali asi 5 metrov od cesty,,povolenie nemali na čistenie brehu tak daleko,,ale v celej dedine aj mimo rezali všetko čo im dočiahla ruka na tom nakladnom aute,,vozili to na skladku a potom všetko štiepkovali.Do stroja im vošlo všetko do 60 cm a kedže kmen tej hrušky mal asi 80 tak ho tam nechali..Za paradoxne flašu palenky som ten kmen od nich vypytal,lebo by ho iste porezali na palivo..Aspom z neho vyrobim niečo na pamiatku.Hrušky mala asi 7 cm velké a po opadnuti začali neskor hniličkat.Kolega z prace má na dvore staré hrušky ktore su na kvas asi najlepšie aké poznám,,volajú ich že šedane,,ale odborný názov neviem.Každy rok z nich napáli hruškovicu pomerovo na 100 litrov kvasu 9 litrov hruškovice,,čo je na hrušky mimoriadne..Pokusim sa ich aj ja naštepiť..Tie jeho rastú v dedine Breznica.mám v záhrade za poslednych 7 rokov posadenych vela stromčekov,,hlavne slivky,pár hrušiek,7 oskoruší,drienky,zemolezy a kopu inych kríčkov..Zo sliviek sa mi najviac osvedčila odroda hanita,,jej vlastnosti a chut sú skvelé.Skusim poslat foto jednej jablone ktora má vek viac ako 250 rokov,,rastie u jedneho kamarata v Pov.Bystrici,ktoremu som pri nej robil strechu,,na zachovanie genofondu by nebola asi zlá,,no jablká ktoré ešte aj teraz rodí su ale drobnejšie a nie nejak výnimočné

pozeram foto sa mi nepodarilo odoslat asi koli velkosti,,tak si tu jablon možete pozriet na fb..som tam pod menom Jaroslav Janduch

Cestárov a vodohospodárov mi nepripomínaj,ja nerozumiem kde sa podela zodpovednosť k našim deťom a vnukom,čo im to robíme s ich krajinou.

Večšina ludi uplne stratila vzťah k prirode a stromom. Ovocie im nijak zvášť nechutí, pretože ochutené sladkosti su lepšie. Reklamy farmaceutickych firiem a "dobre platení" lekari tiez od bohatych farm. spoločnosti im neustale tlačia do hlavy "doplnky stravy" vo forme vitamínov a inych drahych potravinových doplnkov, ktoré sice nie su na predpis ale tvária sa ako liečivé a ich vyrobná cena je takmer nulová ale cena na pulte značná a tak si mozu dovoliť to vymývanie mozgov...
ľudia radšej budu pozerať telku, než by sa starali o niečo na záhradke.
Každy si žije v pohode aj bez prace nikto nehladuje. Ľudia nielen že su neni motivovaní si potraviny pestovať, ale práve naopak sú z nich vychovávaný konzumenti. Systém urobil z ľudi len sučiastky a ovláda ich. Ľudia su len poslušní sluhovia ktorí nemaju na to, aby to zmenili... Paradoxne systém by mal slúzit luďom a je to u nas úplne naopak.

Mam na zahrade dve marhule viac ako 40 rocne. Boli 3, jedna sucha. Bojim sa ze ani dalsie dve dlho nevydrzia maju vsaj dobre marhule. Moc sa v tom nevyznam a teda vie mi ich niekto prestepit? Je to v Samorine.

Mam na zahrade asi 100 rocnu jablon jablcka su male zltej farby chut sladka dozrievaju na prelome septembra a oktobra uskladnene vydrzia do vianoc.
Do jesene koruna mala priemer 10 metrov ale bola tak zarodena ze uroda polamala velke tazne kostrove konare ktore som musel odpilit.Jej prednostov je to ze na nej nenejdete jedine cervive jablcko.Nahodni semenac to nie je lebo boli dve. tu druhu vytal moj dedo pred 20 rokmi.Neviete mi niekto poradit o aku odrodu by sa mohlo jednat.
Pre wabiho mal by som zaujem o tu bielu ceresnu s kremnice prosim vas mohli by ste my jednu vyrobit.

Fotka plodov, pripadne lepsi opis, tvaru a chuti by mozno pomohlo. Podobnych starych odôr su desiatky.

Fotky plodov nemam musim pockat do jesene potom ich pridam. tvar je normalny jablckovy
Mal by som zaujem o stare kvalitne odrody visni mate niekto take visne.

Wabi to tu uz spominal viackrat, tak len pripomeniem. S visnami je to v podstate podobne ako s marhulkami, ked pride v dobe kvetu zle dazdive pocasie, tak su hojne napadane hubovou chorobou Monilia laxa (usychanie vetviciek, pripadne celych konarov), preto je si dobre pred vysadbou polozit otazku, ci budem postrekovat, ak nie, tak odporucam ani nevysadzat.

