Učíte sa keď chce ona alebo keď chceš/máš čas Ty ?
Učíte sa vždy (približne) v rovnaký čas ? Vedieš ju k pravidelnosti ?
Je nevyhnutné , aby si sa učila s ňou ? Ak to môžem odľahčiť - ju nutné, aby si sa jej "motala" :) do učenia ?
K PC a TV - najprv povinnosti, potom zábava, ale tak by mala fungovať celá rodina - ako vzor ;).

Súhlasím s tebou,že prvý ročník je najťažší a podľa mňa i najdôležitejší.Dieťa sa musí naučiť písať a čítať,a maž vzťah k učeniu.Ja som s mojimi sa učila poobede a museli sme dávať prestávky,lebo sa rýchlo unavia.Musí sa pristupovať s trpezlivosťou,a nedať im viac písať a čítať , ako v škole dostali zadané.Ak sa zvládne prvý ročník,potom to ide ako po masle.( treba ich naučiť zodpovednosti ) Kamoška to brala "tvrdo",nútila stále čítať a písať ( i cez prázdniny ),ale vrátilo sa jej to zlým prospechom,zatajovaním úloh a strácaním zošitov. Mimochodom, deti vedeli prv písať na PC ako perom, treba nájsť programy, kde sa dá spolupracovať s počítačom formou hry . Želám len veľa trpezlivosti.

Ahoj, ved u prvacika je bezne, ze este si nevie zadelit cas na hranie a na povinnosti, na to su rodicia. Ja mam dcerku, ktora je od starsich surodencov mladsia o 10 rokov. Teraz chodi do 7. rocnika, ale do 5. rocnika vyzadovala, aby som sa s nou ucila ja. Denno denne, ucila som v robote, prisla domov, ucila doma, mala som toho po krk, ale nikdy som na nu za to nekricala, ani netrestala za to, ze si to vyzaduje.
V 1. rocniku zacala chodit do skoly rano s manzelom, zacala vystrajat, tak jej kazde rano kupoval kinderko, potom jej nasluboval hory, doly, no hroza to bola. Ale postupne, velmi pomaly vsetko preslo, no trvalo to u nej 5 rokov, teraz sa uci sama a velmi dobre. Univerzalna rada asi neexistuje, kazdy musi prist na to, ako zaujat dieta, aby sa ucilo.
Co sa tyka, ze ti dcerka nechce citat noviny, su urcene pre jej vek ? Nakolko citanie pre deti je zostavene tak, aby nebolo narocne pre dany vek.Je doplnene ilustraciami. Skus kupit detsky casopis vhodny k jej veku a potom skus s nou citat. Zelam ti vela, vela trpezlivosti, pevne nervy, poprosim, nekricat na dieta a nenervacit pred nim, ja som sa prechadzala po schodisti, kym som vychladla

Cowboyka skús dcérke vypracovať jednoduchý režim dňa/ môžeš aj pre seba/, aby Tvoja dcérka sa naučila čomu sa má kedy venovať. Ide o striedanie práce/učenia/ a odpočinku/šport, hry, PC, TV, spánok, krúžky/. Podľa možností treba tento režim dňa dodržiavať. Čo sa týka novín, tie by som jej čítať nedávala, ale skúsila by som detské časopisy, knižočky.

moje mláďa je tiež prváčka, našťastie nemáme žiadne problémy, učí sa aj číta rada a sama. Sme v takom štádiu, že si robí úlohy sama ale vie, že keď má nejaký problém, tak ma môže kedykoľvek zavolať a ja prídem.

ani ja nechcem čítať noviny ......:D.......Daj jej čítať niečo jednoduchšie. Nejaké hádanky, riekanky a pod. Hlavne nech to má veľké písmená a krátky text.....:)

moje mláďa je tiež prváčka, našťastie nemáme žiadne problémy, učí sa aj číta rada a sama. Sme v takom štádiu, že si robí úlohy sama ale vie, že keď má nejaký problém, tak ma môže kedykoľvek zavolať a ja prídem.
Myslim, ze potrebovala radu, nie chvalenie svojho potomka, no nic v zlom-)))))))))))

Aký vzťah má tvoja dcéra ku svojej učiteľke ? Možno by pomohol rozhovor s ňou. Vlastná skúsenosť s mladšou dcérou, aj keď to už bolo veľmi dávno. Keď nastupovala do 1. ročníka, vedela už čítať. Čítanie ju nebavilo, ale keď to povedala pani učiteľka, stal sa zázrak ...

Aký vzťah má tvoja dcéra ku svojej učiteľke ? Možno by pomohol rozhovor s ňou. Vlastná skúsenosť s mladšou dcérou, aj keď to už bolo veľmi dávno. Keď nastupovala do 1. ročníka, vedela už čítať. Čítanie ju nebavilo, ale keď to povedala pani učiteľka, stal sa zázrak ...
Baby, ved je to 6, ci 7 rocne dieta, asi sa chce radsej hrat, ako ucit, ved kazde potreebuje na to svoj cas, aby si zvyklo v skole, netreba si z toho robit tazku hlavu, ved ona z toho vyrastie, ked nema problemy v uceni, t.j. chapani uciva, tak je vsetko o.k., niektore dieta dozrieva rychlejsie, ine pomalsie. Ani mne sa kazdy den nechce- ucit, no som uz velka, tak viem, ze musi,-))

Baby, ved je to 6, ci 7 rocne dieta, asi sa chce radsej hrat, ako ucit, ved kazde potreebuje na to svoj cas, aby si zvyklo v skole, netreba si z toho robit tazku hlavu, ved ona z toho vyrastie, ked nema problemy v uceni, t.j. chapani uciva, tak je vsetko o.k., niektore dieta dozrieva rychlejsie, ine pomalsie. Ani mne sa kazdy den nechce- ucit, no som uz velka, tak viem, ze musi,-))
Teraz píšeš ako matka alebo učiteľka ?
Viem, že každé dieťa je iné, ale ak by chodilo do školy bez napísaných domácich úloh preto, že sa doma chcelo hrať, asi by si ako učiteľka s tým spokojná nebola... /Aj keď pôvodný príspevok je o čítaní/

Teraz píšeš ako matka alebo učiteľka ?
Viem, že každé dieťa je iné, ale ak by chodilo do školy bez napísaných domácich úloh preto, že sa doma chcelo hrať, asi by si ako učiteľka s tým spokojná nebola... /Aj keď pôvodný príspevok je o čítaní/
Moji ziaci d.u. namaju, ale pisala som to ako ucitelka a matka a stojim si za tym, ze dieta sa v 1. rocniku nema pretazovat citanim novin, a pod. o d.u. som nepisala, to je samozrejme, ze dieta sa ma pripravit na vyucovanie.Akym sposobom sa rodicom podari to dieta motivovat verdia oni najlepsie, nakolko oni poznaju svoje dieta.

