I. SAMOHLASKY
Anglictina ma pre Slovaka velmi narocnu zasobu samohlasok. Okrem toho, ze ich je vela, dlhe jednohlasky nie su len predlzene kratke ako u nas, ale uplne ine hlasky (skratka niektore existuju iba dlhe, niektore kratke). Dvojhlasok je omnoho viac ako v slovencine, a je to odlisny typ dvojhlasky (nase su stupave, anglicke klesave), cize o to tazsie. Anglictina ma aj trojhlasky. Ale da sa to zvladnut. Dobra sprava je, ze ste si nevybrali svedcinu alebo dancinu, tam su samohlasky este raz take tazke:)

1, jednohlasky kratke:

/ɪ/ - podobne ako ы v rustine
wrist, bin, pit, bitter, litre, gin
/e/ - ako nase e, ale ''ostrejsie''
pen, men, ten, elder, enter, elf, eleven
/æ/ - ako nase ä, keby sme ho spravne vyslovili
man, fan, ban, manage, land, fantasy
/ə/ - ako ked vymenuvame pismena abecedy a, bə, cə...
singer, litre, bitter, worker, timbre, timber
/ʊ/ - nieco medzi nasim o a u
book, look, good, foot, put
/ɒ/ - nieco medzi nasim a a o, ale viac do o
pot, rock, plot, nod, dock, lobotomy, contradiction, slot
/ʌ/ - nieco medzi nasim a a o, ale viac do a
but, nut, cut, slut, gut, butter, gutter, son, under, sun

2, jednohlasky dlhe:
Ak sa za hlaskou v nachadza dvojbodka (:), znamena to, ze sa vyslovuje dlho. V anglictine to uvidite len po samohlaske, ale napriklad fincina pozna aj ''dlhe'' spoluhlasky (kättä [kæt:æ]).

/i:/ - zhruba ako nase í, je ale dolezite neroztahovat velmi pery, ako v nasom bývať
bee, feet, feed, need, eat, mean, employee, interviewee
/ɔ:/ - ''otvorene o'', podobne ako to vyslovuju v polstine alebo madarske a
ball, fall, war, mourn, morning, lord, jaw, law
/ɑ:/ - podobne ako nase a, ale pery nie su roztiahnute! (vysledkom je temnejsi zvuk)
father, dance, master, answer, after, far, barn
/ɜ:/ - tazko sa vysvetluje, predstavte si to ako dlhu verziu [ə] ale viac do a
burn, learn, turkey, firm, firn, turn, burglar, word, world, work
/u:/ - zhruba ako nase u, ale trochu viac do [ʊ]
food, mood, moon, new, fool, looney

3, dvojhlasky:
Anglicke dvojhlasky su celkom ine ako slovenske. V slovencine mame stupave dvojhlasky (ia, ie, iu, uo), tzn. ze prva cast (i alebo u) je akasi polosamohlaska (nieco medzi i a j, nieco medzi u a v) a hlavny vyslovnost je az v druhej casti (a, e, u, o). V anglictine je to presne naopak. Prva cast trva asi tristvrt celej dvojhlasky, druha je len jemne takym sklzom naznacena.

/əʊ/ - zacne sa ako [ə] (v niekt. dialektoch ako [o]) a sklzne do niecoho ako [w]/[ʊ], tu druhu cast uz ale slabo pocut
boat, goat, load, loan, gone, phone, bowl, fowl, mode, choke, sown, thrown
/aʊ/ - zacne sa podobne ako vo father (len kratko) a sklzne do (vid hore)
loud, about, lout, crowd, crown, doubt

/aɪ/ - zacne sa podobne ako nase ä, sklzne do [ɪ]
light, might, wight, right, white, kite, bite, lie, tie, dye, lye, buy, guy
/eɪ/ - zacne sa ako [e]
rain, day, face, race, sleigh, lay, naked
/ɔɪ/ - zacne sa ako kratke [ɔ]...
coy, boy, void, toy, foil, oil

Nasledujuce tri dvojhlasky su specificke pre britsku tzv. nonroticku vyslovnost (napr. spisovna britska anglictina):
/ɪə/ - zacne sa ako [ɪ] a sklzne do [ə] ([ə] sa casto nazyva schwa)
beer, leer, tear, fear, near
/eə/ - zacne sa ako v eleven/ten...
bear, mare, lair, fair, stare, stair
/ʊə/ - zacne sa zhruba ako [ʊ]...
pour, poor, moor, lure, pure, endure

4, trojhlasky:
Podobne ako pri dvojhlaskach, vyslovi sa prva cast, ktora je najvyraznejsia, zvysne dve su redukovane. Trojhlasky su specificke pre spisovnu britsku anglictinu a pribuzne prizvuky.

