Ani ja nie som poľnohospodár, ba ani ekonóm, ale lesník. Práve o to ide ... že náklady sa musia nielen daňovo, ale aj účtovne cez časové rozlíšenie odložiť .... na obdobie, kedy vstúpia do produkcie. Aby aj výnosy aj vecne súvisiace náklady boli v jednom časovom období. Vyplýva to zo zásady nezávislosti účtovných období v PÚ /akruálny princíp/.... teda účtovania /vecného párovania/ nákladov a výnosov do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia. A je pravda .... že najvypuklejšie je to v poľnohospodárstve a v lesníctve, kde sa najprv orie, seje a často až rok aj viac potom žne. Na tomto ekonomickom princípe sú zavedené časové rozlíšenie /úč.38, daňovo uznané rezervy, aj nedokončená výroba.
Nič v zlom ... ale jedny a tie isté náklady nemôžu dvakrát vstúpiť do jednej a tej istej produkcie. Resp. vstupujú, ale vždy je tam kompenzačný výnosový a zúčtovací /kvázi aktivačný 655, 621, 611/ účet, tej istej účtovnej hodnoty, teda účtovná a daňová neutralizácia.

ak si mala v r. 2009 daňový zisk, tak zúčtuj opravu nesprávneho účtovania opačným zápisom.

pravdupovediac, nie moc rozumiem zadaniu...

Účtujem náklady a ak nie je produkcia-úroda z danej poľn.pôdy ,tak neučtujem ZS NV,ja som to urobila,lebo ta pôda sa mala osiat,lenže ostala ,,ladom,, neosiala sa a nemala som produkciu.
Zisk som nemala v tejto firme..

čo je ZS NV?
ak pôda zostala ladom, tak si nemala náklady, ktoré by bolo potrebné aktivovať do NV, takže tiež nerozumiem ako sa to mohlo stať.

V júli pozbieraš úrodu.Tú pôdu potom obrabaš,poorieš....hnojíš a účtuješ tam aj nájomné,daň atď.Vznikajú ti náklady.V jeseni sa oseje-oziminy a časť pôdy sa osieva až v jari...Na konci roka,teda je mesačne ,robím zmenu stavu nedončenej výroby.Náklady dávam na 121/611.V jari však rozhodli,že časť pôdy neoseju a mne to tak zostalo na NV.Ak vznikajú náklady na pôde,kde viem,že nebude úroda,tak tie náklady nechávam tak,nerobím zmenu stavu NV.Účtujem presne na každú plodinu podľa výmery náklady.

Podľa cieľovej povahy a alternatívnosti to nemalo byť účtované na 121/611, ale skôr na 382/655. Ide o typické komplexné náklady budúcich období, s účinkom najmenej dva roky. Ja toto aplikujem rovnako u prípravy pôdy v lesných škôlkach. Bližšie a presvedčivejšie pozri Cenigovú 2007, str. 215.
Účtovanie 121/611 je vhodné vtedy, keď sa NV plynule dokončí v nasledujúcom roku a hneď po otvorení účtu 121 v PS rozpustí ako 611/121, pričom pokračuje bežné nezávislé účtovanie výroby.
Podľa mňa by ešte stále bolo aktuálne rozpustiť NV ako 611/121 a zaúčtovať 382/655. Jednak pre neurčitosť rozpustenia 382 a tiež preto, lebo NV by nemala mať dlhšiu životnosť, než cez prelom rokov - môj názor. Daňové náklady z toho bohužiaľ ťažko vyrobiť, lebo nebol výnos, iba ak 611/..., ale aj .../655.

Aj tak tomu nerozumiem (asi preto, že nie som poľnohospodár).
Ale logika mi hovorí - že keď pooriem, poobrábam, hnojím, platím nájom, atď. a náhodou vynechám jeden cyklus siatia - tak mi tieto náklady určite vstúpia do tej nasledujúcej produkcie - síce niektoré aj 2x, ale práve to bude odzrkadlovať ich výšku na danej plodine - čím mi zákonite stúpne nákladovosť....

... práve na základe uvedených skutočností som vyjadril pochybnosť nad účtovaním (resp. neúčtovaním) zadávateľky témy.

Možná som sa nevyjadril najpresnejšie - tým že niektoré náklady vstúpia 2x do ďalšej úrody som v žiadnom prípade nemyslel na to, že ten istý náklad vstúpi 2x (to ani nie je defacto možné, lebo keď to zaúčtujem v jednom roku, už to nemám v ďalšom) - ale iba nato, že ak sa po orbe vykonajú všetky práce na prípravu sejby a táto sa neuskutoční v danom roku, tak pred najbližšou sejbou možná treba niektoré práce zopakovať, aby sa sejba mohla uskutočniť...