Alaya1 si učiteľka, Ty fakt by si mala dobre poradiť. Ja už 16-rokov neučím. Ale ja sa snažím denný režim s vnučenkou dodržiavať, ináč mám s ňou problém pri dennodennom učení/mučení:D/.

Moji ziaci d.u. namaju, ale pisala som to ako ucitelka a matka a stojim si za tym, ze dieta sa v 1. rocniku nema pretazovat citanim novin, a pod. o d.u. som nepisala, to je samozrejme, ze dieta sa ma pripravit na vyucovanie.Akym sposobom sa rodicom podari to dieta motivovat verdia oni najlepsie, nakolko oni poznaju svoje dieta.
Súhlasím, ja som nepísala o čítaní novín, ale práve o tej motivácii učiteľkou, ktorá u mojej dcéry zabrala a začala čítať rozprávky ...
/lebo dcéra, keďže si myslela, že vie už čítať, nemusí čítať nič, ani článok v šlabikári .../

Alaya1 všetci rodičia nevedia, čo je motivovať svoje dieťa, to by si mala vedieť, aj keď učíš v špeciálnej škole/triede/.

cowboyka,
neexistuje superrecept na výchovu detí. Každé dieťa je individuálna osobnosť a preto treba vedieť prečítať svoje deti, poznať ich temperament a správne ich motivovať, kým si zvyknú na pravidelnosť určitých činností a povinností.
Skúste sa doma učiť formou hry a nezabudni dcérku veľa chváliť, zdravo jej pestovať sebavedomie, akékoľvek jej práce nech sú doma /kresbičky, popísané texty - rozvešané, prichytené magnetkami na chladničke apd./ Keď dcérka zistí, aké je to jedinečné, že každým dňom je šikovnejšia, bude sa z toho tešiť.
Môžte si po každom týždni zhrnúť ako týždeň prebehol a ak bola snaživá, tak ju odmeň niečím, čo ju nadchne. Naopak, keď sa jej veľmi nechcelo, tak jej nedovoľ činnosti, ktoré má rada. Uvidíš, že to pôjde. Ak sa jej nebude dariť, netreba príliš karhať. Sú deti, ktoré prvý ročník zvládnu ľavou zadnou a niektoré sú hravejšie a pohodlnejšie a dozrejú neskôr.

Môj syn keď bol ôsmak, písal na hodine etiky prácu na tému ,,ako by vychovával svoje deti". Z celej tej práce ma najviac zaujala veta :,,svoje deti budem veľa chváliť, aby som ich povzbudil...
Vtedy som si povedala, že akí sme my rodičia. Ak máme šikovné a bezproblémové deti a chovajú sa podľa našich predstáv, tak to berieme ako samozrejmosť a pritom potrebujú všetky počuť občas, že sú pre nás výnimočné a neprehnaná chvála je tiež pre ne motiváciou a zdvihne im sebavedomie.

Tak veľa zdaru prajem, zvládnete to určite :)

Myslim, ze potrebovala radu, nie chvalenie svojho potomka, no nic v zlom-))))))))))) Viem a uvedomujem si to, že to tak aj vyznelo, ake na druhú stranu, tento postup som sa snažila praktizovať aj pri synovi, čo mi aj vychádzalo, pokiaľ sme nezačali bývať s mojou maminou, tá zastávala názor, že nad deckom treba stáť pri každom ťahu perom, a podľa toho to aj dopadlo. Nikdy sa nenaučil robiť si úlohy samostatne. Tým som vlastne len chcela povedať, že ku každému dieťaťu treba individuálny prístup a naozaj sa pokúsiť nechať ho najskôr samostatne riešiť úlohy, ale tak aby vždy vedelo, že sme tu kedykoľvek pre neho.

Netrufam si byt univerzalnym radcom, som ucitelka, mam VS pre riadne skoly aj pre specky, no radit zaruceny recept bez toho, aby clovek vedel, ake to dieta je, nepozna ho, je opovazlive.
To dievcatko nema problemy v skole- nema poruchu ucenia,. len sa jej nechce niekedy ucit , myslim, ze v 1. rocniku je to bezna vec, to som uz pisaala, rodic vie najlepsie, co na dieta zabera, .. Ci zaberu vyhrazky nepozeranim rozpravky, ci naopak prislub moznosti pc a pod. Ja som mala s dcerou problem, aby sa sama ucila 5 rokov, nic z nauceneho v skole nepomahalo, tak som sa obrnila trpezlivostou a preslo to.

Alaya1 poradiť sa dá aj tak, aby to bolo neopovážlivé.

Tak radte baby, urcte nieco pomoze..

Učíte sa keď chce ona alebo keď chceš/máš čas Ty ?
Učíte sa vždy (približne) v rovnaký čas ? Vedieš ju k pravidelnosti ?
Je nevyhnutné , aby si sa učila s ňou ? Ak to môžem odľahčiť - ju nutné, aby si sa jej "motala" :) do učenia ?
K PC a TV - najprv povinnosti, potom zábava, ale tak by mala fungovať celá rodina - ako vzor ;).
učím sa s malou neustále, nenechávam ju nato samú, pretože sa jej niektoré písmenká stále pletú, takže je nutné ju trošku usmerňovať, aby si uvedomila, že nemôže čítať od buka do buka.

Snažím sa učiť pravidelne, keď prídeme domov nechám ju tak hodinku oddýchnuť, potom ideme na čítanie, písanie nechávame naposledy, lebo tu pri nej nemusím byť, to mi príde zakaždým ukázať ako to napísala - to sa dá, to je šikovná, síce niekedy jej ešte písmenká skáču hore dole, ale keď jej pekne dohovorím, tak to ide a dá si potom pozor.

S čítaním je to trošíčku ťažšie, niekedy mi to vysype z rukáva za cca 15 minút celý článok, inokedy sa mordujeme dlho dlho aj hodinu.