/aɪə/ - zacne sa ako [aɪ], sklzne do [ə]
fire, lire, liar, diary, buyer
/eɪə/ - ok, myslim, ze kazdy pochopil princip
layer, player, slayer, prayer, preyer
/ɔɪə/
lawyer, loyal, royal
/əʊə/
lower, sower, blower, goer
/aʊə/
tower, hour, power, flower, flour

5, vysvetlivky k samohlaskam:

/x/ - ako...
axb
Znak v sikmych zatvorkach je fonema, za pomlckou nasleduje vysvetlenie fonema. Pod tym su uvedene priklady. Hrubo vyznacenym je pismeno alebo skupina pismen zodpovedajucich foneme (pet pre [ɛ]), niekedy je tato skupina az taka rozsiahla ako pri lawyer, pretoze cela skupina 'awyer' zodpoveda jednej foneme - trojhlaske [ɔɪə]. Ak je pismeno kurzivou, znamena to, ze je neme.

6, Varianty fonemy /ɪ/:
Nechcem zbytocne zacinat kapitolu a fonemach a hlaskach, tak to hodim sem. Tato fonema ma nasledujuce varianty:
[ɪ] - pozri hore pri foneme /ɪ/
[ɨ] - pozri sekciu o redukcii samohlasok
[i] - pred hlaskou [ŋ], tzn. vzdy pred 'nk' a 'ng', napr. v slovach:
king [kiŋ]
going [gəʊiŋ]
ink [iŋk]

II. SPOLUHLASKY
So spoluhlaskami je to podstatne jednoduchsie ako so samohlaskami. Ale stale tu bude par hlasok, ktore nas jazyk nema.

B b
- [B]bet, barn, butter, bother

C c
[s] (pred prednymi samohlaskami ako e, i) - cycle, century, city
[k] (ostatne pripady) - car, cut, copper, cycle, crowd

D d
[d] - dare, drown, food

F f
[f] (ostatne pripady) - fit, food, fare
[v] (niekedy na konci slova) - of, thereof

G g
[ʒ] (pred e,i v niekt. slovach z francuzstiny) - genre, garage, collage
[dʒ] (pred e,i v prevzatych slovach hlavne z romanskych jazykov) - gentle, gem, gin
[g] (ostatne pripady) - get, gib

H h
[h] (na zaciatku slova pred samohlaskou) - hot, hen
[ɦ] (ostatne pripady) - behind,

J j
[dʒ] - jam, job, justice

K k
[k] - kit, kite, kilt

L l
[l] - low, law, plunder

M m
[m] (ostatne pripady) - mother, merely, mare
[ɱ] (pred f,v) - symphony

N n
[n] (ostatne pripady) - nun, under, bunny
[ŋ] (pred g,k) - bank, anger (pozri tiez digraf ng)

P p
[p] - pet, option, tip

Q q
[k] (jedna sa o prevzate slova hlavne z arabciny) - qat (pozri tiez digraf qu)

R r
[ɹ] (pred samohlaskou, na konci slova pred slovom zacinajucim samohlaskou) - river, rob, rig
nevyslovuje sa (ostatne pripady) - barn, born, turn
S s
[s] (ostatne pripady) - set, nips, drops
[z] (niekedy na konci slova po samohlaske alebo znelej spoluhlaske) - boys, is
T t
[t] - ten, utter, pot

V v
[v] - van, dove, liver

W w
[w] (pokial nie je sucastou dvojhlasky, trojhlasky) - way, wish, will, want

X x
[ks] (na zaciatku slova, pred spoluhlaskou) - xylophone, exposed
[gz] (ostatne pripady) - exam, exaggerate

Z z
[z] - zebra, buzz, zeal, zodiac

Niekedy dve pismena zodpovedaju jednej spoluhlaske. Taku skupinu volame digraf.

Ch ch
[tʃ] (ostatne pripady) - child, choke, chin
[k] (niektore prevzate slova) - technique, bronchitis

Gh gh
[g] - ghost, ghi, ghee

Kh kh
[k] - khat, khan

Ng ng
[ŋ] (hlavne na konci slova) - sing, singer, escaping

Ph ph
[f] - philosopher, philologist

Qu qu
[kw] - queen, quarter, quote, quest
[k] - mosque, maquette

Rh rh
[ɹ] - rhotacism, rhomboid, rhinoceros

Sh sh
[ʃ] - shine, shot, sheer, harsh

Th th
[θ] - think, thing, think, thought
[ð] - there, that, this, thine, thy, thou

Wh wh
[w] (ostatne pripady) - white, whale, whine
[h] (pred o, teda pred) - who, whole

Pismeno Y y sice oznacuje samohlasku, ale casto v anglictine oznacuje spoluhlasku [j], a to hlavne na zaciatku slova - you, yield, yawn, ye, yell, yoghurt, yacht.

Vysvetlenie vyslovnosti:

