Zavrieť

Porady

Upraviť

Hlavné

Pozrieť RSS kanál

Viera

Pokračovanie Môj život pred a po.....

Hodnotiť článok
by , 09.06.12 at 09:04 (3130 Videní)
.....skúsim pokračovať tam, kde som skončila.... uplynúl už skoro rok, kedy som sa odvážila sem naposledy napísať, to som sa práve chystala na ďalšiu operáciu, zvláštne nemávala som strach pred operáciami no tentokrát áno, neviem prečo... na to sa nedá odpovedať....teraz s odstupom času, asi preto, že sa podvedome toho môj organizmus bál.
19.7.2011 ma čakala banálna operácia žlčníka, vedela som, že by mala byť laparoskopicky prípadne ak by bolo treba tak i radikálny rez, vraj sa rozhodnú podľa konkrétnej situácie .
Nastúpila som do nemocnice a hneď to začalo, po 3 dni ma po 3 x vrátili z operačky, vraj sa im posunuli časovo operácie a už ma nestihnú z operovať, na 4-tý deň som sa vzbúrila....ak ma chcú operovať tak nech ma operujú, alebo nech ma prepustia. Tak konečne ma poobede z operovali, operácia trvala vyše 3 hodiny ako som sa neskôr dozvedela a samozrejme nebol to len žlčník, skrátka ako vždy mala som šťastie v nešťastí .... prečo... nuž preto, že pri operácii žlčníka zistili nález na pečeni, ktorý sa im podaril vybrať....takže všetko dobre dopadlo. Ja som sa cítila dobre, po 4- dňoch som šla domov a hneď začala plánovať , mimochodom hneď ako som prišla, ešte som sa stihla motať v ten deň v záhrade až do večera. Naplánovala som si liečenie, a ešte pred tým môj sen (sny sú vraj na to , aby sme si ich plnili), tak koncom septembra som šla na dovolenku do Egypta, je fakt, že asi som to riadne prehnala, 4 dni som si odležala hneď po prílete na infúziach, no potom som sa postavila na nohy a pekne som si to užívala....videla som pyramídy, Káhiru, Egyptské múzeum, krásne som si zaplávala a mala pocit , že je všetko OK.
Zvláštne ako sa dokáže človek mýliť, opäť a opäť.....vrátili sme sa, o týždeň som odišla na liečenie a odtiaľ som sa viac menej už len doplazila, bol koniec októbra a od vtedy som nemohla prijímať stravu....viem, ako vždy som to prehnala.....zdalo by sa , že po tom všetkom už som sa mohla 1000 x poučiť, no ja nie.....ako vždy....takže cca 8 hospitalizácii od októbra až do konca marca (čo bolo úžasne naplánované - koniec roka, daňové) , ostala som na umelej výžive, no napriek tomu som všetko stihla....zasa raz som si uvedomila, že človek ak čo len trošku vládze vráti sa k starým zvykom, myslela som , že som sa už mohla dosť poučiť ..... no ja nie....je pravdou, že teraz poslúcham...viete 3-4 mesiace umelá výživa a ležanie na posteli nie je nič moc.....nastal čas, kedy si opäť vážim každú chviľu života, snažím sa žiť a pracovať s mierou....no som zvedavá do kedy mi to vydrží.....
.....toto som sem nenapísala, že by som zmenila svoje proirity tak ako som ich popísala v predchádzajúcich častiach, no skôr som chcela týmto povedať, že i keď človek ochorie, neznamená to koniec života.....len všetko treba robiť s mierou....som si vedomá, že si niekedy zahrávam s tým najcennejším čo mám.....no moja povaha je už raz taká....ak ma nepriviažu na posteľ.....tak vymýšľam, čo tiež nie je dobré, alebo je? Ťažko povedať no mňa to drží tu na svete .......
....a Egypt mi dal ešte čosi na viac, keď som bola blízko tých pamiatok uvedomila som si ako vlastne tí ľudia v tom čase žili, ako prekonávali ťažké osudy a hlavne sami seba.....
....som kresťanka....no začala som sa od toho času zaoberať i inými kultúrami a hlavne pátram ako sa oni vysporiadavali so svojimi chorobami....no to je bude asi niekedy samostatná kapitola, ktorá je tiež zaujímavá aspoň podľa mňa....
.....teraz som opäť v pohode, začala som jesť, s mierou pracovať ..... a začala som pomáhať na onkológii spolupacientom ..... je to tiež zaujímavý pohľad na svet zasa očami druhých s podobným osudom ako mám ja a mnohé z nás.....

.....záver pre dnes....nikdy sa nevzdávajte.....no tiež to ani nepreháňajte....žite pre dnešok....nech je pre Vás taký krásny ako pre mňa....prestala som sa trápiť budúcnosťou a je to veľmi zvláštny pocit .....človek žije konečne sám pre seba, i keď sa stará o druhých....ja som našla uspokojenie nie v materiálnych veciach, ale v krásach prírody, umení , starých civilizáciach a vzácnych kameňoch .....