Ahoj, ved u prvacika je bezne, ze este si nevie zadelit cas na hranie a na povinnosti, na to su rodicia. Ja mam dcerku, ktora je od starsich surodencov mladsia o 10 rokov. Teraz chodi do 7. rocnika, ale do 5. rocnika vyzadovala, aby som sa s nou ucila ja. Denno denne, ucila som v robote, prisla domov, ucila doma, mala som toho po krk, ale nikdy som na nu za to nekricala, ani netrestala za to, ze si to vyzaduje.
V 1. rocniku zacala chodit do skoly rano s manzelom, zacala vystrajat, tak jej kazde rano kupoval kinderko, potom jej nasluboval hory, doly, no hroza to bola. Ale postupne, velmi pomaly vsetko preslo, no trvalo to u nej 5 rokov, teraz sa uci sama a velmi dobre. Univerzalna rada asi neexistuje, kazdy musi prist na to, ako zaujat dieta, aby sa ucilo.
Co sa tyka, ze ti dcerka nechce citat noviny, su urcene pre jej vek ? Nakolko citanie pre deti je zostavene tak, aby nebolo narocne pre dany vek.Je doplnene ilustraciami. Skus kupit detsky casopis vhodny k jej veku a potom skus s nou citat. Zelam ti vela, vela trpezlivosti, pevne nervy, poprosim, nekricat na dieta a nenervacit pred nim, ja som sa prechadzala po schodisti, kym som vychladla
ďakujem,. tie nervy mi chýbajú totižto asi najviac, pretože niekedy keď sa jej nedarí čítať, tak mi začne z ničoho nič plakať, potom niekedy zvýšim hlas, že prečo plače pre nič za nič - raz je to ľahšie, inokedy ťažšie.

Ale ako vravíš, trpezlivosť asi to - nič iné mi neostáva, pretože s tatíkom sa učiť nechce, iba so mnou.

Cowboyka skús dcérke vypracovať jednoduchý režim dňa/ môžeš aj pre seba/, aby Tvoja dcérka sa naučila čomu sa má kedy venovať. Ide o striedanie práce/učenia/ a odpočinku/šport, hry, PC, TV, spánok, krúžky/. Podľa možností treba tento režim dňa dodržiavať. Čo sa týka novín, tie by som jej čítať nedávala, ale skúsila by som detské časopisy, knižočky.
vďaka za radu, tie noviny som myslela iba názvy, vieš to sú tie letáky čo každému človeku prídu do schránky, ale snaží sa mi to povedať, ak nejaké písmenko ešte nevie, tak to vravíme spoločne.

Aký vzťah má tvoja dcéra ku svojej učiteľke ? Možno by pomohol rozhovor s ňou. Vlastná skúsenosť s mladšou dcérou, aj keď to už bolo veľmi dávno. Keď nastupovala do 1. ročníka, vedela už čítať. Čítanie ju nebavilo, ale keď to povedala pani učiteľka, stal sa zázrak ...
už som bola ja na pohovore u učiteľky, je veľmi zlatá a vraví mi, že moja malá číta dokonca aj nové veci z malíčka a doma šarapatí, tak teda neviem, či iba neskúša len čo môže. Ináč je veľmi šikovná, ako mi hovorila jej triedna učiteľka, len máme trošíčku problém so správaním - je to hyperaktívne dieťa a obraňuje slabšie detičky, potom nato dopláca - možno to bude prameniť aj z toho, to neviem, ale začínam to riešiť

Moji ziaci d.u. namaju, ale pisala som to ako ucitelka a matka a stojim si za tym, ze dieta sa v 1. rocniku nema pretazovat citanim novin, a pod. o d.u. som nepisala, to je samozrejme, ze dieta sa ma pripravit na vyucovanie.Akym sposobom sa rodicom podari to dieta motivovat verdia oni najlepsie, nakolko oni poznaju svoje dieta.
no tam, kde chodí moja dcérka do školy majú každý deň domáce úlohy. Neviem, či je to normálne, že 6 ročné deti majú mať už denne domáce - aspoň keby jeden deň im nejako uľavili. Ale nie, oni majú denne čítať a písať a dokonca aj opisovať tlačené veci, ale do písanky to majú dať písanou formou a to je každý deň-.

cowboyka,
neexistuje superrecept na výchovu detí. Každé dieťa je individuálna osobnosť a preto treba vedieť prečítať svoje deti, poznať ich temperament a správne ich motivovať, kým si zvyknú na pravidelnosť určitých činností a povinností.
Skúste sa doma učiť formou hry a nezabudni dcérku veľa chváliť, zdravo jej pestovať sebavedomie, akékoľvek jej práce nech sú doma /kresbičky, popísané texty - rozvešané, prichytené magnetkami na chladničke apd./ Keď dcérka zistí, aké je to jedinečné, že každým dňom je šikovnejšia, bude sa z toho tešiť.
Môžte si po každom týždni zhrnúť ako týždeň prebehol a ak bola snaživá, tak ju odmeň niečím, čo ju nadchne. Naopak, keď sa jej veľmi nechcelo, tak jej nedovoľ činnosti, ktoré má rada. Uvidíš, že to pôjde. Ak sa jej nebude dariť, netreba príliš karhať. Sú deti, ktoré prvý ročník zvládnu ľavou zadnou a niektoré sú hravejšie a pohodlnejšie a dozrejú neskôr.

Môj syn keď bol ôsmak, písal na hodine etiky prácu na tému ,,ako by vychovával svoje deti". Z celej tej práce ma najviac zaujala veta :,,svoje deti budem veľa chváliť, aby som ich povzbudil...
Vtedy som si povedala, že akí sme my rodičia. Ak máme šikovné a bezproblémové deti a chovajú sa podľa našich predstáv, tak to berieme ako samozrejmosť a pritom potrebujú všetky počuť občas, že sú pre nás výnimočné a neprehnaná chvála je tiež pre ne motiváciou a zdvihne im sebavedomie.

Tak veľa zdaru prajem, zvládnete to určite :)
ďakujem, o to sa práve snažím, keď urobí niečo dobré, tak ju pochválim, keď to urobí nesprávne, snažím sa jej to povedať ako to má byť resp. snažím sa ju dopracovať sa k správnosti. A kresbičky máme stále na chladničke, v práci a všade, len teraz sa snaží malá už aj k tomu písať a ide jej to ozaj báječne. Iba je ten veľký problém, keď chce napísať nejaké to slovíčko, tak musí prísť ku mne, povie mi to pod písmenkách, potom to vie napísať, ale nevie sama od seba napísať nejaké slovo, ktoré jej poviem, resp. ktoré by sama chcela napísať. Snažím sa jej povedať, aby počúvala aké písmenko počuje v ktorom slove. Takže asi takto.

