Juko, úprimnú sústrasť prajem.
Mali sme štýlovo trošku podobný prípad vo firme. Náš zamestnanec si v "dobrej vôli" (že mu to prejde) nahlásil OČR-ku. Ako firma, ktorá už nemá nemocenskú agendu, sme jeho OČR-ku aj s príslušným potvrdením zamestnávateľa poslali do SP. Avšak SP rozhodla, že mu tú OČR-ku neuznajú, z formálnych dôvodov - nebolo tam razítko toho správneho lekára. Nám tým pádom vznikol problém, ako klasifikovať dni, kedy nebol v práci, lebo bol (na neuznanej) OČR.
Ako absenciu ? Ako neplatené voľno ? V oboch prípadoch by šlo o prerušenie poistenia a to predsa musíme ako zamestnávateľ do 8 dní nahlásiť ! Samozrejme, kým sme sa dozvedeli, že SP túto udalosť ako OČR-ku neuznala, prebehlo "9 dní" a tým sme prešvihli (neúmyselne!) lehotu na ohlásenie prerušenia...
Takže aby koza zostala celá aj vlk nažratý, po vzájomnej dohode s dotyčným zamestnancom sme tie dni OČR-ky prehlásili za dovolenku a bolo po starostiach.
Tým chcem povedať toto. Zákon o SP predpokladá, že v živote ide všetko ako po masle. Teda že ak si zamestnanec "vyberie absenciu", zamestnávateľovi je to okamžite jasné a bez problémov nahlasuje prerušenie (mimochodom presne o tomto probléme píšem v
http://www.aurus.sk/tlac/problemy_sp.pdf, 1.strana). Samozrejme že nie vždy je to také jednoduché.
Ale k veci. Tak ako radia moji predrečníci, na Vašom mieste by som okamžite ohlásil do SP absenciu - prerušenie poistenia a vo výpočte odvodov a výplaty sa zariadil podľa toho.