V ZP sa síce píše,že má nárok na 7 dní § 141 ,ale nikde sa nepíše ,že tieto doby z viacerých PP sa načitávajú .Čo v takom prípade ak zamestnanec má uzatvorené 2 PP a čerpá si voľno na základe § 141? Na zápočtový list by som tieto doby nevyznačila, tam sú dôležité doby PN ./od ukončenia PP rok dozadu/.

V ZP sa v §75 Pracovný posudok a potvrdenie o zamestnaní uvádza nasledovné:
(2) Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä
d) údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy ...


Nepatrí sem aj zmienená náhrada 7 kalendárnych dní pri prekážkach?

§ 75 Pracovný posudok a potvrdenie o zamestnaní.
zamestnávateľ je na požiadanie povinný vydať posudok ....
bod (2) vydať potvrdenie dobu trvania PP
druh vykonavaných prác
zrážky zo mzdy napr.výživné, exek.
údaje o mzde výplatná páska, - Potvrdenie o zdaniteľnej mzde pre ročné
zúčtovanie,DP, NÚP vypísať predpísané tlačivo,
ale váš požadovaný údaj ? kde ? Ak si myslíte ,že prekážky v práci § 141
by mali byť nasčítane ,tak to predsa nie ! Bod 4) iné informácie je zamestnávateľ oprávnený o zamestnancovi podávať iba s jeho súhlasom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Ja si to nemyslím, ani som to nikdy nerobil. Ale aké náhrady sú tam myslené?

Ak zamestnanec v priebehu kalend.rokaz mení zamestnanie , má nárok na pracovné voĺno s náhradou mzdy v rozsahu siedmich dní aj u nového zamestnavateľa bez ohľadu na to, že u predchádzajúceho zamestnavateľa svoj limit už vyčerpal. Pekný deň.

Ak si zamestnanec dohodol niekoľko prac.pomerov, posudzujú sa práva a povinnosti z nich vyplývajúce samostatne, t. j. aj nárok na pracovné voľno v ustanovenom rozsahu sa posúdi v každom prac.pomere osobitne. Pekný deň.

Všetky odpovede sú zaujímavé, ale čo keď si ja uvedený §141 ZP vysvetľujem inak? Predsa tu sa uvádza, že prac. voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku. T.j. nie u jedného zamestnávateľa ale v kalendárnom roku. A kalendárny rok je od 01.01. do 31.12. a nekončí zmenou zamestnania v priebehu roka....Aj takto sa to dá vysvetliť.

Citoval som JUDr. Oľgu Kyselovu, z MPSVaR /Príjmy a mzdy č.17/2003 str.40/.
Pekný deň.

to Magma:
teoreticky predsa nemusis vediet, ci pracovnik zamestnavatela meni, ci bude nezamestnany, ci prechadza na zivnost. preto by som sa priklonila k nazoru, ze 7 dni u pôvodneho zamestnavatela a aj u noveho.

Typicky pre naše zákony nedokonale a nejasne formulované ustanovenie.
Dá sa vykladať dvojako.

1. Ako píše vyššie Peťo - u každého zamestnávateľa je nárok na 7 dní za kalendárny rok, a je jedno, či má zamestnanec viac zamestnaní a je jedno, či trvajú po celý rok.

2. Ak zamestnanie trvá kratšie ako kalendárny rok - nástup v priebehu roka alebo ukončenie v priebehu roka - tak jeho nárok sa alikvótne kráti - podobne ako je tomu pri dovolenke.

Výklad 2. má ale tú slabinu, že práve pri porovnávaní s ustanoveniami o dovolenke je rozdiel v tom, že ZP rozsiahlo definuje, ako sa dovolenka kráti pri neodpracovaných dňoch, v prípadoch, kedy zamestnanie trvalo len časť roka a pod., kdežto ustanovenie o poskytnutí voľna s náhradou mzdy pri vyšetrení nič obdobné nedefinuje.

Preto podľa môjho názoru výklad č.1 je správny. A do "dokladov" zamestnanca, ktoré dostane pri výstupe, je to zbytočné uvádzať.

p. Mihál, trošku sa mi nepozdáva váš bod 2 (ak smiem :-)). Ak rozmýšľam taký rok dozadu, od 1.7.2003 sa zaviedol limit 7 dní na ošetrenie zamestnanca na kalendárny rok. Od tohto dátumu to bolo 7 dní a nie alikvotná časť. Preto sa mi nezdá, žeby som mala počítať novému zamestnancovi alikvotnú časť zo 7 dní ak nastúpi do PP počas roka. Asi preto sa mi pozdáva postup, že bývalý zamestnávateľ uvedie v zápočte rokov, koľko dní, resp. hodín vyčerpal zamestnanec na takéto ošetrenie alebo sprevádzanie (a ja mu povolím len rozdiel týchto dní, hodín). Možno je to úplna blbosť, čo tu rozoberáme a fakt som zadala tému, ktorou som diskutujúcich poplietla, ale nedalo mi neopýtať sa na názor. Už som prehľadala rok 2003 a rok 2004 (EPP, DÚPP, PMPP, Poradca a pod. publikácie), ale neviem nájsť ten článok, ktorý o tejto poznámke v potvrdení od zamestnávateľa hovoril.