​
Wabi to tu uz spominal viackrat, tak len pripomeniem. S visnami je to v podstate podobne ako s marhulkami, ked pride v dobe kvetu zle dazdive pocasie, tak su hojne napadane hubovou chorobou Monilia laxa (usychanie vetviciek, pripadne celych konarov), preto je si dobre pred vysadbou polozit otazku, ci budem postrekovat, ak nie, tak odporucam ani nevysadzat.
Nuz ani by som asi nereagoval, pretože Pablito to napísal ako vždy celkom dobre, ale spomenul ma tam a až na to, že to vyznelo príliš radikálne. Dúfam, že som to takto vyslovene nikde nenapísal, ako to uviedol. Že bez postreku sa marhule a višne už ani pestovať nedajú...
MOje príspevky sú aj preto často dlhé, že jednoducho ak to napíšem krátko je to vždy zjednodušenie a každé zjednodušenie je zavádzajúce.
Takže je pravdou, že v niektorých lokalitách je tlak agresívnych hubových chorôb tak silný, že je bez striekania už problém na kvôstkovinách niečo dopestovať. Na druhej strane, iste sú veľké rozdiely medzi jednotlivými lokalitami. Napokon často vidieť aj v záhradách kde vôbec nestriekajú celkom slušnú úrodu a dlhoveké stromy...
Takže môj názor v žiadnom prípade nie je radikálny a ak v lokalite pestovania rastú stromy pomerne v pohode aj bez striekania a netrpia a naopak prosperujú a rastú, tak by som sa toho zas toľko nebál...
Druhá vec, či si tieto choroby nedonesieme práve zo škôlky. Tým som nechcel kritizovať nejakú škôlku, len proste pri veľkej koncentrácii stromov a intenzívnej chemickej ochrane sa vyvinuli veľmi nepríjemne odolné hubové choroby, ktoré na veľkých plochách monokultúr dobre prosperujú, či ak sú ničené postrekmi tak i tak aspoň prežívajú...
Tiež sa ma dotklo, keď ma permakulturisti niektorý pokladajú za diabla, lebo vraj striekam stromy a používam chémiu...
V skutočnosti striekam minimálne a používam veľmi šetrné prípravky a iba skutočne ak je to nevyhnutné a robím to premyslene a nerád. Postreky skutočne nemám rád... som však pragmatik.
Som presvedčený, že ľudové príslovie všetkého moc škodí a zlatá stredná cesta majú v sebe veľa múdrosti...
Nie všetko čo prezentujú permakulturisti je pravda, proste to neberte ľudia ako písmo sväté a veď ešte aj tá biblia má veľa výkladov a každý ju chápe trochu inak...
Takže spravokoreňovanie je väčšinou absurdná hlúposť, a niekdy naopak je to dobrý nápad a sám to v týchto konkrétnych zriedkavých prípadoch o ktorých som tu už vlani podrobne písal aj doporučujem...
Keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. Môžeme mať radi sex, ale iste nie vždy a za každých okolností a s kýmkoľvek. Takže na okolnostiach veľmi záleží a nemožno zovšeobecňovať, len to som tým chcel zdôrazniť.
Proste nič nie je v prírode iba biele alebo iba čierne a väčšinou dokonca ani čiernobiele. Ľudia ja viem všetci máme tendenciu byť radikálny a zjednodušovať realitu ale nebuďme rasisti...
Ja uznávam aj väčšinu princípov definovaných permakultúristami, len proste niektoré radikálne veci sú už príliš.
Ak napríklad sa šmikne rabínovi nožík pri obriezke a povie no čo aj tak bol malí, aspoň nebude mať komplexy, urobíme z neho teda dievčatko. Tak proste mi to nepripadá košer...
Občas treba aj myslieť hlavou a pozorovať prírodu a snažiť sa ju aj pochopiť a nielen sa tešiť a rozplývať a vnímať len emócie. Občas je dôležitý aj obsah nielen forma písma a gramatika...
Takže aby som sa skonkretizoval, nebál by som sa sadiť a pestovať kôstkoviny aj úplne bez postrekov. Iste chce to potom upraviť ostatné okolnosti. Zabezpečiť dobrú vitalitu stromov, nepresádzať najlepšie vôbec (na tú temu som tu už podrobne viac krát tiež písal...) nikdy som sa však nezmienil o tom, že popri poškodení koreňov a neprirodzenosti tejto ľudskej úchylky z pohľadu stromov, je tu aj problém so simbiotickými hubami... Niekto tu pred nedávnom zavesil video kde niekto hovoril práve o simbiotických hubách na stromoch. Vtedy som to sfukol trochu ostrejsie, s tým, že na to teraz nemám čas a že si to proste netreba všímať, pretože zďaleka nie všetko je tak, ako tam hovorí ten pán...
Na druhej strane a to som priznal už vtedy niečo na tom ako napokon skoro na všetkom je...
A to niečo je práve to, že stromy naozaj všetky spolupracujú so svojimi simbiotickými hubami na koreňoch a tých je tisícky druhov... Huby sú oveľa citlivejšie na presádzanie, než stromy samotné. Zloženie pôdy je pritom klúčová záležitosť. Preto ak strom mal nejakú hubu na koreňoch a vždy nejakú tu hubu naozaj aj má, a pritom mu ju nikto nemusel a na 99% naozaj ani nenaočkoval, tak po presadení nemusí zloženie pôdy práve tejto hube vyhovovať a nejčastejšie naozaj ani nevyhovuje. Stom je takto stresovaný nielen zo straty koreňov po presadení ale aj zo straty svojej kamarátky symbiotickej huby.
Ako pôsobia práve fungicídy na tieto huby? Tak to neviem, ale asi to nič pozitívneho nebude...

