Stála prevádzkareň
Hlavným zmyslom stálej prevádzkarne je stanoviť právo jedného zo zmluvných štátov zdaňovať príjmy podniku druhého zmluvného štátu. V prípade zmluvných štátov článok týkajúci sa ziskov podnikov (prevažne Čl. 7) vymedzuje, že jeden zo zmluvných štátov nemôže zdaňovať príjmy podniku druhého zmluvného štátu, pokiaľ nevykonáva svoju činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa v tomto druhom štáte. Zisky stálej prevádzkarne môžu byť zdanené v krajine výkonu činnosti, ale len v rozsahu, v akom sa dajú prisúdiť činnosti stálej prevádzkarne tam umiestnenej.
Pri určení stálej prevádzkarne a zdaňovania príjmov dosahovaných zahraničným podnikom na území SR z činnosti tu vykonávanej prostredníctvom stálej prevádzkarne sa stále stretávame s nesprávnym chápaním pojmu organizačnej zložky a stálej prevádzkarne.
Organizačná zložka je pojmom Obchodného zákonníka a pokiaľ nespĺňa kritériá vzniku stálej prevádzkarne, príjmy dosahované z jej činnosti na území SR nemôžeme zdaniť.
Stála prevádzkareň nemusí byť organizačnou zložkou a organizačná zložka nemusí byť stálou prevádzkarňou.
Na daňové účely je teda rozhodujúci vznik stálej prevádzkarne podľa ZDP a v prípade zmluvného štátu aj podľa príslušnej zmluvy, až následne je možné zdaniť príjem z podnikateľskej činnosti podniku vykonávanej na území druhého štátu prostredníctvom stálej prevádzkarne. Organizačná zložka zahraničného podniku je len jednou z možných prípadov vzniku stálej prevádzkarne v zmysle ZDP.
Veľmi často vzniká slovenským daňovým rezidentom problém, či je potrebné vykonávať zabezpečenie dane aj z príjmov plynúcich nerezidentom z činností, u ktorých dochádza k vzniku stálej prevádzkarne až po uplynutí lehoty stanovenej zákonom, prípadne zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (väčšinou 6 až 12 mesiacov).
Všeobecne uznávaným medzinárodným pravidlom je, že pokiaľ činnosť prekročí stanovenú lehotu, t. j. vzniká stála prevádzkareň, podliehajú zdaneniu všetky príjmy, a to aj príjmy, dosiahnuté od začiatku vykonávania činnosti na území SR. V súvislosti s problematikou stálej prevádzkarne je potrebné poznamenať, že u stálej prevádzkarne, ktorej existencia závisí na dobe trvania (napr. stavenisko a poskytovanie služieb), na území SR podliehajú dani z príjmov aj príjmy dosiahnuté daňovými nerezidentmi (napr. zamestnanci vykonávajúci činnosť pre stálu prevádzkareň) do uplynutia tejto doby, t. j. do doby vzniku stálej prevádzkarne.
Zrážku na zabezpečenie dane teda vykonáva platiteľ dane (slovenský daňový rezident) bez ohľadu na to, v akej časovej fáze realizácie kontraktu k platbe dochádza, t. j. hlavne bez ohľadu na to, či už uplynula daná lehota od začatia činnosti zahraničného rezidenta na území SR alebo nie. Začiatok plynutia lehoty nastáva okamžikom skutočného začatia činnosti, nie už podpísaním kontraktu. Čas plynutia lehoty končí odovzdaním služby vrátane doby prípadných opráv zistených závad a prípadných dokončovacích prác.
Čo sa týka definície stálej prevádzkarne nový ZDP sprecizuje túto definíciu: Stálou prevádzkarňou je trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, prostredníctvom ktorého daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území SR. Ide teda o akékoľvek miesto alebo zariadenie, ktoré daňovníkovi slúži na výkon jeho činnosti, bez ohľadu na to, či ho daňovník vlastní, alebo ho má prenajaté, alebo mu bolo poskytnuté odberateľom na výkon činnosti, napr. v prípade jednorazovo poskytnutej služby. Stálou prevádzkarňou je najmä miesto riadenia činnosti, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Miestom riadenia činnosti je miesto, prostredníctvom ktorého je činnosť daňovníka na území SR organizovaná. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti je považované za trvalé, ak sa k výkonu činnosti využíva sústavne alebo pravidelne (opakovane).
Novou definíciou je zadefinovanie vzniku stálej prevádzkarne poskytnutím jednorazovej služby priamo do definície stálej prevádzkarne v novom ZDP. Ak ide o jednorazovo poskytnutú službu, miesto alebo zariadenie, v ktorom je služba poskytovaná sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov v akomkoľvek období dvanástich mesiacov idúcich po sebe, a to súvisle alebo s prerušením.
Tu znova nesmieme zabúdať na zásadu, že pokiaľ aj medzinárodná zmluva aj vnútroštátny zákon umožní ten-ktorý príjem zdaniť, len vtedy je skutočne na území predmetného štátu aj zdaniteľný, a to spôsobom, ktorý určuje vnútroštátny zákon v tejto krajine (na Slovensku ZDP).
Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň, len ak trvá dlhšie ako šesť mesiacov. Stálou prevádzkarňou je osoba iná ako nezávislý agent, ktorá koná v mene daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a obvykle prerokováva alebo uzatvára v jeho mene zmluvy na základe splnomocnenia.
Za príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni sa naďalej považuje príjem osobne ručiacich spoločníkov komanditnej spoločnosti alebo verejnej obchodnej spoločnosti.
Zmeny v spôsobe daňového vysporiadania jednotlivých druhov príjmov nenastali až na zníženie a zjednotenie sadzby dane, ktorá sa tak pre samotnú daň z príjmu fyzických osôb ako aj právnických osôb zjednotila aj so zrážkovou daňou (§ 43 nového ZDP) a zabezpečením dane (§ 44 nového ZDP), a to na výšku 19 %.

