Odpoviem otázkou .Čo sa stane ak nedáte štrk pod základ , základovú dosku a podklad máte čistý íl.

Odpoviem otázkou .Čo sa stane ak nedáte štrk pod základ , základovú dosku a podklad máte čistý íl.
Zrejme myslíte na zaplavovanie základovej škáry vodou. Ale kam to štrkové lôžko odvedie vodu ak nie je odrenážované čo spravidla nebýva. A ak bude oddrenážované tak sa začne vyplavovať jmená pieskovina zo štrku. Navyše odrenážovať pásové základy nie je také jednoduché. Drenážne potrubie dať pod základy by som určite nedoporučoval. Vedľa základov až pod zákl. škáru? To znamená odkopať bud hneď, alebo dodatočme 0 20 cm širší pás. Potom,ale nebude betón v rastlom terén / na bočnej stene/ . Viacerí statici sa zhodujú v názore, že je to viac škody ako osohu. Prípadná spodná voda nespôsobí také problémy, ako nestabilný základ. A nakoniec na čistom íle so spodnou vodou by som nezakladal na pásoch, ale na doske. Tam je potom drenáž reálna. Môže sa umietniť mimo nosných stien pod základovú dosku.
Moja otázka? Čo sa teda stane ak nedám štrkové lôžko pod základ trebárs aj na íle?

Moje otázky nemajú "rýpať" . Proste si chcem ujasniť veci.

dobra otazka. strkove lozko sa davalo kvoli sadaniu stavieb (vdaka nemu by malo byt mensie sadnutie - strk je menej stlacitelny ako piesok napr.), problem je v tom, ze pravdepodobne to az tak ucinne nie je ako sa predpoklada. ale to az tak nevadi. strk by tam bol len navyse. horsie je ze cez strk sa dostane voda k pieskom pod zakladom a to nie je dobre. takze v niektorych pripadoch (zalezi od zakladovej pody) je to viac na skodu ako na uzitok. strkove lozko sa uz dava iba zo zvyku.

Odpoveď.Veľa stavebníkov o tom nevie a veľa sa ich už oklamalo.Íl má totižto jednu vlastnosť.Nasáva vodu.Nech to znie akokoľvek neuveritelne ale je to tak..To by všetko neznamenalo nič keby sa následkom tohto sania nerozpínal.Je to veľmi podobné ako u vody ( keď zamŕza).Tie tlaky sú zrejme porovnateľné.Vydel som na vlastné oči dom posunutý za pol roka o 4 cm.Podkladná doska pod domom bola ( v pivnici)dvihnutá nerovnomerne o 75mm v najvyššom bode.Dom bol celý podpivničený oddrenážovaný ale nedostatočne podsypaný štrkom.Nestavali sme ho my robili si to domáci svojpomocne v spolupráci krčmových murárov.Takže už nikto nikdy nezistí čo všetko tam dali a nedali.Aby som sa nehral na múdreho ani my sme nevedeli čo to spôsobilo.Mysleli sme na mráz aj keď tú zimu nijak moc nemrzlo.Povedal a vysvetlil nám to až po rokoch jeden kolega asi múdrejší ako ja.

To znie celkom logicky. To je jeden účel štrkového lôžka.A čo materiál. Nemal by sa používať na zásypy triedný štrk? Povedzme 16-32mm zhutnený, aby sa zamedzilo vyplaveniu drobného piesku? V lokalite s pieskovými zeminami, alebo kamenistými a štrkovými bez podzemnej vody je potom toto lôžko neopodstatnené. My spravidla / po dohode so statikom/ ak sa neobjavi spodná voda v škáre, tak toto štrkové lôžko nedávame. U nás je väčšinou kamenistá pôda s pevnosťou až 3 Mpa a studne kopeme minimálne 6 m.