Netrufam si byt univerzalnym radcom, som ucitelka, mam VS pre riadne skoly aj pre specky, no radit zaruceny recept bez toho, aby clovek vedel, ake to dieta je, nepozna ho, je opovazlive.
To dievcatko nema problemy v skole- nema poruchu ucenia,. len sa jej nechce niekedy ucit , myslim, ze v 1. rocniku je to bezna vec, to som uz pisaala, rodic vie najlepsie, co na dieta zabera, .. Ci zaberu vyhrazky nepozeranim rozpravky, ci naopak prislub moznosti pc a pod. Ja som mala s dcerou problem, aby sa sama ucila 5 rokov, nic z nauceneho v skole nepomahalo, tak som sa obrnila trpezlivostou a preslo to.
presne si to vystihla, nemá s ničím problém, len je asi lenivá ešte je hravá - asi takto by som to skonštatovala. Ale pevne verím, že sa nám to podarí zvládať hravou zadnou, len moje nervy budú v keli, asi si dám nejakú tabletu, keď uvidím, že má náladu na figu a ideme čítať, aby ma neporazilo :-))))

Stále si hovorím, nie sme prví, ani poslední - takže bojujeme a učíme sa xixixixi

Cowboyka milé od Teba, že si príspevky prečítala a jednotlivo na ne odpovedala. Učenie bude pre Vás do budúcna potešením, len si treba zvyknúť na povinnosti.:---

cawboyka- tvoja dcera chodi do skoly 4 mesiace, za ten cas sa musela aklimatizovat na nove prostredie, novych ludi, novy sposob fungovania pocas dna, pritom sa este aj ucit citat, pisat, pocitat, spravat sa slusne.
Myslis, ze to nie je na 6 rocne dieta vela?? Ja si myslim, ze je to velky napor. tak neocakavaj, ze bude vo vsetkom tomto perfektna .
Vsetko chce cas a ze sa s nou musis ucit, no co uz, to je udel rodicov, starat sa o svoje deti. Bud rada, kym este tvoju pomoc potrebuje.
Poprosim ta, len na nu nekric, aj ked place, radsej odid, ja som chodila po schodisti hore, dole po schodoch, vychladla som ja i moja dcera doplakala.
Ked budes na nu velmi tlacit, bude to mat opacny vyznam, ako chces docielit.
Na zaver snad tolko, ja nie som ten pravy top ucitelky, ktora by mala davat tu univerzalne rady, ako by mal rodic ucit dieta, aby bolo genialne a po 4 mesiacoch v skole vsetko ovladalo.
Mne to pripada velmi banalne, az smiesne, nakolko ja denne vidim naozajstne nestastie rodicov deti, ktore ucim ja. A vidim aj ich radost, ak dieta v 4 rocniku povie sklovo mama a nakresli obrazok.take deti su pre ich rodicov velkym problemom, ale aj velkym stastim, Pre mna tiez, ze ich mozem ucit.
Tak ti zelam vela, vela trpezlivosti, nic ine nepotrebujes a mozno- neber to v zlom- tvoja dcerka nemusi byt ta najlepsia v triede, len nech je zdrava, to je dolezite.

Cowboyka milé od Teba, že si príspevky prečítala a jednotlivo na ne odpovedala. Učenie bude pre Vás do budúcna potešením, len si treba zvyknúť na povinnosti.:---
to pevne verím aj ja, dnes napríklad malá mi začala z rukáva sypať sama od seba rozklady slov - vyzerá to veľmi dobre - je to na dobrej ceste. vďaka za rady.

cawboyka- tvoja dcera chodi do skoly 4 mesiace, za ten cas sa musela aklimatizovat na nove prostredie, novych ludi, novy sposob fungovania pocas dna, pritom sa este aj ucit citat, pisat, pocitat, spravat sa slusne.
Myslis, ze to nie je na 6 rocne dieta vela?? Ja si myslim, ze je to velky napor. tak neocakavaj, ze bude vo vsetkom tomto perfektna .
Vsetko chce cas a ze sa s nou musis ucit, no co uz, to je udel rodicov, starat sa o svoje deti. Bud rada, kym este tvoju pomoc potrebuje.
Poprosim ta, len na nu nekric, aj ked place, radsej odid, ja som chodila po schodisti hore, dole po schodoch, vychladla som ja i moja dcera doplakala.
Ked budes na nu velmi tlacit, bude to mat opacny vyznam, ako chces docielit.
Na zaver snad tolko, ja nie som ten pravy top ucitelky, ktora by mala davat tu univerzalne rady, ako by mal rodic ucit dieta, aby bolo genialne a po 4 mesiacoch v skole vsetko ovladalo.
Mne to pripada velmi banalne, az smiesne, nakolko ja denne vidim naozajstne nestastie rodicov deti, ktore ucim ja. A vidim aj ich radost, ak dieta v 4 rocniku povie sklovo mama a nakresli obrazok.take deti su pre ich rodicov velkym problemom, ale aj velkym stastim, Pre mna tiez, ze ich mozem ucit.
Tak ti zelam vela, vela trpezlivosti, nic ine nepotrebujes a mozno- neber to v zlom- tvoja dcerka nemusi byt ta najlepsia v triede, len nech je zdrava, to je dolezite.
si zlatá, vďaka za rady, to sa snažím urobiť a ako tak vyzerá dnes už bol z toho osoh. Nechcem mať dieťa géniom, ale jednoducho chcem, aby učenie bolo pre ňu hrou a nie mučením, no niekedy je to práve opak.

Aj my dospelý máme dni, keď sa nám vôbec nič nechce, no malá príde zo školy a čo jej ostáva, keď si denno denne musí plniť povinnosti - niekedy mi to pripadá príliš veľa nie tie detičky - prváčikov - aspoň raz v týždni by im mohli dať voľnejší deň bez domácich úloh, ale aj na toto sa dá časom zvyknúť. A ako jozka 56 vraví, treba si zvyknúť na povinnosti, tak nič iné mne ani mojej malej neostáva. Takže budem trpezlivá, bude to síce ťažké, ale po dnešnom dni ako sme slovíčka preberali hrou, sa to malej veľmi páčilo a dokonca,. keď sme boli na vychádzke, tak mi začala čítať názvy. Myslím, že je to fakt pokrok - som rada, je to také milé pri srdiečku vidieť tie detské rozžiarené očičká, keď si prečíta veci ako dospeláčka.

Všetkých vďaka za názory, rady, skúsenosti.

ahojte, poraďte ako zvládať stresy pri prváčikovi, ktorý sa nechce učiť, nechce písať úlohy a je nervák. Vie nato niekto nejaký cool recept?

Mám doma prváčku, jeden deň je to supiš pupiš, druhý deň je to hotová sodoma gomora a mňa ide poraziť pri spoločnom učení sa. Pozná všetky písmenká, vie slabiky, ale akonáhle jej dám čítať nejaké noviny, už vymýšľa, že ona to nevie, normálne sa bojí čítať. Najradšej by sedela za počítačom alebo pozerala rozprávky, inokedy je do učenia hrrr, až sa čudujem, že máme všetko hotové a bez sĺz, pretože sa niekedy rozplače pre nič za nič, bez kriku a jej vymýšľania.

