Důvody proti:
Jste staří. Moji rodiče mě měli ve 35 máma, 42 táta. Táta říká, že už to bylo pozdě, že na nás až tak moc neměli nervy. Trochu jsem se za ně styděla, spolužáci měli rodiče podstatně mladší.

Bude vám šedesát, děcku okolo dvaceti. Katastrofa.

Vaše nemoci genetické i stařecké.

A teď pro:
I kdybyste předčasně umřeli, vaše dospělé děti můžou sourozence zajistit. Pokud partner dítě nemá, bude potomkem nadšen. I vy si můžete pozdní mateřství úžasně užít.

Ve svém věku už jste vyblbnutí, máte určitě zázemí bydlení, kariéry, zkušeností.

Genetické nemoci se dají podchytit, stařecké léčit. Jasně, nic není absolutní, ale to není ani u mladých.

Dítě vás neskutečně omladí, budete mít obrovskou novou motivaci ke všemu, velkou chuť do života.


Poslechněte svou intuici. Nehleďte, co říká okolí, každý soudí podle svého názoru nebo i závisti. Máte chlapa, který chce vás i dítě, jste normální, zdravá baba? Tak do toho.

Jste normální zdravá a zralá samice, která ty mladé ještě v pohodě může mít. V přírodě by se žádná neptala a pokud má říji, má i mladé. A, podle mého názoru, nic chytřejšího než matka příroda na světě není. Ani člověk.

Přeju hodně štěstí a zdraví. Chlapa a plodné tělo máte.

Pachole, ďakujem veľmi pekne, za pre aj proti :-), super napísané, bez okolkov, na rovinu, vo všetkom s Tebou súhlasím, ešte raz ďakujem.

Je to samozrejme každého vec....Jedná vec je,keď sa pritrafí a ste vo vyššom veku a iná je plánovať vo Vašom veku...Treba sa porozprávať s lekárom,aké riziká by Vám hrozili...čím staršia žena je tehotná,tým väčšie je riziko vzniku komplikácii a aj genetických a vývojových porúch dieťaťa...samozrejme,sú aj výnimky...Treba sa o tom porozprávať aj s deťmi...Je to Vaša vec,no ja by som možno radšej volila si nejaké dieťa adoptovať, prípadne robiť pestúnskú starostlivosť o deti....pomôžete deťom,ktorým sa láska a domov nedostali a nebudete si vyčítať,že Vaše deti v čase,keď Vás budú najviac potrebovať,tak sa pominiete....Veľa šťastia

Narodila som sa rodičom vo vysokom veku - matka 41 a otec mal 48.

Súrodenci v tom čase mali 10 a 20 rokov, čiže sme boli za hlbokej totality trochu nezvyčajná rodinka, Ako polročná som sa stala tetou i švagrinou, ako 20 ročná som sa stala pratetou:D:D:D.

Otec umrel, keď som mala 16, ale matka sa teší dobrému zdraviu, bude mať 80 a nepozerá telenovely, ale má prehľad o súčasnom hokeji, tenise a všeobecne o športe.

Vôbec som ako dieťa nijako netrpela, možno som sa od určitého veku cítila byť jedináčikom, ale malo to aj svoje výhody;).

A verte, keby mi pánbožko doprial mať aj v 40ke dieťatko, tak ho porodím a bolo by pre nás všetkých požehnaním, viem, že naše deti by ho dochovali, keby sa nám niečo stalo.
Myslím si, že tým, že ma rodičia mali neskôr, vyhli sa tak rôznym stareckým vrtochom a hoci žije už len mama, vidím, že svojim rozmýšľaním by preskočila v 80tke mnohé 40tničky.

je to luxus

mňa mala mama v 40tke,a vždy som ju brala ako babku

Myslím, že nebudete v 42 rokoch ani prvá a ani posledná rodiaca mamička.
Držím palce , nech všetko vyjde podľa Vašich predstáv.:);)

Ja pochádzam tiež z rodiny , kde moja mamina mala v 42 rokoch dvojíčky a v 43 r. porodila ešte jedno .Pritom už mala 4 deti.Všetko prebiehalo normálne , nemala som pocit, že by trpeli komplexom , že ich mamina je už staršia .

Ja by som sa veru nikoho nepýtala a najmä nepočúvala žiadne negatívne reči o chorobách a poruchách, milióny žien na svete rodí zdravé deti v každom veku aj bez lekárskej pomoci. Tým ju nijako nechcem znižovať, len odmietam považovať tehotenstvo za chorobu a celý ten reklamný zárobkový cirkus okolo toho.

Ja by som si tým taká istá nebola...a nikto nepovedal,že tehotenstvo je choroba...predstav si,že v mojom okolí má mnoho mladých dievčat problém otehotnieť alebo donosiť dieťa...mladá baba...tak prosím ťa mlč...

A mimochodom,neprekrúcaj slová...nikto tu tehotenstvo nenazval chorobou !!!!!!!!!!!!!!!!

Otehotnieť a donosiť dieťa majú problém aj páry, ktoré už majú deti...

Sama mám dve deti a dlhší čas sa nedarí mať tretie a pritom viem, že keby sme teraz mali v tomto veku dieťatko, brali by sme to úplne ináč. Neboli by sme zaťažení problémami, ktoré riešia mladí ľudia okolo bývania a materiálneho zabezpečenia.

Hranica, kedy ženy ešte rodia, sa posunula. Ak sa pár cíti po štyridsiatke na potomka, tak nech ho má. Vždy keď vidím tehotnú ženu, tak sa teším, lebo ich je čoraz menej, nehovoriac o demografickom vývoji na Slovensku:mee::mee::mee:.

Pachole, ďakujem veľmi pekne, za pre aj proti :-), super napísané, bez okolkov, na rovinu, vo všetkom s Tebou súhlasím, ešte raz ďakujem.

Něco jsem napsala hned, něco mě napadalo později. Sice jsem se zamlada za "staré" rodiče trochu styděla, ale je fakt, že jsem v nich poměrně dost dlouho viděla vševědoucí pánybohy, pravda, oba jsou vysokoškoláci a se světem kolem si věděli celkem dost rady. Netrpěli mladistvými úlety a i přes oboustranné neshody ve svém vztahu vždy dodrželi zásadu, že děti potřebují najíst, vyprat, uklidit, elektrika musí svítit, auto jezdit a máma a táta fungovat, trucovat můžou uražení puberťáci. Domácnost prostě fungovala, doma bylo zázemí a pevné pravidla soužití. Úžasný základ do života.

Není moc pravděpodobné, že byste zůstala na dítě sama, že by se na vás partner vykašlal. Naopak. A jakou chcete větší životní seberealizaci, než je mít šťastného chlapa a zdravé dítě, prostě spokojenou rodinu.

Doktoři dnes odchytí spoustu zdravotních komplikací v rámci těhotenství, já bych se děcka v tomhle věku nebála. Pohybuju se hodně mezi lidmi a mám kolem sebe pár příkladů, kdy do toho šli starší rodiče.
Jedni přišli o dvacetiletého jedináčka. Ve 45 si programově pořídili další dítě. Zdravé.
Druhým zabil neopatrný řidič sedmnáctiletou dceru, tři roky tomu zpět. Doma mají dnes sedmiletého kluka. Zkusili první těhotenství, byl to daunův syndrom, paní šla na potrat. Letos se jí, ve 40, narodil zdravý syn. To štěstí všech, včetně babiček, si nedovede představit nikdo, koho tragédie jménem mrtvé dítě ještě nepotkala.

Nás potkala. Sestře se v srpnu zabil sedmnáctiletý syn, má ještě 24letého. Jí je 46 a ve vzduchu chvilku viselo, zda další dítě ano nebo ne. Sama jsem netušila, jak smrt synovce zamává i se mnou....

Další známá při třetím těhotenství váhala, zda jít na interupci, měla sama velké zdravotní problémya doktoři jí nechtěli dovolit ani druhé dítě. Interupce byla domluvená, známá čekala jen na manžela, až přijede domů a odveze ji do špitálu. Vedle sebe na posteli měla druhé dítě, ještě v plínkách. Hlavou jí běželo - poslední plínky, poslední lahvičky, kašičky, pak už jen věci pro starší děcka. A v břichu možnost tu novorozeneckou nádheru zažít ještě jednou.
Hádejte, jak to dopadlo. Dneska ta nerealizovaná interupce chodí do druhého ročníku na vysokou školu, je to kus chlapa a já už můžu jen vzpomínat,jak jsem ty tři rošťáky kdysi krotila. Taková hlídací svobodná teta není marná....

Sama děti nemám, takže jen z povzdálí chválím nové šaty do tanečních, prckům vysvědčení, velkým schvaluju nové lásky, nastavuju rameno na vybrečení po skončení těch lásek, coby kamarádka maminek chodím už i na svatby, konzultuju výběr vysoké školy a vůbec tak nějak probírám zlomové okamžiky dětí. Cizích.

Jestli se povede prcek vám, dejte vědět. Hlásím se jako dislokovaná tetka z ciziny.

podla mna to nie je dobre, či už zo zdravím matky alebo dieťaťa... neviem či si uvedomujete to,že dieťatko budete mať možno v 43 a budete mať 49 ked pojde do školy..a deti vedia byť velmi kruté a budu si robiť posmech,že aha babka došla? neviem uprimne by som to ja neurobila ale to je na každom rozhodnutí.

podla mna to nie je dobre, či už zo zdravím matky alebo dieťaťa... neviem či si uvedomujete to,že dieťatko budete mať možno v 43 a budete mať 49 ked pojde do školy..a deti vedia byť velmi kruté a budu si robiť posmech,že aha babka došla? neviem uprimne by som to ja neurobila ale to je na každom rozhodnutí.
:eek::eek::eek:
Pasuliatko, poznám pár báb na prahu 50ky a vyzerajú lepšie, ako niektoré 16tky...

A to nespomínam nás tu na porade, my večné 18tky...

Margot sa pýtala a ja som jej napísala svoj názor. Predpoklad, že
je zdravá a porodí zdravé dieťa je pre mňa samozrejmosťou. Držím jej palce. :)

Ja si to s tým vekom plne uvedomujem, aj možné zdravotné komplikácie, to je samozrejme individuálne, ja som zdravotne našťastie v poriadku, obidve tehotenstvá prebiehali úpne v pohode, avšak mala som vtedy 23 a 24 rokov. Presne si viem predstaviť tie poznámky rovesníkov na tému veku rodičov, ale kde je napísané, že deti nie sú mnohokrát kruté k rovesníkom aj kvôli iným veciam, aký je recept na ochranu dieťaťa, aby sme ho nikdy ničomu takému nevystavili, podľa mňa je dôležitejšie, aby sme ho naučili takýmto útokom čeliť, ale nejde mi len o to, trápi ma aj to, že koľko budeme s tým dieťaťom, pretože je mi jasné, že dieťa rodičov potrebuje vždy, aj keď je už veľké...
Inak všetkým veľmi ďakujem za tie super príspevky, presne toto som potrebovala, nie len čo je dobré, ale hlavne mi ide o pocity tch ľudí, čo sa narodili takýmto starším rodičom. Moja mama sa svojej mame, mojej starej mame tiež narodila, ked mala 38 rokov, otec jej zomrel, keď mala 5 rokov, mamu mala nesmierne rada, už nie je medzi nami, ale sama sa mi priznala, že mame ako dieťa vyčítala, že ju mali tak neskoro... Stará mama sa dožili 95 rokov, vtedy už bola moja mama takmer na dôchodku. Lenže vtedy bola iná doba, zdravotná starostlivosť... a vôbec.

:eek::eek::eek:
Pasuliatko, poznám pár báb na prahu 50ky a vyzerajú lepšie, ako niektoré 16tky...

A to nespomínam nás tu na porade, my večné 18tky...

Danuška..pekne, pekne si to napísala......:);), ale malo byť 17 - ky.....:rolleyes:

:eek::eek::eek:
Pasuliatko, poznám pár báb na prahu 50ky a vyzerajú lepšie, ako niektoré 16tky...

A to nespomínam nás tu na porade, my večné 18tky...

ja som napisala len svoj nazor. ale to,že ma 50 a vytera na 40 neznamena to,že je v hodne mať v tom veku deti.

Ja si to s tým vekom plne uvedomujem, aj možné zdravotné komplikácie, to je samozrejme individuálne, ja som zdravotne našťastie v poriadku, obidve tehotenstvá prebiehali úpne v pohode, avšak mala som vtedy 23 a 24 rokov. Presne si viem predstaviť tie poznámky rovesníkov na tému veku rodičov, ale kde je napísané, že deti nie sú mnohokrát kruté k rovesníkom aj kvôli iným veciam, aký je recept na ochranu dieťaťa, aby sme ho nikdy ničomu takému nevystavili, podľa mňa je dôležitejšie, aby sme ho naučili takýmto útokom čeliť, ale nejde mi len o to, trápi ma aj to, že koľko budeme s tým dieťaťom, pretože je mi jasné, že dieťa rodičov potrebuje vždy, aj keď je už veľké...
Inak všetkým veľmi ďakujem za tie super príspevky, presne toto som potrebovala, nie len čo je dobré, ale hlavne mi ide o pocity tch ľudí, čo sa narodili takýmto starším rodičom. Moja mama sa svojej mame, mojej starej mame tiež narodila, ked mala 38 rokov, otec jej zomrel, keď mala 5 rokov, mamu mala nesmierne rada, už nie je medzi nami, ale sama sa mi priznala, že mame ako dieťa vyčítala, že ju mali tak neskoro... Stará mama sa dožili 95 rokov, vtedy už bola moja mama takmer na dôchodku. Lenže vtedy bola iná doba, zdravotná starostlivosť... a vôbec.

dieťa voči tomu neobrníte, mam kamaratku čo si tým prešla... ked mala 6 rokov jej otec mal 44 a deti si robili posmech, dieťa nevie uvažovať jak dospelý človek,:)

dieťa voči tomu neobrníte, mam kamaratku čo si tým prešla... ked mala 6 rokov jej otec mal 44 a deti si robili posmech, dieťa nevie uvažovať jak dospelý človek,:)

Berieme Váš názor , ale vy chápte aj názor iného .:) Je to na zadávateľke témy , ako sa rozhodne a to ,že či pôjde o posmech , alebo nie ....to je podľa môjho názoru ten najmenší problém .

