Nepoznám pozadie tvojho života, iba niečo z tvojich predchádzajúcich príspevkov, niečo tuším. Pravdepodobne tam bolo nejaké zlé správanie partnera. Nie som psychológ, ani psychiater. Píšem preto, že podobným niečim prechádzam aj ja. Mal som manželku, je dlhodobo psychiatrický pacient, k liekom si dopriala aj veľké množstvo alkoholu. Posledné roky boli hotové šialenstvo, neprajem to nikomu. Pol roka pred rozvodom som schudol 20kg. Nedalo sa jesť, všetko som vyvracal. Po rozvode to bolo hrozné, sklony k sebevražde a iné. Začal som sa venovať športom... behať, plávať, bicyklovať, cvičiť. Takto som získal späť svoje sebavedomie. Si myslím, že som už z toho von. Naučil som sa takto žiť po skoro 30 rokoch manželstva. Vo všetkom mi pomohol jeden človek z porady, bez neho by som tu možno už nepísal. Ďakujem Ti za všetko. Lekári ťa iba nadopujú ukľudujúcimi liekmi. Spíš, alebo si unavená. Viem to od svojej Ex, chodila ako plačúca mŕtvola. Žiadna spoločnosť...nič. Po alkohole normálne explodovala. Preto si vyber, či nasilu obrátiš, zmeníš život, alebo sa budeš utápať v nejakých ilúziách

mám tetu. žije dlhé roky v zahraničí. Po odchode do dôchodku bolo pár rokov fajn. Ale zrazu sa začalo na ňu všetko sypať a jak to pribúdalo, nikto si nešimol, čo sa deje. Ona sama to nevidela. Až to teda prepuklo naplno. Najskôr lekár. Nejak sa podarilo vybalansovať lieky. Lenže, keď bolo lepšie, už ich prestala užívať. (sama bola lekárka). Takto sa to vrátilo celkom 3 krát. Pri poslednom raze vymenila lekára a ten jej vysvetlil, že lieky samé to nezmôžu. A tak sa dokázala natoľko zmobilizovať, že každý deň odišla aspoň na dve hodiny na prechádzku. Býva vedľa veľkého svetoznámeho parku, tak tam, alebo sa doviezla do nejakého lesa. Naozaj to bolo zlé. Len teraz je okrem toho, že hľadala pomoc v pohybe pomohlo aj to, že sa jej podarilo trochu viac prehĺbiť vieru. Podotýkam, že ide o 75 ročnú pani. Teraz je už viac ako rok relatívne v poriadku. Vie, že depresia môže zautočiť znova, preto prechádzkový rituál dodržiava. Len teda, kedysi za tie dve hodiny zvládla asi 5x viac, ako teraz. Ide pomaličky, ale ide. Nie je taká plná života, ako bývala. Ale nie je to ani ten tieň, čo nedokázal spať, nedokázal vstať z postele, nevedel sa pohybovať.

A len tak na okraj, svojho času som jej poslala článok od dr. Maloviča, kde písal, ako sám jedáva pravidelne koenzým Q10. Vyhlásila, že toto je práve to, čo jej chýbalo a užíva ho denne. A spieva chválu naň

https://dennikn.sk/796473/odomykame-...sedemdesiatke/

"Už dvadsať rokov nevyjdem z domu bez toho, aby som si nevzal pilulku koenzýmu Q 10. To je to palivo pre mitochondrie, ktoré sú elektrárňami buniek, a užívam ho v dávkach 60 miligramov, hoci sú aj silnejšie. Dával som to napríklad svojej mame a hoci v našej rodine sa nikto nedožil osemdesiatky, ona prekročila deväťdesiatku a bola do poslednej chvíle mentálne úplne svieža. Dával som to dokonca aj svojmu bernskému salašníckemu psovi, ktorý bol už starý a skleslý, ale po užití Q 10 mal opäť radosť zo života a dožil sa jedenástich rokov, čo je pri tomto plemene výnimočný vek."