Pani VladaN, bod 2. som uviedol v rámci "teoretickej" úvahy, kde som videl čiastočnú paralelu s ustanoveniami o nároku na dovolenku. Mne sa ten bod 2. tiež nepozdáva :-)

Ale nesúhlasím ani s názorom, že nový zamestnávateľ by mal skúmať, koľko dní si zamestnanec v kalendárnom roku už vyčerpal u starého zamestnávateľa.

Inak mne sa táto téma páči, lebo nejde o otázku triválnu, na ktorú by si každý, kto je len trošku ochotný hľadať v zákone, v zákone i odpoveď našiel. Na túto otázku odpoveď zákon nemá, takže diskutujme.

Nedá mi aby som sa znovu nezapojila do tejto diskusie. Myslím že súhlasím s Vladan, nie je dôvod na alikvotné krátenie tejto prekážky v práci. Ak si zamestnanec vyčerpá týchto 7 dní u jedného zamestnávateľa, po zmene zamestnania má nárok už len na prek. bez náhrady mzdy.

Zoberme to z opačného konca. Teoreticky v priebehu roka môžem meniť zamestnávateľa hocikoľkokrát. Ak tak spravím povedzme 3x, a u každého si uplatním návštevu lekára maximálne, potom za kalendárny rok som vyčerpala 21 dní návštev u lekára s náhradou mzdy, kdežto ZP hovorí o 7 dňoch. Potom zamestnanec, ktorý má jedného zamestnávateľa celý rok, má smolu a tieto lekárske ošetrenia má platené iba v počte 7 dní. Ja v podstate neviem čo je správne, ale dá sa to aj takto vysvetľovať. V konečnom dôsledku si myslím, že je to na tom zamestnávateľovi či bude od nových zamestnancov pýtať o tomto potvrdenie. My sme mali taký prípad, že po odchode zamestnanca jeho nový zamestnávateľ požadoval od nás takúto informáciu.

Ako je to, keď zamestnanec ide na vyšetrenie s dieťaťom s ktorým je matka na materskej dovolenke.Idú obaja. Má nárok na náhradu mzdy? Podľa § 141ods. 1 myslím, že nie, ale neviem či som to dobre pochopila.

podľa mňa má na náhradu mzdy nárok (ten otec). Vy nie ste povinná zisťovať či boli na vyšetrení obaja rodičia, alebo len jeden. Ja som to v mojom prípade posudzovala ako môjho zamestnanca - keď mi predložil potvrdenie od lekára, že sprevádzal rodinného príslušníka, a nemal vyčerpaných 7 dní (platených ošetrení, vyšetrení, sprevádzaní), tak som mu to preplatila. Myslím, že nie som povinná zisťovať, či aj manželka (pracujúca) si uplatnila túto náhradu mzdy.

Ak je matka na materskej dovolenke a otec-náš zamestnanec s ním ide na vyšetrenie k lekárovi - u nás sa za to neplatí náhrada mzdy. Matka je s ním na MD, teda ona sa "stará" o toto dieťa. Náhradu mzdy vyplácame vtedy, ak je matka chorá, hospitalizovaná apod. Nič moc netreba zisťovať, veď vieme v akom veku je to dieťa a tiež aj to, dokedy trvá materská...

nie som si istá, či má zamestnanec povinnosť hlásiť, že jeho manželka je na materskej dovolenke - teda do kedy trvá. Ja to posudzujem z pohľadu zamestnanca - otec, ktorý sprevádza svoje dieťa k lekárovi má nárok na náhradu mzdy. Je niekde písané, že keď je matka na materskej, tak len ona môže ísť na vyšetrenie s dieťaťom?

Súhlasím s vladan, že otec má nárok na náhradu mzdy. Môže byť aj taký prípad, že matka na materskej má aj iné dieťa. Nemusí ísť predsa s obidvoma deťmi k lekárovi, keď len jedno potrebuje lekárske ošetrenie alebo vyšetrenie.

Majú len jedno 4-mes. dieťa. Nie že by som to tomu otcovi nedopriala. Chápem ho, ale nechce sa mi za niekoho platiť, keď mi príde kontrola a vyhodia mi to. Sama mám 3 deti a viem ako to je keď s nimi treba chodiť po lekároch. Len neviem, či podľa toho § 141 ods. -matka je osoba, ktorá sa inak o dieťa stará - mu patrí náhrada, alebo by mal byť OČR.

Ja by som len na margo "Magma " potom ako si vysvetľujete aj §226,kde sa hovorí ,že dohoda o vykonaní práce ... ak predpokladaný rozsah práce , na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 300 hodín v kalendárnom roku . Je to u všetkých zamestnávateľov ,alebo u každého ? Ani pri 7 dní nie je obmedzené ,že u všetkých za rok. Inak ma to pohoršuje,že návšteva u lekára je taký veľký problém a ešte to dať aj na zápočet rokov . jooooooj!