Teraz úplne konkrétne a tu som to niekde už isto písal, vinikajúca višňa mojej susedy netrpí žiadnymi chorobamni, je to už dosť starý, pravokorenný strom s veľkými sladkými plodmi. Rodí bohato a je samoopelivá... Plody púšťajú červenú krv, ktorá zostáva aj na pokožke o šatách nevravím ani. Je to veľmi dobrý príklad višne ktorá je super a nikdy pritom striekaná nebola. Neviem, či je to polohou, ale kloním sa k tomu že nie, pretože som aj na mladých višniach presadených na iné miesto nepozoroval nikdy žiadne choroby ani moniliu. Iste na to, aby som tvrdil, že tá višňa je rezistentná to samozrejme nestačí. Obrastá odkopkami, ktoré majú presne rovnaké vlastnosti a myslím preto, že nieje tiež štepená ale z odkopku... Je to starý zdravo a bujne rastúci veľký strom ... Kto ju sadil už iste nežije.
Rovnako poznám aj staré a zdravé marhuľové stromy, ktoré nie sú striekané...
Tým nechcem tvrdiť, že nestriekajte je to zbytočné, to vôbec nie. Veď príkladov kedy odumrel celý strom marhule či višne len kvôli monílii poznám tiež dosť...
Dá sa pochopiť, keď niekto nemá rád chémiu a nestrieka vôbec, ale nedá sa pochopiť, ak odmieta aj starostlivosť o stromy ktorá spočíva v strihaní a tvarovaní stromov...
Ale čo veď sú aj taký, ktorý radšej zomrú než by sa nechali operovať, či podstúpili transfúziu... čo je to v porovnaní touto témou...

Wabi to tu uz spominal viackrat, tak len pripomeniem. S visnami je to v podstate podobne ako s marhulkami, ked pride v dobe kvetu zle dazdive pocasie, tak su hojne napadane hubovou chorobou Monilia laxa (usychanie vetviciek, pripadne celych konarov), preto je si dobre pred vysadbou polozit otazku, ci budem postrekovat, ak nie, tak odporucam ani nevysadzat.

ja len na margo "striekania" : boj so škodcami a chorobami rastlín existuje už odpradávna, v podstate ako ľudia začali pestovať rastliny začali aj proti týmto škodlivým fenoménom nejako bojovať. Spočiatku vychádzali z jednoduchého pozorovania prírody neskôr spôsobom "pokus - omyl . pokus " zapojili do toho aj hlavu no a s rozvojom chemik sa stal z toho jeden z dobrých biznisov. Ja sa priznávam , že striekam nenávidím vošky a larvy držiac sa hesla "najlepšia mandelinka je zdochnutá mandalinka" striekam. A to priamo chémiou, predsa mi je troška ľúto tých malých tvorov a nechcem ich trápiť "zaručene overenými parazitmi" alebo nejakým dusením s olejmi. Preto používam praxou overenú chémiu. Čo sa týka hubových chorôb. Tak tam je dobre striekať preventívne pred infekciou zamerať sa na to aby nedošlo k vyklíčeniu hubových spór. (spory tu je akou vyšších organizmov sú semená... (apropó, kedysi som sa učil že existuje Rastlinná ríša a živočíšna ríša, pričom huby boli súčasťou ríše rastlinnej, dnes sú tak veľká skupina a tak preskúmaná, že sa vytvorila tretia ríša a to ríša húb). No a k tomu celkom dobre slúži meď a jej zlúčeniny. Preto z jari pred pučaním striekam meďnatými prípravkymi určite proti monilioze, určite proti chrastavitosti a vo viniči aj proti plesniam. Pod stromami treba mať ale vyhrabané vlaňajšie lístie , lebo ono je zdrojom infekcie a spóry nič iné nerobia len čakajú keď sa troška oteplí, nastane ľahký odpar zo zeme prilepia sa na kvapku pary a "poďho letom svetom " kým sa nezachytia na nejakej drevine a myceliom nepreniknú do pletiva aby sa mohli začať kŕmiť a množiť... Je to skratka proces trvalý a hovorí o pude sebazáchovy rodu. :)
zo starých ekologických skúseností je veľa receptov na ničenie škodcov aj chorúb" A vlani v čechach vyšla pekná knižka, Volá sa Rostlinné pesticídy ja som si ju objednal u Ježiška cez Martinus.sk, napísal to nejaký pán Pavela z VURV v Čechách. Veď si to vygooglite a uvidíte. Je tam o tom celkom pekne písané dokonca aj pár receptov. Odtiaľ viem že už starí Peržania používali prášok zo suchých kvetov rimbaby dokonca ako "bojovú latku" na ničenie úrody nepriateľa ... nielen Američania mali vo vietname svojho "orindž agenta")
nedávno bol u mňa kolega požiadal ma aby som mu našetril par cigaretových špakov .. ako silný fajčiari som s tým nemal problém, on si z nich urobil výluh a celkom úspešne zabojoval poti moliciam co sa mu dostali do izbových kvetin v jeho kancelárii.. ... vlani som tuto "špakovú" metódu vyskúšal na kaleráboch (spojil troska jarovou vodou) a tak isto s úspechom
takže tak...
pekný deň všetkým v radostnom očakávani teplejších slnečných lúčov vo vašich záhradách

