Nezaradené

Ticho nočnej služby pretínal len zvuk dýchacieho prístroja, ktorý dýchal za pacienta, ktorému už zlyhalo všetko - okrem jeho srdca. Jeho definitívna smrť bola už len otázkou času jeho srdca. Už nepomáhali lieky, už nepomáhalo nič, už nemal ani tú nádej.
Sám si vybral smrť a aj sa mu to podarilo. Hrou osudu bolo, že pri prvom jeho pokuse sa ho podarilo ešte vrátiť späť, ale potom ho zradilo jeho vlastné telo.
V tom čase oddelením „putovala“ kniha „na dlhé večery“ ...