V škole sa každý tejto otázke vhýbal. Vždy bola odpoveď. Tajte ho tam a nemôžete tým nič pokaziť. Ja si myslím, že môžeme. Napr.: Skoro všetci svojpomocní nezhutňujú. Teraz už majú možnosť si požičať dusadlo, ale voľakedy to bolo nemysliteľné, také niečo zohnať. Tak sa utešovali tým, že do štrku zatečie cementové mlieko a stane sa z neho slabý betón. Čo je pri nezhutnenom lôžku aj asi pravda.
Dokonca ani odborná literatúra sa tejto dôležitej veci vôbec nevenuje. Pri tom si myslím, že zle urobené lôžko urobí viac škody ako neurobené.
Ešte by ma zaujímalo, ako zistím, že som ho už zhutnil na 2,5 Mpa?

Vidim ze toho viete viac. Takze sa spytam ci je nasledovny postup spravny: (mam na pozemku ilovitu podu)

1. Na dno zakladovych pasov dam 15cm strku
2. zhutnim
3. betonujem

Dalsie otazky:

Ked mam dusadlo so 'silou' uderu 15.4kN a plochou nohy 25x25cm mozem vyratat maximalny tlak p=F/S ? (15400/(0.25*0.25)=0.246MPa), celkom by to aj sedelo

Aky strk je najlepsi pouzit ?

Odpoveď.Veľa stavebníkov o tom nevie a veľa sa ich už oklamalo.Íl má totižto jednu vlastnosť.Nasáva vodu.Nech to znie akokoľvek neuveritelne ale je to tak..To by všetko neznamenalo nič keby sa následkom tohto sania nerozpínal.Je to veľmi podobné ako u vody ( keď zamŕza).Tie tlaky sú zrejme porovnateľné.Vydel som na vlastné oči dom posunutý za pol roka o 4 cm.Podkladná doska pod domom bola ( v pivnici)dvihnutá nerovnomerne o 75mm v najvyššom bode.Dom bol celý podpivničený oddrenážovaný ale nedostatočne podsypaný štrkom.Nestavali sme ho my robili si to domáci svojpomocne v spolupráci krčmových murárov.Takže už nikto nikdy nezistí čo všetko tam dali a nedali.Aby som sa nehral na múdreho ani my sme nevedeli čo to spôsobilo.Mysleli sme na mráz aj keď tú zimu nijak moc nemrzlo.Povedal a vysvetlil nám to až po rokoch jeden kolega asi múdrejší ako ja.

v tomto pripade by ale strkove lozko nepomohlo, v pivnici pod vodou nestaci podkladny beton, musi tam byt zakladova doska nadimenzovana na tlak vody aby sa neprehla. keby tam aj strk bol tak ho predsa nadvihne tak isto ako ten beton, ved strk nie je stlacitelny a voda sa cez strk k zemine dostane este lahsie ako keby tam nebol.
ja som inac nehovoril o strku pod podlahou ale pod zakladom.

Podsyp základových pásov má za úlohu zjednotiť prostredie podkladu na veľmi príbuzné vlastnosti. Zhutňovanie podsypu sa vykonáva za účelom zníženia konsolidácie (sadania/stlačnia) podkladu. Je to všetko pre vytvorenie prechodového prvku medzi rastlím terénom a základovou konštrukciou. Dalo by sa namietať, že voda sa skôr dostane do štrkovej vrstvy - áno ale rovnomerne a pri možnom zamrznutí laicky povedané nadvihne objekt ronomerne a pri správnom ošetrení môže aj suplovať funkciu akej si drenáže. Štrkové lôžka sú zabezpečením lepších podmienok pre zakladanie objektu.
Neriešia problémy vyrovnávacích násypov, spodnej vody či odizolovania základov.

mimotemyJe to investícia do zlepšenie kvality zakladania a funkcie základov pri rozličných okrajových podmienkach - upozorňujem nie je to všeliek. Prirovnal by som to k bezpečnostným pásom v aute. Tie sú na zvýšenie bezpečnosti ako štandard ale poznám prípady kedy nepomohli. Tiež si ich nemusíš zapínať, ale keď ich zapneš dodržíš predpis a malo by to byť bezpečnejšie.

[quote=Milan.Žiška;916209]Podsyp základových pásov má za úlohu zjednotiť prostredie podkladu na veľmi príbuzné vlastnosti.

Mohol by si to bližšie vysvetliť?