Berieme Váš názor , ale vy chápte aj názor iného .:) Je to na zadávateľke témy , ako sa rozhodne a to ,že či pôjde o posmech , alebo nie ....to je podľa môjho názoru ten najmenší problém .

ved jasne,ja píšem len svoj nazor nikoho ineho nazor nenegujem ani nič:) je to na každom ako sa rozhodne :) len ja si osobne myslim,že to nie je dobre.:)

dieťa voči tomu neobrníte, mam kamaratku čo si tým prešla... ked mala 6 rokov jej otec mal 44 a deti si robili posmech, dieťa nevie uvažovať jak dospelý človek,:)
Máš pravdu, deťom je úplne jedno koľko rokov majú rodičia ich spolužiakov. To len ich rodičia majú s tým problém, a čo doma počujú, to hovoria.

Začiatkom decembra sa narodila dcérka môjmu šéfovi, fakt neviem koľko má presne rokov, asi 48. jeho manželka má tiež okolo 40. Majú už spolu dvoch synov, myslím, že vo veku 19 a 15 rokov. Tuším som ešte nevidela šťastnejšieho a spokojnejšieho človeka. Sám mi povedal, že teraz idú všetky stresy a problémy bokom a prvoradý je ten malý uzlíček, pre ktorý sa oplatí žiť. S takou hrdosťou rozprával, že bol aj pri pôrode. Veľmi im držím palce, už len preto, že môj šéf má úžasne dobré srdce.

Rozhodnutie ostane na tebe. Musíš rátať s tým, že tie zmiešané pocity, ktoré pociťuješ teraz budeš pociťovať aj od okolia. Ak sa pre tehotenstvo rozhodneš dôležité bude tvoje pozitívne nastavenie k tehotenstvu a tvoja informovanosť o rizikách, ktoré tehotenstvo v tomto veku prináša a zvážiť aj možné následky. Určite budeš zaradená medzi rizikové tehotné. Čisto štatisticky, pôrody po 40-iatke sú rizikové i keď väčšina žien porodí zdravé dieťatko. Stretám sa s rodičkami v tvojom veku čoraz častejšie, väčšina je bezproblémových, ale niektoré majú tehotenský diabetes, vysoký tlak počas tehotenstva. Čo sa bábätka týka je tu zvýšené riziko chromozómových porúch (trizómia 21 - Morbus Down) - štatisticky riziko u teba bude 6x vyššie ako u 25 ročnej .
Po zvážení všetkých pre a proti to rozhodnutie bude na tebe a tvojom partnerovi. Ak sa rozhodneš pre dieťatko vychutnávaj si tých 9 mesiacov, načúvaj svojmu telu. Ignoruj ľudí s rôznymi komentármi, ktorí nemôžu pochopiť tehotenstvo v zrelom veku a obklopuj sa ľuďmi, ktorí budú tvoje tehotenstvo vnímať pozitívne a tak tú energiu prenášať aj na teba. Čiže keď sa s plným vedomím rozhodneš stoj si sebavedome za svojim tehotenstvom.

.... aby som nezabudla, tiež som riešila podobný problém, lekár mi neodporúčal 3-tie dieťatko (mala som za sebou 2x cisársky rez), strašil ma perforáciou maternice, ale nedala som sa odhovoriť a dnes mám už 8 - ročného syna - tiež cisárskym rezom a som veľmi šťastná, že som sa tak rozhodla práve v tom čase. Pretože o 4 roky neskôr by som to neurobila, pretože som zažila osobne prasknutie maternice u inej maminy aj s následkami, až potom som si uvedomila to reálne riziko.

Milá Margot, z Tvojich príspevkov je jasne vidieť, že v podstate si sa rozhodla to dieťatko mať, si len trochu na pochybách, ako to vsetko nakoniec bude prebiehať a ako to všetko dopadne.
Ja osobne by som asi neváhala. Bol to vždy môj sen - taký benjamínček na "staré" kolená. Otázka znie: si pripravená zniesť všetky možné problémy, ktoré s takýmto neskorším tehotenstvom súvisia? Si ochotná bojovať? Ak ano, tak neváhajte a s partnerom "konajte".:D
Ver tomu, že všetko bude v poriadku a Ty si domov prinesieš ukričaný uzlíček, za ktorý budeš chcieť aj dýchať. A čo povedia ostatní? Tí normálni Ťa podporia a budú sa tešiť s Tebou (možno aj trosilinku závidieť) a tí ostatní Ti môžu vyliezť na hrb. Ak by všetko pekné v živote, čo sme schopní urobiť alebo mať záviselo od prajnosti podaktorých ľudí, tak by sme nikto nič nemali.
A ak sa bojíš zdravotných komplikácií, je to tiež trochu relatívne. Dnes má veľmi veľa aj mladých mamičiek závažné zdravotné problémy v tehotenstve, takže to nie je o veku.
A potom, čože je to štyridsiatka, keď sa páčia nám bábatká?...
Držím všetky prsty a daj nám vedieť, ako to s Tebou bude pokračovať.;)

Super, baby, ďakujem Vám všetkým, Olice, ludmila, janomila, super ste mi pomohli, mate vsetky uplnu pravdu, aj pachole, ze niet mocnejsieho nad prirodu, takze ja si myslim, ze to podstatne si priroda zariadi sama, ked mi dovoli otehotniet, to znamena, ze je to v poriadku, pricom ale vobec nepodcenujem zdravotnu starostlivost, pevenciu a co k tomu patrí. Smrť ma pripravila o super manžela, ale našla som muža, ktorý by sa dal vyvážiť zlatom, je neskutočne dobrý a pozorný ku mne, aj mojim deťom, viem, že strašne túži mať vlastné dieťa, aj keď na mňa v tomto ohľade vôbec " netlačí ", ja sama som stále viac presvedčená, že mať dieťa s týmto človekom by bolo úžasné. Len človek je tvor rozumný a niekedy možno až príliš rozmýšľa... ďakujem ešte raz všetkým.

Mala som 33 rokov, keď sa nám narodil náš tretí syn. Starší mal 8 a mladší 6 rokov. Mala som zdravotné problémy, ale tie museli byť bokom a riešila som to až po štyridsiatke. Zo svojej skúsenosti musím napísať, že som niekedy nešťastná, pretože najmladšiemu som nedala to, čo starším, napr. narodeninové torty som im piekla skoro do 30 rokov a najmladšiemu iba asi do 20. Keď sa chlapci osamostatnili /bývaním/, všetko si odniesol najmladší doma.
Napriek tomu sa učil variť, piecť, dokonca bratom ak boli ešte doma robil raňajky do postele. Jasné, že sa aj hádali a stačilo, keď najmladší povedal starším "pubertiak", oheň na streche. Najstarší syn chodil aj na rodičovské združenie. Dodnes má pred najstarším rešpekt. Keď zostal sám doma a niečo mi pomohol, niekedy dodal: Mami keby si ma nemala, kto by sa o Teba postaral a veru stará sa ešte aj dnes. Nehovorím, že starší nie, ale on hneď dobehne, ak neberiem mobil, keď po niečom túžim s manželom hneď dohodne a zoženie, všetko mi vybaví.
Má už svoju dcéru a je už tiež osamostatnený, ale skoro každý deň nakukne./Je fakt, že aj pracovne som so synmi v kontakte, pretože im robím účovníctvo/
Neviem si predstaviť, že by sme ho nemali, máme z neho radosť, ale výčitky mám ja, že som mu toľko nestihla dať/ nie materiálne/, ako starším synom, ked som všetko zvládala. Podľa mňa skôr musel dospieť. Dnes majú 35/33 a 25 rokov, mám z nich radosť.
Mamina synovej priateľky čaká tretie dieťa a má 43 rokov a nikoho sa nepýtala a už má 2 ročnú vnučku.

Mala som 33 rokov, keď sa nám narodil náš tretí syn. Starší mal 8 a mladší 6 rokov. Mala som zdravotné problémy, ale tie museli byť bokom a riešila som to až po štyridsiatke. Zo svojej skúsenosti musím napísať, že som niekedy nešťastná, pretože najmladšiemu som nedala to, čo starším, napr. narodeninové torty som im piekla skoro do 30 rokov a najmladšiemu iba asi do 20. Keď sa chlapci osamostatnili /bývaním/, všetko si odniesol najmladší doma.
Napriek tomu sa učil variť, piecť, dokonca bratom ak boli ešte doma robil raňajky do postele. Jasné, že sa aj hádali a stačilo, keď najmladší povedal starším "pubertiak", oheň na streche. Najstarší syn chodil aj na rodičovské združenie. Dodnes má pred najstarším rešpekt. Keď zostal sám doma a niečo mi pomohol, niekedy dodal: Mami keby si ma nemala, kto by sa o Teba postaral a veru stará sa ešte aj dnes. Nehovorím, že starší nie, ale on hneď dobehne, ak neberiem mobil, keď po niečom túžim s manželom hneď dohodne a zoženie, všetko mi vybaví.
Má už svoju dcéru a je už tiež osamostatnený, ale skoro každý deň nakukne./Je fakt, že aj pracovne som so synmi v kontakte, pretože im robím účovníctvo/
Neviem si predstaviť, že by sme ho nemali, máme z neho radosť, ale výčitky mám ja, že som mu toľko nestihla dať/ nie materiálne/, ako starším synom, ked som všetko zvládala. Podľa mňa skôr musel dospieť. Dnes majú 35/33 a 25 rokov, mám z nich radosť.
Mamina synovej priateľky čaká tretie dieťa a má 43 rokov a nikoho sa nepýtala a už má 2 ročnú vnučku.

Ahoj,
nemůžete vždy vše srovnávat. A když jo, - já se snažím hledat klady, ne nedostatky.

Můj současný přítel zůstal s mámou bez otce. Má ještě starší sestru, pak byl bratr, přítel je nejmladší. Mohl dopadnout dvěma způsoby - být maminčin mazánek nebo se stát brzy chlapem, který chrání rodinu, tedy mámu.

Naštěstí se stalo to druhé a teď z toho mám prospěch i já. Sice spolu nebydlíme, ale pomůže se vším, o co si řeknu, a stále z něj mám VELICE příjemný pocit, že v případě potřeby bude zahánět nepřítele, střílet mamuty, stavět třeba hrad, lámat skály a přenášet hory.

Možnost i nutnost starat se o rodiče není jen na závadu...... Kupodivu si ten nejmladší může s rodiči nejvíc rozumět.
P.S. Jsem nejmladší dítě svých rodičů.....

Ahoj,
nemůžete vždy vše srovnávat. A když jo, - já se snažím hledat klady, ne nedostatky.

Můj současný přítel zůstal s mámou bez otce. Má ještě starší sestru, pak byl bratr, přítel je nejmladší. Mohl dopadnout dvěma způsoby - být maminčin mazánek nebo se stát brzy chlapem, který chrání rodinu, tedy mámu.

Naštěstí se stalo to druhé a teď z toho mám prospěch i já. Sice spolu nebydlíme, ale pomůže se vším, o co si řeknu, a stále z něj mám VELICE příjemný pocit, že v případě potřeby bude zahánět nepřítele, střílet mamuty, stavět třeba hrad, lámat skály a přenášet hory.

Možnost i nutnost starat se o rodiče není jen na závadu...... Kupodivu si ten nejmladší může s rodiči nejvíc rozumět.
P.S. Jsem nejmladší dítě svých rodičů.....

Ja som písala o svojich pocitoch a výčitky svedomia mi nikto nikdy nezoberie aj ked beriem čo sa dá z tej pozitívnej stránky. Napísala som svoje pocity. Možnosť a nutnosť starostlivosti o rodičov nehrozí, to mám už zariadené, aby deti netrpeli a nemuseli riešiť opateru rodičov.. Našťastie sú inštitúcie na takéto riešenie, pretože svoje deti milujem.

Ja som písala o svojich pocitoch a výčitky svedomia mi nikto nikdy nezoberie aj ked beriem čo sa dá z tej pozitívnej stránky. Napísala som svoje pocity. Možnosť a nutnosť starostlivosti o rodičov nehrozí, to mám už zariadené, aby deti netrpeli a nemuseli riešiť opateru rodičov.. Našťastie sú inštitúcie na takéto riešenie, pretože svoje deti milujem.

To je strašné.... Nedovedu pochopit, že rodiče se děsí možnosti, že by mohli děti obtěžovat tím, aby se o ně ty děti staraly v případě bezmoci. Proboha kdo bližší než děti? To snad chtějí někoho cizího?