Takže pokiaľ slovenská s.r.o., neplatca DPH, poskytuje poradenske sluzby ceskej spolocnosti (s.r.o., a.s.) v septembri az oktobri,s pokracovanim od 1.1.2010 na neurcitu dobu, tak jej po 183 dnoch poskytovania tychto sluzieb spätne vznika povinnost si v CR registrovat stalu prevadzkaren a zdanit prijmy spatne, tzn., poziadat na SR danovy urad o vratenie preplatku za DzP v DP 2009, ktoru de facto odvedie potom v CR v danovom priznani za rok 2010?

ahojte poraďáci prosím o pomoc, prečítala som si zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia SR - ČR, a neviem si rady, ked nakupime tovar pod českým IČ dph a následne ho predáme do inej krajiny EU (tým vznikne nárok na oslobodnie od DPH pri dovoze český zákon o DPH §71 (obdoba nášho §48) ak prekročíme 183 dni, vznikne nám povinnosť stálej prevádzkárne? budeme musieť zdanovať svoje prijmy v ČR? a ako to bude s učtovaním? budem Vám vďačná za každu radu.

jedna sa o fyzicku ci pravnicku osobu? tych 183 dni v zmluve o zamedzeni dvojiteho zdanenia hovori o prijmoch zo zavislej cinnosti...

ide o PO

prevadzkarnou sa na ucely aj ceskeho zakona rozumie miesto so stalym personalnym a materialnym vybavenim, prostrednictvom ktoreho sa uskutocnuju ekonomicke cinnosti, pricom tato ekonomicka cinnost musi byt v trvani najmenej sest mesiacov v 12. mesacnom obdobi. v pripade, ze v CR nebude zriadene ziadne stale miesto, nie je dovod na registraciu prevadzkarne. je to uvedene aj v zmluve o zamedzeni dvojiteho zdanenia medzi SR a CR. presnu definiciu prevadzkarne, resp. ako obsiahnut pojem prevadzkaren, je mozne najst v rozsudkoch ESD.
spolocnost je zrejme registrovana v CR ako platitel DPH, kedze bude dovazat tovar z tretich krajin a nasledne ho predavat.

ďakujem za odpoveď, tzn že prijmy nebudeme zdaňovať v ČR ale na Slovensku, aj keby sme tam mali sklad ten sa podla zmluvy o zamedzení nepovažuje za stálu prevádzareň, však?

to nie je take jednoznacne, zavisi od toho, ci ten sklad bude iba skladom za ucelom skladovania tovaru, ktory patri spolocnosti, alebo sa bude z neho aj fakturovat. vplyva na to viac faktorov a jednoznacne sa neda odpovedat na hypoteticku otazku, co keby. preco sa napr. nemoze dovazat ten tovar na SR ?

lebo na SR by sme hned museli zaplatit dan v čechách vieme využiť to ze tovar hned predáme do iného členského štátu (SR) a tovar bude oslobodený od DPH pri dovoze obdoba nášho §48

takze radsej vyuzijete to, ze budete podavat DP DPH v CR. zaujimavy napad, ako obist DPH. to vsak budete musiet fakturovat z CR, aby to bolo oslobodene, ak tomu spravne rozumiem.

áno pod českým IČ DPH, len teraz riešime ako s DzP

jedno s druhym suvisi. len este podotazka: ako bude vyzerat faktura z CR, kto bude dodavatel - CR firma alebo SR firma s CZ ?

vecer zodpoviem aj preco ma zaujimali odpovede na moje otazky. uz ma vola praca

dodavatel bude SR firma ktorá vystaví FA s českým IČ DPH, odberateľ bude SR na slovenské IČ DPH

taky bol aj moj predpoklad. za predpokladu splnenia podmienok uvedenych v zmluve o zamedzeni dvojiteho zdanenia, teda ze sa bude jednat o cinnost, ktora ma len pripravny alebo pomocny charakter, nezaklada to povinnost registracie prevadzkarne v CR.
to uctovanie bude urcite zabavne

ahojte, čo si myslíte o takejto kombinácii:
slovenský platiteľ poskytne službu, ktorá má miesto dodania u príjemcu služby, §15 (1) ZDPH. Fakturovať sa má slovenskej organizačnej zložke (slovenské IČO) belgickej spoločnosti s uvedením belgického IČ DPH. Organizačná zložka v SR dodá vyhlásenie, že služba je dodávaná platiteľovi DPH mimo SR. Podľa Vás ok? Ďakujem vopred.