Má niekto takéto skúsenosti resp. má nejaký recept ako sa to dá vyriešiť? Vraví sa ,že prvý ročník je najťahší a teraz sa k tomu prikláňam. :confused: :mee: :( :rolleyes:
Milá cowboyka, založila si dobrú tému. S podobnými problémami zápasí veľa rodičov a v snahe, aby ich ratolesti dosahovali dobré (pre niektorých nestačia dobré, potrebujú výborné) výsledky, vyvíjajú na svoje deti (či už priamo, alebo nepriamo) neúmerný tlak. A to môže mať vážne dôsledky v blízkej, či vzdialenejšej budúcnosti. Ale to je téma na dizertačnú prácu:).
Pozorne som si prečítal všetky príspevky a myslím, že v nich bolo povedané skoro všetko. Podľa toho čo si napísala aj ty, máš veľmi šikovnú dcérku, vyjadrila sa tak aj jej pani učiteľka, takže to určite bez ujmy zvládnete. Tebe prajem veľa trpezlivosti (nech to nie je učenie-mučenie), nešetri pochvalami, rozlišuj, kedy je dcérka unavená, resp. má horší deň a kedy ťa len "skúša". Vytvor jej doma bezpečné prostredie, čo najmenej krič (najlepšie vôbec), lebo kto kričí prehráva. Snaž sa viesť dcérku (postupne) k tomu, aby si úlohy robila sama a keď niečomu nerozumie - nevie - buď jej nablízku a pomôž. Dôležitý je režim, dostatok spánku .... a hlavne buď dôsledná.
Červeným som ti vyznačil, kde ja vidím veľký priestor na zlepšenie;).

Milá cowboyka, mám momentálne doma dve prváčky-dvojičky. Takže ak chceš vedieť, čo je horšia varianta ako nesústredené, lenivé dieťa, tak sú to dve také deti.:D
Úlohy nám priemerne zaberú tak hodinku a pol. A to majú úlohy každý deň okrem stredy. Vtedy majú len čítať. Keď skončíme, som väčšinou zrelá na mŕtvicu. Nielen kvôli úlohám, ale aj kvôli zvadám a robeniu naprotiveň, ktoré úlohy sprevádzajú. Takže sa utešuj, že si na tom ešte celkom dobre.
Skúšala som všetko: najprev som kričala (nezabralo), potom som hrozila varechou (nezabralo), potom som chválila (nezabralo) a teraz som už rezignovala. Som už príliš unavená, aby som ešte bojovala. Proste som dala dievčatám najavo, že je mi jedno, aké budú mať známky, ako si ustelú, tak budú spať. Možno to zaberie. :mee:

Skúšala som všetko: najprev som kričala (nezabralo), potom som hrozila varechou (nezabralo), potom som chválila (nezabralo) a teraz som už rezignovala. Som už príliš unavená, aby som ešte bojovala. Proste som dala dievčatám najavo, že je mi jedno, aké budú mať známky, ako si ustelú, tak budú spať. Možno to zaberie. :mee:
:D:D:D
Janomila, nerezignuj! Šetri sily na pubertu.Spoliehaj sa na prirodzenú inteligenciu svojich fešánd a dočkáš sa úspechu.
Nezabudnem ako mňa moja mama karhala. V škole som sa aj pobila, zastávala som práv všetkých /teda ja som si to myslela;)/, večne rozbité kolená som mala a škriabala som ako kocúr po stromoch a škola ma úprimne do určitého času absolútne nebavila. Viac ma bavilo stovky klince na štreke lisovať a kradnúť mrkvu s chlapcami po záhradkách. Jojojóóój, čo sa mne mamina päsťami z okna nahrozila a prešlo to asi v treťom ročníku a potom už bolo všetko tip-top. Presne toto som ja zažívala so svojou dcérou a vtedy mi mamka povedla : ,,a čo od nej chceš, však je po tebe...".

Láska a trpezlivosť, pocit bezpečného domova a dôvera v rodičov, menej karhať, viacej chváliť a výsledky sa dostavia, ver mi.

Danušenka, si milá, že mi chceš dodávať energiu. Ďakujem.
Vieš, ja mám v živej pamäti, ako mi všetky kamarátky vraveli, aby som bola rada, že sú dve, že sa budú spolu hrať a ja to budem mať jednoduchšie. Dievčence majú 6 rokov a ja doteraz čakám, kedyže sa to budú spolu hrať. Okrem zvád, bitiek, robenia naprotiveň a niekedy aj vulgárnych nadávok som si zatiaľ veľa neužila. Naivne som si myslela, že príchodom školy sa aspoň trochu upravia vzťahy medzi nimi, ale chyba lávky.:mee:
O súrodeneckej rivalite som si toho veľa preštudovala, ale mám taký dojem, že u nás dosahuje extrémne hranice a proste neviem ako ďalej. Všetko, čo dostane jedna, dostane aj druhá, nikdy som nerobila rozdiely, ale aj tak to nezabralo. A teraz tá škola! Ony ani nesedia spolu, ani sa nehrajú spolu, ani nemajú spoločné kamarátky. Milka je tá snaživejšia, aj sa snaží v škole, chce nosiť motýlikov, ak dostane v škole šarkana (to je zlá známka), doma si dá predpísať aj dva-tri riadky navyše, len aby bol motýlik. Potom príde Katka, počarbe jej zošit a Milka dostane šarkana. Tak najprv Katke vysvetlím, že sa to nerobí, potom jej dám dobrú po paprčke, ale ona sa otrasie a tak to ide stále dokola. Je to proste des.:mee:

janomila, moja rada je, že Ty jednoducho si dospela a musiš sa naučit prijimat svoje deti take ake su a prosim ta nebojuj s nimi, ty musiš mat ozaj trpezlivost a energiu, aby ste spolu vytvarali team a potom pomaly to bude stale lepšie a ta živosť tvojich dievčat ti už nebude vadiť a budeš z nich mat radosť.

Janomilka,
môj syn má skoro 17 a dcéra 11. Idú sa niekedy pozabíjať. Náš pes a mačka sa majú k sebe viac ako oni. Ale občas sa stane, že sa k sebe pritúlia, šepocú si, rehocú sa a vtedy ma ubezpečia, že sa milujú.
Dcéra, keď bola menšia, tuším chodila len do škôlky - vyrábala také sofistikované výmysly, len aby skompromitovala svojho brata, až sme veriť nechceli. Keď už jej načisto rady nebolo, tak sme jej prikázali sadnúť na stoličku do izby na samotku. Nekričali sme, ani nebili, len tam musela sedieť a nepohnúť sa takú hodinku - dve. No to ale boli strašné muky pre ňu. Zatiaľ sa tam ona vo svojom vnútri vyzúrila na nás a hlavne na svojho brata, porozmýšľala trošku o sebe /tak sme jej nakázali, nech o sebe premýšľa/ a bol pokoj na určitý čas :D:D:D.
Nepochybuj o svojich deťoch, že by sa nemali radi. Milujú sa až tak, že si to nevedia občas povedať a ukázať si to. Buď spravodlivou matkou a viď klady a zápory u jednej aj u druhej dcéry.