Přece je normální postarat se o nemohoucího člena rodiny. Rodiče se starají o postižené děti a nikomu to divné nepřijde. Jak jsou vychováni a kdo vychovával ty rodiče, kteří nechtějí děti obtěžovat svou bezmocí? Jaképak obtěžování?

Moji rodiče se o své rodiče postarali až do smrti, chvílemi to bylo o celodenním dohledu nebo společném bydlení, ale nikdy nepadlo ani slovo o domově důchodců. U nás je taky celkem jasné, že starší sourozenci mají důležitou a dobře placenou práci, já jsem řemeslník na volné noze, takže v případě potřeby bych asi s tátou zůstala doma já a ti ostatní by mi kompenzovali příjem. Ale nedovedu si představit, že bych tátu šoupla někam k cizím lidem do nějakého ústavu. To ho rovnou můžeme utratit jak přestárlého psa, protože přestěhování by ho zabilo.

Síce moji rodičia už nežijú , ale nikdy v živote my ako deti , sme ani len nepomýšľali o tom, ako dať jedného z rodičov napr. do domova dôchodcov .Nevedela by som sa s tým vnútorne vysporiadať po celý môj život a to by som nebola určite sama .

Takže Alduška Tvoje deti Ťa tiež milujú a silne pochybujem o tom, že by s niečim takým súhlasili .

Mala som 33 rokov, keď sa nám narodil náš tretí syn. Starší mal 8 a mladší 6 rokov. Mala som zdravotné problémy, ale tie museli byť bokom a riešila som to až po štyridsiatke. Zo svojej skúsenosti musím napísať, že som niekedy nešťastná, pretože najmladšiemu som nedala to, čo starším, napr. narodeninové torty som im piekla skoro do 30 rokov a najmladšiemu iba asi do 20. Keď sa chlapci osamostatnili /bývaním/, všetko si odniesol najmladší doma.
Napriek tomu sa učil variť, piecť, dokonca bratom ak boli ešte doma robil raňajky do postele. Jasné, že sa aj hádali a stačilo, keď najmladší povedal starším "pubertiak", oheň na streche. Najstarší syn chodil aj na rodičovské združenie. Dodnes má pred najstarším rešpekt. Keď zostal sám doma a niečo mi pomohol, niekedy dodal: Mami keby si ma nemala, kto by sa o Teba postaral a veru stará sa ešte aj dnes. Nehovorím, že starší nie, ale on hneď dobehne, ak neberiem mobil, keď po niečom túžim s manželom hneď dohodne a zoženie, všetko mi vybaví.
Má už svoju dcéru a je už tiež osamostatnený, ale skoro každý deň nakukne./Je fakt, že aj pracovne som so synmi v kontakte, pretože im robím účovníctvo/
Neviem si predstaviť, že by sme ho nemali, máme z neho radosť, ale výčitky mám ja, že som mu toľko nestihla dať/ nie materiálne/, ako starším synom, ked som všetko zvládala. Podľa mňa skôr musel dospieť. Dnes majú 35/33 a 25 rokov, mám z nich radosť.
Mamina synovej priateľky čaká tretie dieťa a má 43 rokov a nikoho sa nepýtala a už má 2 ročnú vnučku.
Milá Alda,
som Ti veľmi vďačná za Tvoj príspevok, je jeden z tých, ktoré ma povzbudili, s opatrovaním si dopredu nerob starosti, ja som sa napríklad tešila, že možno budem opatrovať rodičov a to tešenie nepramenilo z toho, že by som nevedela, do čoho idem, lebo som bola nielen svedkom, ale som sa i podieľala na opatrovaní mojej starej mamy s pokročilým Alzheimerom, ale pre to, že si budeme na blízku a budem môcť byť s nimi. Otec mi zomrel v plnom zdraví na úraz v lese, takže sme sa ani nestihli spamatat, a uz sme ho nemali. Viem, že to sa nedá predvídať, ale to je už na inú tému. Ale Váš vzťah so všetkými synmi a hlavne s tým najmladším je úplne super, to ma povzbudilo. Môžete byť šťastní, že ich máte. Ešte raz ďakujem, Margot.

Mám doma 3 deti. Syn 16 r., dcéra 13 r. a najmladší syn 15 mesiacov. Narodil sa, keď som mala 41 r. Všetci ho nesmierne milujeme. Ako moja známa minule ironicky poznamenala - niekto si v dnešnej dobe na staré kolená zaobstará domáce zvieratko a niekto ďalšie dieťa ... Tehotenstvo som mala rizikové, ale všetci doma mi veľmi pomáhali a svedomite sledovali malého už aj v mojom brušku. Zakázali mi sledovať v telke Reflex, lebo zle na mňa vplýval psychicky. Maťko bol neplánované dieťa. Svokra ma ako "inteligentnú ženu" posielala na potrat, ale i napriek tomu moje ja bolo zásadne proti tomu. Teraz malého vychvaľuje do nebies, aký je milý, pokojný a šikovný. Starší syn mi už neraz povedal, že je nesmierne rád, že máme maličkého, na ktorého on bude dávať pozor celý život. Čo sa mňa týka, cítim, že už nemám 20. Najmä keď je malý často hore niekoľko nocí po sebe. Donedávna mi ľudia z okolia hádali o niekoľko rokov menej, ako som mala. Teraz z únavy mám už aj pár šedín a o trochu viac vrások, ale mne to vôbec nevadí ... A keď už tu boli spomenutí aj starší rodičia za ktorých by sa deti mohli v škole hanbiť - v nemocnici, keď som bola na odbere plodovej vody, nás staších rodičiek bola celá kopa. Mám množstvo kamošiek a známych, ktoré majú dieťa po 35-ke. Dokonca si spolu aj zasrandujeme, že z rodičovského združenia budeme chodiť rovno do klubu dôchodcov.
Či už je rozhodnutie ženy pre, alebo proti, rozhodne musí vychádzať z jej vnútra, a nie z toho, čo si kto myslí alebo čo kto povedal ...
Prajem Vám všetkým veľa zdravia a lásky ....

Ahojte,
vždy bude nejaké pre a proti. Treba sa len rozhodnúť. Niekdy to urobí život za nás.
Moja teta 40 r. neplánovane otehotnela, po všetkých tých vyšetreniach jej povedali, že dieťa bude mať dawnov syndróm,
ona odmietla ísť na potrat s tým, že čo už, dieťa nejako vychovajú - a predstavte si - narodil sa im krásny zdravý chlapček. Tú radosť v celej rodine si neviete predstaviť. Už má dospelé dcéry, tie jej s ním veľmi pomáhajú. Ona sama veľmi omladla, schudla. Takže príbeh so šťastným koncom.
Ak niekto túži po dieťatku, tak nech si sen splní, neskôr by možno
banoval, že to neurobil. Pekný deň.

Vlani som mala "40", spolužiačka mi blahoželala, ona mala 3 týždne predo mnou. A potom dodala, že čaká 4. bábo (po 17,16,12). Teraz je šťastná 4-násobná mamina.
pa
všetko dobré

Aj ja som mala tento rok na jeseň 40.ku a v lete som rodila, no a čo. Bábo bolo plánované a veľmi sme sa na to s manželom /39r./
tešili. Okrem toho máme ešte 5-ročnú dcérku. Dievčatká sú chválabohu zdravé a veľmi šikovné. Vôbec mi nepríde ani na myseľ, že mám štyridsať, je to len údaj v obč. preukaze.
Tehotenstvo bolo normálne, chodila som do práce do poslednej chvíle...
Ozaj, tento rok na jeseň som bola na stretávke zo ZŠ, som v triede najstaršia /padajú mi zle roky/ a zároveň som z celej triedy rodila posledná...úžasný pocit...taký návrat do mladosti.
Držím všetkým rodičom palce, ktorí sa rozhodnú do toho ísť, aj napriek tomu, že majú 40.r. a či viac. Je to neopísateľný pocit. Verte mi, dievčatá mi dajú riadne zabrať /okrem toho mám v manželovej firme tisíc povinností/, ale vôbec necítim únavu. V mojom prípade sú deti "dobíjačom energie" a prežívam najkrajšie obdobie môjho života...

Síce moji rodičia už nežijú , ale nikdy v živote my ako deti , sme ani len nepomýšľali o tom, ako dať jedného z rodičov napr. do domova dôchodcov .Nevedela by som sa s tým vnútorne vysporiadať po celý môj život a to by som nebola určite sama .

Takže Alduška Tvoje deti Ťa tiež milujú a silne pochybujem o tom, že by s niečim takým súhlasili .

mimotemyNa súhlas som sa nepýtala, urobila som to práve preto, že sa ľúbime. Viem čo je to opatrovať chorých, zdôrazňujem chorých...už som tu v niektorej téme písala, že mamina doopatrovala: svojho brata a svoju maminu. Ona opateru nepotrebovala, pretože po 2 dňoch po mozgovej príhode zomrela.:mee:

Ja som dosť náročný človek a chcem, aby si ma deti a vnúčence pamätali takú aká som teraz a nie v chorobe /i ked už teraz po dvoch útekoch z hrobárovej lopaty sa to trošičku zmenilo/ ako zlá, nevraživá a nervózna mamina, babina a pod. Už teraz ma trápi, že niekedy mi je zle a nechcem, aby to videli a ešte aj robím, aj varujem a popri tom si musím dávať veľký pozor.
Takže tak, dúfam, že tí, čo takéto niečo zažili ma chápu, i keď sú aj takí, ktorí to od svojich príbuzných, hlavne detí žiadajú aby sa o nich postarali, tých zasa viem pochopiť aj ja, ale...
PS: A hlavne nechcem, aby trpel ten najmladší.

Podelim sa so svojou zivotnou skusenostou.
Prve dve deti som mala ako mlada baba 21a 22 rocna. Chodila som na VS, mama mi s nimi pomahala, no a jaslicky od roka kazde dieta. Nemala som na nich az tak vela casu, ako by sa asi pozadovalo- 3 roky materska, studovala som na dennom studiu, no venovala som sa im, ako som len mohla a vladala.
Potom, ked som mala 31, syn mal 10, dcera 9 rokov sa mi v den mojich 31. narodenin narodila dcerka.
Musim povedat, ze k nej som od zaciatku pristupovala uplne inak, ako k tym starsim.
Bola som starsia, asi aj zodpovednejsia, vychutnala som si 3 roky mat.dovolenky, zapisovala si jej prve slovo, fotila prve kroky, pocitala pocet zubkov v puske.Viac som sa bala, ked mala horucku, ked spadla, letela som do nemocnice na rongen hlavy, tam sa len smiali, ze starsia mama, plna strachu.
Pri tych starsich ma to, pravdupovediac, ani nenapadlo.
Syn ma teraz 22 rokov, studuje na VS, dcera hned po maturite zbalila kufre a odisla z domu za 10 rokov starsim muzom, co sme s manzelom tazko znasali, no neostalo nic ine, len si zvyknut a tesit sa na jej obcasne navstevy doma.
Syn ma priatelku, travi s nou vela casu, ma svoje zaujmy, no ja mam doma este moje male "babatko" 12 rocnu dcerku, takze viem, ze este potrebuje moju pomoc a opateru a nikdy nie je dom prazdny.
Preto vrelo odporucam starsim zenam, aj ked uz maju pokoj, nemusia v noci vstavat k dietatku, nech si zadovazia take male babo hoci aj po 40tke, ak sa na to zdravotne citia. Urcite to ozivi ich zivot, prinesie vela radosti, mozno trochu starosti, ale stoji to zato.

Dnes je Silvester, takže trošku na veselšiu nôtu: Moje zážitky z pôdodnice.
Pri prvom pôrode som mala 25 rokov a bola som na izbe najstaršia, najmladšia mala 15 rokov, pri druhom som mala 27 a boli so mnou skoro rovesníčky a pri treťom som mala 33 a bola som najmladšia.:D Smiali sa mi, že keď budem rodiť štvrté tak budem rodiť už v starobinci.
Už je smutnejšie, že štvrté som mala rodiť v 44 rokoch a namiesto toho ma zachraňovali a operovali, ale to som už spomínala v inej búrlivej téme.:mee:-veru bez tých slzičiek sa nezaobíde ani Silvester. Taký je život, aj radosti, aj starosti a bôle.

Mojej známej 42r. sa pred pol rokom narodila krasna dcerka. Mala uz dve deti. Jej dcéra ked sa to dozvedela,tak z toho bola hotová...Vraj či sa zbláznila, že sa za ňu bude hambiť a pod.. Práve končila strednú školu a vyhlásila že odíde do zahraničia ,že s nimi nechce mať nič spoločné. A aj odišla. Asi pred mesiacom sa vrátila a vídavam sem tam spolu kráčať matku s dcérou / tou dospelou/ a hádajte kto tlačí kočiar.....takému malému stvoreniu predsa nemôže nikto odolať.

Takze mile poradacky,aj poradaci, prave som prisla od doktora a som v 7tt, moj priatel to este nevie, dnes ked pride z prace mu to poviem, strasne sa tesim:):):), drzte palce, aby to vsetko dobre dopadlo, zatial je vsetko ok.