04.01.13 Aktualizoval o 10:13 VieraPopluharova

Categories
Nezaradené

Reakcie

  1. avatar
    Nepoučiteľný optimistický bojovník Obdivujem Ťa a prajem veľa víťazstiev...
  2. avatar
    Dav
    Nepoučiteľný optimistický bojovník Obdivujem Ťa a prajem veľa víťazstiev...
    veľmi pekne ďakujem, ale to je len realita, ktorú buď treba žiť, alebo nie, nič iné medzi neexistuje.
  3. avatar
    ..... a začala som pomáhať na onkológii spolupacientom ..... je to tiež zaujímavý pohľad na svet zasa očami druhých s podobným osudom ako mám ja a mnohé z nás.....

    Vierka po dlhej dobe som si Ťa prišla pozrieť. Si zlaté a nezištné dievča a pomáhaš každému, komu sa dá. Skopírovala som časť Tvojho blogu. Za toto by si si zaslúžila ( a nielen Ty, ale všetci takíto ľudia) titul skutočná celebrita a nie tie pochybné potvory, čo sa pretŕčajú v médiách. Prečo tam nedajú, takýchto ľudí, ktorí robia niečo skutočne záslužné, aby mali mladí aj takýto vzor. Aj keď nereagujem, ale chodím aj do Tvojej témy a viem, že sa pekne navzájom podporujete a to je hlavné. Lebo niekedy sa Ti rodina v takejto situácii obráti chrbtom a keby Ťa nepodporili cudzí ľudia, tak je to skutočne po psychickej stránke veľmi deptajúce.
  4. avatar
    Keby po svete chodilo viac takých Vierok ako si Ty , hneď by bol svet krajší.
  5. avatar
    Ahojky Oli,

    ďakujem, i keď je to samozrejmé, najskôr som tam len nakukla, vedie to Janka Pifflová-Španková mnohí si ju budete pamätať ako moderátorku STV, teraz je redaktorkou....je to zlaté žieňa, ktoré s týmto začalo, nakoľko si prešla tým čím ja, a keď som videla, koľko ľudí tam príde vystrašených, nahnevaných a pod., boja sa , myslia že život skončil - no nie je to pravda, oplatí sa bojovať čo i len za jeden deň, no uvedomíme si to až keď sa nás to dotkne a ak nás nasmerujú takí ľudia ako je Janka, tak sme ochotní prijať všetko....tak som tam a odovzdávam svoje skúsenosti s touto potvorou ďalším, ale tak, aby mali chuť žiť....to je všetko......
  6. avatar
    Akeber,

    ďakujem, ale ako som už vyššie napísala tak je to samozrejmosť.....
  7. avatar
    Super! Držím ti palčeky!!!
  8. avatar
    micinka1*,

    ďakujem, ale už vyššie napísané, no si zlatá.....
  9. avatar
    A že som práve tento blog dnes našla Vierka.... práve keď na mňa lezie depka z mojich chorôb... Lebo to by som nebola ja, keby sa niečo nedobabralo.... A tak som dobre išla.... No ale ako píšeš..hlavu hore a nevzdám boj... Drž sa ja Ty....
  10. avatar
    Danielka,

    vydrž, nič nie je beznádejné, len to občas dlhšie trvá, ja sem píšem svoje pocity ako to prežívam, možno sa to zdá niekomu nie veľmi vhodné, no myslím si, že ľudia by mali vedieť ako to je žiť s rakovinou a ža sa dá s ňou bojovať, len treba chcieť a myslím, že je to tak i s ostatnými chorobami, ktoré ľudia prežívajú, ja mávam tiež depky, to je úplne normálne....takže hlavu hore, držím palce a uvidíš bude to dobré....objímam....
  11. avatar
    Vierka, prečítala som si to až dnes, poradu mám zapnutú vždy keď zapnem počítač, ale až dnes som mala čas aj niečo prečítať. Zase som sa presvedčila o tom, že si človek s veľkým srdcom. Ale aj ako čítam, občas "pokúšaš osud", na čo ja by som odvahu asi nenašla, aj keď nikdy, nehovor nikdy. Ale verím v to, že všetko zlé je na niečo dobré a posunie nás to ďalej.
    Prajem Ti veľa síl v Tvojej odvahe bojovať a pomáhať.
    Maja
  12. avatar
    Ahoj Majka,

    trošku máš pravdu, že pokúšam osud, ale nie som tým úplne istá, na mojej ceste počas ochorenia som stretla veľmi veľa dobrých ľudí, neviem, akí boli pred chorobou.....dali mi veľa energie k životu a tú chcem ja teraz odovzdať iným, ktorí to potrebujú a čo sa týka buriny to je len môj relax a dobíjanie bateriek, neboj napr. dnes celý deň oddychujem ....vlastne ležím, mám pri sebe laptop a pripravujem zmluvy a také somarinky, na ktoré nemám čas počas účtovania, alebo keď chcem byť v záhrade.....snažím sa to korigovať a píšem ďalšie pokračovanie blogu....za posledné dni som toho veľa zažila....
    Veľmi pekne ďakujem....objímam a prajem pekný víkend. V.
  13. avatar
    Vierka, Teba nemusela nasmerovať Janka. Ty si už dávno pred tým pomáhala a odovzdávala svoje skúsenosti vo svojej téme. Už dlho sa Ti darí odovzdať ich tak, aby mali ľudia chuť žiť. Podarilo sa Ti otvoriť srdcia mnohým ľuďom, ktorí tiež ochotne a nezištne radia, držia nad vodou ak treba. Dostala si veľký dar, nájsť tie správne slová. Tento dar si povýšila na svoje poslanie.