Všetko, čo dostane jedna, dostane aj druhá, nikdy som nerobila rozdiely, ale aj tak to nezabralo.

nikdy som ten problém nemala a tak mi odpusť, ale aj tak napíšem, čo ma napadlo. Keby dostali len to najnutnejšie, aj to jeden kus, podelili by sa a či pobili?

ja mám doma druháka a poviem vám, že je to stále des s tými domácimi úlohami... v prvom ročníku to bol naozaj horor, môj syn totiž trpí poruchou pozornosti a hyperaktivitou, takže dá poriadne zabrať, nielen mne, ale aj učitelke a vychovávateľke v družine a tiež v kolektíve nie je velmi oblubený :mee: je dosť chytrý, ale ta porucha pozornosti ho tak brzdí, že aj ked nato má, nepatrí v triede medzi tých lepších, čo mi vlatne ani tak neprekáža, skôr správanie v škole, to je teraz v tom druháku horšie... pri písaní úloh nie je plačlivý, ale veľmi vzdorovutý až agresívny, čo má privádza až do zúfalstva. robím všetko možné aj nemožné, len aby sa nejako do tej školy pripravil, mám preštudované rôzne postupy špeciálnych pedagógov, ale skrátka máločo funguje. najlepšie to ide, ak má nejakú silnú motiváciu ... napr. mu slúbim, že ak dopíšeme úlohy a dočítame, pôjdeme sa lyžovať a pod. vtedy zrazu všetko ide ako po masle. Ale nie vždy sa dá takto motivovať,... a potom je to hruuuza. Noviny mu nedávam čítať vôbec, on nechce čítať ani krátke texty v detských knihách, nieto ešte noviny... a to je už druhák ...som rada, ked prečíta nejaký názov obchodu alebo niečo na billboarde...Mne to nejde do hlavy, ja som v 2.ročniku už čítala detské knihy ... Takže cawboyka. váž si toho, akú máš úžasnú dceru !!! určite by si so mnou nemenila :D

....... Noviny mu nedávam čítať vôbec, on nechce čítať ani krátke texty v detských knihách, nieto ešte noviny... a to je už druhák ...som rada, ked prečíta nejaký názov obchodu alebo niečo na billboarde...Mne to nejde do hlavy, ja som v 2.ročniku už čítala detské knihy ... Takže cawboyka. váž si toho, akú máš úžasnú dceru !!! určite by si so mnou nemenila :D

ja som kupovala synovi encyklopédie. Vždy mal rád autá, vláčiky... a všetko okolo motorov. Je tam veľa obrázkov a keďže ho to zaujímalo, tak si ten krátky text k tomu prečítal. :)

Milá cowboyka, mám momentálne doma dve prváčky-dvojičky. Takže ak chceš vedieť, čo je horšia varianta ako nesústredené, lenivé dieťa, tak sú to dve také deti.:D
Úlohy nám priemerne zaberú tak hodinku a pol. A to majú úlohy každý deň okrem stredy. Vtedy majú len čítať. Keď skončíme, som väčšinou zrelá na mŕtvicu. Nielen kvôli úlohám, ale aj kvôli zvadám a robeniu naprotiveň, ktoré úlohy sprevádzajú. Takže sa utešuj, že si na tom ešte celkom dobre.
Skúšala som všetko: najprev som kričala (nezabralo), potom som hrozila varechou (nezabralo), potom som chválila (nezabralo) a teraz som už rezignovala. Som už príliš unavená, aby som ešte bojovala. Proste som dala dievčatám najavo, že je mi jedno, aké budú mať známky, ako si ustelú, tak budú spať. Možno to zaberie. :mee:
rezognovala si po 4 mesiacoch??? Snad to je priliz skoro nie?

Všetko, čo dostane jedna, dostane aj druhá, nikdy som nerobila rozdiely, ale aj tak to nezabralo.
Veľa ľudí to takto robí, všetkým deťom rovnako, ale mne sa zdá, že deti sa musia naučiť aj tomu, že ja raz dostanem niečo navyše, a zase niekedy mne sa neujde, aj v živote to tak chodí. Možno jedna dcéra závidí tej druhej, že sa jej lepšie darí (v škole, možno aj doma je viac chválená), toto deti asi viac pociťujú ako rozdiely v materiálnych statkoch. Možno to v skutočnosti ani tak nie je, len pocit u dieťaťa je taký, a vzniká závisť, robenie zle... . Poznám to u svojich detí, jedna (z 3) si vyžaduje viac chvály, viac pozornosti - ak jej nedám viac, cíti sa ukrivdená a hneď sa jej správanie mení.

A možno k tej reakcii na počarbanie zošita, namiesto karhania skús jej povedať poď, skúsime to aj my tak pekne urobiť. A keď sa to podarí, aspoň slovíčko, nie celá úloha, potom vysvetliť, že aké by to bolo škaredé, keby jej to teraz niekto počarbal.

Už je neskoro a nečítala som všetky príspevky.
Moje deti sú už dospelé.
Problémy boli rôzne, ale všetky je podľa mojích skúseností treba riešiť kľudne, trpezlivo, láskavo a vyrovnane (nie ísť z extrému do extrému).
Požiadavky mať reálne (nič nie je dôležitejšie ako zdravie, pohoda ....) predkladať ich zrozumiteľne a jednoznačne a trvať na nich (preto nežiadať to, čo sama nezvládnem trebárs len kontrolovať ..).
Viem, že mi budete oponovať (doba je taká a taká, život sa s nikým nemazná, mám len jedny nervy, nemám čas a pod.).
Verte, že nestojí za to sa ani kvôli učeniu navzájom ničiť. Namiesto kriku obíjmte a porozprávajte sa s dieťaťom v čom vidí problém, že mu to dnes nejde. Na záver pripomeňte, že trváte na vykonaní práce a veríte, že teraz už sa mu to podarí lepšie.
Zmierte sa s danosťami vašich detí, berte ich ako partnerov.
A keď vám nezostane čas na niečo, čo podľa vás musíte stihnúť, tak si to nechte ešte raz prejsť hlavou. Určite je to dôležitejšie ako láska a pohoda v rodine?