:):):):):)

držím na ľavej ruke http://www.porada.sk/images/icons/icon14.gif .......aj na pravej ruke http://www.porada.sk/images/icons/icon14.gif ......

veľa zdravia, ..... :):rolleyes:

AJ JA !!!

plus pridávam držanie palčekov na nohách :) :) :) :)

VEĽA ŠŤASTIA !!!

Normálne sa teším s Tebou a samozrejme želám, aby si všetko zvládala v pohode a vydržala do šťastného konca. Moja sestra mala prvé dieťa v 38 a všetko je OK (bola síce posledné 2 mesiace na rizikovom, ale dcérka je zdravá, dlho kojená, bystrá - také slniečko :)).

Úprimne sa teším s tebou a bola by som rada keby si napísala tvoje pocity v priebehu tehotenstva. Gratulujem.

Idem na to z opačného konca. Ja som sa narodila mamine, keď mala 40,5 roka. Bolo to už síce pred 31 rokmi...
Od 25 rokov chodila po doktoroch, po liečeniach a doktori ju presvedčovali, že nikdy deti mať nebude.
Keď mala pred štyridsiatkou, rozhodli sa s otcom adoptovať si dieťatko z detského domova. Ešte predtým ako tam šli, teda ešte v období rozhodovania sa pravdepodobne mamina upokojila, zabudla na to, o čom ju doktori presvedčovali a otehotnela.
Nikto nechápe ako, ale o tehotenstve nevedela, myslela si, že už pomaly je v prechode, vek na to už mala, tak neprikladala význam tomu, že niečo hapruje a niečo nezvyčajné sa deje.
Keď som sa hlásila na svet, mamina zalarmovala ocina, aby ju zaviezol na pohotovosť, že má žlčníkový záchvat. Na jej veľké prekvapenie, aj ocinove, ich doktor rovno poslal na pôrodnicu, že ten "žlčníkový kameň" sa za chvíľu narodí.
Dobre, že mu tam nevynadala, že prečo si z nej robí srandu.
Na to som sa narodila, dá sa povedať, že dosť rýchlo. Zdravá a "krásna". Si asi viete predstaviť, akí boli vtedy obaja šťastní.
Tatovi nikto neveril, komu vtedy volal alebo doniesol "madové".
Teraz, ako som písala, mám už 31 rokov, a mamina je rada, že ma má a aj ja som rada, že sa o ňu môžem starať a môžem nejako pomôcť. Má pomaly 72 rokov, choroby si ju nájdu skoro každý mesiac iná. Neviem si predstaviť, že by zostala odkázaná na cudziu pomoc, brrr až ma striaslo...

Čo som tým chcela povedať? Smelo do toho, nebojte sa mať bábo aj neskôr, pokiaľ ste fit a máte to šťastie, že dieťatko môžete mať.
A Margot gratulujem a úprimne sa s Tebou teším...

Ďakujem vam velmi pekne vsetkym, ste strasne zlate, je to ozaj super pocit, neopisatelny. Prezila som toho dost, konecne mam zase stastne obdobie, strasne sa na to babatko tesim, dakujem, ze sa tesite so mnou.
A moje pocity? Myslim, ze som vedela od prvej chvile, ze sa to podarilo, neviem ako, ale skratka som to citila, citim sa uplne super, aj ked som mala pri prvych dvoch detoch problemy s nevolnostami a vracanim, teraz je to zatial uplne v pohode, len mam uplne prevratene chute, namiesto mojich oblubenych penovych spicov su teraz na programe iba zavinace a kysle uhorky, kysle vody a vsetko kysle. Som viac unavena, ale je to v norme. A co sa tyka " snazilkovania",zo zaciatku, ked sme sa rozhodli, ze sa teda o to babo pokusime, som na to myslela takmer neprestajne, pocitala som plodne dni a vsetko mozne, nedarilo sa to tri, alebo styri mesiace a ked som si potom povedala, ze to teda necham na nahodu, prestala som pocitat, aj som si v duchu pomyslela, ze v mojom veku teda asi uz deti mat nemozem, prave vtedy sa to podarilo, mozno je to nahoda, ale urcite psychika robi vela. Takze ste strasne zlate, este raz dakujem za vsetky mile riadky a samozrejme dam vediet, ako to pokracuje.M

Až dnes som objavila túto krásnu tému. Chcela by som pridať aj moju skúsenosť. Moja maminka ma mala tiež trochu neskôr a keď som bola malá sem tam sa mi zdalo, že keby boli rodičia mladší lepšie by mi rozumeli, ale to bol vek kedy si na rodičov vždy niečo nájdeme. Potom prišla puberta kedy som mala našťastie len krátke obdobie kedy som na mamičke nenechala ani nitku suchú a všetko robila zle. Potom som mala deti a moja obetavá mamička pribehla vždy kedy som ju potrebovala a pomáhala ale hlavne bola rozprávkovou babičkou pre moje deti. Keď deti trochu podrástli začala mať aj s tatkom zdravotné problémy a to moje deti si rozdelili domáce povinnosti a postupne prevzali povinnosti od nakupovania, upratovania,prania a hlavne čo najviac potrebovali vracania tej nekonečnej trpezlivosti a lásky babke a dedkovi a spoločnosť takže nikdy neboli sami. Posledné roky bola celá starotlivosť o 2 domácnosti na našej rodine ale deti nikdy neprotestovali a bolo to ako keby som mala opäť bábätko tak bola maminka na mňa naviazaná. Mamička zomrela pred 8 a pol rokom, tatko nasledoval o 4 mesiace za ňou a stále mi tečú slzy a cítim prázdno keď to píšem. Zaujímavé mám brata o viac ako 12 rokov staršieho, sestru takmer o 11 rokov staršiu a obaja mali rodičov veľmi radi ale to čo bolo medzi mnou a rodičmi bolo niečo tak krásne, že sa nedá ani opísať. Moje najväčšie bohatstvo aké som mohla dostať do života boli moji rodičia.
Margot želám Vám obom s partnerom aby ste tento zázrak a najväčšiu radosť v živote mohli prežívať čo najviac rokov a dúfam, že sa s nami sem tam podelíte. A želám Vám tak ako hovorila moja dcéra keď bola malá už len slniečkové dni :) Ludka

Pridám sa aj aj. Mala som svoju najmladšiu dcéru v 32 rokoch. Tiež som patrila na rodičovských združeniach medzi tých pár starších mamičiek, ale chcem napísať niečo iné. Mojej dcéry kamarátky sa rozprávali o rodičoch a jedna strašne vychvaľovala kamarátovu mamku, aká je fajn, ako rozumie mladým, je "kočka", vyzerá dobre, že takú by chceli mať. A čuduj sa svete, moja dcéra súhlasila, ale dodala, že ona by svoju mamku nemenila za nikoho na svete. Ja som to nechtiac začula a a strašne ma to potešilo.

Ahojte poraďáci,
mám 42 rokov, môj partner tiež 42, veľmi by sme chceli mať spolu dieťatko, ja mám dve dospelé deti, môj partner žiadne, ale neviem, či to nie je neskoro, premýšľame nad množstvom otázok, pre aj proti. Prosím ak má niekto skúsenosti s tehotenstvom, zdravím bábätka, prosto akékoľvek postrehy, mal dieťa v tomto veku a je už dospelé, ako to bralo, že má takých " starých " rodičov, budem vďačná za akékoľvek príspevky na túto tému, vopred všetkým ďakujem.

Podľa môjho názoru,na veku ani tak nezáleží.Ide skôr o to ako si na tom zdravotne.Každá žena ,v každom veku ,môže mať problémy v tehotenstve,,ale nemusí..JE to na tebe...držím palce..:)

súhlasím, ja som mala pri prvom problémy a po 14r. aj pri druhom :D . Sme šťastní, že máme takého krpca, je osviežením, občas síce šomreme, že sme nejako starí a už tak nestíhame :D , ale nemenili by sme .....
Hlavne sme s mužom museli "omladnúť".... :) prajem veľa veľa šťastia, trpezlivosti a lásky.

Este raz dakujem vsetkym, baby ste zlate, ja som nad tymto krokom ozaj vela rozmyslala, nie je to len tak, ze "nahodou sa podarilo", ale mozno to by okolie prijalo zhovievavejsie, ale co mi napisala Rozalka v sukromnej sprave ma fakt prekvapilo, neviem ako to myslela, ale posudte sami :confused::
Od:Rozalka
Dúfam, že ťa vystískal, ako to vídavame vo filmoch, no priznám sa, zatiaľ nepoznám žiadnu ženu, ktorej hláška: Pošuškám ti tajomstvo, budeme traja (4,5,6, ...) vyvolá obrrrrrrrrrovskú radosť u muža. Žeby si bola prvou?

Margot, isto to bolo myslené dobré. :)

Niekedy sa myšlienky zlé naformulujú a potom to nemusí vyznieť práve najlepšie. Rozalka možno mala na mysli to, že muži zvyknú byť nepripravení a niekedy zaskočení:rolleyes: /ale SS sa nemajú zverejňovať :cool::D/

Tvoj bude otcom prvykrát a to muži milujú -budú mať potomka;):D:)

Už neriešiš či áno, či nie, či to tak malo byť .....

Teraz už sa iba teš a užívaj si to:):):):):)

Veď je mi to jasne, ale keby tam bol aspon nejaky smajlik, ale tak sucho napisane a ja som odpovedala a nic, no neviem, tak to teda budem brat v dobrom.

Aj v našom okolí si mnohí mysleli, že nás treba ľutovať, že veď stalo sa-ale boli prekvapení, keď sme im povedali, že žiadna náhoda. Naozaj teraz sa často prichytíme pri tom, že si vzdychneme, ako dobre, že máme malinkú, čo by sme teraz robili bez nej? Veľká má dnes 17 a iné záujmy,malá 3 a my 40-tnici. Aj keď ako som napísala, občas už nemáme ten " reakčný čas" tak rýchly a občas podudreme na vek, ale je to oživením celej našej rodiny. Určite by som nemenila, keby som mala možnosť vrátiť čas, je to to najkrajšie čo stmelilo našu rodinu. :)
Veľa šťastia.

Margot, držím Ti všetky palce, prsty aj päste, ktoré mám, aby ste boli všetci zdraví, šťastní a spokojní. Ak sa tešíš Ty, teším sa spolu s Tebou:), naozaj to myslím úprimne.

Teraz pred pár minútami som stretla jednu pani (je to učiteľka), určite má pár rôčkov cez štyridsať a má bruško, tipujem tak 5-6 mesiac. Veľmi jej to svedčalo:).

Už sme mali dve deti-chlapcov, starší mal 11rokov, mladší 2,5roka, keď sme sa s manželom rozhodli pre tretie dieťatko. Strašne som totiž túžila po dievčatku. Veľmi som bola šťastná, keď mi doktor na sono vyšetrení povedal, že to bude dievčatko. Dnes má 9 rokov, robí nám veľkú radosť. Keď som chodila na rodičovské stretnutia najstaršiemu synovi, bola nás väčšina mladých maminiek. Teraz, keď sa stretneme na rodičovskom združení mojej dcéry, patrím vekovo k tým starším maminkám. Ale určite je pravda, že dieťa rodičov omladí (hlavne duchom). Dnes, keď sa rozhliadnem okolo seba, vidím viac maminiek v staršom veku, taká je doba. Treba sa tešiť zo života, z dieťatka, nepočúvať neprajníkov (alebo závistlivcov?).
Margot, želám Vám veľa lásky,šťastia a spokojnosti.

Už sme mali dve deti-chlapcov, starší mal 11rokov, mladší 2,5roka, keď sme sa s manželom rozhodli pre tretie dieťatko. Strašne som totiž túžila po dievčatku. Veľmi som bola šťastná, keď mi doktor na sono vyšetrení povedal, že to bude dievčatko. Dnes má 9 rokov, robí nám veľkú radosť. Keď som chodila na rodičovské stretnutia najstaršiemu synovi, bola nás väčšina mladých maminiek. Teraz, keď sa stretneme na rodičovskom združení mojej dcéry, patrím vekovo k tým starším maminkám. Ale určite je pravda, že dieťa rodičov omladí (hlavne duchom). Dnes, keď sa rozhliadnem okolo seba, vidím viac maminiek v staršom veku, taká je doba. Treba sa tešiť zo života, z dieťatka, nepočúvať neprajníkov (alebo závistlivcov?).
Margot, želám Vám veľa lásky,šťastia a spokojnosti.
Žabinka, dakujem velmi pekne,
keby mi niekto tak dva rocky dozadu predpovedal, ze ja budem mat tretie dieta, tak by som ho asi vysmiala, naozaj, brala som tuto etapu pre mna ako uzavretu, mam dve deti a hotovo, lenze zivot si zahral takuto hru, ja som spoznala uzasneho cloveka, ktory by pre mna a moje deti zniesol aj modre z neba a strasne tuzi po vlastnom dietati a ja viem, ze z neho bude vyborny otec a kedze moje deturence, vlastne dcera je uz dopela a syn bude mat 18 rokov v lete, su uz velke, zrazu som zmenila nazor a rozhodla som sa, ako rozhodla, netvrdim, ze cakam, ze bude vsetko idealne, nie som uz ziadna naivka, ale velmi sa tesim a teraz si zelam, len aby bolo zdrave, nic ine si neprajem viac. Aj ja poznam vo svojom okoli cerstve mamicky v mojom veku a nemaju ziadny problem, tak dufam, ze aj u mna bude vsetko ok. Este raz dakujem a aj tebe zelam vsetko naj,M.