    Citujem z Tvojho príspevku to, čo si tentokrát Ty nalistovala v mojej hlave:
    ...no začala som sa od toho času zaoberať i inými kultúrami a hlavne pátram ako sa oni vysporiadavali so svojimi chorobami....no to je bude asi niekedy samostatná kapitola, ktorá je tiež zaujímavá aspoň podľa mňa....

    ...prestala som sa trápiť budúcnosťou a je to veľmi zvláštny pocit .....

    Zhrniem to takto: Ak človek reálne dospeje k obsahu týchto viet, tak jeho život dostane také malé krídla.

    Objímam Ťa, veď vieš, že si môj hnací motor.
  14. avatar
    Dnes som sa sem zatúlala a teda musím napísať .....Vierka klobúk dolu pred Tebou .Skláňam sa pred takým človekom .Skutočne si osobnosť.Drž sa tak aj naďalej a pomáhaj, určite Ťa to obohacuje .

    Ale aby som nebola nespravodlivá aj voči ostatným ....držím Vám všetkým palce .Chodím občas do Vašej témy a máte u mňa môj obdiv.
  15. avatar
    Vierka po prečítaní týchto riadkov znova len povedať sa dá, že si žieňa s veľkým a dobrým srdcom akých je určite len pár. Tvoje slová majú obrovský význam a dodajú sily každému, kto sa zamyslí nad nimi a zistí to obrovské množstvo pravdy v nich je. Máš môj obrovský obdiv , lebo si naozaj veľký optimistický bojovník a ešte väčší pomocník nielen pre pacientov v NOU, ale aj pre nás poraďákov. Všetky Tvoje blogy by mali prečítať všetci (nielen potvrdení onkáči, ale aj tí čo sa z dôsledku choroby boja možných následkov a práve preto strácajú silu, optimizmus a niektorí aj chuť žiť. Určite by získali iný pohľad na závažnosť svojho zdravotného problému, zmenili svoje myslenie a nestratili chuť a silu zdolať chorobu a stať sa optimstom, ako si Ty.
    Dievča moje drahé drž sa, želám Ti ešte veľa síl v pomoci iným ale tak ako si písala, nezabudni sa šetriť a neprepínať svoje sily.
  16. avatar
    ... Vieročka .. kdesi tu na porade niekto napísal, že si malé drobné žieňa ... niekto, kto potreboval oporu, pretože na tom nebol najlepšie ... a stretol Teba ... chcem Ti tým len povedať, že máš v mojom srdci svoje stále miesto ... Tvoja nesmierna ľudskosť, milota ... dávaj na seba pozor ... a nie tak ako v porekadle: " Keď je koze dobre, ide sa na ľad šmýkať ...?" ... prajem Ti lásky za vrece, pohody a smiechu za hrniec ... maja
  17. avatar
    Jaruš,

    Ty ma vždy musíš rozplakať, že ...to si si dala ako svoj ciel?......veď počkaj keď sa stretneme.......ale nie, len srandujem, vieš, že Ťa mám rada a veľmi pekne ďakujem za príspevok.....
  18. avatar
    Zita5,

    Zitka,

    Ty vieš tiež pekne rozplakať, no idem ku Tvojmu príspevku.....som len obyčajný človek ako Ty, aj Ty si osobnosť......ja obdivujem na Tebe aká si šikovná v účtovníctve a ako rýchle reaguješ ak niekto potrebuje pomoc,.....ja som len zažila malinkú chvíľku, kedy mi prebehol celý môj život pred očami.....bolo to zvláštne.....a vtedy som zistila, že ak budem odovzdávať svoje poznatky iným, ako to robíš i Ty....tak budem spokojná so sebou......inak pozdravujem Sebinka.......dúfam, že sa má už dobre.....
  19. avatar
    Zitulda,

    Zitka,

    každý je svojim spôsobom dobrý, len musíme chcieť vidieť v tých druhých dobro, nesmieme sa zameriavať len na nedostatky, ale Ty to vieš najlepšie, Tebe to vysvetľovať nemusím, si taká istá ako ja........
  20. avatar
    Majka,

    Tebe mám čo odpísať? Vieš, že všetci tu na porade sme tu preto, aby sme pomáhali, každý ako vie.....viem čo si chcela povedať, ale naozaj som obyčajný človek ak Ty, ako Vy, každý máme svoje osudy a každý niekomu nejakým spôsobom pomáhame.....mojim zamerom napísať tento blog bolo, aby si ľudia uvedomili hodnotu života a hlavne, aby sa o neho starali....a o mňa sa neboj....je pravdou, že ak sa do niečoho pustím idem na doraz.....no potom čuším aj niekoľko dní, niekedy týždňov..... a potom pokračujem ďalej.....objímam....