[m] - ako v matka
[ɱ] - ako v symfónia
[n] - ako v noha
[ŋ] (http://en.wikipedia.org/wiki/File:Velar_nasal.ogg) - ako v banka
[p] - ako v päta
[b] - ako v benzín
[t] - podobne ako v taška, ale viac na dasnach
[d] - podobne ako v dážď, ale viac na dasnach
[k] - ako v karta
[g] - ako v gombík
[h] (http://en.wikipedia.org/wiki/File:Voiceless_glottal_fricative.ogg) - neznele h, znie to ako vydych
[ɦ] - ako v hora
[f] - ako v fabrika
[v] - ako v vôňa
[θ] (http://en.wikipedia.org/wiki/File:Voiceless_dental_fricative.ogg) - zvuk podobny s, ale jazyk sa (takmer) dotyka zubov, nie dasien
[ð] (http://en.wikipedia.org/wiki/File:Voiced_dental_fricative.ogg) - zvuk podobny z, ale jazyk sa (takmer) dotyka zubov, nie dasien
[s] - ako v sýkorka
[z] - ako v zebra
[ʃ] - ako v šerm
[ʒ] - ako v žaba
[tʃ] - ako v čas
[dʒ] - ako v džem
[ɹ] (http://en.wikipedia.org/wiki/File:Alveolar_approximant.ogg) - zvuk podobny z, ale jazyk sa vzdiali od dasien, aby nevznikalo bzucanie
[j] - ako v jeseň
[l] - podobne ako v laň
[w] (http://en.wikipedia.org/wiki/File:Voiced_labio-velar_approximant.ogg) - ako v auto

III. REDUKCIA SAMOHLASOK
Zo zakladov nam este ostava spomenut redukciu samohlasok, ktora je v anglictine a ostatnych germanskych jazykoch beznym javom. Redukcia je vlastne oslabovanie samohlasok v neprizvucnych slabikach, ktora nastava v mnohych pripadoch, ale nie vzdy.

Samohlasky sa najcastejsie redukuju na uz spomenute schwa [ə], ale tiez na [ɨ] (vyslovuje sa ako nieco medzi schwa a [ɪ]), alebo sa zredukuju tak, ze slabikotvorna bude nasledujuca spoluhlaska (mozu to byt iba [m], [n], [ŋ] a [l]).

Redukciu na schwa vidime napriklad v slovach:
about [ə'baʊt]
symphony [sɪɱfəni:]
harmony [hɑ:məni:]
lithium [lɪθiəm]
Rosa's [ɹəʊzəs]

Redukcia na [ɨ] je v slovach, kde by inak bolo [ɪ]:
roses [ɹəʊzɨs]
chauvinism [ˈʃəʊvɨnɪzm]

Existuje aj kratenie, ktore sa tyka koncoveho [i:]. Pri tomto jave sa koncove [i:] skrati, avsak nezredukuje sa, teda vznikne [i], ako kratke i v slovencine. Napriklad v slovach:
very [veɹi]
really [ɹɪəli] alebo tiez [ɹi:li]
harmony [hɑ:məni]

Redukovane nemozu byt fonemy /ɔː/, /aʊ/ a /ɔɪ/, tiez sa v mnohych slovach redukcia skratka neudeje (enlist, neon, unknown...).

Redukcia a jej podobne javy sposobuju, ze v anglictine aj (na papieri) velmi dlhe slova mozu byt jednoslabicne, napriklad slovo broughammed .

[B]IV. DVOJHLASKA ALEBO SKUPINA SAMOHLASOK??
Rozdiel medzi skupinou samohlasok a dvojhlaskou je ten, ze kym prva tvori dve slabiky, ta druha vzdy len jednu (taktiez trojhlaska).

Slova ako lawyer, fire, buyer, power su jednoslabicne, jedna sa o jednu samohlasku (konkretne trojhlasku).

Skupina samohlasok moze obsahovat dve jednohlasky, jednohlasku a dvojhlasku, dve dvojhlasky, cisto teoreticky aj dvojhlasku a trojhlasku, jednohlasku a trojhlasku.

Najznamejsia skupina dvoch jednohlasok je latinska koncovka -ii (prudentii a pod.). V anglictine napriklad v slove medium [mi:diəm] (a inych slovach prevzatych z latinciny konciacich sa na -ium), ktore ma tri slabiky: me- [mi:], -di- [di] a -um [əm], vidime skupinu [iə], ktora nie je to iste ako dvojhlaska [ɪə] v slovach ako beer, fear a pod.

Skupinu dvojhlasky a jednohlasky mozeme vidiet pri gerundiach a pritomnych pricastiach slovies konciacich dvojhlaskou. Napriklad going [gəʊing] sa sklada z dvoch slabik a obsahuje skupinu [əʊi] (z [əʊ]+[i]).

Skupinu dvoch dvojhlasok mozno vidiet napr. v slove Ohio [ɔʊɦaɪɔʊ] (Amer.), kde po dvojhlaske [aɪ] nasleduje dvojhlaska [ɔʊ].

V. FORTIS A LENIS

Je potrebne povedat jednu dolezitu vec ohladom niektorych spoluhlasok, ktorych rozlisenie sa znacne lisi od slovenskeho rozlisenia. Konkretne ide o niektore pary v slovencine znelych-neznelych spoluhlasok (p-b, t-d, k-g, č-dž). V anglictine ale nie je uplne spravne pouzivat pojmy neznely-znely, fonetici uvadzaju pojmy fortis-lenis. Tieto pojmy si netreba pamatat a ani sa ich nasilu neucte!! Dolezity je ten jav vo vyslovnosti, ktory oznacuju, a ja to teraz nejak pomenovat musim.