Vidim ze toho viete viac. Takze sa spytam ci je nasledovny postup spravny: (mam na pozemku ilovitu podu)

1. Na dno zakladovych pasov dam 15cm strku
2. zhutnim
3. betonujem

Dalsie otazky:

Ked mam dusadlo so 'silou' uderu 15.4kN a plochou nohy 25x25cm mozem vyratat maximalny tlak p=F/S ? (15400/(0.25*0.25)=0.246MPa), celkom by to aj sedelo

Aky strk je najlepsi pouzit ?

Už som o tom hovoril. Ja preferujem triedený štrk 16-32 mm mm. Obsahuje menej pieskoviny a je dobre udusateľný. Ak je podklad mäkký robím prvých a´5 cm z frakcie 22-32 mm. Tú v podstate vtlačím do podkladu dusadlom. Potom 10-15 cm z frakcie 16-32 mm a ten zhutním. To za predpokladu, že som v nezámrznej hĺbke. Teda min 90 cm pod úrovňou upraveného terénu. /Norma určuje nezámrznú hĺbu 80 cm/ Tá drenáž z pásov je veľmi problematická.
A ešte jedna vec. Je to naozaj tak, že ak pôsobím na hmotu tlakom 0,246MPa povedzne 1 minútu, zabezpečím tak únosnosť hmoty 0,246Mpa? Všade sa píše, že nie pôsobiť ale zhutniť na únosnosť 0,25 Mpa. Je to taký alibizmus statikov. Myslím, že drvivá väčšina nevie ako to v praxi vykonať.
My sme na zákl. sodku pod bytový dom použili cestný valec a nemohli sme nájsť nikoho kto by nám dal certifikát na akú unosnosť sme zhutnili podklad. Každý to vie urobiť v laboratóriu, ale v teréne... Hop alebo trop pre dodávateľa.

Podklad v styčnej základovej špáre má rozličné vlasnosti
- trieda zeminy obmedzene
- hodnota nakyprenia
- hrúbka vrstv..atď.
Zjednotenie vlastností - rozumej tým približne rovnakú únosnosť/stlačiteľnosť. Ak máš v základe " kaluž " tak tam budeš zhutňovať dlhšie až kým to nevyrovnáš. Ak máš niekde mäkko pridávaš podsyp a natlačíš/zavibruješ ho do podkladu. Ono to svojím spúsobom rieši aj fixovanie polohy základu. Mohlo by to nastať pri priečnych tlakoch na základ (miečo ako zdrsnenie styčnej plochy resp. previazanoe s rastlým terénom )..atď.
Vrátim sa k problému, tebe ide o zdôvodnenie podyspu pod základy, lebo chceš znížiť náklady. Keď ho tam nedáš ušetríš čas, financie, ale nevieš ako to dopadne?
Hlavnou úlohou štrkového lôžka je rovnomerne rozložiť vodu, ktorá sa dostane do tohoto priestoru formou drenáže, ostatné vyššie uvedené veci sú len následné pozitíva.
Všetko závisí od konkrétnych podmienok zakladania a triedy zeminy, spodnej vody, veľkosti stavby, počtu podlaží, tiaže objektu ....

Príbuzná problematika sa riešila už aj na komore. Skús, možno ti to (ne)skomplikujú viac. www.sksi.sk/buxus/generate_page.php?&msg_start=80&page_id=93&sortby=3 - 31k -

Príbuzná problematika sa riešila už aj na komore. Skús, možno ti to (ne)skomplikujú viac. www.sksi.sk/buxus/generate_page.php?&msg_start=80&page_id=93&sortby=3 (http://www.sksi.sk/buxus/generate_page.php?&msg_start=80&page_id=93&sortby=3) - 31k -
Tú diskusiu na komore som sledoval. Boli tam veľmi protichodné názory.
Tvoje vysvetlenie znie dôveryhodne. Teda nie odviesť vodu spod základov, ale rovnomerne rozložiť. To sa ale jedná potom o pvrchovú dažďovú vodu pri jej priesaku do podložia? Lebo spodná voda sa asi od základov dá odviesť len veľmi ťažko.
V komore to mnoho ľudí vysvetľovalo , že štrkové lôžko zbaví zákl. škáru vody. Čo sa mi moc nezdá.
Kedy teda nedať štrkové lôžko? O zníženie nákladov vôbec nejde. Tie su pri stavbe zanedbateľné. Ide o to Prečo?