Na tom ze si niektore choroby donesieme priamo zo skôlky nieco bude, aj ked na vysacke je cesto napisane "virus free". Koniec koncov uz samotny slachtitelia, pri slachteni novych odrôd, infikuje zamerne stromceky vsetkymi moznymi vyrusmi, aby skumali ich rezistenciu a odolnost.
Ako priklad uvediem slivku Jojo, ktora je popularna (hoci chut je podpriemerna), no co je podstatne, ze dost silna napadana spominanou moniliou. Pred casom na inom ceskom diskusnom fore, prebehlo viacero diskuii (Tragedia jmenem monilia laxa, a podobne).

Pre WABI prosim vas mohly by ste my tu visnu od susedy zabezpecit ak ma nejake odkopky a mal by som zaujem o tu bielu ceresnu z kremnice.

Ja stromi nestriekam vobec.My ludia si neuvedomujeme ze stromy su zive bytosti ktore citia vonkajsi svet okolo nich tak isto ako my.To len ludia v dnesnej prematerializovanej dobe sme na tieto veci zabudly a mame dojem ze stale musime s prirodov bojovat namiesto toho aby sme sa pozorovanim od nej ucili.Som zvedavi ci ty co striekaju by boly ochotny sa tym chemickym jedom nechat postriekat , alebo sa toho napit. Zamyslite sa nad tym kto a preco vyvinul chemicke postreky a ake ma stoho zysky.zaujimave je ze ludia pred 100 rokmi ziadne postreky nepotrebovali a uvedomte si ze cim viac budete striekat tym sy vyrusi a bakterie vyvinu vysiu odolnost co je podobne s antibiotykamy pre ludi kde si bakterie a virusi vypestovali taku odolnost ze antibiotyka uz nemaju ziadnu ucinost a lekari uz pred tym varuju.V zhrade som sa zacal orientovat podla mesiaca cize vyuzivam lunarny kalendar ridim sa podla mesacnych faz jednotlivych znameni a ci mesiac ubuda alebo dorasta.Stromy orezavam vylucne len pri ubudajucom mesiaci a mozno budete krutit hlavamy ale dosahujem stym vynikajuce vysledky. Stoji to za zamyslenie a vyskusanie.

To je nejaká ducharina

Ahoj roby74, aj rozmyslam ci reagovat ci nie, no neda mi. Samozrejme je to tvoj nazor a v niecom mas aj pravdu. No napr. o lunearnom kalendari mam zase ja svoj iny nazor, a beriem ho ako horoskop, na ktory samozrejme neverim.
To co popisujes je sice pekne, ale v dnesnej dobe, ked uz sme my ludia natolko ovplivnili prirodu (odsirene elektrarne a vela vela dalsich zasahov), sa nemôzme tvarit, ze nas sa to netyka, a akokeby sa nic nestalo. Nemozme vyhnat kravy naspät do lesa, hoci mozno tam je ich prirodzeny domov, no tak sme ich ovplinili, ze by si bez nas neporadili. Preto ani roky slachtene stromceky, za ucelom velkej plodnosti pod., uz dnes nemozme celkom nechat napospas osudu. Vlastne my drobny zahradkari aj mozeme, ale co velko vyroba ? kto by si kupoval drobne a chrastave jablka ? A kto by vlastne vysadzal marhulove/broskynove sady, a potom by si len tak riskol, a nepostriekal proti monilii/kuceravosti ?

Je pokracila doba, a som znacne unaveny, ale este jedna otazka, co su to vynikajuce vysledky ?? Pochval sa konkretne, a inspiruj nas zahradkarov, ktory aj ked nechceme, musime postriekat napr. rajciny proti plesni, lebo inak sa plodov nedockame ...
EDIT: Je to môj nazor na vec, ktory som tu chcel napisat, a ak ma niekto opacny, tak ho respektujem. Na tuto temu by sa dalo diskutovat vela hodin.

Nedavno medzi zahradkarami prebehla na inom fore zaujimava diskusia (http://www.zahrada.cz/forum/plodova-zelenina/pomaha-lunarni-kalendar-287831/?cele_vlakno=ano&retezec=lunarny) o vplive lunerarneho kalendara. Kazdy si musi urobit vlastny usudok, podla svojich moznosti a skusenosti.