Fortis znamena po latinsky silny, lenis slaby/jemny. Namiesto vyrazu neznely sa pouziva fortis (silny), pretoze sa zistilo, ze p, t, k, č sa artikuluju ''silnejsie'' ako ich ''znele'' (lenis) protiklady. To by ale este nebol dovod na zmenu terminologie, samozrejme, ten je inde a je zavazny. Totiz tie ''znele'' lenis na zaciatku slova a na konci (niekedy aj v inom prostredi) su prakticky bez znelosti, tzn. zneju akoby boli neznele. Kedze tato znelost je len velmi mala a velmi tazko sa pozoruje, preto su terminy znely-neznely zavadzajuce a nepouzitelne. V anglictine su dolezite ine vlastnosti tychto hlasok.

Na zaciatku slova zneju b, d, g, dž takmer ako p, t, k, č. Avsak p, t, k, č su aspirovane. Skusim to jednoducho vysvetlit. Ked je hlaska aspirovana, je vyslovena s pridychom. Vyslovte p a potom pocutelne vydychnite, cize to bude zniet trochu ako ph. V slovencine nieco take nemame, a neviem ani o tom, ze by vobec nejaky slovansky jazyk to mal, a myslim, ze ani madarcina. Ale jeden jazyk, ktory kazdy z nas urcite pocul to ma - romsky jazyk (v indoarijskych jazykoch to nie je neobvykle, podobne v germanskych). Dobry priklad je napr. romske slovo čávo, kde sa č vyslovi s pridychom, takze to znie ako čhávo, avsak nie je to č a h, ale je to jedna hlaska - znacime to ako male h v hornom indexe: ʰ. Teda napr. slovo pen sa vyslovi [pʰen], slovo ten [tʰen], car [kʰɑ:], chin [tʃʰɪn]. Ked to tak nevyslovite, moze sa stat, ze Anglicania, ktori nie su zvyknuti hovorit s cudzincami vam budu rozumiet: Ben, den, gar, gin - teda uplne ine slova. Avsak v pripade, ze pred fortis je hlaska [s], su bez aspiracie (pred lenis s nemoze byt). Totiz nie je to znelost, ktora robi rozdiel, ale prave ta aspiracia.

Na konci slova nie je aspiracia, rozlisuje sa inac. ''Neznele'' fortis mierne skracuju predoslu samohlasku/dvojhlasku. Preto [e] v bet bude kratsie ako v bed, co zaznacime [bĕt] a [bed], podobne je to so slovami meat a mead - [mi·t], [mi:d]. V slovnikoch sa takyto podrobny prepis neuvadza, davaju len zjednoduseny ([mi:t], [bet]).

V strede slova je to zlozitejsie, niekedy sa spravaju ako na zaciatku, niekedy ako na konci slova.

Konecne som sa dostal k tomu, aby som pridal nejake cvicenia s audio nahravkami. Zatial je ten problem, ze nahravky si treba stiahnut, neviem to spravit tak, aby sli prehrat online. Stiahnut sa daju tu: http://www.mediafire.com/?ahjtmm20zll

1, Kratke jednohlasky
Zatial sa sustredte na tie samohlasky, a teda na dve veci. Samozrejme na ich akost, ale tiez na dlzku. Ako som vysvetloval v V. Fortis a lenis, anglicke samohlasky mozu mat az styri rozne dlzky, v zavislosti od toho, ci su dlhe alebo kratke, a tiez ci po nich nasleduje isty typ fortis (p,t,k,č) spoluhlasky alebo nie. Aspiraciou fortis spoluhlasok na zaciatku slova sa zatial nebudeme zaoberat.

Ak nasleduje po samohlaske p,t,k,č, vyslovi sa kratsie, ako to pocut aj na nahravkach. A opat, kazda jedna ma inu akost ako akakolvek nasa samohlaska, takze to opakujte presne, neprisposobujte si to nasim hlaskam, len vas to pomyli. Su to uplne nove hlasky a tak k nim pristupujte (cut znie inac ako stredoveky popravca - kat!). Je to velmi dolezite!

Cvicenie 1: Pocuvajte a opakujte.
ɪ - bit bid him miss
e - bet bed hen mess
æ - bat bad ham mass
ʌ - but bud bun bus
ɒ - pot cod Tom loss
ʊ - put wood pull push

Cvicenie 2: Napiste symbol samohlasky, ktoru pocujete (staci samohlaska, netreba cele slovo)

Cvicenie 3: Ked pocujete cislo, precitajte slovo, ktore je pri nom. Nasledne po chvili sa ozve spravna vyslovnost, zopakujte ju.
1, mad [mæd]
2, mud [mʌd]
3, bit
4, bet [bet]
5, cut [kʌt]
6, cot [kɒt]
7, put [pʊt]
8, pot [pɒt]
9, men [men]
10, man [mæn]
11, fun [fʌn]
12, fan [fæn]

Cvicenie 4: Toto cvicenie je zamerane na rozlisovanie medzi samohlaskami (Slovakovi mozu splyvat predovsetkym e : æ). Opakujte.
ɪ : e - bit : bet, tin : ten, fill - fell, built - belt, lift : left
e : æ - hem : ham, set : sat, peck : pack, send : sand, wreck : rack
æ : ʌ - lack : luck, bad : bud, fan : fun, stamp : stump, flash : flush
ʌ : ɒ - dug : dog, cup : cop, rub : rob, stuck : stock, luck : lock
ɒ : ʊ - lock : look, cod : could, pot : put, shock : shook, crock : crook

