Zavrieť

Porady

Upraviť

Hlavné

Pozrieť RSS kanál

Viera

Prečo práve ona.....

Hodnotiť článok
by , 25.08.12 at 14:30 (3681 Videní)
Rada by som Vám vyrozprávala jeden skutočný príbeh, ktorý však nebude končiť šťastne bohužiaľ.....

Ako všetci viete začala som chodiť do kúpeľov asi pred 6 rokmi , bola som nesmierne unavená a šla so práve na masáž, na ktorú sa mi vôbec nechcelo....pozná z Vás niekto pocit, že stretnete človeka, nikdy Ste ho nevideli a máte nesmiernu potrebu dotknúť sa ho? Mne sa to stalo, bola to práve tá masérka ku ktorej sa mi nechcelo.
A práve tu to všetko začalo.....jej dotyky neboli ako u klasickej masérky, ale bolo to niečo čo Vám dodáva nesmiernu energiu a chuť žiť, prestane Vás doslova všetko bolieť a zabudnete na svoje trápenia, cítite sa akoby Ste sa vznášali. Tu som ju spoznala - Majku.

Začala som chodiť pravidelne do kúpeľov, práve kvôli nej, že mi dodávala energiu, postupne sme sa spoznali....vždy si trpezlivo vypočula moje problémy, prehodili sme pár viet o rodinách, no teraz som zistila, že ja som o nej nevedela nič a ona o mne všetko....nevadí mi to, len ma neskutočne mrzí aká som bola nevšímavá.....alebo ona vedela tak všetko skrývať za krásny úsmev a pohladenie.

Minulý rok v októbri keď som tam bola 3 týždne sa mi zdala akási pochudnutá, no na moje otázky som dostala vždy len jednu odpoveď...má veľa práce a vždy ku tomu patril jej krásny úsmev, úsmev ženy pôsobiacej nesmierne skromne, pokorne prijímacej svoj životný osud o ktorom som vedela len minimum.

Tento rok som tam na jar nebola, len som sa dozvedela od mamy, že je PN.... no vraj nič vážne....v júni tohoto roku som mala od Majky telefonát, v ktorom ma prosila či by som jej nevybavila konzultáciu na onkológii, vraj má nejaké znamienko.... samozrejme som súhlasila, veď to bolo to najmenšie čo som mohla pre ňu urobiť....no vôbec som ani len netušila, že ona nepotrebuje konzultáciu ohľadom jedného znamienka, ale vari 5-tich, ktoré boli vyoperované ešte v roku 2010 s pozitívnym výsledkom a to tým najhorším akým len v onkológii môže byť ....melanóm IV.-tého štádia.
Zistení, že mala ich vyoperované a následne nemala žiadnu liečbu skoro 2 roky bolo pre mňa ako najhorší sen, sen z ktorého sa zobudím a bude všetko ako pred tým.....viem ako vždy optimistka, no tu ma moja optimistická nálada veľmi rýchlo prešla. Spoznala som skutočnú bezmocnosť medicíny, ale zároveň i neskutočnej pokory a trpezlivosti človeka, ktorý o svojom nezvratnom osude vie a bez známky sebaľútosti ho odovzdane prijíma.
Napriek tomu to bol všetko len zlomok všetkého čo som o tejto skromnej žienke vedela.....prijali ju na hospitalizáciu v BA na onkológiu....viedli sme tu dlhé rozhovory, no ani v jednom nebol ani len náznak sťažnosti na svoj osud. Neviem ako ďalej popísať to čo som a o nej, o jej živote dozvedela (podotýkam, že to píšem s jej súhlasom, aby sa poučili iný na jej chybách, i keď nie som si istá, že to boli chyby).
Skúsim popísať jej rodinu, ktorá v tomto príbehu má tiež dôležité postavenie: nebudem popisovať súrodencov atď., Majká má 2 krásne slečny, ktoré sú veľmi zlaté a dala mi tú možnosť, aby som ich osobne spoznala a samozrejme milujúceho manžela. Úprimne sama som si myslela, že taká rodina je dnes známa už len z poviedok našich starých mám..... je to rodina, ktorá žije vo veľmi veľkej skromnosti a nesmierne sa navzájom majú radi, nepoznajú dovolenky a k životu im stačil maličký domček pozostávajúci z izby a kuchyne, neskôr sa rozhodli pomaly pristavovať postupne nový malý domček, všetko svojpomocne a naozaj len vlastnými rukami, aby slečny ak trošku vyrastú mali svoje súkromie a rodičia tiež. Čo napísať ďalej, manžel kým bola Majka v nemocnici dokončil slečnám ich izbu a keď sa Majka vrátila domov mala po rokoch manželstva s manželom svoju spálňu, že v tomto dome nepoznajú čo je ústredné kúrenie im vôbec nevadí, sú šťastní a zároveň nesmierne smutní, že mamka si už toto súkromie dlho neužije a prakticky ho už pomaly ani nevníma.
Nadpis ....prečo práve ona.....áno pýtam sa, prečo práve človek, ktorý celý život pomáhal druhým, žil v skromnosti, vychoval dve krásne skromné deti, má milujúceho manžela, nikdy sa na nič nesťažoval, všetko prijímal s pokorou......prečo práve ona.....Majka ?