Ja stromi nestriekam vobec.My ludia si neuvedomujeme ze stromy su zive bytosti ktore citia vonkajsi svet okolo nich tak isto ako my.To len ludia v dnesnej prematerializovanej dobe sme na tieto veci zabudly a mame dojem ze stale musime s prirodov bojovat namiesto toho aby sme sa pozorovanim od nej ucili.Som zvedavi ci ty co striekaju by boly ochotny sa tym chemickym jedom nechat postriekat , alebo sa toho napit. Zamyslite sa nad tym kto a preco vyvinul chemicke postreky a ake ma stoho zysky.zaujimave je ze ludia pred 100 rokmi ziadne postreky nepotrebovali a uvedomte si ze cim viac budete striekat tym sy vyrusi a bakterie vyvinu vysiu odolnost co je podobne s antibiotykamy pre ludi kde si bakterie a virusi vypestovali taku odolnost ze antibiotyka uz nemaju ziadnu ucinost a lekari uz pred tym varuju.V zhrade som sa zacal orientovat podla mesiaca cize vyuzivam lunarny kalendar ridim sa podla mesacnych faz jednotlivych znameni a ci mesiac ubuda alebo dorasta.Stromy orezavam vylucne len pri ubudajucom mesiaci a mozno budete krutit hlavamy ale dosahujem stym vynikajuce vysledky. Stoji to za zamyslenie a vyskusanie.

Ty si uz uzival proti nejakej chorobe antibiotikum? Ako je to mozne??? Nechaj to na prirodu. ;) mimotemy a kup si PSP...

Ja som sa stretla s mnozstvom potencialnych kupujucich tych chrastavych a cervivych jablk, bohuzial len tu na porade, internete. ;-) Mimo virtualneho priestoru ani s jednym.

Chce to rozumnú zlatú strednú cestu.Dohodu,ktorá na SR nie je možná,aspon mám ten dojem.Inak bude postupovať ten čo sa stromami živí a inak drobný záhradkár.Zem nám nepatrí,patrí dalším pokoleniam,patrí našim vnukom a pravnukom a akú im ju necháme takú ju mať budú.Bud im nasadíme stromy ktoré budu rodiť aj o 50 rokov,alebo nasadíme len sebe a im nedáme.
Mladý stromček je ako malé dieťa,ked ho príliš ofukujeme,nebude životaschopný ale nechať ho celkom na prírodu to sa tiež nedá.Takže s rozmyslom.

Ty si uz uzival proti nejakej chorobe antibiotikum? Ako je to mozne??? Nechaj to na prirodu. ;) mimotemy a kup si PSP...

hihi ... chokma .. nenechaj sa "vytočiť" .... drž sa staréého anglickéého, "aj ked nesuhlasim s tvojim nazorom, urobim všetko preto aby si ho mohol vyjadrit"

a ja som mu znemoznila vyjadrit sa? len som si dovolila vyjadrit ten svoj. inak mna najviac vytaca ten smajlik "mimo temy", neviem, preco je taky nasraty... mal by byt taky normalny.

minule som tu hladala ako sa zbavit travy ekologicky a nasla som tu nazory, ze sypat sol a cojaviemco, tak to ma vie vytocit... ze ekologovia. a ked uz prisne bio, tak aj na seba, alebo potom nemudrujme, resp. nehromzime na tych z druheho tabora.

Tie vysledky mam take ze minuly rok vysadene rajciny podla miesiaca my priniesly taku urodu ze sme nevedeli co s nimy a kukurica, mrka ,petrzlen,cibula priniesly tak isto velmi bohatu urodu.Ako som uz spominal stromy rezem len pri ubudajucom mesiaci a suedia orezavaju pri dorastajucom tak oni maju zlu urodu naproti tomu ja mam urodu vynikajucu. Zase netvrdim ze kravy mame vyhnat do lesa ale pozrite sa na koprovu a tichu dolinu v tatrach ktore sa po kalamite nechali napospas prirode a nove stomceky uz maju vysku 3 az 5 mmetrov a kolko narastli tie vysadzane clovekom a tiez nechcem zakazovat ludom stiekat stromy lebo je to na rozhodnuti kazdeho jednotlivca.Ludatvo sa velmi vzdialilo od priody a ked mesiac dokaze hybat s takov masov vody akou su oceany cize priliv a odliv tak iste bude mat veky vpliv na rastlinstvo.

S tymi rajcinami ti musim dat za pravdu, minuly rok aj take tlaky plesni neboli (aspon u nas, suche leto). No urcite to zalezi od mikrolokality, niektory znami tiez paradajky nestriekaju, no jeden rok im to vyjde, a dalsi rok placu. Ja aj ked pestujem iba v malom (30 planty), riskovat nemienim. Ide o to, ze od semiacka sa s tym piplem, a tak ked vyrastu pekne rastliny plne plodov, a bude 2-3 tyzdne v kuse prsat, a na to pride teplota, sa ma m len necinne prizerat a jest plesnive paradajky ? Alebo si mam ist kupit do marketu, tie umele ? Kazdy sa musi prispôsobit dannym podmienkam, a tak ked raz byvam v lokalite, kde su casto hmly a a vlhke pocasie, tak budem ich dva krat postriekam, alebo ich radsej nebudem ani pestovat. Na margo tych plesnivych plodov, by som kazdemu odporucil precitat, aky skodlivy je plod, ktory je napadnuty plesnov, a to uz v stadiu, ked to na nom este nie je vidno.
Presli sme od stromov, ku rastlinam (mimochodom ja kukuricu, mrkvu, a petrzlen tiez nestriekam.
Zo stromami je to este horsie ako s rocnymi plodinami, lebo tie ked uhynu tak nas to az tak neboli, ale co stromy ? Ako napr. pestovat broskyne bez postreku proti kuceravosti ? Len tak naokraj, niekde som cital ze v podmienkach do 500mnm nad morom, je menej narocne vypestovat 100kg broskyn ako 100kg jablk.
To vasa posledna veta pre mna nie je dostatocny argument. Ukazte mi nejaku poctivu študiu.
Inak nasiel som lunearny kalendar na mesiac marec: http://www.spektrumzdravi.cz/brezen-2013 a to snad ani nemôzu mysliet vazne toto tam...