to je len jeden z príkladov, ked si ako tak pomohli. Len každý asi musí nájsť niekde v sebe ten svoj liek, tú svoju cestu

život nikdy nie je len o pohode, nie je ružový ani biely alebo čierny, prídu aj veľmi ťažké obdobia a život sa s nami nemazne, určite tu nieto takého, čo by to nezažil, podľa príspevku si myslím, že romantická duša, ale teraz je potrebné do toho zatiahnuť ROZUM, ten to musí riešiť, romantika nepomáha - tá privádza sebaľútosť, to je v tých horších obdobiach nevítaná, neprináša nič dobré, rozum by sa mal teraz poobzerať za tým, čo vás baví - knihy, prechádzky, priatelia, venovať sa tomu, čo ma baví, ak ma deprimuje práca, vzťahy na pracovisku, snažila by som sa zmeniť zamestnanie, je to ťažké, ale môže to pomôcť

Keď bolí srdce aj duša, keď zmysel všetko stráca, keď každému sa zdám nepochopiteľná.
Ako znovu nabrať silu, keď všetci súdia, posudzujú a odsudzujú...
=================================
Večerné víkendové "resumé"?
Doteraz si si mohla prečítať dva príbehy zo života, jednu všeobecnú odpoveď, jednu nič nehovoriacu, zopár komentárov. Nereaguješ, nekomentuješ...poskytla si iba výkrik, či si potichu predniesla prosbu o pomoc?
Ako ti teda poradiť? Nedá sa...najvýstižnejší komentár ti dala alaya1.
Ty sama musíš najlepšie vedieť, čo ťa trápi, aké pocity, krivdy, chyby zvažuješ, čím prechádzaš. Si citlivá, ťažšie prežívaš problémy ktoré sa nikomu počas života nevyhnú, každý z nás musí občas zabojovať a nie vždy je to ľahké.
Chýba ti zázemie v rodine, v blízkom človeku? Či je toho viac, aj pracovné, rodinné, vzťahové problémy...nebáť sa, život stojí za to, aby sme sa pokúsili o riešenie. Každý má nejaké väzby, spolupatričnosť, či už k rodičom, súrodencom, deťom a tým aj povinnosť dostať svoj psychický stav do "normálu", aby si svojím postojom poprípade neubližovala tým, ktorí ťa majú radi, potrebujú ťa.
Musíš si to uvedomiť a vzoprieť sa, pozbierať silu...nezabudni, že so zdravou psychikou zvládneš všetko!
Skúsila si psychiatra, ale nevyhovuje...brala si lieky? Nepomohli. Ak si čakala okamžitý nástup úľavy, tak chyba, musíš vedieť, že lekár často hľadá vhodný liek, ktorý zaberie, chce to trpezlivosť, spoluprácu, výdrž, nezaberajú za dva týždne, stav kolíše, ustáli sa najskôr za 6 týždňov. Depresií je niekoľko druhov, skús dôverovať lekárovi, možno pôjde o krátkodobú, podľa okolnosťí, ktoré ťa teraz trápia, možno nástup klimaktéria, možno endogénna. Podľa okolností sa môžeš dostať z tohto stavu aj zmenou životného štýlu. Treba spolupracovať so psychológom, ktorý pre teba vyberie najvhodnejší druh psychoterapie, musíš o to požiadať svojho psychiatra, dosahujú sa dobré výsledky. Neskôr sa môžeš úplne zbaviť psychofarmák.
Nakoniec ti ponúknem link, prečítaj, pouvažuj a skús sa zaradiť. Keď ono to je vlastne o našom chemickom zaradení, fungovaní...
https://www.dama.cz/clanek/adrenalin...ich-vas-ovlada

to by bolo na debatu.Nie na poradu. Je tu kopa inteligentov čo mudrujú úplne do všetkého.Farmaká vám určite nepomôžu ,práve naopak.Keby ste vedeli ako funguje život nikdy by ste nebola v traume. Ale to je nevysvetliteľné.