Milá cowboyka, založila si dobrú tému. S podobnými problémami zápasí veľa rodičov a v snahe, aby ich ratolesti dosahovali dobré (pre niektorých nestačia dobré, potrebujú výborné) výsledky, vyvíjajú na svoje deti (či už priamo, alebo nepriamo) neúmerný tlak. A to môže mať vážne dôsledky v blízkej, či vzdialenejšej budúcnosti. Ale to je téma na dizertačnú prácu:).
Pozorne som si prečítal všetky príspevky a myslím, že v nich bolo povedané skoro všetko. Podľa toho čo si napísala aj ty, máš veľmi šikovnú dcérku, vyjadrila sa tak aj jej pani učiteľka, takže to určite bez ujmy zvládnete. Tebe prajem veľa trpezlivosti (nech to nie je učenie-mučenie), nešetri pochvalami, rozlišuj, kedy je dcérka unavená, resp. má horší deň a kedy ťa len "skúša". Vytvor jej doma bezpečné prostredie, čo najmenej krič (najlepšie vôbec), lebo kto kričí prehráva. Snaž sa viesť dcérku (postupne) k tomu, aby si úlohy robila sama a keď niečomu nerozumie - nevie - buď jej nablízku a pomôž. Dôležitý je režim, dostatok spánku .... a hlavne buď dôsledná.
Červeným som ti vyznačil, kde ja vidím veľký priestor na zlepšenie;).
ďakujem veľmi pekne. Ináč z tou dizertačnou prácou, to nie je na zahodenie - možno to bude v budúcnosti inšpirácia pre niekoho, kto sa tejto téme bude venovať viac.

Vďaka za ďalšie rady, to isté som síce robila, ale budem sa snažiť to robiť ešte lepšie a spolu to s maličkou hravo zvládneme.

Milá cowboyka, mám momentálne doma dve prváčky-dvojičky. Takže ak chceš vedieť, čo je horšia varianta ako nesústredené, lenivé dieťa, tak sú to dve také deti.:D
Úlohy nám priemerne zaberú tak hodinku a pol. A to majú úlohy každý deň okrem stredy. Vtedy majú len čítať. Keď skončíme, som väčšinou zrelá na mŕtvicu. Nielen kvôli úlohám, ale aj kvôli zvadám a robeniu naprotiveň, ktoré úlohy sprevádzajú. Takže sa utešuj, že si na tom ešte celkom dobre.
Skúšala som všetko: najprev som kričala (nezabralo), potom som hrozila varechou (nezabralo), potom som chválila (nezabralo) a teraz som už rezignovala. Som už príliš unavená, aby som ešte bojovala. Proste som dala dievčatám najavo, že je mi jedno, aké budú mať známky, ako si ustelú, tak budú spať. Možno to zaberie. :mee:
ahoj, no takýmto štádiom som prešla aj ja až na tú varechu, boli síce pár po ruke, lebo moja dcérka je taká neposedná, že stále so sebou niečo musí robiť, neobsedí ani chvíľočku, ale pomaly sa to snažíme zvládať a snažím sa jej dohovoriť, že učí sa pre seba a hotovo, keď treba, tak jej pomáhať, píše sama, opisuje text sama, ale čítame zatiaľ spolu, pretože to by sama určite nezvládla. No a to, že máš dvojičky, tak to ti nezávidím, úplne sa viem vžiť do tvojej koži až nato, že ty to máš dvojmo - my niektorý máme čo robiť s jedným neposedom, takže sa držkaj a snaž sa fakticky držať nervy na uzde, i keď to niekedy neide vôbec. Radšej buchni dverami a choď niekam do kuchyne, potom sa vráť, hádam to pomôže aspoň tvojmu zdraviu, keď už detičky si robia, čo chcú. Je to fakticky ťažké, keď máš doma prváčika, ale ako stále hovorím, nie sme prvý ani posledný. Takže držme sa spolu a bojujme ako len vieme. Hádam si to tie naše detičky raz uvedomia, o čom nám vtedy išlo.

ja mám doma druháka a poviem vám, že je to stále des s tými domácimi úlohami... v prvom ročníku to bol naozaj horor, môj syn totiž trpí poruchou pozornosti a hyperaktivitou, takže dá poriadne zabrať, nielen mne, ale aj učitelke a vychovávateľke v družine a tiež v kolektíve nie je velmi oblubený :mee: je dosť chytrý, ale ta porucha pozornosti ho tak brzdí, že aj ked nato má, nepatrí v triede medzi tých lepších, čo mi vlatne ani tak neprekáža, skôr správanie v škole, to je teraz v tom druháku horšie... pri písaní úloh nie je plačlivý, ale veľmi vzdorovutý až agresívny, čo má privádza až do zúfalstva. robím všetko možné aj nemožné, len aby sa nejako do tej školy pripravil, mám preštudované rôzne postupy špeciálnych pedagógov, ale skrátka máločo funguje. najlepšie to ide, ak má nejakú silnú motiváciu ... napr. mu slúbim, že ak dopíšeme úlohy a dočítame, pôjdeme sa lyžovať a pod. vtedy zrazu všetko ide ako po masle. Ale nie vždy sa dá takto motivovať,... a potom je to hruuuza. Noviny mu nedávam čítať vôbec, on nechce čítať ani krátke texty v detských knihách, nieto ešte noviny... a to je už druhák ...som rada, ked prečíta nejaký názov obchodu alebo niečo na billboarde...Mne to nejde do hlavy, ja som v 2.ročniku už čítala detské knihy ... Takže cawboyka. váž si toho, akú máš úžasnú dceru !!! určite by si so mnou nemenila :D
no mám úžasnú dcéru, toho som si istá, ale tiež je neposedná a hyperaktívna. Trošku máme problémy v škole, ako už niekto písal, že zastáva a obraňuje druhých a poväčšine sama nato doplatí, veď som už bola aj predvolaná v škole. Ona je rozumná, ona si to uvedomuje, ale aj tak urobí opätovne opak toho, čo som jej vravela pred minútou, potom sa ospravedlňuje.

no a zakaždým, keby som jej mala niečo sľubovať, to už by bolo vydieranie, to zasa nie, to by nemalo ten výsledný efekt - to by bolo oveľa horšie, pretože keď bude mať 10, 15 a vyššie ,tak mi môže prerásť cez hlavu, takže dieťa musí mať určitý rešpekt pred rodičmi, to je môj názor.

Keď som chodila na strednú, tak som vedela posúdiť na deťoch, ktorý boli maznané od prvého dňa svojho života, mali všetko, po čom si len zmysleli, ale na svojich rodičoch nepomysleli nikdy a tak aj dopadli, že sa s nich stali alkoholici, drogovo závislý, nevďační. Neprajem si, aby moja dcéra takto dopadla, musí tam byť vzájomná obojastranná dôvera, ktorá je založená aj na tých povinnostiach, ktoré teraz vyplývajú už v prvom ročníku.
takže asi toľko.