Prepáčte....tento príbeh dopíšem až budem mať viac síl písať o nej......a to je i dôvod mojeho dlhého odmlčania sa na porade.....nemala som odvahu porovnávať svoj osud s jej....to jednoducho nie je možné......i keď všetky a všetci, ktorí bojujeme s týmto ochorením to nemáme ľahké....no tento osud je i na mňa prisilný.....

Pokračovanie:

začala som tento príbeh veľmi pesimisticky, no začal sa po uverejnení môjho blogu uberať úplne iným smerom po všetkých stránkach,skúsim to opísať tak ako sa to v skutočnosti dialo a deje:
Majke sa zhoršil stav, manžela museli odviezť s chronickou pankreatitídou do nemocnice a nemal sa kto postarať o Majku a jej deti. Z rodiny by sa niekto našiel, no bohužiaľ to je celkom iná história. Neostalo nič iné, že Majku dajú na paliatívne oddelenie do Martina a deti pôjdu k starkým. Reakcia Majkinej onkologičky bola, že v Martine nie paliatívne oddelenie a môžu byť prijímaní len pacienti , ktorí podstupujú liečbu a nech ju dajú do domova ošetrovateľských služieb. Nad touto reakciou som sa sama zhrozila a keďže Majka i rodina toto zamietli, tak som sa rozhodla, že na tých pár dní pôjdem ku nim, len nech počítajú s tým, že ja ju nemôžem dvíhať. Súhlasili.
Hneď ako som ku nim prišla som sa rozplakala nad tým v akom stave Majka je, málo komunikovala, dusila sa, atď., dostala som strach čo ak......sa to stane keď tam budem práve ja, ako to jej manželovi vysvetlím, že dovtedy sa nič nestalo a keď som prišla ja.....vtedy mi došlo akú zodpovednosť som si na seba zobrala, no už nebolo cesty späť, musela som pokračovať.....a tak sme sa s dievčatami dohodli, že ráno mi pomôžu mamu umyť a potom si budú riadiť domácnosť samé....viem niekomu sa to bude zdať tvrdé, že som nechala všetko na dievčatá a ja som bola len pri Majke, lenže ak by s ňou niečo stalo i tak by to museli robiť.....no nebol žiadny problém staršia dcéra Majka, už ráno o 6,00 hod vstávala a o 7,00 hod. keď sme vstávali my s so staršou Majkou, tak dievča malo prádlo v pračke, obriadeného psa, postavené varenie. Dokonca dievčence mali už nacvičené ako mamku nadvihnúť, ako ju ľahnúť avšetko....zvladli by to úplne samé, no bol tam treba dozor dospelého. Ani raz som nepočula od dievčat, že ja chcem ísť von, alebo niečo podobné.....toľko ku chodu domácnosti.
Rozhovory s Majkou boli zo začiatku veľmi rozpačité, napriek tomu, že o svojom zdravotnom stave vie všetko, prešli sme si snáď postupne všetkými fázami rozhovorov na tému ..... odchod z tohoto sveta......veľmi chcela ísť, no nedalo sa jej, niekde v nej stále spala bojovníčka, tak to napíšem úprimne tak ako som to i jej nakoniec povedala:"Maja, máš 2 možnosti bojovať, ale nečaká Ťa ľahká cesta, alebo to vzdaj, vzdaj to hneď nech sa netrápiš."
Viem bola som k nej odporná, zlá.....no na druhý deň sa zobudil iný človek, rozhodla sa pomaly začať prijímať tekutiny, postupne pridala i stravu a neskôr ako Ste mali niektorí možnosť vidieť na foto i posiľovať svaly. Teraz sa sama posadí, za minimálnej pomoci postaví, prejde pár krokov...nepýtajte sa ma ako je to možné, sama neviem a je to pre mňa nepochopiteľné, nakoľko som videla jej lekárske správy i vyšetrenia, CT pre 3 mesiacmi vykazovalo zasiahnutie celého organizmu, viem, že neberie žiadnu alternatívnu medicínu, len každý deň asi hodinu medituje.
Tak ako sa zlepšil Majkin stav, tak sa vďaka Vám poraďákom zlepšili i životné podmienky rodiny, dievčatá majú zariadenú svoju izbu, ktorú nafotím a samozrejme ju sem i pripnem, vďaka tomu sa mohli pohnúť ďalej, dokončili dlažbu v kuchyni, kúpeľni, dievčatá majú dokončený šatník, ale čo je najhlavnejšie mohli namontovať a spustiť ústredné kúrenie.
Celá rodina Vám všetkým, ktorým neostal ich osud Ľahostajný veľmi pekne ďakujú a prajú Vám, aby sa i Vám dostalo pomoci, keď ju budete potrebovať.
Na teraz to je všetko.....viem čaká ju dlhá cesta, no teraz sú šťastní a myslím, že stálo to za to, i keď ja som bola veľký pesimista v tomto prípade.....