[B]2, Dlhe jednohlasky, dvojhlasky a trojhlasky
Plati pre ne to, co pri kratkych, teda ak po nich nasleduje p,t,k,č tak sa vyslovia kratsie (ale stale bude church trvat dlhsie ako bud). Treba opat dbat na to, ze su to uplne nove hlasky, ktore nemame v slovencine (pri spoluhlaskach budu aj spolocne hlasky a bude ich dost, ale pri samohlaskach nie). A tiez pozor, dlhe hlasky maju inu akost ako kratke (co u nas neplati, lebo nase [a] ma rovnaku akost ci je dlhe alebo kratke). Pri dvojhlaskach si zas treba davat pozor na to, aby druha cast dvojhlasky bola oproti prvej nevyrazna.

Cvicenie 1:
iː - beat bead been beef
ɑː - heart hard harm hearth
ɔː - caught cord corn course
uː - root rude room roof
ɜː - hurt heard earn earth

Cvicenie 2: Uz sme to mali. Ked zacujete cislo, precitajte dane slovo...
1, heard [hɜːd]
2, been [biːn]
3, root [ruːt]
4, hearth [hɑːθ]
5, caught [kɔːt]
6, heart [hɑːt]
7, cord [kɔːd]
8, beef [biːf]
9, rude [ɹuːd]
10, earn [ɜːn]

Cvicenie 3: Napiste symbol pre samohlasku, ktoru pocujete.

Cvicenie 4: Toto cvicenie je zamerane na rozlisovanie akosti dlhych a kratkych jednohlasok.
iː : ɪ - feel : fill, bead : bid, steel : still, reed : rid, been : bin
ɑː : ʌ - calm : come, cart : cut, half : huff, lark : luck, mast : must
ɑː : æ - part : pat, lard : lad, calm : cam, heart : hat, harms : hams
ɔː : ɒ - caught : cot, stork : stock, short : shot, cord : cod, port : pot
uː : ʊ - pool : pull, suit : soot, Luke : look, wooed : wood, fool : full
ɜː : ʌ - hurt : hut, turn : ton, curt : cut, girl : gull, bird : bud
ɑː : ɒ - dark : dock, part : pot, lark : lock, balm : bomb, large : lodge

Cvicenie 5: Napiste symbol pre samohlasku, ktoru pocujete. Pozor! Su tu kratke aj dlhe.

Cvicenie 6: Zamerane na dvojhlasky. Pocuvajte a opakujte.
eɪ - mate made main mace
aɪ - right ride rhyme rice
ɔɪ - quoit buoyed Boyne Royce
əʊ - coat code cone close
aʊ - gout loud gown louse
ɪə - feared Ian fierce
eə - cared cairn scarce
ʊə - moored fuel

Cvicenie 7: Napiste symbol pre dvojhlasku, ktoru pocujete.

Cvicenie 8: Zamerane na trojhlasky. Pocuvajte a opakujte.
eɪə - layer
aɪə - liar
ɔɪə - loyal
əʊə - lower
aʊə - tower

To by sme mali vsetky samohlasky. Nabuduce zacneme so spoluhlaskami.

3, Zaverove spoluhlasky
Zaverove alebo tiez vybusne spoluhlasky su taky typ, ktory sa vyslovuje zablokovanim prudenia vzduchu ustnou dutinou, pricom pri uvolneni vznika pocutelna plozia/vybuch (implozia alebo explozia), odtial aj ich druhy nazov, plozivy. Tolko k teorii. V slovencine su to: p,b,t,d,ť,ď,k,g. Anglictina ma take hlasky tiez, ale od slovenskych sa lisia. Problem znelosti a aspiracie som uz vysvetloval, zastavim sa teda pri tom, kde sa vyslovuju. Hlasky p,b,k,g sa vyslovuju na rovnakom mieste ako v slovencine (tj. pery u prveho paru, makke podnebie u druheho), anglicke t,d sa vsak nevyslovuje tlakom jazyka o zuby (ako u nas), ale o dasna.

Pozor si treba davat na t,d, ze sa vyslovuju na dasnach a na spominanu takmer neznelost b,d,g na zaciatku a konci slova (inak, v slovencine to na konci slova tiez plati), na aspiraciu p,t,k.

Cvicenie 1: Opakujte a pocuvajte (pardon, naopak:D)
A, zaciatocne fortis p,t,k. Pozor na aspiraciu!!
paw tea car pie toe care two key tar pay
B, zaciatocne b,d,g. Pozor na minimalnu znelost.
bee door go bear do gear boy dear bough day
C, zaciatocne sp, st, sk. Pozor, teraz bez aspiracie.
spy store ski spare steer score spear stay sky spar

Cvicenie 2: Tentokrat na konci slova. Davajte si pozor na dlzku samohlasky, ktora je pred fortis p,t,k kratsia.
Fortis a za nim lenis - mate:made, rope:robe, leak:league, cart:card, back:bag
Lenis a za nim fortis - code:coat, bid:bit, lobe:lope, heard:hurt, brogue:broke

