Aj my sme mali zem taku, ako keby do nej nalial lepidla. Vylepsovali sme ju raselinou a celu zimu sypeme na zahradu popol. Kurime v jednej izbe drevom a tento popol dobre prevzdusni zem v zahrade. Okrem toho by bolo dobre na jesen zakopat do zeme hnoj, pripadne aj posekanu slamu. Citala som, ze je dobre zakopat perlit, ale s tym skusenosti nemam. Susedia si dali navozit vrchnu zem z nejakej stavby, ale hovoria, ze je to horsie ako predtym. Okrem toho to bolo aj dost drahe. Ak zvolis akykolvek sposob, nebude to za jeden rok, pocitaj aspon s tromi az piatimi rokmi, pokial bude zem taka, ako si predstavujes, ze by mala byt.

Neviem odkial ste, ale máte štastie že ste na jeseň porýľovali, hrudy teraz rozmrznú. na jar pohrabať, v žiadnom prípade nepoužívať na vyrovnanie rotovátor, lebo odpojíte vodné kapiláry, Najlepšie je aspoň jeden rok vysadiť také plodiny ktoré prevzdušňujú pôdu, napr hrášok, fazuľka, tieto naviac dodávajú dusík, pravdepodobne máte pôdu zhutnenú, dalej kukurica, na jeseň potom môžete zarýľovať starú slamu ak niekde zoženiete, v lete môžete znova vysiať hrášok na zelené hnojivo, akákoľvek navážka zeminy, pokiaľ tam nie je nejaká nížina do ktorej sa steká voda, nemá praktický význam, pretože pôda purfuje to znamená že má snahu sa vrátiť na ten stav aký má pôvodný . Vylepšovať pôdu perlitom, drveným polystyrénom a ktohovie čím ešte je nanajvýš neekologické, viac pôde poškodí ako ju vylepší otvorte si www.agroporadenstvo.sk

1. Ja odprúčam zelené hnojenie, pozri na vysvetlenie tento článok (http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=7.4.2006/5229VI)http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=7.4.2006/5229VI (http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=7.4.2006/5229VI)
Ja kupujem v obchode zmes.

2. Založiť kvalitný kompost a postupne vpracovať do pôdy

3. Kúpiť maštaľný hnoj,ak nemáš inú možnosť, predávajú v záhradkárstvách aj v podobe granúl.

Úplný súhlas s prechádzajúcimi príspevkami.

Pre bohatú úrodu a optimálne rastúce a kvitnúce okrasné rastliny je dôležitý nielen druh pôdy, ale aj jej úrodnosť. Pod pojmom úrodnosť rozumieme schopnosť pôdy zásobovať rastliny vodou a živinami. Čím je pôda úrodnejšia, tým lepšie môže rastlinám zabezpečovať tieto ekologické činitele. Úrodnosť pôdy priaznivo ovplyvňuje vysoký obsah humusu, organické hnojenie v podobe zeleného hnojenia či kompostovanie, šetrné obrábanie pôdy, správny osevný postup a biologická ochrana rastlín.
Ako zvýšiť úrodnosť pôdy v záhradke:
- sústavne kypriť povrchové vrstvy,
- zavlažovať vyprahnutú a suchú pôdu,
- pravidelne vápniť kyslú pôdu,
- udržiavať optimálny obsah živín hnojením priemyselnými hnojivami,
- obohacovať pôdu o organické látky hnojením kompostom,
- prehlbovať humusový horizont dvojvrstvovým rýľovaním,
- aplikovať vhodné nástielky na povrch pôdy,
- odstraňovať buriny a choré rastliny,
- striedať rastliny a pestovať ich v zmiešaných porastoch.
http://zahradkar.pluska.sk/zahradkar/clanky/poda/nova-web-stranka.html

