Zavrieť

Porady

Upraviť

Hlavné

Pozrieť RSS kanál

účtovník 007

Iná podoba šťastia

Hodnotiť článok
by , 14.08.09 at 15:38 (2024 Videní)
Vídam ho často. Špinavého, neučasenáho, sporo oblečeného, opitého, tlačiaceho svoju káru so starým železom a papierom. Niekedy tak ťažko tlačí tú káru, že rozmýšľam, kto je pre koho väčšou príťažou. On pre svoju káru, alebo jeho kára preň. Napriek všetkému nikdy nič neukradol. Nikomu neublížil. Ak môžem, dám mu staré železo, papier, vyložím pred dom oblečenie. On totiž na módne výstrelky moc nedbá. Jeho „Versace“ javí známky ošumelosti a „Vuittonka“, čo má na pleciach, stará školská taška s motívom levieho kráľa, ktorú som strááášne dávno vyložila k smetnému košu, už asi celá vonia od čuča. V každom meste sa takýto jedinec vyskytuje. Poznáte ho, je akýmsi maskotom. Všetci ho poznajú, všetci ho tolerujú a v podstate nikoho nezaujíma a nikomu by nechýbal. V pohľade naň je niečo úžasne emotívne. Taká zmes tragického a komického dokopy.
Ten náš sa volá Šaňo.

Šaňo je jedinec presúvajúci svoju telesnú schránku zo svojho príbytku k zdroju čuča a späť. Podľa vzdialenosti ktorú prejde k svojmu príbytku, ak sa unimobunka bez dverí a okien dá príbytkom nazvať, tak viem, aký objem peňazí zvieral dnes vo svojej dlani.
V jeho prípade platí, že čím je väčšia veličina E, tým je veličina T kratšia. Keď veličina E dosiahne u Šaňa maximum, tak veličina T sa končí oproti môjmu domu na opačnej strane ulice. Rozumej E = eurá, T = prejdená trasa. Vídam ho tam ležať, a vtedy viem, že mal za čo piť.
Nikdy nezabudnem na jeho historickú vetu, keď mi s úplnou vážnosťou vysvetľoval:
„Paničko, ja som mal fčéra -21 stupnov v obyvačke“. V prvom momente mi to prišlo smiešne, no keď som si predstavila jeho „garsonku“ a spojila to so správami o počasí, kde hlásili -25 stupňov v noci, prvotný smiech sa zmenil na údes. Prečo takto žije? Čo takýto človek cíti , je šťastný? Viem, že šťastie je relatívny pojem, a že má milióny podôb, no aj tak by som to rada vedela.
Ešte donedávna mal aj manželku. Nemohla chodiť, lebo jej jednej studenej zimy odmrzli nohy. Vídali sme ju iba v deň sociálnych dávok. Vtedy Šaňo vyložil železo zo starej káry a naložil do nej svoju manželku. Dotlačil ju k pošte, tam si ju prehodil cez plece a poďho k prvému okienku, kde vydávali peniaze. Peniaze okamžite vzal, naložil ju do káry a pred sídliskovými potravinami obaja pili čučo. Netrochárili, kúpili rovno celý kartón. Potom sme ju zase mesiac nevideli.
No teraz to bolo iné. Nevidela som ju mesiac, dva, tri....
Nedalo mi, a keď sa mi zdalo, že Šaňo je relatívne v slabom promilovom opojení, spýtala som sa ho, čo je s ňou.
„Jáj paničko, umrela.“ Na chvíľu sa zamyslel, možno spomínal na ich spoločný život a možno na stratený mesačný príspevok.
„Veru tak paničko, umrela, mesto ju pochovalo.“ „Paničko a nejaké železo nemáte?“ Vylovil z roztrhanej igelitky fľašu, manželku viac nespomínal.
Nemala som.
Zato som mala v hlave kopec otázok. Prečo takto žije? Prečo vôbec ľudia dovolia, aby takto hlboko klesli. Čo prežívajú, ako myslia?
Pri pohľade na Šaňov zakalený zrak a usmievajúce sa napoly deravé ústa, som na to prišla.
Prežívajú iba pre jednu vec a iba na jednu vec myslia. Na čučo. To je zdroj ich radosti, šťastia. Aj Šaňo vyzeral v tej chvíli šťastný. Namiesto železa som mu dala dve eurá a vedela som, že zajtra jeho veličina E dosiahne maximum a veličina T sa skončí naproti môjmu domu. Takéhoto človeka už nič nezmení. Preň má šťastie inú podobu.
Podobu pre väčšinu z nás nepochopiteľnú.

