Ale ved nikto netvrdi, ze demokracia nie je forma diktatury. Popisal si to presne, mensina je znasilnovana vacsinou. Problem je v tom, ako zarucit vsetkym slobodu a napriek tomu sa vyhnut anarchii.

Ja som to sem pisal uz davno, ze podla mna je najlepsi osvieteny diktator.

Misomiso,
viem, že to nemyslíš úplne vážne, čítal som tvoj príspevok o pocitoch z Dánska a aj Danilu, čo písala o fodbale.
Ak by sme žili bez slobody, žili by sme ako dobytok. Určite by si to ani ty nepredýchal. Píšeš to hlavne preto, lebo si nevieš predstaviť, ako by to bolo, keby bola sloboda a platila aj ústava a zákon. Danila to už načala s políciou na štadiónoch. Vyjadrila sa, že polícia by mala strážiť banky, strážiť hodnoty ľudí a chrániť ľudí, alebo niečo v tom zmysle. Platíme si ju z našich daní.

Ja by som to len doplnil, že polícia by mala mať hlavne presne určené povinnosti a k tomu potrebné právomoci. U nás zatiaľ má polícia len právomoci a nemá presne a konkrétne určené povinnosti.
Potom by aj sloboda a právo, nebola anarchia. Bola by tu sloboda a poriadok.

Nechapem o com pises. Ake povinnosti by mala mat policia? Co ak by som s nimi ja (ako prislusnik mensiny) nesuhlasil? Mal by som ten isty problem, ako ty s autom v zadani temy.

Ano, spominal som Dansko, ale neviem, preco to spominas teraz ty. Dansko je pomerne znacne regulovana spolocnost, to znamena ze stat pomerne silne diktuje ludom, co mozu a maju robit. To je tiez vec, ktora mnohym Danom (napr. v podnikani) vadi. Ak ta to napriklad zaujima, tak mnohi Dani su na nervy z (hlupej vacsiny), ktora nema rada zmeny a ktora doteraz neodsuhlasila prijatie Eura. Zavidia nam, Slovakom. Alebo registracne tabulky na autach - podarilo sa im prelomit az pred par tyzdnami hlupy nazor, ze napriek tomu, ze su v EU maju ostat pri povodnych. Takych prikladov by bolo v Dansku 1000.

No napriek tomu by som sa rad narodil v Dansku, ak by som mal este jeden zivot.

Mne to az tak nevadi (prisposobovanie sa vacsine), pretoze si uvedomujem, ze ina alternativa ako diktatura nejestvuje (napriek tomu, ze ju obcas mozeme nazyvat demokraciou) ak nechceme zit v anarchii. A ten svoj nazor o osvietenom diktatorovi som nikdy nemyselel zartom.

Nemáš pravdu, lebo polícia by zasahovala proti tvojmu konaniu, len v prípade prekročenia zákona (trestná činnosť, trestné konanie). Naviac by bola povinná zakročiť v každom prípade a nemohla by trestnú činnosť prehliadať. Je jasné, že by muselo byť tých policajtov niekoľko krát viac a bolo by to drahšie, ale bezpečnosť obyvateľstva je základnou povinnosťou štátu.
To prirovnanie slobodného konania s trestným konaním nie je na mieste. Slobodne žiť neznamená anarchia. Anarchia je, keď nemáme, alebo nerešpektujeme zákony. Anarchia nastáva aj vtedy, keď sa nerešpektuje ústava a vydávajú sa zákony v rozpore s ústavou.
Diktatúra nastáva vtedy, keď zákon prestane zakazovať a začne prikazovať.

Pokúsim sa napísať vám recept na všetko, aj keď je to niekedy ťažké ho aplikovať - teda väčšinou a píšem to s plným vedomím toho, že tieto moje slová môže ktokoľvek zneužiť, prosím neukameňujte ma.

Recept na všetko znie: TAKE IT EASY. Načo sa budem denne zamýšľať, že polícia, štát, menšina či väčšina chce to a má tamto, pokiaľ nepodniknem žiadne kroky, nič nezmení. Teda z toho vyplýva - ak budem len vyplakávať, zostane všetko po starom. Ak podniknem nejaké kroky, možno niečo zmením. Ak však na tie kroky z akejkoľvek príčiny nemám dosť síl, je zbytočné len plakať, preto je lepšie nadnies sa nad všetko a s úsmevom take it easy... A do druhého dňa to už bude lepšie, krajšie a ružovejšie

Marianna01, tak ako to popisuješ, tak sa snažíme všetci žiť, aj ja.

Máme na to právo nenosiť samopal do obchodu, lebo si platíme políciu.
Máme právo nestarať sa o veci verejné, platíme si na to verejnú správu. Platíme si aj miestnu správu, aj parlament, aby sa nám starali o veci verejné. Na to tu máme demokraciu, ale určite ju nemáme na to, aby sa starala o veci súkromné a naše osobné.