Myslím že väčšina z nás má podobný problém. Naozaj málo kto má ideálnu pôdu. Ale je to naozaj tak zlé?
Z ktorej si oblasti? V akej nadmorskej výške? čo pestujú susedia a ako sa im darí vo vašom podnebí.
S pôdou sa dá pracovať. S podnebím je to horšie...
S tým prinesením pôdy to nie je márne. V okolí sa isto niečo stavia a potrebujú niekde vyniesť zeminu z výkopov. Čsatokrát je to kvalitná ornica a zrazu nemusíš platiť za dovoz ale naopak oni ti zaplatia aby ti tú pre nich zbytočnú zem doniesli...
Úrodnosť zlepšíš iste aj hnojom - nechaj si ho doniesť čo najviac. Nezabúdaj ale, že na to, aby sa dobre rozložil je dobre ho nechať ustáť a použiť až po roku, ak nie je na to priestor, dá sa použiť aj hneď len nezabúdaj, že k hnoju je pútrebné aby sa dal pre rastliny čo najlepšie využiť a aby sa dobre rozložil na látky užitočné a použiteľné. K hnoju je preto dôležité pridať aj väčšie množstvo dusíkatého hnojiva, inak pri svojom rozklade, nielen že pôdu neobohatí o dusík,ale ho môže až ochudobniť... Takže použiť napríklad močovinu alebo iné umelé dusíkaté hnojivo... Pomôže aj slama a napríklad aj piliny ale najlepšie treba kompostovať všetok biologický záhradný odpad.

no my sme to práveže nezorali na jeseň...akosi sme na to pozabudli. Orali sme minulú jar, vlete sme aj hrach a kukuricu sadili, no nič z toho nebolo, ale je možné, že aj kvôli tomu, že to bolo málo zavlažované. Inak je to na Žitnom ostrove, takže by pôda mala byť úrodná, no budeme jej musieť pomôcť. Kedy je najlepší čas na jarnú orbu? A kedy hnojiť maštalným hnojom? Záhradu chcem rozdeliť na časť, kde budem pestovať ovocie a zeleninu a na druhú časť, kde budú kvety a tráva apreto by ma zaujímalo, či aj pôdu treba nejako špeciálne rozlíšiť? Či to, čo robí dobré kvetom, robí dobre aj zelenine a pod.

Jarnú orbu môžete robiť podľa počasia. Niekedy sa dá vo februári,ale väčšinou marec,apríl.

Mašt. hnoj je lepšie dávať na jeseň,aby premrzol, prevetral a na jar sa zaoral do zeme.
Pozor! môže spáliť rastliny. Odležaný dobre pôsobí na väčšinu rastlín,niektorým nemusí robiť dobre. Týka sa to nielen zeleniny,ale aj kvetov. Napr.cibuľoviny a chryzantémy hnoj nemajú radi.Každá rastlinka má iné požiadavky na pôdu,takže je to na dlhšie...

Hnojí a orie sa väčšinou na jeseň. Maštalný hnoj treba zaorať čím skôr po rozmetaní. Snažil by som sa do 24 hodín. Ináč veľmi rýchlo ubúda dusík, každá hodina hrá rolu. Na túto tému sa robia seriózne a presné výskumy.
Zelenina sa delí podľa nároku na hnojenie. Niektorej robí dobre keď sa zasadí na jar do na jeseň pohnojenej pôdy, niektorá to neznáša.
http://www.zahradkar.sk/aktualne12.html v dolnej časti článku je rozdelenie.

no my sme to práveže nezorali na jeseň...akosi sme na to pozabudli. Orali sme minulú jar, vlete sme aj hrach a kukuricu sadili, no nič z toho nebolo, ale je možné, že aj kvôli tomu, že to bolo málo zavlažované. Inak je to na Žitnom ostrove, takže by pôda mala byť úrodná, no budeme jej musieť pomôcť. Kedy je najlepší čas na jarnú orbu? A kedy hnojiť maštalným hnojom? Záhradu chcem rozdeliť na časť, kde budem pestovať ovocie a zeleninu a na druhú časť, kde budú kvety a tráva apreto by ma zaujímalo, či aj pôdu treba nejako špeciálne rozlíšiť? Či to, čo robí dobré kvetom, robí dobre aj zelenine a pod.

Jarná orba nikdy nie je dobrá, je to len východisko z núdze, preto ste mali slabé výsledky, lebo ste prerušili napr. prirodzené závlahové vlastnosti pôdy, to že máte pôdu na Žitnom ostrove nič neznamená v jednej dedine je niekoľko rôznych druhov pôd. Za každých okolností je treba dodržiavať agrotechnické termíny(ak sa to dá)
Najlepšia rada je počúvať susedov aké majú skúsenosti s pestovaním, ale nie tých čo sa nasťahovali"predvčerom"
Pestovanie je skutočná veda. neplatia na ňu ani matematické alebo ekonomické alebo definície iných vedných odborov

