V tomto prípade sa postupuje v zmysle zákona o cestných náhradách, t.z. že konateľ si vyúčtuje náhrady na používanie auta v cestovnom príkaze.
§ 7
Náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách
(1) Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa.
(4) Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len "spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").
(5) Cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len "doklad o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad").
K dani z motorových vozidiel - daň v tomto prípade platí zamestnávateľ v zmysle Zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
§85
(2) Daňovníkom je tiež
a) zamestnávateľ, ak vypláca cestovné náhrady42a) zamestnancovi za použitie vozidla; to neplatí, ak zamestnávateľom je vyšší územný celok, do rozpočtu ktorého plynie daň z motorových vozidiel.
Výnimka z platenia dane z MV pre zamestnávateľa je vtedy, keď v priebehu zdaňovacieho obdobia podnikateľ fyzická osoba ako daňovník dane z motorových vozidiel predmetné vozidlo používa aj na služobné cesty pre zamestnávateľa, ktorý zamestnancovi vypláca cestovné náhrady, na zamestnávateľa ako daňovníka dane z motorových vozidiel sa vzhľadom na jeden predmet dane nevzťahuje povinnosť zaplatiť daň z motorových vozidiel, ale ani podať daňové priznanie, nakoľko daňové povinnosti za predmetné motorové vozidlo si bude musieť splniť podnikateľ fyzická osoba ako daňovník dane z motorových vozidiel .
To čo si čítala o 50% je ustanovené v zákone o dani z príjmov v §19ods. e) - týka sa to však práve podnikateľov SZČO, ktorí využívajú svoje súkromné auto na podnikateľské účely.