Verejné má byť verejné a súkromné má byť súkromné.

Za mesiac to bude 20 rokov, čo sa nám demokracia stará o veci súkromné a nestará sa o veci verejné. Každému je jasné, kam nás to doviedlo. Povznášali sme sa nad tým a dobrovoľne sme sa vzdali vlastného rozhodovania.
Konať môžeš najskôr vtedy, keď si uvedomíš potrebu toho konania. Skôr konať nemôžeš.

Milá Marianna!
Závidím Ti Tvoj optimizmus. A ako veľmi. A nech Ti veľmi dlho vydrží. Ja nie som veľmi usmrkaný človek, už vôbec nie často plačúci, lebo život občas vie slzy vysušiť absolútne. Mám rada kroky, robím ich a v ruke držím vždy argumenty. Mám aj výdrž. Vediac, že hlavou múr neprebijem, často ju napriek tomu o ten múr obúcham. A skúsenosťami viem celkom presne jedno. Že jedine akceptovateľné kroky touto nedotknuteľnou vrchnosťou sú len tie moje k volebnej urne.

Je nevyhnutné presne určiť, čo je osobné, súkromné, verejné, verejnoprávne. Čo je povinné, čo zakázané. Kto má povinnosť a kto má právo. Kto a ako povinnosť zabezpečuje a vymáha. Kto voči komu má povinnosť a prečo.

Možno mi nedáte za pravdu, je to otázka diskusie, ale ja som presvedčený, že som v prvej rade povinný starať sa o seba a o svoju rodinu.
Naviac si myslím, že mám na to aj právo. Skúste mi niekto poradiť, ako sa mám starať o svojich, keď mám povinnosť, najskôr sa postarať o cudzích.

Najskôr zaplatiť cudzie potreby a až keď mi niečo zostane, zaplatiť svoje.

Ešte doplním,
mne naozaj vadí, že väčšina ľudí nepozná, ani len ústavu. Pritom je to jednoduchý text na 25 strán A4, alebo 47 strán A5. Mne naozaj vadí, že poslanci, česť výnimkám, vedia povedať, že nie sú odborníci na právo, ale tvoriť zákon a právo vedia. Vedia povedať, že ústava je základný zákon. Vedia sa jej dovolávať, ak sa jedná o ich právo. Na to sa cítia byť oprávnení a poverení. Prisahajú na ústavu a nevedia čo je v nej napísane a čo to písané znamená? Je to naozaj tak zložité pochopiť a vyložiť čo znamená v súlade s ústavou?

To ostatné sa volá solidarita. Tak až budeš dostatočne solidárny, potom môžeš chcieť aj aké-také právo. Postarať sa o svojich. Najviac vymožiteľné právo pre slovenského občana je na Európskom súdnom dvore. Ale to už fakt netuším prečo. Asi umriem sprostá.

P.S. Konečne som schopná Ťa pozorne počúvať. Dokonca súhlasiť s Tebou. Každý chviľku ťahá pilku.

Som rád že sa chápeme.
Pravda zabudol som aj na solidariru, aj tú treba presne popísať.
Treba presne určiť, čo to slovo vlastne znamená.

Naviac si myslím, že vieme posúdiť čo je darovať a ukradnúť, alebo vynútiť si dar. Napríklad lúpež a ozbrojená lúpež a podobné činy.

Vidíš , nepozrel si a potom ....

http://www-8.vlada.gov.sk/data/files/1086.pdf

Spolu s úvodnými a záverečnými stránkami je to 85 stránok A 4 ....

Asi áno , je to zložité , keby že nie , asi by sme ústavný súd nepotrebovali ....či ...????

Zaujímavá diskusia. Demokracia a solidarita. Odľahčila by som to na jednom príklade. Sused staval dom a jeho pozemok bol malý pre jeho predstavy o dome a záhrade a... Chcel si teda "ukrojiť" z môjho pozemku. Nastúpili páni z geodézie a začali vymeriavať - samozrejme na mojom (veď len dva tri metre). Ja potrebujem ešte toľkoto, aby som tu mohol postaviť čo chcem. Až neuveriteľné, keby to nebola pravda. Susedova demokracia v zmýšľaní skončila pri hranici môjho plota. Zastavil ju zákon!
Solidarita - prečo ja mám mať väčší pozemok, ako sused. Nech on má viac, veď potrebuje postaviť dom svojich snov. Aj moja solidarita však skončila na hranici plota. Zastavilo ju moje právo.
Z toho plynie jedno : " Každá demokracia končí tam, kde začína moje právo."
Že to je zamotané? Ani nie. Keby si každý uvedomil, že demokracia nie je bezbrehá, keby každý človek pochopil, že demokracia to je právo nie nárok.