Cvicenie 3:
A, To iste, co v cviceni 2, avsak tentokrat uvidite napisane vedla seba pary na fortis-lenis sa konciacich slov, ale pocut budete iba jedno z nich. Vasou ulohou je vybrat, ktore ste poculi. Nasledne vam aj nahravka povie FORTIS alebo LENIS.
FORTIS : LENIS
1, coat : code
2, leak : league
3, hurt : heard
4, bit : bid
5, mate : made
6, lope : lobe
7, back : bag
8, cart : card
9, broke : brogue
10, rope : robe
11, mate : made
12, coat : code
13, leak : league
14, rope : robe
15, hurt : heard
16, broke : brogue
17, lope : lobe
18, bit : bid
19, back : bag
20, cart : card

B, Takisto budete pocut desat slov, ale teraz napiste symbol pre konkretnu hlasku (alebo skor fonemu), teda: p t k b d g.

Cvicenie 4: Budete pocut dvoj- a viacslabicne slova, obsahujuce zaverove spoluhlasky. Slova v anglictine nemusia mat prizvuk na prvej slabike. Tam, kde je prizvuk inde som dal pred prizvucnu slabicku apostrof.
potato [pə'teɪtəʊ]
topic [tɒpɪk]
petticoat [petɪkəʊt]
partake [pɑːteɪk]
cupboard [kʌbəd]
decapitated [dɪkæpɪ'teɪtɪd]
pocket [pɒkɪt]
carpeted [kɑːpɪtɪd]
bodyguard [bʌdɪgɑːd]
tobacco [tə'bækəʊ]
doubted [daʊtɪd]
decode [diːkəʊd]
bigoted [bɪgətɪd]
about [ə'baʊt]

Cvicenie 5: Pocujete cislo, zopakujete....stare zname.
1, debate [dɪ'beɪt]
2, copied [kɒpɪd]
3, buttercup [bʌtəkʌp]
4, cuckoo [kʊkuː]
5, decayed [dɪ'keɪd]
6, guarded [gɑːdɪd]
7, dedicated [dedɪkeɪtɪd]
8, paddock [pædək]
9, boutique [buː'tiːk]
10, appetite [æpɪtaɪt]

Vsetko zatial.

Je cas zopakovat, co sme sa naucili, teda vsetky samohlasky a zaverove spoluhlasky.

Cvicenie 1: Dvojhlaska a jednohlasky. Pocuvajte a opakujte.
ɑː : ɜː - barn:burn, are:err, fast:first, cart:curt, lark:lurk
eɪ : e - fade:fed, sail:sell, laid:led, paste:pest, late:let
aɪ : ɑː - life:laugh, tight:tart, pike:park, hide:hard, spike:spark
ɔɪ : ɔː - toy:tore, coin:core, boil:ball, boy:bore, foil:fall
əʊ : ɔː - phone:fawn, boat:bought, code:cord, stoke:stork, bowl:ball
ɪə : iː - fear:fee, beard:bead, mere:me, steered:steed, peer:pee
eə : eɪ - dare:day, stared:stayed, pairs:pays, hair:hay, mare:may
eə : ɪə - fair:fear, pair:peer, stare:steer, air:ear, snare:sneer
ʊə : ɔː - poor:paw, sure:shore, moor:more, dour:door, tour:tore

Cvicenie 2: Trojhlasky. Pocuvajte a opakujte.
eɪə - player
aɪə - tyre
ɔɪə - loyal
əʊə - mower
aʊə - shower

Cvicenie 3: Budete pocut 20 jednoslabicnych slov. Prepiste ich transkripciou. Napr. budete pocut slovo fuck, napisete [fʌk] - zatvorky nemusite.

Cvicenie 4: Stare zname s cislami.
1, keep [kiːp]
2, boat [bəʊt]
3, cup [kʌp]
4, dirt [dɜːt]
5, bike [baɪk]
6, cab [kæb]
7, gate [geɪt]
8, cared [keəd]
9, tired [taɪəd]
10, bird [bɜːd]
11, duck [dʌk]
12, cope [kəʊp]
13, dog [dɒg]
14, coward [kaʊəd]
15, bake [beɪk]
16, tide [taɪd]
17, beard [bɪəd]
18, put [pʊt]
19, bug [bʌg]
20, doubt [daʊt]

Cvicenie 5: Fortis a lenis. Budete pocut jedno slovo z dvojice, povedzte FORTIS alebo LENIS, podla toho, na co sa konci.
FORTIS : LENIS
1, right : ride
2, bat : bad
3, bet : bed
4, leak : league
5, feet : feed
6, right : ride
7, tack : tag
8, rope : robe
9, mate : made
10, beat : bead

Zatial vsetko.

Ja mám taký technický problém. Predpokladám, že by som si mala zmeniť font písma, príp. jazyk v PC, alebo niečo podobné, aby sa mi to zobrazovalo tak, ako by malo. Prosím, vie mi niekto poradiť, kde robím chybu, keď sa mi to zobrazuje takto?

4, Trene a polotrene spoluhlasky
Dalsiu velku skupinu tvoria trene (uzinne, frikativy) a polotrene (afrikaty) spoluhlasky.