Margot, keď sa moja sestra vydávala mala 37 rokov a kedže dovtedy nemala detičky po roku sa jej narodila ako prvorodičke úžasná dcérka. potom by aj pristala na druhé bábätko, ale akosi to nešlo. Keď ako 43 ročnej jej povedali,že čaká druhé dieťatko bola tým aj dosť zaskočená. Po dovřšní 44 rokov sa jej narodil krásny chlapček, zdravý a riadky "docentík".Prajem aj Tebe z celého srdca, aby Ti to vyšlo, lebo tak ako sestra omladla, by som dopriala každej žene.

Žabinka, dakujem velmi pekne,
keby mi niekto tak dva rocky dozadu predpovedal, ze ja budem mat tretie dieta, tak by som ho asi vysmiala, naozaj, brala som tuto etapu pre mna ako uzavretu, mam dve deti a hotovo, lenze zivot si zahral takuto hru, ja som spoznala uzasneho cloveka, ktory by pre mna a moje deti zniesol aj modre z neba a strasne tuzi po vlastnom dietati a ja viem, ze z neho bude vyborny otec a kedze moje deturence, vlastne dcera je uz dopela a syn bude mat 18 rokov v lete, su uz velke, zrazu som zmenila nazor a rozhodla som sa, ako rozhodla, netvrdim, ze cakam, ze bude vsetko idealne, nie som uz ziadna naivka, ale velmi sa tesim a teraz si zelam, len aby bolo zdrave, nic ine si neprajem viac. Aj ja poznam vo svojom okoli cerstve mamicky v mojom veku a nemaju ziadny problem, tak dufam, ze aj u mna bude vsetko ok. Este raz dakujem a aj tebe zelam vsetko naj,M.
Margot, veď práve preto, čo uvádzaš- ver sebe a svojmu telu, ak to vyšlo, má to tak byť, nenechaj sa ničím a nikým znechutiť. Teš sa na bábätko, mne je až ľúto, že naša tak rýchlo rastie a už nie je tým malinkým, voňavým, plačúcim, na rodičov odkázaným bábom- to obdobie je - úžasné, treba si ho užiť plnými dúškami, lebo už nikdy sa nevráti a to bude to, čo si budeme my ako rodičia pamätať navždy s úsmevom na tvári a slzami v očiach s chvejúcim sa srdcom.
Pri prvej som o toto všetko prišla, išla ako 9mes. do jasiel (keď na ňu pozriem, je mi veľmi ľúto, že som o to s ňou prišla)- práca volala- chceli ,aby som sa vrátila a finančne to bolo to najrozumnejšie, ale pri druhej som si všetko užívala a určite to bolo aj vekom a vybudovaným zázemím a pokojom, ktorý už zabehnutá rodina prináša- aj to kojenie 2,5roka a nebyť choroby potiahneme aj dlhšie- malá mi to dodnes pripomína :D:D:D.
Ešte raz prajem prežitie bezproblémového tehotenstva, pôrodu a zdravé bábätko a maminku.
A.

Bionda, dakujem velmi pekne, si zlata a urcite strasne dobra mamicka, ved prave v tom to je, ze clovek si to vie viac vazit a hadam i moze napravit vsetky "chyby z mladosti". Aj tebe vela stastia,M.

Ja nemam dobrú skúsenosť. Narodila som sa ked mama mala 40a otec 45rokov. Zomrel ked som mala 12 a mama ked som skoncila vysoku skolu. Musim uznat,ze som predcasne dospela. O velmi vela veci som sa musela starat od puberty lebo mama bola dost chorlava (casto som aj sama bola dlhe tyzdne ,ked bola v nemocnici). Nebolo to skvele detstvo a rodicia sa viac venovali svojim chorobam. Bola som "samorast". Dalsiu chybu som v zivote urobila ,ked som otehotnela s muzom, ktory mal 45 rokov(ja o 18 menej). Dcera bude mat 17 rokov. Venuje sa jej malo.Pracu mal poslednych 6rokov mimo, chodil 2x do mesiaca domov. Prisli choroby. Stara sa viac o seba ako o dieta. Dcera sa dost hanbi ,ze jej otec je dedko. Nechce ,aby chodil ani na rodicovske. A teraz je na dochodku, byva sam-lebo nema chut sa znervoznovat s "pubertiackou"...... Hlavna vec ,ze od neho to bolo velmi chcene milovane dieta. Neodporucam.... Rodicia by nemali byt egoisticky. A este ked sa narodi "zlostne" dieta (nehovorim chore), ktore po nociach nespava, stalo sa to znamym.... dost sa vztahy nastrbili medzi rodicmi...

majja,
to mi je luto, ze mas taku skusenost, pre mna je to uz ale neskoro, nakolko som uz tehotna, chcem sa ta spytat, mas aj surodencov? A dcera je vase jedine dieta? Ja mam uz dve deti, ked im umrel otec, tak mali 12 a 13 rokov, velmi im chyba, chcem tym povedat len to, ze clovek dopredu nevie, dokedy tu bude, samozrejme, ze ked je starsi, tak je predpoklad, ze odide skor. Zivot prinasa vselico, ale partnerstvo s o tolko starsim muzom si neviem predstavit, ved to je uz skoro ako tvoj otec. A v starostlivosti o deti si myslim tiez vek nezohrava hlavnu ulohu, aj kolki mladi oteckovia si myslia, ze vychova deti je vylucne zenska zalezitost. Inak moje deti tiez neboli v uplne malinkom veku ziadnu anjelici, nocne vstavanie, budenie, aj obdobie vzdoru sme si uzili, ale nijako to vztahy medzi mnou a manzelom nenastrbilo, skor naopak.

Obdivujem každú ženu, ktorá sa na materstvo po 40-ke dá. Je to hlavne o zdraví.... Ale aj na to sa vždy spoľahnúť nedá. Teraz tesne pred 50-kou mi zomrela kamarátka. Vôbec nechodila po lekároch. Choroba sa objavila a za mesiac bolo po živote. Keď si premietnem seba...od 40 sa začali nabaľovať zdravotné problémy...keby som mala malé dieťa...nezvládala by som to. A moje dieťa by takisto sa muselo vysporiadať s tým, že chodím po nemocniciach a lekároch a miesto toho aby som sa venovala jemu, venujem sa svojim chorobám.... Keď ide o tehotenstvo s ktorým sa už nepočítalo...no už nech to teda je. Ale ak by som sa mala len rozhodovať...či mať alebo nemať v takom veku dieťa...tak treba prihliadať na všetky aspekty a veľmi, veľmi dobre si to rozmyslieť. Ale zase naopak...trochu optimizmu...mám kamarátku, čo po 40-ke otehotnela...síce vyzerala na svoj vek ako mladučké žieňa....v tvári sa jej objavili prvé vrásky...ale tehotenstvo prežila v pohode a narodila sa jej krásna a zdravá dcérka.

Osobne si myslím, že je aj rozdiel, či matka už nejaké deti má, keď sa rozhodne mať dieťa vo vyššom veku. Myslím, že dosť veľký rozdiel.
To, či budeme zdravé a dožijeme dospelosť svojich detí, sa vekom merať nedá, mala som kamarátku , ktorá zomrela v 35-ke a bývalú spolužiačku, hrávali sme spolu basket a tá zomrela v 30tke, takže garantovať sa nič nedá - tiež zajtra ma môže zraziť auto alebo spadne lietadlo, v ktorom budem letieť na služobku........ . Garancia neexistuje, len predsavzatie, chuť a túžba žiť , aby sme boli s milovanými čo najdlhšie.
Rozhodnutie o tom mať- či nemať dieťa vychádza z nás samých ( hlavné rozhodnutie ja kladiem na ženu)- na čo sa cítime a či to vôbec ide. Tiež je rozdiel medzi náhodou a cieleným otehotnením!!!
Nemyslím si, že dieťa Margot čaká niečo podobné Majjinmu osudu, nakoľko Margot už dve deti vychovala a vie presne do čoho ide.... to nie je "výstrel do tmy" - nejako to vychováme....
Majja, ale napriek tomu, že si mala starších rodičov, podvedome si si aj partnera vybrala staršieho, čo nasvedčuje, že zrejme otec ti bol vzorom.
Nevravím, že o tých starších otcoch to nie je pravda, že už viac vidia seba, ale zas to hádzať všetko do jednej kopy..... pozri na vec tak, že Margot našla muža, ktorý sa zároveň stal aj otcom jej detí- mal aj na ne trpezlivosť, preto si myslím, že vyšla túžba dokázať vychovať aj vlatné a nielen partnerkine- niečo zanechať aj po sebe - a tak žiť ďalej .....

Každý vzťah, každé partnerstvo, každé dieťa .....je čosi jedinečné, neopakovateľné.:)
Nedajú sa tieto situácie a vzťahy posúdzovať vo všeobecnej rovine.

Margot už nerieši áno, nie .... ale ako to najkrajšie prežiť :) , čo podporiť, čoho sa vyvarovať ...(tak tomu rozumiem ja.:rolleyes:

Margot teš sa:):):):)

Príspevky z tej druhej strany tiež môžu byť podnetné v tom zmysle, že si obidvaja rodičia uvedomíte, že je dobré ovplyvňovať to, čo sa ovplyvniť dá.
Budete pestovať zdravý životný štýl, budete sa o seba starať a navzájom sa povzbudzovať, aby ste si dlho zachovali duševnú a telesnú sviežosť.:D:D

Aj keď dieťa vyrastie a budete trochu starší, môžu mu robiť spoločnosť a dôverníkov aj starší súrodenci. Poznám takéto prípady a funguje to perfektne.:):)

Prečítaj si môj članok v blogu - jeden príbeh zo života.
Mamička má t.r. okrúhlu 50-tku a dcérka 5 rokov. Mamička vôbec nevyzerá na svoj vek, je zdravá, spokojná a šťastná a dieťa tiež.
/ty budeš mladšou mamičkou/.
Tiež mnohým sa to nezdalo, že dieťa v takom veku, ale mamička sa nedala, povedala, že sa hádam dožije 65 rokov , kým bude mať dcéra 20. Ak by aj nie, má mladšiu sestru, ktorá jej bude oporou ....

Držím palcehttp://www.porada.sk/images/icons/icon14.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon14.gif

Osobne tu môžem prispieť, pretože mňa a môjho brata (dvojča:D) mala mamina keď mala 38 rokov-blízko 40-tke, okrem nás mala ešte dve deti (11, a 14-ročné, brat a sestra)... musím povedať, že bola veľmi šťastná, lebo tretie dieťa stále chceli, ale to netušila, že sme "tam" dvaja:D. Až pri pôrode brata, som sa o pol hod. neskôr narodila ja (aj po pôrode brata mala stále kontrakcie a keď lekár povedal "mamička zatlačte ešte raz, je tu ešte jedno dieťa", myslela, že odpadne). Nikdy sa nesťažovala, bola stále veselá a šťastná, že sme sa jej narodili aj keď v takom veku, je pravdou, že sme boli veľmi spokojné a "nenáročné" deti, kde nás dala , tam sme boli, ale okrem nás musela stíhať domácnosť, záhradu, a ďalších dvoch mojich súrodencov, ktorí boli školopovinní a trebalo sa s nimi stále učiť. Ak má žena podporu rodiny, manžela a hlavne pokojné, ničím nestresované tehotenstvo, dá sa to zvládnuť, ale je pravdou, že je to riadna "makačka"... Veľa šťastia a síl všetkým ženám-budúcim maminám, aby si svoje tehotenstvo a materstvo užili naplno.:):):)

Margot, veľmi ti držím palce. Myslím si, že ak v partnerstve všetko funguje tak ako má je vek 42rokov ešte nie ten kritický preto aby ste neuskutočnili svoje sny /teda aj spečatili svoju lásku dieťatkom/. Pre tvojho partnera je to určite veľké šťastie, a teší sa. Ja mám štyri deti, a štvrté som mala v 34 rokoch. Už vtedy som si hovorila, že som na dieťa stará, ale môj manžel aj všetky moje deti by prijali ešte aj dnes bábätko. Nakoľko je nás doma už dosť, som neoblomná. Nie je dôležité či budeš na rodičkoch staršia mamina, ale to aký vzťah si vybuduješ so svojim dieťatkom a či bude cítiť Vašu rodičovskú lásku. Mám spolužiačku ktorá rodila o mesiac skôr ako jej mama a nikdy nemala mamina dcéra problém s stým že má starších rodičov - všetko je to vo výchove. Ešte raz držím palce a aby to dopadlo podľa Vašich predstáv.

Vlastas,
dakujem velmi pekne, si zlata, este raz dakujem, aj tebe zelam vela stastia,M.

Milá Margot..ja by som sa hlavne zamerala na otázku či veľmi dieťa ty osobne chceš,alebo chceš dať dieťa mužovi ktorého ľúbiš,pretože on žiadne nemá..je rozumné si uvedomiť že toto obdobie..odrastených detí sa dá využiť veľmi pekne a je to vlastne len medziobdobie pred vnúčatami..ak máš dospelé deti tak do 50tky budeš pravdepodobne babička a ak máš energie nazvyš budeš sa mať kde realizovať aj so svojím partnerom a môžete byť obaja veľmi vzácnou dvojicou pre Tvoje dve deti a mladistvými starými rodičmi pre vnúčatá..ak budeš mať ešte vlastné dieťa na vnúčatá už ti energia nezostane..a tvoje už existujúce deti to nepoteší aj Váš ďalší vzťah to môže ovplyvniť..Hlavne je to o otázke..naozaj ty osobne tak veľmi to dieťa chceš? aj keby si bola sama..alebo nečakane zostala sama.? som praktická prepáč,ale ak túžiš mať dieťa tak hurá do toho..samozrejme nie je vôbec isté že sa to podarí..ale ak to veľmi chceš tak dieťa bude požehnaním..