Celý problém sa točí okolo vody a základovej konštrukcie.
Zamrznutá voda/lad má tendenciu rozpínania a tým spôsobuje pohyby konštrukcie nachádzajúce sa nad. Ak je celistvosť tohto priestoru rozdrobená/rozdelená na menšie jej "výkon" nedokáže spôsobiť posuny. Je to dosť individuálne, ale z tejto požiadavky vyplynuly podklady pre návrh hĺbky základových konštrukcií v náväznosti na teplotné oblasti. Aj keď únosnosť je s násobnou rezervou, ale základy sú projektované do nezámrznej hĺbky. Otázkou je, ako ešte ochrániť základovú konštrukciu pred "nadvihnutím/podmrznutím".
Sám som zažil podmrznutie časti základov objektu menšieho staršieho RD - stačilo len raz a boli to mrazy raz za uvádzaných 100 rokov, ale konštrukcie sa posunuli vznikli praskliny, uloženie nosníkov sa skrátilo - laicky povedaná stavba sa začala rozchádzať. Pri topení ľadu resp. rozmŕzaní dochádzalo k nerovnomernému sadaniu a .... a opakovanému hromadeniu vody v kavernách pod základmi ich opakované zamrzanie...
Nie vždy je možné tieto veci technicky ošetriť - viď. povodňová voda, havária rozvodov .... je však možné maximálne eliminovať ich dôsledky.:)

Takže Tvoj názor je štrkové lôžko vždy?

Osobne by som štrkový podsyp nevynechával.

Treba zobrať na zreteľ aj triedu zeminy a od nej odvodiť spôsob zakladania. Ak je konzistencia "laicky" ako plastelína, darmo budeš do nej ubíjať štrk, nepomôže. Akurát podporíš sadanie objektu neskôr. Tam len pilotky alebo niečo podobné, ale to iž je iná kapitola

toto: "Štrkový podsyp sa však nesmie použiť ak sa v
základovej škáre nachádza jemnozrnná sprašovitá zemina."
mam odtialto:
http://www.ak-stat.sk/projekty/2004/rd_artip_174/posudok.pdf
na druhej strane to je kde sa hovori o zakladani

toto: "Štrkový podsyp sa však nesmie použiť ak sa v
základovej škáre nachádza jemnozrnná sprašovitá zemina."
mam odtialto:
http://www.ak-stat.sk/projekty/2004/rd_artip_174/posudok.pdf
na druhej strane to je kde sa hovori o zakladani

No a teraz by ma zase zaujímali dôvody. Už asi predpokladáme prečo dať?! No a teraz kedy a prečo nedať? To je otázka. To štrkové lôžko je stavebnícka mátoha.

V prvom rade, úloha zhutneného štrkového lôžka je pomôcť preniesť napätie do základovej pôdy, v druhom rade pomáha v zime aby nedochádzalo k premŕzaniu základov, zatretie základy musia byť uložene v únosnej zemine a v nezámrznej hrúbke(min800-900 mmna SR). Odpoveď na čo slúži štrkové lôžko. Vhodný štrk na štrkové lôžko je z triedeného riečneho štrku s frakciou 16/32 alebo 32/64. Odpoveď k ílovitej zemine, Ílovita zemina nie je vhodná na zakladanie kvôli tomu, že naberá vodu a ma tendenciu dlho držať kolmí vykop a po trvalo zavodnovaní náhle stratiť tvar a pevnosť čím môže prísť k porušeniu, spadnutie časti domu alebo úplnému prepadnutiu. Preto sa odporúča zakladať na pilótach do únosnej zeminy a nie na íl (spraše). Ale to je už úloha statika na zaklade geologickeho profilu navrhnúť najvhodnejšiu základovú konštrukciu. Toto su základne fakty, ktore musi vediet každý vyštudovaný stavebník

