odpoved na dopyt, z DRSR:
Podľa § 85 ods. 2 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o miestnych daniach“) daňovníkom je tiež zamestnávateľ, ak vypláca cestovné náhrady zamestnancovi za použitie vozidla, v dokladoch ktorého je ako držiteľ zapísaný zamestnanec.
Poskytovanie cestovných náhrad upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej „ zákon č. 283/2002 Z. z.“), pričom cestovné náhrady môže zamestnávateľ vyplácať iba zamestnancovi, za použitie vozidla na služobnú cestu. Zamestnancom pre účely vyplácania cestovných náhrad podľa § 2 ods. 6 zákona č. 283/2002 Z. z. sú osoby definované v § 1 ods. 1 a 2 citovaného zákona.
Na základe uvedeného, pre účely dane z motorových vozidiel za zamestnanca možno považovať osobu, ktorej patrí cestovná náhrada podľa zákona č. 283/2002 Z. z.
Ak medzi zamestnávateľom a osobou nie je uzatvorený pracovnoprávny vzťah a podľa zákona č. 283/2002 Z. z. sa táto osoba považuje za zamestnanca (napr. konateľ resp. spoločník spoločnosti a podobne), pre účely dane z motorových vozidiel je táto osoba zamestnancom.
Z vyššie uvedeného vyplýva, ak zamestnávateľ zamestnancovi (konateľovi alebo spoločníkovi) vypláca cestovné náhrady v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. za použitie motorového vozidla, v dokladoch ktorého je ako držiteľ zapísaný zamestnanec, ktorému sú vyplácané cestovné náhrady, zamestnávateľ je daňovníkom dane z motorových vozidiel podľa § 85 ods. 2 písm. a) zákona o miestnych daniach.
Na zamestnávateľa ako daňovníka dane z motorových vozidiel / § 85 od. 2 písm. a)/ sa pri vzniku a zániku daňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia nevzťahuje oznamovacia povinnosť podľa § 90 ods. 2 zákona o miestnych daniach.
Zamestnávateľ je za vozidlo zamestnanca, ktoré v roku 2010 je predmetom dane z motorových vozidiel do 31. januára 2011 povinný zaplatiť daň resp. pomernú časť dane z motorových vozidiel a v tej istej lehote aj podať daňové priznanie k dani z motorových na DÚ miestne príslušný podľa sídla zamestnávateľa.
Ak zamestnávateľ je daňovníkom dane z motorových vozidiel /§ 85 ods. 2 písm. a)/, potom zaplatená daň z motorových vozidiel je daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov sú výdavky (náklady) na pracovné cesty, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov (zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov - výklad tohto zákona zabezpečuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, nie DR SR B. Bystrica).
Okruh osôb, ktoré majú nárok na cestovné náhrady pri pracovných cestách je uvedený v § 1 zákona o cestovných náhradách. Pracovnú cestu môžu vykonávať aj iné osoby ako zamestnanci. Za iné osoby sa považujú osoby, ktoré plnia činnosti pre nich vyplývajúce z osobitného postavenia podľa osobitných predpisov napr. konateľ spoločnosti. U týchto osôb sa za pracovnú cestu považuje aj cesta, ktorá trvá od ich nástupu na cestu za účelom plnenia činností vyplývajúcich z ich osobitného postavenia vrátane výkonu činnosti, do skončenia tejto cesty.
Vzhľadom na to, že § 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov ustanovuje, že príjmy konateľa sa považujú za príjmy zo závislej činnosti a konateľ sa považuje za zamestnanca podľa ods. 2 tohto ustanovenia, má konateľ nárok na cestovné náhrady vo výške, na ktoré mu vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách.
V prípade, ak sú splnené podmienky uvedené v zákone o cestovných náhradách, náklady na pracovné cesty konateľa zaúčtované v účtovníctve zamestnávateľa ovplyvňujú základ dane v nárokovej výške podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Ak nejde o výkon pracovnej cesty, náklady na spotrebované PHL vstupujú do základu dane podľa podmienok určených v § 19 ods. 2 písm. l).
Odbor služieb pre verejnosť
DR SR Banská Bystrica