Milá Margot..ja by som sa hlavne zamerala na otázku či veľmi dieťa ty osobne chceš,alebo chceš dať dieťa mužovi ktorého ľúbiš,pretože on žiadne nemá..je rozumné si uvedomiť že toto obdobie..odrastených detí sa dá využiť veľmi pekne a je to vlastne len medziobdobie pred vnúčatami..ak máš dospelé deti tak do 50tky budeš pravdepodobne babička a ak máš energie nazvyš budeš sa mať kde realizovať aj so svojím partnerom a môžete byť obaja veľmi vzácnou dvojicou pre Tvoje dve deti a mladistvými starými rodičmi pre vnúčatá..ak budeš mať ešte vlastné dieťa na vnúčatá už ti energia nezostane..a tvoje už existujúce deti to nepoteší aj Váš ďalší vzťah to môže ovplyvniť..Hlavne je to o otázke..naozaj ty osobne tak veľmi to dieťa chceš? aj keby si bola sama..alebo nečakane zostala sama.? som praktická prepáč,ale ak túžiš mať dieťa tak hurá do toho..samozrejme nie je vôbec isté že sa to podarí..ale ak to veľmi chceš tak dieťa bude požehnaním..
ahoj lulu74,
dakujem ti velmi pekne za prispevok, ale asi si necitala celu temu, lebo ja som ju zakladala v 12/08, vtedy som este len uvazovala o dietati v mojom veku a teraz som "ozivila" tuto temu len preto, ze som sa chcela podelit s poradakmi o radostnu novinu, ze cakam babo, lebo som uz prestavala dufat, ze sa to podari. Takze na taketo uvahy je uz neskoro, teraz sa uz tesim na babatko a zo vsetkeho najviac si zelam, aby bolo v poriadku. Zelam vsetko dobre, Margot.

Srdečne gratulujem.
Moja dcéra porodila syna vo veku 38 rokov,kedy už mala tri veľké deti-18,16,13 ročné. Všetci ho zbožňujú a celá rodina je v úplnej pohode. Držím Ti palce a prajem veľa radosti a lásky. Daj vedieť ako sa Ti to celé dopadlo.

ahaaa takto to je, no jasne ja som necitala vsetky prispevky, len zakladnu otazku..takze samozrejme drzim palce a este k tym prispevkom ktore tu odzneli od uz dospelych "deti" ktorym sa ich mamy 40tnicky zdali v detstve stare..k tomu mam aktualizacnu pripomienku..v casoch ked my dnesni 30-40 rocni sme boli deti to bola ina doba a nase mamy mali naozaj vacsinou 20-25 rokov ked nas mali, ale dnes sa porody posunuli bezne nad tridsiatku a zien okolo 40 ktore sa rozhodnu pre dalsie dieta je tiez ovela viac ako to bolo za nasho detstva cize uz ti nejake extremne vycnievanie z priemeru nehrozi a aj deti budu jednoducho na starsie matky svojich spoluziakov zvyknute pretoze dnes je skor rarita 20 rocna mamina..drzim palce..dieta je zazrak..ja mam len jedneho syna, skoro som sa rozvadzala..sme sami prakticky od zaciatku mam 35 a je velmi pravdepodobne ze druhe dieta uz nestihnem..nakolko som nestretla nikoho komu by som do tej miery verila..pa

sme sami prakticky od zaciatku mam 35 a je velmi pravdepodobne ze druhe dieta uz nestihnem..nakolko som nestretla nikoho komu by som do tej miery verila..pa

Nikdy nevieš, čo Ťa ešte čaká. ;)

Margot,
pred chvilou som narazila na tuto diskusiu a pravdepodobne v tomto case uz drzis v naruci svoje vytuzene dietatko :-)
priznam sa, ze mi vyhrkli slzy ked som si precitala, ze si uz tehu a cakas babatko .. :-)
velmi ti drzim palce, daj vediet, ako sa mate.

ja som prave v ocakavani svojeho prveho vytuzeneho dietatka, ktore sa ma narodit v januari. a kedze na toto prve sme si museli chvilu pockat, je uplne mozne, ze dalsie budem mat vo veku kedy si ty riesila dilemu, ci sa do toho dat alebo nie :-)

zelam vela vela zdravia a lasky :-)

Margot,
pred chvilou som narazila na tuto diskusiu a pravdepodobne v tomto case uz drzis v naruci svoje vytuzene dietatko :-)
priznam sa, ze mi vyhrkli slzy ked som si precitala, ze si uz tehu a cakas babatko .. :-)
velmi ti drzim palce, daj vediet, ako sa mate.

ja som prave v ocakavani svojeho prveho vytuzeneho dietatka, ktore sa ma narodit v januari. a kedze na toto prve sme si museli chvilu pockat, je uplne mozne, ze dalsie budem mat vo veku kedy si ty riesila dilemu, ci sa do toho dat alebo nie :-)

zelam vela vela zdravia a lasky :-)
Ahoj ivet,
nie este babatko nemam, aj ked by som uz bola rada, som v 32.tt, este pracujem, ale o dva tyzdne idem na matersku a potom sa uz budeme gulat doma. Termin mame 26.1.2010 a ty kedy? Mame sa dobre, vsetko je doteraz v pohode, vsetky vysledky ok, akurat sa mi asi pred dvoma tyzdnami zacalo horsie chodit, citim taky tlak na panvu, malicka rastie, je to citit. Doteraz som pribrala 12 kg, tak sa snazim velmi vela uz nepribrat. Napis mi ako sa mas, ako sa citis, budem sa tesit, M.

vravi sa-kolko ludi,tolko chuti.nazorov je tu uz vela.
co sa tyka veku ako takeho-vobec by som nerozmyslala.co sa tyka toho,ze deti vas zoberu ako babku-dedka,to nezalezi na veku,ale na postoji cloveka k zivotu-ci je otvoreny novym veciam,technike....celkovy nahlad na zivot,alebo ci jednoducho podliehaju starobe a nechaju sa strhnut staeckym somranim,starymi nazormi na svet.....
moja mama ma 50 a niekedy ma liberalnejsie nazory na svet ako ja:eek: a pri tom je to totalne rodinne a nabozne zalozena osoba.
s vychovou maleho dietata vo svojom veku by iste nemala problem.takze toho sa netreba obavat,je to len na vas ako sa postavite k vychove.

jedine coho by som sa trochu obavala,je vek-z hladiska mediciny.dobre vieme,ze po 40-tke je väcsie riziko genetickych ci vrodenych vad,ale to je individualne-musite si vy dvaja konkretne dat zistit vsetky sance za a proti.potom sa rozhodnete.su tisicky testov,ktore vam pomozu rozhodnut sa.prekonzultujte svoj stav s lekarom ktory vas pozna a potom este aspon s jednym nezainteresovanym-tak si mozete urobit sama lepsi nazor.

p.s.necitala som vsetky prispevky-az teraz som si vsimla,ze uz tehotna si.tak drzim palce,nech sa dari.

ahoj lulu74,
dakujem ti velmi pekne za prispevok, ale asi si necitala celu temu, lebo ja som ju zakladala v 12/08, vtedy som este len uvazovala o dietati v mojom veku a teraz som "ozivila" tuto temu len preto, ze som sa chcela podelit s poradakmi o radostnu novinu, ze cakam babo, lebo som uz prestavala dufat, ze sa to podari. Takze na taketo uvahy je uz neskoro, teraz sa uz tesim na babatko a zo vsetkeho najviac si zelam, aby bolo v poriadku. Zelam vsetko dobre, Margot.

Ahojte,
držím palce všetkým maminkám v najlepšom veku ;)

Moja mamuľka rodila v tom istom roku ako ja (ja mám 12 ročného syna a ona má 12 ročnú dcérku).
Mala ju v 42 rokoch a všetko dopadlo fajn. Dnes už bohužiaľ s partnerom nie je (s mojím otcom sa rozviedla skôr), ale má peknú a šikovnú dcéru a kamarátku.
Veci sú tak, ako mali byť :):)

Podľa môjho názoru je to maximálne egoistické voči svojim dospelým deťom. Rodič v tomto veku by sa mal už pripravovať na rolu starého rodiča a byť svojim dospelým deťom nápomocný. Ak však v tomto veku má ešte malé dieťa je ním tak vyťažený, že už mu čas na pomoc dospelým deťom nezostáva. Som presne v tom veku ako vy tak viem o čom hovorím. Síl ubúda a človek je už zvyknutý na to svoje pohodlie. Iné je to s vnúčatami zabaviť sem-tam ale vstávať každú noc, prekonávať znova všetky detské choroby a všetko okolo toho. Nie ďakujem!!!!! Určite som vás nepotešila, ale vyjadrila som len svoj názor.
P.S. Malé deti majú mať mladý ľudia!

Podľa môjho názoru je to maximálne egoistické voči svojim dospelým deťom. Rodič v tomto veku by sa mal už pripravovať na rolu starého rodiča a byť svojim dospelým deťom nápomocný. Ak však v tomto veku má ešte malé dieťa je ním tak vyťažený, že už mu čas na pomoc dospelým deťom nezostáva. Som presne v tom veku ako vy tak viem o čom hovorím. Síl ubúda a človek je už zvyknutý na to svoje pohodlie. Iné je to s vnúčatami zabaviť sem-tam ale vstávať každú noc, prekonávať znova všetky detské choroby a všetko okolo toho. Nie ďakujem!!!!! Určite som vás nepotešila, ale vyjadrila som len svoj názor.
P.S. Malé deti majú mať mladý ľudia!

Tak s týmto ja vobec NESÚHLASÍM-práve naopak, može to byť oživenie vzťahu, spestrenie si života-40-tka vobec ešte nieje staroba,však to sú mladí ľudia ešte,takže ak sa na bábatko obaja cítia-prečo nie...Ja osobne v tom vidím viac pozitív ako negatív,hmhm

Podľa môjho názoru je to maximálne egoistické voči svojim dospelým deťom. Rodič v tomto veku by sa mal už pripravovať na rolu starého rodiča a byť svojim dospelým deťom nápomocný. Ak však v tomto veku má ešte malé dieťa je ním tak vyťažený, že už mu čas na pomoc dospelým deťom nezostáva. Som presne v tom veku ako vy tak viem o čom hovorím. Síl ubúda a človek je už zvyknutý na to svoje pohodlie. Iné je to s vnúčatami zabaviť sem-tam ale vstávať každú noc, prekonávať znova všetky detské choroby a všetko okolo toho. Nie ďakujem!!!!! Určite som vás nepotešila, ale vyjadrila som len svoj názor.
P.S. Malé deti majú mať mladý ľudia!

podľa môjho názoru je to egoistické voči nenarodenému dieťaťu, nie voči tým, čo sú už dospelí.
prosím ťa, popíš mi, lebo nie je mi jasné , ako sa mám pripravovať na rolu
starkej, alebo babky, keď ešte do 62 rokov budem trčať v zamestnaní. keby som bola doma na materskej, tak asi skôr pomôžem.
jedine , že si myslela na materiálnu stránku, ale tú buď to môžeš i tak,alebo sa mladí musia zariadiť podľa ich danej situácie.
akosi zabúdame, že i my sme sa za mladi museli obracať, aby sme vyžili.
a nepomôžem si, ale môj názor je, že dieťa je neskutočným darom, pri ktorom sa neprihliada len na povinnosti, ktoré vyžaduje od nás,no i na radosť, ktorú prináša.
x rodičov, i keď pri neplánovanom tehotenstve, je teraz neskutočne rado, že malé dieťa im dodáva radosť, elán ,oživenie partnerských vzťahov a jednoducho v rodine vládne život.
netvrdím, že by som nabrala odvahu plánovať si ho, ale keby som otehotnela, tak by som sa naň tešila.
takto si to vynahrádzam malým psíkom, čo mi nepripadá až také normálne.
ber to moje vyjadrenie len ako môj osobný názor.:)

Podľa môjho názoru je to maximálne egoistické voči svojim dospelým deťom. Rodič v tomto veku by sa mal už pripravovať na rolu starého rodiča a byť svojim dospelým deťom nápomocný. Ak však v tomto veku má ešte malé dieťa je ním tak vyťažený, že už mu čas na pomoc dospelým deťom nezostáva. Som presne v tom veku ako vy tak viem o čom hovorím. Síl ubúda a človek je už zvyknutý na to svoje pohodlie. Iné je to s vnúčatami zabaviť sem-tam ale vstávať každú noc, prekonávať znova všetky detské choroby a všetko okolo toho. Nie ďakujem!!!!! Určite som vás nepotešila, ale vyjadrila som len svoj názor.
P.S. Malé deti majú mať mladý ľudia!
Ano foza,
bolo by to egoisticke, keby som myslela len na seba a povedala si, ze ja skratka to dieta chcem a nazory vsetkych mojich blizkych su mi ukradnute, ale keby si citala celu temu a prezila to co ja, urcite by si vedela o com to je. Mohla by som si zit dalej v tom svojom "pohodli", deti su uz dospele, prakticky nevyzaduju starostlivost v zmysel tej dennej, ako male deti, ale moj novy partner je neskutocne dobry clovek, ktory ako kazdy normalny clovek velmi tuzi po vlastnom potomkovi, pokracovani seba a ked sa aj moje deti na novy prirastok tesia, to uz nehovorim o partnerovi, ktory nahradil otca aj mojim detom a dokaze nas aj materialne zabezpecit, tak co je na tom egoisticke? A tiez nechapem, preco by som nemohla pomahat vlastym detom a s ich detmi ako stara mama, to sa predsa nevylucuje.Takze toto je moj osobny nazor. M.