14.08.09 Aktualizoval o 15:56 účtovník 007

Categories
Veselo i vážne

Reakcie

  1. avatar
    Už názvom si príspevok veľmi dobre charakterizovala. Každý človek má svoje predstavy o šťastí, prežíva ho svojim spôsobom a má svoj rebríček hodnôt.

    Naučila som sa , že nikoho proti jeho vôli nemožno zmeniť. Ani bezdomovca, ani narkomana, či kohokoľvek iného. A môže sa mi stokrát zdať to jeho šťastie nezmyselné, úbohé a zavrhnutia hodné, pokiaľ ma tým svojím šťastím neobťažuje, tak nech si ho žije. A ja zas od života očakávam, že tými mojimi predstavami o šťastí, ma nechajú žiť všetci ostatní, ak ich nimi neobťažujem ja.
  2. avatar
    Nemám na to slová. Je to celé veľmi smutné.
  3. avatar
    Na nás to môže posôbiť smutne... no on je možno tak šťastný. A možno ešte aj viac ako tí, čo mu dávajú tie drobné... Už som stretol v živote ľudí, čo na to vôbec nevyzerali a pritom boli ako kopa nešťastia.

    Podľa mňa nie je nič horšie, ako keď niekto robí robotu, čo ho vôbec nebaví. Ja, nech už som robil hocijakú, robil som ju s nadšením. Ale ako sa tak obzerám, veľa ľudí robí niečo, čo im je proti srsti. Pre mňa niečo nepredstaviteľné... Podľa mňa je ten Šaňo od takýchto ľudí určite šťastnejší. A možno je v hĺbke svojej duše ten najšťastnejší človek... možno je so svojim životom celkom spokojný.

    -----------------------------
    nevím, proč se lidi s tím svinstvem
    tak serou, nic moc na tom
    není. myslím, že to jsou všechno ztracený existence,
    který se chtějí ztratit fakt pořádně. nic jinýho
    jim nezbývá, je to, jako by nemohli dosáhnout toho,
    co chtějí nebo o co se pokoušejí
    a jiná cesta neexistuje.
    (z básne "Feťáci" od Bukowskeho)


    -----------------------------
    "nechceš loka?"
    "před polednem nikdy."
    "kolik máš hodin?"
    "11:58."
    "tak to máme za dvě minuty."
    utřel jsem se, spláchl, natáhl si
    kalhoty a vyšel z kabiny.
    ten staroch seděl pořád ještě na míse
    a funěl
    ukázal na láhev vína
    u svých nohou
    byla skoro prázdná
    a já vyžahl asi
    tak půlku z toho, co v ní zbylo.
    podal jsem mu hrozně starou pomačkanou
    dolarovku
    a vyšel ven na trávník
    a vyblil se.
    (z básne "Čas k posrání" od Bukowskeho)
    -----------------------------

    nevím, kolik lahví
    piva jsem
    zkonzumoval, zatímco jsem čekal, že se věci samy
    vyřeší.
    nevím kolik lahví vína a whisky
    a piva
    hlavně piva
    jsem zkonzumoval po
    rozchodech se ženami -
    při čekání na zazvonění telefonu
    při čekání na kroky na schodech...
    (z básne "Pivo" od Bukowskeho)
    -----------------------------

    Kto si prečíta trocha viac od Bukowského, možno bude schopný sa na vec pozrieť aj inými očami... aj keď každý jeden osud je o niečom inom.
  4. avatar
    On je určite šťastný a žije život plný svojich radostí.
    Len väčšina ľudí má úplne inú predstavu o šťastí a nevieme, možno nechceme týchto ľudí pochopiť.
    Ale neodlišujeme sa v ničom, veď každý z nás má svoju káru, ktorú tlačí životom.
  5. avatar
    ....každý z nás má svoju káru, ktorú tlačí životom. To si pekne napísala.

    O čo vlastne ide? O pocit... nie? Najviac si vychutnajú tie šťastné pocity tí, ktorí ich majú najmenej. Im sú najcennejšie...

    Tak čo je lepšie - mať možnosť si ich vychutnávať častejšie alebo silnejšie?
  6. avatar
    Napísala alebo opísala si príbeh, ktorý je dnes realitou každodenného života, bohužiaľ.
    Neviem, či je toto jedna z podôb šťastia, ale iste je to jeden zo spôsobov prežitia.
    A asi môžu nájsť poniektorí aj v tomto spôsobe zmysel života a svoj pokoj.
    ...a bez toho čuča by zrejme v obývačke, kde je -21 stupňov neprežili...