Štrkové lôžko (http://stavebnictvo.sk/forum/topics/strkove-lozko-ano-ci-nie) - záleží od typu, kvality podkladnej zeminy - rastlého terénu. V niektorých prípadoch zlepšuje založenie stavby, v iných prípadoch nie je prínosom ale zbytočnosťou.

tak vo vsetkych katalogovych aj individualnych projektoch je strkove lozko v projekte o vyske 100mm.....podla mna plni funkciu odvadzania vody...ak by tam nebolo tak by zaklad podmyvalo a odvadzalo zeminu spopod zakladoveho pasu..takto uz ma voda "ako keby urobenu uz svoju cestu kade moze tiect"nebude pri teceni odplavovat nic ...

Nezmysel.
tak vo vsetkych katalogovych aj individualnych projektoch je strkove lozko v projekte o vyske 100mm.....podla mna plni funkciu odvadzania vody...ak by tam nebolo tak by zaklad podmyvalo a odvadzalo zeminu spopod zakladoveho pasu..takto uz ma voda "ako keby urobenu uz svoju cestu kade moze tiect"nebude pri teceni odplavovat nic ...

Nezmysel.

Neni to nezmysel..je to jedna z viacerych funkcii toho lozka..dalsia je ta ze samotna zhutnena zemina nema taku ucinnost ako ked das na nu to lozko a zhutnis ho..s lozkom je to ovela viac pevnejsie a nedochadza k sadaniu ...to mas ako keby si dal autozeriav stojky iba na zeminu..prepadne sa aj ked je zhutnena...ak tam das strkove zhutnene lozko tak sa prepadne ovela menej...drbnuty priklad ale je to tak..samotnu zeminu nikdy nezhutnis tak aby sa neprepadavala pod zatazou...ale uz som cital vela vela clankou ale nazory su stale rozdielne..uplne na vsetko..tak ze ja sa uz nicomu necudujem....a ani sa nepozastavujem nad tym preco to lozko tam vlastne musi byt...

Prečo štrkové lôžko pod základy ?

1) Zvýšenie drsnosti základovej škáry (hlavne v jemnozrnných zeminách)
2) Ochrana pred zvodnením.

Prečo štrkové lôžko pod základy ?

1) Zvýšenie drsnosti základovej škáry (hlavne v jemnozrnných zeminách)
2) Ochrana pred zvodnením.
odpovedáte na 10 ročný príspevok....

Prečo štrkové lôžko pod základy ?

1) Zvýšenie drsnosti základovej škáry (hlavne v jemnozrnných zeminách)
2) Ochrana pred zvodnením.
odpovedáte na 10 ročný príspevok....
Nevidím rozdiel medzi otvorením starej knihy a tunajšieho príspevku. Niekto áno?
Takéto reakcie vždy pobavia. Ak niekto niečo hľadá, je to jedno, kde nájde odpoveď. Nakoniec aj k tomu slúži google.

Prečo štrkové lôžko pod základy ?

1) Zvýšenie drsnosti základovej škáry (hlavne v jemnozrnných zeminách)
2) Ochrana pred zvodnením.
odpovedáte na 10 ročný príspevok....
Nevidím rozdiel medzi otvorením starej knihy a tunajšieho príspevku. Niekto áno?
Takéto reakcie vždy pobavia. Ak niekto niečo hľadá, je to jedno, kde nájde odpoveď. Nakoniec aj k tomu slúži google.
jasne, jasne, mňa tiež pobavila reakcia na príspevok......a vyberte si či na ten starý alebo ten Váš......nič také otrasné, šokujúce som uviedla?, keď som napísala, že autor odpovedá na starý príspevok, o ktorý nikto 10 rokov nezakopol...........

mimotemy
A ten dom už aj dávno stojí.... :D Je to rovnaké, ako keby sa niekto pre 10-timi rokmi pýtal na pupáky na ksichte a o desať rokov niekto odpovie "Použi ALPU!" - tiež je to rada, ale už je NAEKTUÁLNA. Len niekto sa pred dvoma dňami zaregistroval a ihneď je radca nad radcov.


https://www.youtube.com/watch?v=PJih1pmjxxE