+su aj viac ci menej rezistentne odrody, takze tiez sa neda porovnavat rajcina s rajcinou. Ked si nedovolis riskovat ty s 30 rajcinami, o to skor si nemoze dovolit riskovat ten, co ich ma vo velkom.

O zidnej takej studii neviem je len na kazdom jednotlivcovi ci by to chcel skusit alebo nie. Ja som pozoroval na svojich stromoch ze pocas pribudajuceho mesiaca konarik narastie o vacsiu dlzku ako pri odbudajucom.Byvam pri priehrade nitrianske rudno v nadmorskej vyske 450 metrov a dari sa tu ovocnym stomom nechcem ich vsetky menovat dokonca mame na dvore ciernu morusu uz vyse 20 rokov a kazdy rok prinasa bohatu urodu .Tie broskyne ked nie je dazdiva jar tak az netrpia kuceravostov.

CHcem sa opytat nemate niekto hrusku odrody GROSDEMANGE alebo neviete kde by sa dala zohnat.Je to stara francuzka odroda mam o nu zaujem.

Vkus mate dobry lebo hruska Grosdemange je velmi kvalitna odroda. Len neviem ci u vas dostatocne dozreje lebo je dost narocna na stanoviste, ma rada lepsie pôdy. Pamätam si jeden stary strom tejto hrusky (dufam ze to bola ona), no kvalitne plody boli len v lepsich rokoch. Inak tu (http://www.zahradnictvoiveta.sk/ovocinarstvo-jadroviny-grosdemange-pyrus-communis-id602) som nieco nasiel, ale je na dule, tak rast bude asi slabsi, nakolko samotna odroda nie je bujna.

Tak som už doma. Sezona sa oneskoruje, ale nebude veľa času už na PC zas.
Iste to čo hovorí Pablito má logiku...
Na druhej strane ak sa niekto riadi tými lunárnymi poverami a v ostatnom si dá yáležať, tak by to uškodiť nemalo. Či to pomáha je síce otázne, ale škodiť by to iste nemalo...
Človek ktorý sa tým riadi sa iste riadi aj ďalašími inými skúsenosťami a môže byť veľmi starostlivý a preto mu všetko dobre rastie a tak mu držíme palce...
Iste čo sa týka tých čerešní a višní posnažím sa vyhovieť...

wabi vitaj doma.tak si mal stastny a uspesny navrat.a dakujeme za tie visne a ceresne:-)
len presne ako vravis-kedy zacne sezona ked este stale zima neodisla????

Dakujem pablito 74 za typ na tu hrusku ale stej stranky by som musel spravit nakup za 30 eur take su ich obchodne podmienky takze zhanam dalej

Ahoj posielam ti PM, aby som tu nerobil reklamu.

Pre WABI - Tak som tu bielu ceresnu/Belicu/ zastepila a ak sa mi to neujme,tak v auguste budem ockovat :).Ale tiez by som mala zaujem o tu kremnicku Belicu.Citala som tu viac prispevkov kolegov co by tiez chceli Belicku ceresnicku.Takze Hura,stare odrody sa vracaju!Strasne sa tesim,ze tu niekto otvoril tuto temu a je stale aktualna.
V praci mame asi 3m stromcek Mispule.Ja by som si ho chcela nastepit ci naockovat.Aky podpnik je vhodny?Dakujem

Skús naočkovať na hloh, všade pri potokoch ich rastie kopa. Ujatelnosť je dobrá, mám odskúšané. A vraví sa, že i kvalita plodov na hlohovom podpníku je lepšia ako keby si napr. použila dulový podpník.

no a teraz som sa dozvedela,ze existuju aj biele visne.....nielen ceresne.Vie o tom niekto viac?:)

Wabimu

Dobrý deň.Marhule a aj stará marhuľa s deravým kmeňom krásne zakvitla.Zato ja som "odkvitla" , už 4 mesiace ma kvári choroba a tak vrúble a celá záhrada ostali na vedľajšej kolaji.Chcem veriť, že v dohladnej dobe sa pozbieram a staré marhule sa budú dať zachrániť očkovaním.Očkovať sa bude dať do výhonkov ktoré som nechala v záhrade rásť zo starých koreňov marhúl.Poprosím ás o pomoc, pretože v mojom okolí nepoznám nikoho kto vie očkovať.Neviem ani kedy sa to robí.
Všetkým Vám želám pevné zdravie a tak nech sa Vám darí.