Trochu doplním ....

jar88 vo svojich niektorých príspevkoch v iných témach " oceňuje , vyzdvihuje " americké vymoženosti .....

V tejto téme sa skôr prikláňam k jednému americkému právu , trochu citáciu nadnesiem ....

..každá demokracia končí pred mojim pozemkom , potom nastupuje " farmársky zákon ...."

Neviem prečo ma tituluješ chlapče, ale nevadí, tiež máš právo vyjadriť sa po svojom. Cenzúra sa zakazuje. Je to jednoduché a stručné, každý je schopný to pochopiť a stotožniť sa s tým.

Ináč to chlapče mi lichotí. To či som samostatný, nechaj na mňa. Viem si poradiť.

Ale k veci, v posledných troch riadkoch textu, som asi zložito popisoval, kto má právo na odmenu za prácu. Myslím si, že je každému jasné, že ta odmena patrí tomu, kto tu prácu urobil.

Uznávam, že je naozaj zložité napísať zákon, že mu ten majetok patrí, že je nedotknuteľný, že je vlastníkom tých peňazí a že len vlastník rozhoduje o tom, ako s nimi naloží, ale len keď... Tak to „keď“ sa naozaj veľmi zložito popisuje. To uznávam.

Hlavne ak to ústava garantuje, nie nedovoľuje. Práva v našej ústave sú neodvolateľné, nescudzitelné a nepremlčateľné. Podľa našej ústavy sa nemožno vzdať práva, je možné si ho len neuplatniť, ale to neznamená, že je to právo premlčané.

Naozaj by bolo dobré, si tu ústavu prečítať, je to len 25 strán.
To čo stiahol Buchač je naozaj na viac strán, ale len preto, že je použité konské písmo.

Prepáč, v tomto som Ťa nepochopila. Podľa mňa je demokracia, ak má každý nárok na rovnaké právo.

Presne tak. Všetci si máme byť rovní v právach. Nároky však máme rôzne a aj si ich uplatňujeme rôznym spôsobom. Niekto má vysoké, neúmerné nároky svojim schopnostiam a možnostiam, chce ich však dosiahnuť "za každú cenu". V tomto názore sa určite nerozchádzame.
Ten príklad s pozemkom je presný. Nároky sú, ale právo nepustí.

Lenze kto stvoril ustavu? Vsetci ludia, vacsina, mensina, ci iba 100 poslancov? respektive ani ti nie, bola to hrstka ludi, oni ju iba odhlasovali.

Dobre, suhlasim, boli to voleni zastupcovia ludu. Lenze nevolio ich rozhodne 100% ludi. Preco by sme sa mali ohanat ustavou, ak nam vadi, ze sa v demokracii sa musi mensina podriadit vacsine?

Právo väčšiny je predsa aj doma. Keď sa rodina chce o niečom dohodnúť tiež musí padnúť rozhodné slovo buď od väčšiny (demokraticky) alebo rozhodne jeden z rodičov autoritatívne (diktátorsky?)
Problém sú voľby (nie je to povinnosť ale právo). Kto vzal ľuďom toto právo, prečo nejdu voliť ? Viem, tu je veľa možností na odpoveď. Ale ak sa nevyjadríme vo voľbách, potom nenadávajme na "zle" schválené zákony. Len raz za čas - cez voľby držíme v rukách svoje právo na voľbu. Tak, kde je potom chyba.

Toto je tema na zamyslenie. Naozaj, co je tato demokracia? urcite je to nadvlada vacsiny nad mensinou /aj toto je dost dikutabilne/, ale ako povedal uz neviem kto, demokracia nie je dokonala, ale nic lepsie nebolo este vymyslene. Ale v niecom by som kludne so zadavatelom temy suhlasila, ze nam stat berie viac ako polovicu prijmov na svoje potreby a vlastne prerozdelovanie, ale jeho ucelnost a efektivita je viac ako divna. To je asi kamen urazu, pretoze ked davam take velke odvody statu, plus dan, tak by som ocakavala len take jednoduche veci, ako dobre cesty, kvalitne skolstvo lieciace zdravotnictvo. Nic take tu nemame, tak naco platime tak velku ciastku so svojho prijmu? Tak to pocuvame potom v diskusnych relaciach, kde koncia a to nezavisle od toho, koho si zvolime, vsetci pozeraju najprv na svoj prospech. A este je tu solidarita, ta je pravdaze potrebna, ale poviem vam jeden priklad: moja kamaratka kadernicka strihala romskeho chlapceka a zabolel ju chrbat, tak sa posuchala po nom a chlapciatko sa jej sustrastne opytalo: teta boli vas chrbatik? a kym stihla odpovedat, tak mama sa nu oborila: robte, aby sme my mali na socialky! Hm, a potom budte solidarni!