by , 01.10.08 at 11:37 (4296 Videní)
Celých 36 rokov som bola so svojou prácou sama, namala som sa s kým poradiť a podeliť s pracovnými problémami. Musela som prečítať tony literatúry a pod. V strednom veku som sa zoznámila s počítačom, veľká pomoc, vyskúšala som cca 10 programov s ktorými som sa musela skamarátiť, aby som ich ovládla aspoň na 80-90%.
A tu zrazu som sa ani neviem ako dostala na stránku PORADA a čuduj sa svete, veď to sú tu účtovníci, ekonómovia, moja krvná skupina a PORADA sa stala mojou každodennou spoločníčkou. Našla som tu veľa múdrych, dobrých, milých, veselých ľudí.
Aj som sa začala na ňu hnevať, že zanedbávam hlavne zakladanie dokladov a pod. a stávam sa závisláčka.
Po neviem či dvoch, alebo troch rokoch prišli novinky ako bodovanie, spoplatnenie sesterskej stránky / čo som schvaľovala/ a zvykali sme si a zvykli.
Stránka sa rozširovala astronomickým tempom, z čoho vznikla dokonca súťaž, ale bohužiaľ nie vždy novou odbornou krvou, ale pribúdalo a pribúda veľa neodborných, oddychových tém /niektoré seriózne ma tešia až dodnes/, témy kde sa začali poraďáci osočovať, dokonca prišlo k vylučovaniu a dávajú sa aj nejaké žlté karty.
Niektorí členovia si neuvedomujú, že oni tvoria PORADU. Nájsť a dopracovať sa k niečomu odbornému je už pre mňa problém...
Zasa začínam byť opustená a čo je horšie aj smutná, že sa mi moja spoločníčka vzďaľuje.
Som jej ale vďačná, že som tu našla priateľov, priateľky, ktorým môžem hoci kedy zavolať, ktorí mi dokonca pomohli v ťažkých situáciach a hlavne sa s nimi i stretávať, takže ma bude tá samota menej bolieť i keď v kútiku srdca to predsa ešte bolí.