Ďakujem

zdravim, zaujimava tema....
tiez sa zaujimam o stare odrody, u starkej v okrese RS sme mali perfektnu hrusku maslovku - bola vhodna len na priamy konzum alebo hruskovicu, pripadne na kompot ale len ak sa obrali este za zelena. Hrusky dozrievali na prelome jul-august, boli zlte velkost az 15 cm, tvar slzy, niektore s jemnym ruzovym lickom, velmi stavnate a sladke.Hruska uz vyschla ale mam ju zastepenu na dule a tento rok aj zakvitla tak uvidime ci bude na ochutnanie (potom pridam foto plodov). Zaujimal by ma nazov odrody-zeby uz tu spomenuta medovka?
taktiez u starkej je este zijuca stara jablon, plody dozrievaju dost skoro, su stredne velke, spociatku nakyslaste po dozreti sladkokysle,velmi stavnate, farba zeleno cervená az zltocervená podla stupna dozretia, jablka su vhodne na priamy konzum alebo zavaranie- taktiez by ma zaujimal nazov
este jedna stara jablon bez nazvu: povodom - dolne alebo horné plachtince pri VK, jablka velke az velmi velke zelene az zlte-podobne golden delicious farbou aj chutou ale vacsie, stromy mozu mat minimalne 30 rokov mozno aj 50.
Uz ich mam tiez nastepene ale neviem na ktorom strome, kedze mi vybledlo oznacenie...ale tento rok zakvitli tak hadam to zistim...a mozno s Vasou pomocov aj nazov.
A nakoniec Ceresna, stary strom v starom sade nad mojou rodnou dedinou (boli tam hlavne marhule,ceresne a slivky-mirabelky) tato ceresna je skora, dozrieva spolu s tzv. "majovkami" zltocervenými ceresnami ale na rozdiel od nich su plody ovela vacsie (ako srdcovky) a maju cervenu pri dozrení az skoro ciernu farbu. Strom je uz tiez velmi stary, ale zatial sa mi ho nepodarilo namnozit. Odobrate vruble boli dost slabe a nevydrzali do jari - vypucali. Chcem skusit v auguste prevrublovat, pripadne preockovat (este som neockoval). Ak sa nepodari tak na jar skusim opat.
Viete mi poradit ako najlahsie tu prestepit ceresnu? Mozno by bolo dobre tu staru ceresnu zmladit aby vyhnala lepsie letorasty. Podpniky-ceresne z kostky uz mam asi 3 roky stare.
Vdaka za rady a vela uspechov pri zachrane starych odrod

A nakoniec Ceresna, stary strom v starom sade nad mojou rodnou dedinou (boli tam hlavne marhule,ceresne a slivky-mirabelky) tato ceresna je skora, dozrieva spolu s tzv. "majovkami" zltocervenými ceresnami ale na rozdiel od nich su plody ovela vacsie (ako srdcovky) a maju cervenu pri dozrení az skoro ciernu farbu. Strom je uz tiez velmi stary, ale zatial sa mi ho nepodarilo namnozit. Odobrate vruble boli dost slabe a nevydrzali do jari - vypucali. Chcem skusit v auguste prevrublovat, pripadne preockovat (este som neockoval). Ak sa nepodari tak na jar skusim opat.
Viete mi poradit ako najlahsie tu prestepit ceresnu? Mozno by bolo dobre tu staru ceresnu zmladit aby vyhnala lepsie letorasty. Podpniky-ceresne z kostky uz mam asi 3 roky stare.


Nooo ta ceresna zne velmi zaujimavo, ja hladam presne nejaku taku - skoru a tmavu ceresnu ktora by bola vhodna do podmienok okolo Zvolena

zdravim
chcel by som si sam dopestovat jablonove podpniky - len tak pre srandu :-))) Tento rok som nasadil kôstky z jonatanok. Kedze nejde o podpnikovu odrodu, je pravdepodobne ze "jonatankovy" podpnik bude podporovat bujnejsi rast nastepenej odrody... Ak ale tieto semenaciky zrezem a vypestujem z nich vegetativne podpninky , budu tieto vegetativne podpniky (zakonite tiez "jonatankove") rast menej bujne ako by rastol podpnik z neupravovaneho semenacika?

Ma teda vyznam (z hladiska obmedzenia rastu a nastupu rodivosti) vypestovat vegetativny podpnik z "nepodpnikovej" odrody? Alebo je to uplne jedno - ako keby som stepil na generativny podpnik?