24.09.12 Aktualizoval o 14:03 VieraPopluharova

Categories
Nezaradené

Reakcie

  1. avatar
    Vierka, nebola si odporná, ani zlá. Urobila si to, čo potrebuje počuť človek v Majkinej situácii. Povedala si to, čo by chcel počuť každí v jej situácii. No pochopiť, že to treba vyrieknuť nahlas /bez ohľadu na rozhodnutie dotyčnej osoby/ môže len silný človek, ktorý má niečo za sebou a sám si prešiel peklom. Verím, že Vy dve budete povzbudením pre ďalších, ktorí to potrebujú.
    Nám pomáha súcit a nie ľútosť.
  2. avatar
    Jarka,

    možno áno možno nie, no ja som to vtedy tak cítila, bola som zúfalá, že jej nedokážem pomôcť, som si vedomá , že je to len prechodné ...... (a možno nie)..... no stavila som všetko na jednu kartu, už sa na to nedalo dívať....prešla som všeličím, ale to najhoršie nepoznáme ani jedna, len tá, alebo ten, ktorí tým prejdú....my sme na tom stále relatívne dobre....takže som vďačná za každé nové ráno či už ho strávim v posteli, alebo budem môcť vyvíjať nejakú aktivitu.....
  3. avatar
    Je mi veľmi ľúto, že Majka svoj ťažký boj predsa len prehrala.Tak veľmi som verila v zázrak - pre ňu a najmä jej dcérky...... vyjadrujem úprimnú sústrasť rodine a jej priateľom. Vierka - buď silná aj Ty lebo teraz Ťa budú dievčatá Majky veľmi potrebovať - silnú - aby si vládala držať ich nad vodou.....
  4. avatar
    Mrzí ma to o to viac..že dnes má Vierka..náš anjel ,meninový deň.....Život je taký....neurobíme s tým nič.