Trene spoluhlasky vznikaju prenikanim vzduchu cez uzku strbinu za vzniku pocutelnej turbulencie, teda sykotu, bzukotu a pod. V slovencine su to f,v,s,z,š,ž,ch,znele h. V anglictine su to f,v,s,z,th (znele [ð] a neznele [θ]),š [ʃ],ž [ʒ],neznele h. Z cisto fonetickeho jazyka ma anglictina aj tzv. makke ch (napr. nemecke ich, zwanzig, gliech, Reich...), ak po h nasleduje j. My to vsak budeme povazovat za h pod vplyvom prostredia. Hlaska [h] je totiz neznela, a sprava sa dost zvlastne, pretoze je silne ovplyvnena hlaskami pred alebo po nej. Nie je to nase h, ktore sa prepisuje ako [ɦ]! To sa vyvinulo v niektorych slovanskych jazykoch v 12. storoci z hlasky [g], a je podstatne zriedkavejsie, nez neznele h.

Polotrene hlasky su take, ktore zacnu ako zaverove, ale koncia ako trene. Kedze prechod medzi tymito fazami je uplne plynuly, su povazovane sa jednu hlasku. V slovencine su to c,dz,č,dž. V anglictine iba č [tʃ],dž [dʒ]. Polotrene hlasky sa spravaju v anglictine presne ako zaverove (tj. aspiracia fortis-u, skracovanie samohlasky etc.).

Cvicenie 1: Pocuvajte a opakujte. Kazda hlaska je uvedena v troch polohach: zaciatocna, stredova, koncova (s vynimkou ʒ a h, kde je to obmedzene).
f - fin [fɪn] offer [ɒfə] laugh [lɑːf]
v - vat [væt] over [əʊvə] leave [liːv]
θ - thing [θɪŋ] method [meθəd] breath [bɹeθ]
ð - these [ðiːz] other [ʌðə] breathe [bɹiːð]
s - sad [sæd] lesser [lesə] moss [mɒs]
z - zoo [zuː] lazy [leɪzɪ] lose [luːz]
ʃ - show [ʃəʊ] washing [wɒʃɪŋ] rush [ɹʌʃ]
ʒ - ______ measure [meʒə] rouge [ɹuːʒ]
h - hot [hɒt] beehive [biːhaɪv] _______

Cvicenie 2: Napiste symbol pre trenu spoluhlasku, ktoru pocujete.
A, zaciatocna (1-5)
B, stredova (6-10)
C, koncova (11-15)

Cvicenie 3: ....
1, these [ðiːz]
2, faith [feɪθ]
3, heather [heðə]
4, seashore [siːʃɔː]
5, feathers [feðəz]
6, fifth [fɪfθ]
7, shivers [ʃɪvəz]
8, behave [bɪheɪv]
9, seizure [seɪʒə]
10, lashes [læʃɪz]

Cvicenie 4: Pocuvajte a opakujte.
A, zaciatocne ʃ a tʃ
shop chop
sheet cheat
shoes choose
B, stredove ʃ a tʃ
leashes leaches
washing watching
bashes batches
C, koncove ʃ a tʃ
mash match
cash catch
wish witch
D, stredove ʒ a dʒ
leisure ledger
pleasure pledger
lesion legion

Cvicenie 5: Budete pocut jedno slovo z paru. Povedzte A, ak je nalavo, B, ak je napravo.
A : B
1, shop [ʃɒp] : chop [tʃɒp]
2, cash [kæʃ] : catch [kætʃ]
3, washing [wɒʃɪŋ] : watching [wɒtʃɪŋ]
4, shoes [ʃuːz] : choose [tʃuːz]
5, lesion [liːʒən] : legion [liːdʒən]
6, bashes [bæʃɪz] : batches [bætʃɪz]
7, sheet [ʃiːt] : cheat [tʃiːt]
8, leisure [leʒə] : ledger [ledʒə]
9, leashes [liːʃɪz] : leaches [liːtʃɪz]
10, wish [wɪʃ] : witch [wɪtʃ]
11, pleasure [pleʒə] : pledger [pledʒə]
12, mash [mæʃ] : match [mætʃ]

Zatial vsetko.

Ja mám taký technický problém. Predpokladám, že by som si mala zmeniť font písma, príp. jazyk v PC, alebo niečo podobné, aby sa mi to zobrazovalo tak, ako by malo. Prosím, vie mi niekto poradiť, kde robím chybu, keď sa mi to zobrazuje takto?

Mne to zobrazuje normalne. Vies co? Skusim zmenit pismo v poslednom (trene a polotrene spoluhlasky) a mi povies ci sa nieco napravilo.

Ďakujem za snahu, už sa nemusíš trápiť. Zle sa mi to zobrazuje cez Internet Explorer. Teraz som išla cez Firefox a už to zobrazuje vporiadku. A ďakujem aj za záslužnú činnosť. Idem si to vytlačiť a počas dopravnej zápchy budem každé ráno študovať :-)

5, Nosove a klzave spoluhlasky
Posledne dve skupiny spoluhlasok, ktore v anglictine existuju, su nosove a klzave spoluhlasky.