Tehotenstvo 40 a + ročných žien nepovažujem za egoistické. Je to názor, ktorý napísala Foza, pretože to tak cíti, sama to takto prežíva a to je úplne v poriadku.
Deti milujem, ani ja by som si teraz nevedela predstaviť, že budem znova mamou, ak by to však prišlo, budem ho milovať a starať sa, tak ako budem vládať. To, že si to neviem predstaviť, môže byť spôsobené i tým, že už mám 3 deti, to posledné má 9 rokov a ja vydávam veľa energie, pretože oproti svojim už dospelým súrodencom je ako jedináčik, bežne sa mi stávalo, že pri hre s autíčkami som zaspala na koberci "ako drevo" od únavy a Adam mnou triasol: "Si na rade mami, nespi!!!":D:D:D :D I ja by som ešte chcela držať ten malý voňavý uzlíček a maznať sa s ním, ale už musím vynaložiť veľké úsilie, starať sa o bábätko vo dne, v noci :):):) Ale toto som ja, toto je môj život, moje pocity a moje rozhodnutie. Nebudem však tvrdiť niekomu, že je to správne rozhodnutie.
Každá žena, ktorá sa po 40-tke tak rozhodne určite veľa zvažuje. Samozrejme je veľa argumentov "proti", ale je ich aj dosť, ktoré hovoria "za." Dobre, mladé mamy sa po pôrode zotavia veľmi rýchlo, majú obrovské fyzické rezervy, pričom mamy 40 a + sa skôr unavia. Ale opačne je to pri psychických rezervách, mladé mamy skôr "stratia nervy" už pri maličkostiach, tie staršie sú už sebavedomejšie, majú veľmi veľa skúseností a už sa nedajú tak ľahko zaskočiť, ich manželstvo, alebo vzťah už prešiel viacerými skúškami a vzťah je zrelší a pokojnejší. Neničí ich stres, čo po materskej, pretože si časom už vybudovali určitú pracovnú pozíciu, sú finančne zabezpečenejšie a tým aj pokojnejšie a trpezlivejšie, deťom dokážu venovať viac času. Nevadí im, že im ušla diskotéka, párty kvôli dieťaťu, týchto vecí sa dokážu veľmi ľahko vzdať. Aj stravovanie v tomto veku je už oveľa zdravšie, dokážu sa ľahšie vzdať alkoholu, nikotínu.
Keď odhliadneme od všetkých pozítív nesmieme zabudnúť na druhú stranu mince. Vyčerpanosť je celkom iná stránka veci. Deti stoja nesmierne veľa energie. Nad čím mama po 20-tke mávne rukou, to pre mamu 40 a + môže znamenať veľký problém a stres. Ďalej oveľa neskôr - dieťa maturuje, myšlienka, že moji rodičia sú v dôchodku môže byť rovnako stresujúca pre samých rodičov, ale bohužial aj pre dieťa. Títo rodičia majú tendenciu sa o deti veľmi starať, opatrovať ich, zväzuje ich strach o dieťa a preto sa častejšie stáva, že deti sú nesamostatnejšie a rozmaznanejšie.
V princípe žena z medicínskeho, psychologického a spoločenského hľadiska nie je pristará na to, aby mala dieťa, len si musí sama ujasniť, že jej život sa po príchode dieťaťa kompletne zmení.
Táto téma má veľa pre a aj veľa proti. Osobne si však myslím, pokiaľ je dieťa milované a je o neho po všetkých stránkach postarané, tie ostatné veci strácajú dôležitosť, je to vedľajšie. Určite je lepšie pre dieťa - keď má mamu v zrelom veku, ako mamu maloletú.
Pre tých, ktorí sa ešte nevedia rozhodnúť a váhajú snáď len jedno:
Nezabúdajte, že oheň môžeme znovu zobudiť, ak máme materiál. Čiže nielen starší muži majú menej pohyblivých spermií, ale aj u žien vekom vajíčok ubúda!!!! :):):)

Ano foza,
bolo by to egoisticke, keby som myslela len na seba a povedala si, ze ja skratka to dieta chcem a nazory vsetkych mojich blizkych su mi ukradnute, ale keby si citala celu temu a prezila to co ja, urcite by si vedela o com to je. Mohla by som si zit dalej v tom svojom "pohodli", deti su uz dospele, prakticky nevyzaduju starostlivost v zmysel tej dennej, ako male deti, ale moj novy partner je neskutocne dobry clovek, ktory ako kazdy normalny clovek velmi tuzi po vlastnom potomkovi, pokracovani seba a ked sa aj moje deti na novy prirastok tesia, to uz nehovorim o partnerovi, ktory nahradil otca aj mojim detom a dokaze nas aj materialne zabezpecit, tak co je na tom egoisticke? A tiez nechapem, preco by som nemohla pomahat vlastym detom a s ich detmi ako stara mama, to sa predsa nevylucuje.Takze toto je moj osobny nazor. M.

Pre teba Margot: Ty už nič nerieš, vôbec neber jednotlivé príspevky vážne, teš sa, raduj sa, budeš mamou a to je veľký dar!!!!!!!! Veľa žien vie o čom píšem. Všetko je v živote tak ako má byť. Veci nie sú len čierne alebo biele.;););) Držím Tebe aj celej rodinke veľmi palce!!!!!

Margot, čítala som celú tému. Tvoje rozhodnutie je len na tebe a tvojom partnerovi. Ja som napísala iba svoj názor na tehotenstvo po 40! A viac sa k tejto téme vyjadrovať nebudem!........

podľa môjho názoru je to egoistické voči nenarodenému dieťaťu, nie voči tým, čo sú už dospelí.
prosím ťa, popíš mi, lebo nie je mi jasné , ako sa mám pripravovať na rolu
starkej, alebo babky, keď ešte do 62 rokov budem trčať v zamestnaní. keby som bola doma na materskej, tak asi skôr pomôžem.
jedine , že si myslela na materiálnu stránku, ale tú buď to môžeš i tak,alebo sa mladí musia zariadiť podľa ich danej situácie.
akosi zabúdame, že i my sme sa za mladi museli obracať, aby sme vyžili.
a nepomôžem si, ale môj názor je, že dieťa je neskutočným darom, pri ktorom sa neprihliada len na povinnosti, ktoré vyžaduje od nás,no i na radosť, ktorú prináša.
x rodičov, i keď pri neplánovanom tehotenstve, je teraz neskutočne rado, že malé dieťa im dodáva radosť, elán ,oživenie partnerských vzťahov a jednoducho v rodine vládne život.
netvrdím, že by som nabrala odvahu plánovať si ho, ale keby som otehotnela, tak by som sa naň tešila.
takto si to vynahrádzam malým psíkom, čo mi nepripadá až také normálne.
ber to moje vyjadrenie len ako môj osobný názor.:)

Jeeej a nemohol by som byť krstný,keby sa nejako "zadarilo"?:D:):rolleyes::o

Jeeej a nemohol by som byť krstný,keby sa nejako "zadarilo"?:D:):rolleyes::o

prídeš na brigádu?:D;):eek::confused:

tebe sa tie krsty na východe nejak zapáčili...;)

prídeš na brigádu?:D;):eek::confused:

tebe sa tie krsty na východe nejak zapáčili...;)

Svadby , krsty a pohreby sú na východe úplne iné ako tu na západe a dokonca som svokrovi povedal, nech už na ani na Veľkú noc nevolajú-neprídem...

A tá brigáda-to je ako myslené?Doslovne?:D:D:D:confused::confused::confu sed:

Svadby , krsty a pohreby sú na východe úplne iné ako tu na západe a dokonca som svokrovi povedal, nech už na ani na Veľkú noc nevolajú-neprídem...

A tá brigáda-to je ako myslené?Doslovne?:D:D:D:confused::confused::confu sed:

mimotemy u nás by to okomentovali, že si slabý v krížoch keď sa bojíš!:D

mimotemy u nás by to okomentovali, že si slabý v krížoch keď sa bojíš!:D

Ja som na moju svadbu,ktorá sa konala na východe zavolal aj mojích kamarátov, ktorí vedia piť(aspoň som si to myslel)-proste najvačšie hviezdy, ktoré len tak ľahko tu neopiješ- aby som tam mal aj ja svoje esá-no bohužiaľ to dopadlo dosť zle- o polnoci už boli DEATH...:D:D:mee:

A tá brigáda???:confused::D

Ja som na moju svadbu,ktorá sa konala na východe zavolal aj mojích kamarátov, ktorí vedia piť(aspoň som si to myslel)-proste najvačšie hviezdy, ktoré len tak ľahko tu neopiješ- aby som tam mal aj ja svoje esá-no bohužiaľ to dopadlo dosť zle- o polnoci už boli DEATH...:D:D:mee:

A tá brigáda???:confused::D

mimotemyhm, niet nad východ!som síce mimo tému, ale to by sme my dvaja ani do krčmy nemohli...tak potom neviem ,ako by si obstál na brigáde!:D:D

mimotemyhm, niet nad východ!som síce mimo tému, ale to by sme my dvaja ani do krčmy nemohli...tak potom neviem ,ako by si obstál na brigáde!:D:D

Nie najhoršie ale mohlo by byť aj lepšie...:D:D:D

Margot,
tak to obidve cakame januarciatka :-)
ja som od dnes doma, cerpam dovolenku a od 9. dec som oficialne na MD. termin mam 20.1. a cakame dievcatko. tehotenstvo mam zatial (klop-klop) bezproblemove, akurat ma trocha trapi chrbat, takze vecere travim uz v horizontalnej polohe. s kilami sme na tom rovnako.. ale mam obavy, ze este kusok to pojde hore, predsa len, este nam chyba kilecko aj cosi :-).
tak si to pekne uzivaj a opatrujte sa :-)

Margot,
tak to obidve cakame januarciatka :-)
ja som od dnes doma, cerpam dovolenku a od 9. dec som oficialne na MD. termin mam 20.1. a cakame dievcatko. tehotenstvo mam zatial (klop-klop) bezproblemove, akurat ma trocha trapi chrbat, takze vecere travim uz v horizontalnej polohe. s kilami sme na tom rovnako.. ale mam obavy, ze este kusok to pojde hore, predsa len, este nam chyba kilecko aj cosi :-).
tak si to pekne uzivaj a opatrujte sa :-)
ahoj ivet,
som rada, ze si sa ozvala a ze ste v poriadku, tesim sa, ze som nasla spriaznenu dusu, co caka ako ja dievcatko a tiez v januari, s tym chrbatom to mam podobne, ked len chvilu mozem uz som aj v polohe nalezato, vtedy si ten chrbat oddychne a o chvilu pokracujeme dalej. Aj ja si mylim, ze vaha este pojde hore, ci chcem, ci nie, uz teraz tahame na trinaste kilecko. Uz mas aj vybavicku aj vsetko do porodnice prichystane? Ja este nie, teda uz nieco mame, ale nie vsetko,nechavam si to na cas, ked uz budem doma, ja idem na matersku od 15-steho decembra. Prave rozmyslame nad kocikom, tak drzim palce a budem rada, ked sa ozves, ako sa vam dari. Zelam vsetko naj, M.