Áno, po jednej stránke to síce je veda, na druhej strane, ale na druhej strane treba povedať aj to že príroda je mocná a všetky rastliny majú prirodzenú snahu prežiť.
Aby sme niekoho celkom nevyplašili.
S tým hnojom je to najlepšie tak, že keď ho aj doveziete v ktoromkoľvek období roka ako pomerne čerstvý, tak ho treba zakopať, či aspoň zahrnúť zeminou tak, aby nevyschol. Necháte ho aspoň jeden rok dozrieť. Hnoj pri svojom zrení rozklade paradoxne spotrebuje veľa dusíka - potrebujú ho mikroorganizmy v ňom, takže ideálne je mu ho dodať nejakým dusičnatým hnojivom napríklad močovinou. Takto nielenže zachováte v ňom dostatok dusíka, ale aj zlepšíte jeho hodnotu pre rastliny. S čerstvým hnojom by som na vašom mieste na jar nehnojil, ale môžete použiť nejaké to umelé hnojivo podľa návodu. Závlaha je v suchom období potrebná pre akúkoľvek rastlinu.
Pôdu treba skypriť čo najskôr a ten hnoj radšej uskladnite do jesene, prípadne do ešte ďalšieho roku.
Ak sa nechcete o záhradu starať intenzívne, alebo to nezvládate časovo, tak to radšej zvážte a kúpte a naplánujte si menejnáročné, prípadne bezúdržbové rastliny. Najmä stromy a kry, ktoré toho zvládnu ako trvalé väčšie rastliny viac...

Dobrým riešením pre zlepšenie štruktúry pôdy je použiť stimulátory úrodnosti pôdy, ktoré majú vplyv na štruktúru pôdy. Sú to prípravky s vysokým obsahom huminových kyselín (HK). Dôležitou vlastnosťou HK je ich schopnosť vytvárať stabilné pôdne štruktúry a póry, nazývané aj pedy, ktoré poskytujú priestor pre vodu a kyslík, uľahčujú tak klíčenie semien a prenikanie koreňov. Pedy uľahčujú tiež rýchle vsiakanie vody do spodných vrstiev a tým brania erózii a zároveň zadržaniu veľkého množstva vody bez toho, aby došlo k zrúteniu pôdnej štruktúry. HK, ako humusotvorné látky, podporujú rast koreňovej sústavy, sprostredkujú prístup živín ku koreňom, blokujú prenos toxických látok do rastlín, ... Dnes ja na trhu viacej preparátov s obsahom huminových látok, a preto je dobre si vybrať ten prostriedok, ktorý má jasne a presne deklarované vlastnosti. Hľadajte výrobky, ktoré majú jasne stanovený obsah huminových kyselín alebo ich solí. Obsah huminových látok sa údáva v% v sušine, preto si všímajte vlhkosť preparátu. Čím vyššia vlhkosť tým je menej sušiny aj menej aktívnej látky. Pri výbere je ďalej treba vedieť, že soli HK sú ľahko rozpustné vo vode a preto sa rýchlo vyplavujú z pôdy. Naopak HK sú vo vode nerozpustné a preto v pôde vydržia aj niekoľko rokov. Pre váš prípad by bolo dobré nájsť najaký garnulovaný preparát, ktorý zapracujete do pôdy. Každý výrobca doporučuje na obale výrobku jeho dávkovanie.

Dobrý deň,

rada by som vás všetkých poprosila o radu, ako si vylepšiť kvalitu pôdy v záhrade. Na jar sa budeme sťahovať do dmčeka a a čo ma trápi je pôda v záhrade, ktorá je strašne tuhá čierna a vôbec neni vzdušná. Tam kde máme záhradu boli orné polia, ale niekoľko rokov sa tam nič nesialo a neobrábalo sa tam, tak keď sme tam prišli, bolo to ako kameň. Dali sme to zrýľovať, ale aj tak ostali dosť veľké a tvrdé hrudy, ktoré nešli poriadne ani rozbiť. Strašne zle sa obrábala a aj keď sme si nasadili niečo okrem paradajok sa ničomu nedarilo :-( Som veľká milovníčka kvetov, zeleniny, ovocia a celej záhradky, no v takej pôde sa nedá veľmi experimentovať. Mohli by ste mi poradiť čo robiť s tou pôdou? Chcela som dať naviesť nejakú kvalitnú zeminu, lenže som zistila, že to stojí dosť a momenálne si nemôžeme dovoliť také pálky záhrada má tak 8á, tak to by vyšlo naozaj dosť. Budem veľmi vďačná, za akúkoľvek radu, kde by som nemusela investovať veľa peňazí. Ďakujem veľmi pekne.
V tvojej pôde je jednoznačne nedostatok organickej hmoty a musíš ju dodať. Nemusíš naraz, stačí na polovicu nasiať facéliu, krásne vonia, má bohatú koreňovú sústavu aj nadzemná časť je krehká ľahko ju aj suchú pomrvíš. Alebo potom zasiať lucernu, tá má dlhé korene a prevzdušní pôdu. Pokosenú nadzemnú časť môžeš skompostovať. A samozrejme slamový hnoj. No za 1 rok sa Ti z nej asi nepodarí urobiť takú pôdu, že keď nabebieš do ruky, sltlačíš a ruku otvoríš rozpadne sa .