Ak si vysejete kôstky z lubovolnej jabloni (jablk), tak semenaciky budu mat nevyrovnany rast. Niektore budu rast bujnejsie, niektore stredne bujne, a niektore mozno slabsie: dalo by sa povedat ze kazdy bude jedinecny.
Ak si nasledne niektory semenacik, rozmnozite vegetativne, tj.napr. zoberiete si z neho odrezok, a vypestujete z neho jablonku, tak ta jablonka, bude z pravidla rovnaka, ako ta matecna. (bude mat rovnaku geneticku vybavu)
No na takyto postup nevidim dôvod. Jablonove podpniky ktory boli vyslachtene pre ich odpovedajuci korenovy system a rast, sa takto vegetativne mnozia, aby bol zachovany pozadovany rast. Napr M9 slabo rastuci, MM106 stredne a A2 bujny. Ak si chcete vypestovat napr. stredne rastuce podpniky, tak si kupte podpnik MM106 ktory si udrziavajte ako matecnicu pre vyrobu dalsich podpnikov.
Na poslednu otazku teda odpovedam, nema to vyznam, nedosiahli by ste pozadovany efekt, a stromcek by rastol rovnako bujne.
Dalsia vec je ze to aku silu rastu bude mat stromcek, zavisi okrem ineho aj na nastepenej odrode. Ak bude na tom semenaciku nastepeny nejaky triploid, tak rast bude este bujnejsi. Ak nan nastepite napr. vami spominany Jonathan, tak rast az tak bujny nebude, a ani hrubka kmena nebude tak velka, Jonathan obecne nevytvara taky hruby kmen. Ale to zalezi aj na dalsich faktoroch ako su poloha, pôda a pod..

Inak niekto robi aj taku vec ze si vypestuje semenaciky (napr. z Moravskej jadernicky (su pomerne vyrovnane), a nasledne pouzije medzivlozku z napr. z spominanej M9, kde dlzka medzivlozky je rozhodujucim faktorom v sile rastu. Pouziva sa to uspesne aj pri inych druhoch aku su ceresne a pod.. ale to uz odbocujem...

zdravim

Ma teda vyznam (z hladiska obmedzenia rastu a nastupu rodivosti) vypestovat vegetativny podpnik z "nepodpnikovej" odrody? Alebo je to uplne jedno - ako keby som stepil na generativny podpnik?

podľa mojich skromnych teoretickych vedomosti viem, že nie každy semenáč "dedí" vlastnosti rastliny po materskom plode. Semenáčik je taký "felemagyar - fele toth" niektory rastie bujne iny menej, nemožno jednoznačne tvrdiť, že ta ktora odroda dáva menej rastúce stromy a ina zase bujne rastúce.

Je to tak, a to hlavne aj preto ze jablone su cudzoopelive. Ale ako som spominal, tak vie sa ze napr. semenace moravskej jadernicky, si dobre drzia vlastnosti pokial ide o rast, a tak maju semenace celkom pekny vyrovnany bujny rast, je to asi aj preto ze tato odroda ma vysoku matroklinnu dedicnost, tak ze aj ked je cudzoopeliva, tak vplyv matky je podstatne vyssi.

Ked sa nemylim, tak dnes som videl wabiho v Postav dom zasad strom, dobre hovoril.

Na tom ze si niektore choroby donesieme priamo zo skôlky nieco bude, aj ked na vysacke je cesto napisane "virus free". Koniec koncov uz samotny slachtitelia, pri slachteni novych odrôd, infikuje zamerne stromceky vsetkymi moznymi vyrusmi, aby skumali ich rezistenciu a odolnost.
Ako priklad uvediem slivku Jojo, ktora je popularna (hoci chut je podpriemerna), no co je podstatne, ze dost silna napadana spominanou moniliou. Pred casom na inom ceskom diskusnom fore, prebehlo viacero diskuii (Tragedia jmenem monilia laxa, a podobne).
V súčasnosti je rezistencia na vírusy u novovyšľachtených odrôd zeleniny POVINNÁ s je niekoľko akreditovaných skúšobní (na Slovensku ani v Čechách nie je) a je za to pekná pálka

Vďaka za reakcie a Vaše názory ohľadne tých podpníkov. Zdá sa to zaujímavé. Je mi jasné že genetika podpníka sa po zrezaní a vypestovaní vegetatívnej odnože nemení, ale myslel som si že aj „vegetatívnosť“ podpníka má nejaký vplyv na rast a rodivosť.

Pozoroval, som že mladá jabloň (meno odrody neviem), ktorej kmienok bol veľmi výrazne olúpaný zverou bohato rodí – napr. minulý rok som z toho malého stromčeka nazbieral za veľkú igelitku jabĺk. Samozrejme že tak veľké poškodenie (cca ½ - 2/3 obvodu lyka je preč na dĺžke asi pol metra) je pre ten strom z dlhodobejšieho hľadiska fatálny, ale možno že práve to poškodenie nabudilo relatívne skorú bohatú rodivosť. Nemám na to reprezentatívnu vzorku aby som to mohol exaktne a štatisticky dokázať (je to len toto jedno pozorovanie) ale pri divorastúcich drevinách nie je ničím výnimočným že výrazné poškodenie môže (aj keď nemusí) nabudiť silnejšiu fruktifikáciu, kým strom nezačne výraznejšie chradnúť a odumiera. Preto som si myslel, že aj rast a skorá rodivosť stromčekov naštepených na tých šľachtených vegetatívnych podpníkoch môžu byť ovplyvnené (samozrejme okrem silného genetického vplyvu) aj tým že sú práve vypestované ako odnož s len „druhotným“ koreňovým systémom.