Ak zamestnanec odmieta stravné lístky, pretože každá korunka je pre neho dobrá a považuje ju minúť na niečo, podľa neho užitočnejšie pre rodinu a preto sa vzdá aj nároku na stravu, nevidím v tom nič zlé.
Vždy (aj v nedávnej minulosti) bolo podľa zákona poskytnúť zamestnancovi stravné, podľa odpracovaných dní. Nie všetci zamestnanci využívali toto právo a kupovali si strávené lístky. A nič sa nikomu nestalo.
Či to už bol systém, že si dopredu v jedálni orazili obed na ďalší deň, alebo vôbec nešli na obed, lebo obedňajšiu prestávku využili na nákupy, ak náhodou dostali pomaranče a pod.
Či to už bol systém stravných poukážok v reštauračných zariadeniach, kde s vyplazeným jazykom za pol hodinu sme sa snažili naobedovať, alebo iní si za tieto lístky robili nákupy pre rodinu. Alebo si vôbec nekúpili stravný lístok a na jeho meno si ho kúpil kolega atď.
Ja, ako SZČO, si strávené lístky nekupujem, preto robím niečo zlé? Jednoducho nevyužívam všetko, čo mi zákona dáva. Je to moje rozhodnutie.
To bolo len tak na okraj, lebo vidím ako sa s tým viacerí trápite.