Dobrý deň,

mám podobný problém ako zadávateľ tejto témy. Dokončujeme dom a v zadnej časti pozemku chceme vysadiť vo väčšej ploche trávu a po okrajoch rôzne okrasné rastliny a stromky. Tiež chceme vybudovať nejaké ostrovčeky na pestovanie zeleniny. Celá zadná časť pozemku je navozená zemina do výšky až 1,75 metra (hranicu pozemku tvorí oporný múr,navážka bola v minulom a predminulom roku). Je to prevažne ornica ale miešajú sa tu aj iné druhy (navážal som tam, čo sa mi dostalo pod ruku, samozrejme nie stavebnú suť a iný bordel). Teraz som ju začal obrábať rotavátorom (predtým mi ju malý báger jemne rozkopal, pretože 20m2 som rýľoval celý víkend). Zem bola pred rozrábaním zaburinená a v niektorých častiach veľmi tvrdá (behal po nej veľký báger a iné mechanizmy pri stavbe domu). Teraz už sa mi to z väčšej časti podarilo rozdrobiť, avšak v miestach, kde mi ústil odkvap zo strechy je zemina stále veľmi vlhká a dosť lepivá (má čiernu farbu a dá sa tvarovať skoro ako plastelína), keď je však zaschnutá je tvrdá a hrudy z nej sú ako kamene. Zlepená pôda sa rotavátorovaním trocha rozdrobila avšak zostali mi také hrudky ako granule o veľkosti 2 - 3 cm, sú dosť tvrdé a rotavátor už ich nevie rozdrviť, len ich prehadzuje. Okrem toho sú tam stále aj väčšie hrudy (ako pesť), ktoré sú úplne preschnuté a tvrdé.
Snažím sa to polievať každý deň a na druhý deň zrotavátorovať, niekde to pomohlo, niekde s však stále tvoria nové granule.
Viete mi poradiť ako tieto granule a väčšie hrudy rozrobiť (skúšam teraz na radu jedného známeho posýpať zeminu vápnom, vraj sa potom rozdrobí, tak uvidím).
Chcel by som ešte teraz na jeseň vysadiť trávu, aby to už na jar vyzeralo a bolo pochôdzne. Je treba tam dávať aj nejaké hnojivo (napr. maštaľný hnoj) keď tam idem sadiť trávu? Ide nám v prvom rade o ten trávnik, ostatné budeme pridávať postupne.

Za Vaše rady a názory vopred ďakujem

no ja zdaleka nie som odborník, ale my sme pôdu mali tiež jeden zaburinený kopec, ale nechali to upraviť tiež takým malým bagrom a pripravovali na trávnik až do zimy - snažila som sa to priebežne odburiňovať, lebo stále niečo vyhuklo von, použila aj kaput....
a trávu sme siali na jar. hned ako sa zdvihli teploty, a trávnik je pekný. Dalsiu časť sme siali v auguste - uplne na konci -to som sa navnadila, podľa lunárneho kalendára a tiež krásne vzišiel . to bolo minulý rok.
hnoj na trávnik podľa mňa netreba, to by si skutočne musel počkať cez zimu, ako píšu v predchádzajúcich príspevkoch.
zabudla som dodať, že ja som velké kusy premiestňovala tam, kde som zatiaľ trávnik neplánovala, viacmenej som pôdu "roztriedila". Na lepšej časti - upravenej, zbavenej buriny bol prvý trávnik, a po zime, sa robil druhý trávnik na druhej časti - ktorá po zime zlepšila štruktúru......
A ešte stále mám kusok, kde sme nafurikovali na kadejaké zvyšky zeminu a tá časť leží ladom.