Nosove spoluhlasky su take, kde okrem ustnej dutiny zvuk rezonuje aj v nosovej. V slovencine su to /m/, /n/. Tieto dve fonemy vsak maju varianty. Dvoma variantami /m/ sa nebudeme zaoberat, staci, ked poviem, ze anglicke aj slovenske /m/ su totozne, aj rozmiestnenie ich dvoch variant. Podobne je to s /n/, avsak tu treba este poznamenat, ze anglicke /n/, podobne ako anglicke /t/ a /d/, sa vyslovuje viac na dasnach (aj ked ani v slovencine hlaska [n] nie je uplne zubna, ale skor predodasnova). Okrem toho ma anglictina este jednu fonemu /ŋ/, teda zjednodusene povedane, tato hlaska existuje aj ''osamote'', kdezto v slovencine vyhradne pred hlaskami [k] a [g]. Ak by niekto podla sluchu nedokazal vyslovit tutu hlasku pred samohlaskou, [ŋ] sa vyslovuje na makkom podnebi.

Klzave spoluhlasky sa podobaju trenym, avsak uzina, cez ktoru vzduch unika z ustnej dutiny je prilis siroka na to, aby vznikala nejaka turbulencia. V dosledku toho su casto oznacovane za polosamohlasky. V slovencine su to j, l, ĺ, ľ. Anglictina pozna: /j/, /w/, /ɹ/, /l/.
Prva z nich nepotrebuje komentar.
Ta druha existuje aj v slovencine, ale iba ako varianta /v/, teda v specifickom prostredi. V podstate sa vyslovuje presne ako [u], ale tak kratko, ze moze zaujimat funkcie, ktore patria vyhradne spoluhlaskam. Pery su zaspulene, rezonanciu citit pod makkym podnebim.
Tretia, /ɹ/, je dost zriedkava vo svete. Vyslovuje sa tesne za dasnami, jazyk je mierne zvdihnuty hore (nie prilis, inak vznikne americke/cinske R, aj ked katastrofa to nebude), vzduch tade unika volne. Taktiez su mierne zaspulene pery, no treba si dat pozor, aby neboli velmi.
Posledna /l/, sa od ostatnych lisi. Doteraz boli vsetky spoluhlasky stredove, tj. vzduch unikal stredom ponad jazyk. Tu vzduch unika po stranach jazyka. Ma dve varianty (dajme tomu). Prva je [l], velmi podobne nasmu l, avsak opat sa jazyk dotyka/je v blizkosti dasien, nie zubov. Je teda makksie, ale nie az tak ako nase ľ. Druha varianta sa vyskytuje len pred spoluhlaskami a na konci slova. Jej znacka je [ɫ] (tu vsak nebudem pisat v transkripcii, kedze je to len varianta). Od [l] sa lisi tym, ze koren (resp. zadna cast) jazyka sa priblizuje (akoby tlaci) makkemu podnebiu. Tiez sa jazyk nedotyka dasien. Trochu pripomina [w].

Cvicenie 1: Zamerane na [ŋ], pocuvajte a opakujte. Prepis uvadzam len pri dvoch prikladoch, aby bolo aj jasne vidiet, ze [g] tam nesmie zniet.
hang [hæŋ]
singing[sɪŋɪŋ]
rung ...
thing
hanger
wrong
banging
ring

Cvicenie 2: Avsak niekedy, ak je ng uprostred slova, vyslovi sa aj [g], inokedy zas nie. Pravidlo je vo vseobecnosti take, ze [g] sa vyslovi, ak sa slovo sklada len z jednej morfemy, alebo skor, ak je to ng uprostred nej. Napr. anger nie je ang+er, je to anger. Ale singer je sing+er, preto sa nevyslovi [g]. Bohuzial, ma to vynimky. Napr. pri stupnovani pridavnych mien sa [g] vyslovi.

A, slova s jednou morfemou
finger, anger, Bangor, hunger, angle
B, slova s dvoma morfemami
singer, hanger, longing, ringing, banger

Cvicenie 3: Ciste a temne l ([l] a [ɫ]).
A, ciste l pred samohlaskou:
lie, loose, leak, low, loud, law
B, temne l na konci:
fill, bell, kneel, pale, mile, kill
C, temne l pred spoluhlaskou:
help, filth, belt, failed, milk, Welsh

Cvicenie 4: [ɹ], pozor aby sa jazyk prilis nepriblizil dasnam, inak vznikne [z] alebo [ʒ].
airing, rewrite, terrorist, arrow, rarer, herring, mirror, roaring

Cvicenie 5: Zamerane na [w].
way, war, win, wear

Cvicenie 6: Diktat. Budete pocut 12 slov, kazde z nich trikrat. Zapiste ich transkripciou.

Tak, to su vsetky anglicke hlasky. Gratulujem.:)

Ďakujem za snahu, už sa nemusíš trápiť. Zle sa mi to zobrazuje cez Internet Explorer. Teraz som išla cez Firefox a už to zobrazuje vporiadku. A ďakujem aj za záslužnú činnosť. Idem si to vytlačiť a počas dopravnej zápchy budem každé ráno študovať :-)

No neviem, ked si predstavim ako si cvicis anglicku fonetiku niekde v elektricke...:D 