Prajem veľa sily s tým tvojích neposedom

Držím ti palčeky

no baby, musím sa vám pochváliť, že druhý polrok sme s malou začali veľmi dobre. Chvála fakticky zaberá a zaberá aj to slovíčko, urobíme chytro, potom máš fúru času sa hrať a pozerať ešte aj rozprávky a ono to zaberá. Začína sa nám dariť, len to nechcem zarieknuť a malá sama začína čítať už aj knižky a to je myslím, že velikánsky úspech pre mňa. Škola hrou - fakticky je to takto a vidím aj pokroky. Už nemusím pri nej sedávať, keď opisuje text zo šlabikáru alebo keď má písať do písanky, to zvláda už sama a behom 5-tich minút - som prekvapená - no a to čítanie a rozdeľovanie slabík a slov, to tiež cibríme a tiež vidím úspech.
Takže neskončím na psychiatrii, ako som si to myslela :-))) Fakticky ten polrok bol najhorší a teraz je to supiš pupiš

ahoj, ja mam doma tiez prvacika... a problemy? ake? nemame ziadne. ulohy si pise sam, akurat, ked sa ucia nove pismenko, tak mu to vysvetlim, inak nic. a citanie... precita si ulohu sam a potom to cita mne. ked precita nejake slovo zle, pise riadok nejakeho pismenka. kazdy mi vravel, ze to je starost, ze to je des... nie je.. aspon u nas...

Ahoj, moja rada je takáto. Ty ako mama musíš najlepšie poznať Tvoje dievčatko. Chápem Tvoje problémy, čo tu opisuješ, ale z odstupom času zhodnotíš, že by si konala inak. Tvoje diečatko nie je stroj, ktorý musí robiť čo asi chce práve mama. Je v takom veku, že ešte nevie posúdiť, čo má práve v tej chvíli robiť, teda napr. čítať ako si to Ty predstavuješ. Nenúť ju do čítania, keď si to Ty vyslovene žiadaš, a jej sa nechce. Snaž sa svojim láskavým prístupom k nej si vybudovať taký vzťah,aby jej čítanie robilo radosť. Buď ku nej milá, trpezlivá, spolu čítajte, aj rozprávky a ešte aj niečo jednoduchšie leporelá o zvieratkách. Možno takto ju to zaujme a v jej pamäti navždy zostanú krásne spomienky, ako jej mama čítala rozprávky, a to je úžasné. Ak jej niečo robí problém, tak jej pomáhaj a podporuj ju v tom, že postupne bude čítanie pre ňu hra. Aj keď nedosiahne výsledky ako by si chcela, pochváľ ju, aj za každú maličkosť. Rozprávaj jej ako tiež si sa musela učiť čitať, Tvoje začiatky v škole s čítaním atď. Hlavne maj pre ňu trpezlivosť a pochopenie, veď je to ešte dieťa hravé, ktoré postupne musí spoznávať tento svet, tak jej to uľahčuj rozumným prístupom. Hlavne, aby bola doma pohoda, všetko sa podarí, dieťa to vycíti, či má v mame oporu. A oporu v živote potrebujeme aj my prespeláci. A moja rada, nebuď na svoje dieťa príliš prísna, ako som bola ja.

ahoj, ja mam doma tiez prvacika... a problemy? ake? nemame ziadne. ulohy si pise sam, akurat, ked sa ucia nove pismenko, tak mu to vysvetlim, inak nic. a citanie... precita si ulohu sam a potom to cita mne. ked precita nejake slovo zle, pise riadok nejakeho pismenka. kazdy mi vravel, ze to je starost, ze to je des... nie je.. aspon u nas...
tak to máš fajn, šikovný chlapec

Ahoj, moja rada je takáto. Ty ako mama musíš najlepšie poznať Tvoje dievčatko. Chápem Tvoje problémy, čo tu opisuješ, ale z odstupom času zhodnotíš, že by si konala inak. Tvoje diečatko nie je stroj, ktorý musí robiť čo asi chce práve mama. Je v takom veku, že ešte nevie posúdiť, čo má práve v tej chvíli robiť, teda napr. čítať ako si to Ty predstavuješ. Nenúť ju do čítania, keď si to Ty vyslovene žiadaš, a jej sa nechce. Snaž sa svojim láskavým prístupom k nej si vybudovať taký vzťah,aby jej čítanie robilo radosť. Buď ku nej milá, trpezlivá, spolu čítajte, aj rozprávky a ešte aj niečo jednoduchšie leporelá o zvieratkách. Možno takto ju to zaujme a v jej pamäti navždy zostanú krásne spomienky, ako jej mama čítala rozprávky, a to je úžasné. Ak jej niečo robí problém, tak jej pomáhaj a podporuj ju v tom, že postupne bude čítanie pre ňu hra. Aj keď nedosiahne výsledky ako by si chcela, pochváľ ju, aj za každú maličkosť. Rozprávaj jej ako tiež si sa musela učiť čitať, Tvoje začiatky v škole s čítaním atď. Hlavne maj pre ňu trpezlivosť a pochopenie, veď je to ešte dieťa hravé, ktoré postupne musí spoznávať tento svet, tak jej to uľahčuj rozumným prístupom. Hlavne, aby bola doma pohoda, všetko sa podarí, dieťa to vycíti, či má v mame oporu. A oporu v živote potrebujeme aj my prespeláci. A moja rada, nebuď na svoje dieťa príliš prísna, ako som bola ja.
vďaka za radu, držím sa určitých pravidiel a máme teraz s malou veľkú zábavu pri čítaní, písaní, našli sme tú strednú cestu a ja viem, kedy je unavená, tak od nej radšej nič nechcem, aby som ju neznechutila. Včera sme si dokonca na dobrú noc prečítali prvú knižku - teda mala ju chcela čítať sama, samozrejme, že sa jej to zapáčilo a vravela mi, že dnes pokračujeme druhou stranou. Takže som rada, že sme si našli obe to svoje a učenie je pre ňu hrou a to doslova. Takže fakt to chválenie sa ráta a veľmi a ja to praktizujem a doporučujem aj ďalším a dík všetkých, čo mi to aj odporúčili - žiaden krik, žiadne slzičky, to sa nevyplatí, to dieťa viac znechutí. Takže sme našli obe, čo nám treba, aby sme jedna druhej vyšli v ústrety a je to krásne.

Ahojte dievčence,
po dlhej dobe otváram túto témičku, lebo je momentálne pre mňa aktuálna. Máme doma malú prváčku a všetko je celkom v pohode, akurát nám tie písmenká nechcú naliezť do hlavičky. Máte nejaký dobrý tip ako by som jej pomohla a uľahčila jej to?
Ďakujem za Vaše rady.