Mirka, nechcem sa ťa dotknúť a neber nasledujúce riadky osobne. Ale s podobnou situáciou, ale na druhej strane barigády som vysporiadávala pred vyše rokom. Nebohý otec bol tiež druhy krát ženatý (z druhého manželstva neboli deti). Spolu s druhou manželkou nadobudli určitý majetok. Po jeho smrti, pred dedičským konaním, nám bolo povedané, že nemáme na nič morálne právo a nemáme morálne právo prijať dedičský podiel, ktorý nám po právnej stránke pripadá. Predtým sme s jeho manželkou vychádzali veľmi dobre. Nikto z nás nechcel, aby nás vyplatila alebo niečo podobné. Jej reakcia nás veľmi prekvapila. Doba pred dedičským konaním u notára bola nepríjemná a rozbila tento vzťah. Netúžila som po majetku, ku ktorému som sa takto dostala a tak som sa v rámci dedičského konania svojho podielu vzdala. Z jej strany žiadna vďaka, iba slová, že otec by bol z nás sklamaný. Po otcovi nemám na pamiatku ani "lyžičku" a v tejto situácii by som už neprijala ani "špendlík". Zostane v mojom srdci a v mojich spomienkach. Otec sa vraj chystal celú vec vyriešiť, tak ako sa chystáš ty a podľa jej slov to bral tak, že voči svojim deťom si svoje morálne povinnosti splnil tým, že na nás platil výživné o pár rokov viac ako by bolo nutné, nakoľko sme všetci študovali aj na VŠ.
Neviem Mirka, aké sú vzťahy tvojho manžela k deťom z prvého manželstva, ale určite viem, že voči ním ma rovnaké morálne povinnosti ako k vašemu dieťaťu. Tie deti sú ukrátene (bez ohľadu nato prečo sa rodičia rozišli). A to nehovorím o tom, že nikdy nebude spravodlivo deliť svoju lásku a finančné zabezpečenie medzi svoje deti z prvého a druhého manželstva. Vaše spoločne dieťa dostane od neho vždy viac, aj keď si to možno nebudeš chcieť priznať.
Naposledy upravil accad : 07.05.07 at 21:21