Ahojte všetke terajšie aj buduce mamicky, vsetkym vam zelam vela radosti a stastia s vasimi ratolestiami. A propo, k tomu, ci mat dieta po 40-tke, tak nevidim ziadny dôvod preco nemat.Aj ked zeny po 35.roku musia absolvovat pocas tehotenstva viac vysetreni ako mladsie tehuľky,oplati sa-povedzme to otvorene.ani miliony eur nestacia na pohlad na svoje novonarodene dietatko, na vecne obzeranie aky ma nostek,usta,očka,prsteky,proste pohlad na NAS POKLAD.Na nezaplatenie je aj to,ked si ten maly uzlicek priviniete k sebe a ono spokojne spinka s vami...proste nezabudnutelne a tak jednoducho krasne.
Poznam vela mamiciek, ktore mali jedno dieta a druhe mali o 10-15rokov neskôr/teda vek matky dosahoval hranicu 40 a aj viac/ a velmi si chvalili, ako si aspon uzili dietatko na materskej a to prvorodene dieta im vsemozne pomahalo. mam kamaratku,ktora ma medzi detmi 12-ročny rozdiel,prvy je chalan /14r/ a druhe dievca /2r/ a keby ste ich videli vonku na ihrisku,ako ten bracek pobehoval a bal sa o malu, tak poviem vam,klobuk dolu.ktory chalan v puberte by sa staral o dieta? myslim,ze je to o rodicovskej laske a vychove.tak vela stastia vsetkym tehuľkam.:)

katka, napisala si to krasne !

poznam vela kociek, ktorym sa v zivote sa vyskytli take veci, ze jednoducho nebolo s kym mat dieta, ked bol na to "vhodny" vek .. takze na babatko prislo az vtedy, ked bol spravny cas a hlavne spravny chlap pri nich.. a vlastne, do tejto kategorie patrim aj ja :-). takze prislo uplne prirodzene dietatko mat, bez ohladu na to, ci je alebo nie je ten akuratny vek tak, ako to uvadzaju lekarske statistiky ;-)

ahojte ... ja mám 38 rokov a čakám svoje druhé bábetko, mám 3 ročnú dcérku a vôbec sa necítim stará ... dokonca som tento rok začala študovať na VŠ a moji 20. roční spolužiaci ma vždy volajú po škole na pivko, lebo so mnou sa tak dobre baví :D:D:D dokonca mi navrhli, aby som s nimi išla na diskotéku, čo už som samozrejme odmietla

ahojte ... ja mám 38 rokov a čakám svoje druhé bábetko, mám 3 ročnú dcérku a vôbec sa necítim stará ... dokonca som tento rok začala študovať na VŠ a moji 20. roční spolužiaci ma vždy volajú po škole na pivko, lebo so mnou sa tak dobre baví :D:D:D dokonca mi navrhli, aby som s nimi išla na diskotéku, čo už som samozrejme odmietla

Teraz som sa nahlas zasmiala - 38 rokov starááááááááá, dúfam, že si len vtipkovala, ty ešte nemáš nárok na to aby si sa cítila starááááá. Som zvedavá ako sa budeš pozerať na 38 - ročných, keď budeš mať 80.

Teraz som sa nahlas zasmiala - 38 rokov starááááááááá, dúfam, že si len vtipkovala, ty ešte nemáš nárok na to aby si sa cítila starááááá. Som zvedavá ako sa budeš pozerať na 38 - ročných, keď budeš mať 80.
myslela som stará na dieťa, keďže o tom je tu téma ... ale som rada, že som ťa pobavila

myslela som stará na dieťa, keďže o tom je tu téma ... ale som rada, že som ťa pobavila

...no na dieťa, niesi vôbec stará, si sebavedomá, trpezlivá, vieš čo chceš, potrebuješ Majka ešte niečo viac k tomu? Ja ti veľmi fandííííím.

Teraz som sa nahlas zasmiala - 38 rokov starááááááááá, dúfam, že si len vtipkovala, ty ešte nemáš nárok na to aby si sa cítila starááááá. Som zvedavá ako sa budeš pozerať na 38 - ročných, keď budeš mať 80.
Ja som v 38 rokoch končila VŠ, našťastie som dcéru už mala a neplánovala som mať druhé. Ale aj tak obdivujem ženy, ktoré vo vyššom veku majú deti, hoci prvé deti už majú takmer dospelé. Kedysi to nebolo zvykom, ale to viac preto, že ženy rodili okolo dvadsiatky až dvadsať päťky, maximálne do tridsiatky. Teraz väčšinou v tej dobe robia ženy kariéru a materstvo si nechávajú na neskôr. Je to asi lepšie. Okrem toho už stoja na vlastných nohách a dokážu sa o dieťa skôr postarať - myslím finančne, čo v dvadsiatke v tej dobe bolo skôr výnimka ako pravidlo.

Takže ahojte milí poraďáci.
Hlásim sa opäť v tejto téme, pretože sa chcem s vami podeliť o obrovskú radosť, 28.1.2010 sa nám narodila krásna zdravá dcérka, pri narodení vážila 3580g a merala 50cm, narodila sa úplne prirodzene bez akýchkoľvek komplikácií a takisto prebiehalo aj celé tehotenstvo, sme obidve zdravé a s partnerom sme neskutočne šťastní, že sa nám podarilo priviesť na svet takého krásneho dokonalého človiečika. Týmto by som danú tému ukončila, možno som niekomu pomohla v rozhodovaní, ja by som nikdy nemenila a som šťastná, že som sa takto rozhodla. Ešte raz všetkým ďakujem za názory a všetky príspevky k tejto téme. S pozdravom, Margot.

Takže ahojte milí poraďáci.
Hlásim sa opäť v tejto téme, pretože sa chcem s vami podeliť o obrovskú radosť, 28.1.2010 sa nám narodila krásna zdravá dcérka, pri narodení vážila 3580g a merala 50cm, narodila sa úplne prirodzene bez akýchkoľvek komplikácií a takisto prebiehalo aj celé tehotenstvo, sme obidve zdravé a s partnerom sme neskutočne šťastní, že sa nám podarilo priviesť na svet takého krásneho dokonalého človiečika. Týmto by som danú tému ukončila, možno som niekomu pomohla v rozhodovaní, ja by som nikdy nemenila a som šťastná, že som sa takto rozhodla. Ešte raz všetkým ďakujem za názory a všetky príspevky k tejto téme. S pozdravom, Margot.

Gratulujem a želám Vám len to najlepšie, veľa zdravia, lásky, šťastia a hlavne spokojnosti:):):). Nech Vám Vaša dcéra robí len radosť.
Ešte raz gratulujem.

Gratulujem, prajem veľa zdravia a radosti z malého pokladu.

Blahoželám a teším sa s Vami.:)




Najväčšie sú tie zisky,
čo život dáva do kolísky.
V jednej z nich už sladko dýcha,
Vaše šťastie, Vaša pýcha.

Gratulujem Margot, zelam vam aj ja vela stastia, a nech ste obe v najlepsom poriadku :) myslim, ze krajsie ukoncenie temy si ani nevieme predstavit :)

Takže ahojte milí poraďáci.
sa chcem s vami podeliť o obrovskú radosť, 28.1.2010 sa nám narodila krásna zdravá dcérka, pri narodení vážila 3580g a merala 50cm.


Kto hovorí, že zázraky sa nedejú, zrejme ešte nezažil pôrod dieťaťa.

Krásne je všetko, čo spája nebo so zemou: dúha, meteorit, snehové vločky, rosa, ale najkrajší na svete je úsmev dieťaťa.

Margot, všetko najlepšie, užívaj si tie nádherné chvíle!!!!!!!!!!!!!!

Gratulujem, nech Vám rastie pre radosť, šťastie a nech to rozhodnutie nikdy neľutuješ ...
Veď dieťa je naozaj ten najväčší a najkrajší zázrak ...

Marta

Gratulujem Margot. Želám Vám veľa zdravia, šťastia, pohody a spokojnosti, a nech Vám dcérka robí len a len radosť .

Margot blahozelam ti ale prosim neukoncuj este tuto temu-zabudla si na malinky detail-my sme zvedave/i aj ako sa tvoja dcerka vola.....;):):---

Margot blahozelam ti ale prosim neukoncuj este tuto temu-zabudla si na malinky detail-my sme zvedave/i aj ako sa tvoja dcerka vola.....;):):---
Ďakujeme vám všetkým veľmi pekne za milé slová, gratulácie, ešte raz veľmi pekne ďakujeme, maličká sa vola ako mamička, čo bolo ockove vyslovené želanie a ja som nemala srdce mu to odmietnuť, čiže Margarétka.:)

Ďakujeme vám všetkým veľmi pekne za milé slová, gratulácie, ešte raz veľmi pekne ďakujeme, maličká sa vola ako mamička, čo bolo ockove vyslovené želanie a ja som nemala srdce mu to odmietnuť, čiže Margarétka.:)

krasny kvietok.

MARGOT, z celého srdca Vám gratulujem a želám veľa zdravia, šťastia, lásky, nech celej tvojej rodine ten prekrásny kvietok prináša len radosť a potešenie.


50278



Nevedela som vybrať, ktorý je lepší tak som priložila obidva.

prečítala som si tému a gratulujem všetkým mamičkám

ale prosím mám otázku dáte názor aj mne???
mám o mesiac 38 a teraz už manžel o mesiac 44, máme veľmi vysoký úver ešte 15 rokov,
ja mám dieťa z prvého manželstva - 14 ročnú a manžel dve deti dospelé, dcéra už má teraz miminko takže manžel je čerstvý dedko a syn má 21 povahu urazeného pubertiaka a býva s nami. Na syna je manžel veľmi upatý, všetko mu dovolí , všetko mu prejde a robí si čo chce, nemusí nič robiť ani prispievať a akýkolvek pokus to zmeniť je riadnou hádkou a proste v tomto manžel neustúpi.
bývame už vyše roka spolu teraz sme mali svadbu a po dlhom rozhodovaní sme čakali dieťa o ktoré sme prišli pred necelým mesiacom potratom v 7 tt. teraz sa o tom či sa budeme snažiť o dieťa ešte manžel nechce rozprávať lebo sa bál čo sa mi stane a teraz už ako dedo sa cíti o to viac starý a bojí sa ako zvládneme úver a všetko, mám síce ja svoj malý byt len garzonku ale tú predať nechcem práve pre povahu jeho syna, a potom už by som ak by sa niečo stalo nemala kam ísť, mám síce od manžela darovacou zmluvou pol domu a spolu splácame úver aj účty ale bojí sa.

Ja som už prišla o dieťa aj predtým pri mimom. tehot takže je tam menšia šanca zostať tehotná a teraz potratom, ale veľmi túžim po dieťatku aj ked mám obavy ako to zvládneme a čo potom s prácou lebo tam sa už nebudem môcť vrátit a pod.
čo by ste robili vy,? alebo aký máte na to názor???
ďakujem

Síce si v téme "dieťa po 40-tke", ale ved ty más este kopec času do tohto veku. aj ked po 35 - 36.veku ženu čakajú viac vyšetrenia v tehotenstve, tak nevidím dôvod, prečo nie? Ak si sa vysporiadala so stratou dieťatka a chceš dalšie dieťatko, tak ak ti to dovoľuje zdravotný stav, nemusíš mať obavy. ved kto neskúša nič, tak nič ani nedosiahne...držím palce, aby to dopadlo dobre. a to, čo si písala o úver a pod., tak v dnešnej dobe je málo rodín, ktoré nemajú úvery či iné podlžnosti....tuším dnes je taká doba, kde sa človek ženie a uháňa vopred, snaží sa z celých síl bojovať a zabezpečovať rodinu...nemusíš sa báť toho, že manžel je už dedo či to zvládne....veľa štatistík existuje práve o tom, že čím starší muž-otec, tým je to príjemnejšie....prajem veľa šťastia...katka

prečítala som si tému a gratulujem všetkým mamičkám

ale prosím mám otázku dáte názor aj mne???
mám o mesiac 38 a teraz už manžel o mesiac 44, máme veľmi vysoký úver ešte 15 rokov,
ja mám dieťa z prvého manželstva - 14 ročnú a manžel dve deti dospelé, dcéra už má teraz miminko takže manžel je čerstvý dedko a syn má 21 povahu urazeného pubertiaka a býva s nami. Na syna je manžel veľmi upatý, všetko mu dovolí , všetko mu prejde a robí si čo chce, nemusí nič robiť ani prispievať a akýkolvek pokus to zmeniť je riadnou hádkou a proste v tomto manžel neustúpi.
bývame už vyše roka spolu teraz sme mali svadbu a po dlhom rozhodovaní sme čakali dieťa o ktoré sme prišli pred necelým mesiacom potratom v 7 tt. teraz sa o tom či sa budeme snažiť o dieťa ešte manžel nechce rozprávať lebo sa bál čo sa mi stane a teraz už ako dedo sa cíti o to viac starý a bojí sa ako zvládneme úver a všetko, mám síce ja svoj malý byt len garzonku ale tú predať nechcem práve pre povahu jeho syna, a potom už by som ak by sa niečo stalo nemala kam ísť, mám síce od manžela darovacou zmluvou pol domu a spolu splácame úver aj účty ale bojí sa.

Ja som už prišla o dieťa aj predtým pri mimom. tehot takže je tam menšia šanca zostať tehotná a teraz potratom, ale veľmi túžim po dieťatku aj ked mám obavy ako to zvládneme a čo potom s prácou lebo tam sa už nebudem môcť vrátit a pod.
čo by ste robili vy,? alebo aký máte na to názor???
ďakujem

ďakujem

no nieje to ľahké, bolí ma to ako každú maminku čo prišla o dieťa,
veľmi ma drží že aj manžela to prejde a budeme sa snažiť ešte raz a ak to ani potom nevyjde tak potom sa budem musieť vyrovnať s tým, že také šťastie mať nebudem, často sa pristihnem pri tom ako myslím ako by už bolo veľké a pod.

ďakujem ešte raz.

Margot, dodatočne blahoželám a ďakujem za skvelú tému. Poskytla mi odpovede, ktoré som hľadala. Budem mať 40 a strašne by som chcela tretie dieťa. Naozaj ďakujem.

Margot, dodatočne blahoželám a ďakujem za skvelú tému. Poskytla mi odpovede, ktoré som hľadala. Budem mať 40 a strašne by som chcela tretie dieťa. Naozaj ďakujem.
držím palce...:)

Prečítala som si všetky príspevky a nedá mi nezapojiť sa. Moja dcerka sa narodila, keď som mala 38 rokov. Dnes mám 40 a som nesmierne šťastná, že ju mám. Velmi by sme chceli pre ňu súrodenca a dúfam, že sa to splní. Margot a jej Margarétke želám veľa zdravíčka a šťastia.
Ďakujem za peknú tému.