Je toho veľa čo ako živnostník musíš vedieť. A ak robíš len toto a nemáš nič iné, asi by som pristúpil na zmluvu .

Veľa ešte závisí od celkovej výšky "odmeny" za rok, či máš riadny pracovný pomer, či už si poistená z iného dôvodu...........................atď



p.s. a až také súúúúúúúúúúúúrne to nie je, že?

Já by som brala tú zmluvu.

Brala by som radšej ten pracovný pomer. Jednak ťa nemusí trápiť žiadne účtovanie, odvody a daňové priznanie. Evidentné z tvojej otázky je, že sa tomu nerozumieš. Tak by si musela niekomu zaplatiť, čo by sa ti o to postaral. Ako zamestnanec máš nárok na dovolenku, stravné lístky....Ako živnostník si toto musíš zabezpečovať všetko sama.

Ekopo: no, je to surne, musim sa rozhodnut do konca tohto tyzdna, ci zacnem vybavovať ŽL alebo nie... Cize radil by si mi tu zmluvu?? (ohladom tej "odmeny" tak pracovala by som 6-8hod/denne po 200sk = 24000-32000sk a inde by som zamestnana nebola). Dakujem

Pri tejto diferenciácii výšky odmien sa javí, jednoznačne výhodnejšia zmluva ... predpokladám, že sa jedná o pracovnú zmluvu. Rozdiel 30,00 Sk je rozdiel tak nízky, že nestojí ani za uvažovanie. Už len z pohľadu odvodov. A nezanedbateľným by boli zrejme aj problémy z pohľadu závislosti vzťahu.

Tak si zoberieme kalkulačku. Počítame celý bežný rok.
Pre oba prípady na zjednodušenie zoberieme hrubý príjem 30.000,- / mesačne. Tu staviam do nevýhody SZČO, nakoľko má mať o 30,- Sk/hod vyššiu „mzdu“.
Zamestnanec: čistý príjem po odrátaní odvodov a dane je 22.604,- x 12 mesiacov = 271.248,-
Toto dostane na ruku bez ďalších „starostí“. Má nárok na stravné lístky, z ktorých mu pravdepodobne cca 45% hodnoty zamestnávateľ zrazí. Tu sa vyrovná tých 30,- Sk. Mimochodom, tých 30,- Sk by robilo cca. 50.400,- v hrubom za rok. Má nárok na dovolenku.
SZČO: príjem 30.000,- x 12 = 360.000,- Od tejto sumy treba odpočítať nasledovné sumy:
Platby do ZP (súčasná legislatíva) = 12.768,- Do SP nemusí platiť prvý rok nič. Bude mať paušálne výdavky, daň vyjde na cca 22.000,-. Za účtovníctvo dá (vzhľadom na paušálne výdavky a minimum papierovania ) 3.000,- . Doplatok do ZP na základe RZZP bude minimálny, okolo 1.300,- Sk. Vybavenie ŽL 1.000,- Celkom čistá „mzda“ = 319.932-
Každý mesiac má o cca 6.300,- Sk viac k dispozícii.
Ďalší rok bude platiť minimálne odvody do ZP aj SP. Neuvažoval som nad závislou činnosťou. Všetky údaje sú približné. Čo sa týka odvodov, tak prvý rok je na tom určite lepšie (o 2.899,-Sk) SZČO. V ďaľšom roku je to 300,-Sk.
Rozdiel je 2 ks LCD TV s uhlopriečkou 82 cm.

Ekopo: ...cize v skratke povedane...vyhodnejsia je praca na zmluvu...tak?? :-) ...miestami som sa pri tych tvojich vypoctoch zamotala...co je sposobene urcite neznalostou problematiky...kazdopadne sa ti chcem velmi pekne podakovat :-)

Dobrý rozbor od ekopo, pridám k nemu pár myšlienok z iného uhla pohľadu.

Zamestnávateľ ušetrí 35,2% z hrubej mzdy, ak namiesto zamestnania na zmluvu prijme záujemca o prácu ponuku riešiť vec obchodným vzťahom. Pri plate 170 Sk na hodinu je 35,2% suma 60 Sk. Teda ak potenciálny zamestnanec prijme ponuku obchodného vzťahu za 200 Sk na hodinu, presne polovicu (30 Sk) z toho, čo zamestnávateľ ušetrí, dostane jeho obchodný partner - bude mať 200 Sk na hodinu, druhá polovica zostane u zamestnávateľa vo forme ušetrených nákladov.

Tu by sa zdalo, že je všetko v poriadku, veď o svoj "zisk" sa zamestnávateľ spravodlivo rozdelil s potenciálnym zamestnancom. Nie je to však pravda, pretože:
- odvody zamestnávateľa sa nie nadarmo zahŕňajú do tzv.ceny práce. Výška odvodov dnes do značnej miery ovplyvňuje nároky poistenca aspoň pokiaľ ide o systém nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a najmä dôchodkového sporenia. Ak ide o osobu, ktorá je účastníkom dôchodkového sporenia, pri prijatí obchodného vzťahu automaticky prichádza o sumu 9% z 170 Sk/hod (niečo vyše 15 Sk/hod) vo forme príspevku zamestnávateľa na SDS.

Ďalej zamestnávateľ ušetrí na stravných lístkoch sumu cca 1000 Sk mesačne. Možno zanedbateľnou ale predsa len položkou je úspora za spracovanie mzdy zamestnanca, ktorá sa podľa súčasných cenníkov externých dodávateľov mzd.účtovníctva pohybuje okolo 250 - 300 Sk mesačne. Aby sme nezabudli, je tu ešte usporených 0,6% do sociálneho fondu, ďalej prípadné odstupné pri podanej výpovedi zo strany zamestnávateľa, náhrada pri PN...a čo dovolenka a ďalšie nároky na platené voľno podľa Zákonníka práce - toto všetko by malo byť vzaté do úvahy..

Podľa môjho názoru by odmena na faktúru mala byť približne vo výške 125% porovnateľného platu zamestnanca - pri plate 170 Sk/hod teda fakturačných 212 Sk/hod. A ďalej nárok na ekvivalent platenej dovolenky + náhrad pri PN.

Neuvediem, čo je výhodnejšie. Istotu práce do dôchodku nebudeš mať ani pri jednom. Otázka bola, čo je finančne výhodnejšie. SZČO si podľa hrubého prepočtu môže kúpiť do roka z rozdielu "výplaty" LCD TV do obývačky aj do spálne. Ešte si ujasnime pojmy: práca na zmluvu = zamestnanec., "práca" na živnosť = SZČO.
p.s. skús pýtať 210,-Sk/hod a výpovednú dobu zmluvne 2 mesiace...

Toto som mala na mysli spomínanou minimálnou diferenciáciou príjmov t.j. 170 versus 200.

A ešte poznámka k výdavkom:
Ak som dobre postrehla, tak sa v prepočtoch uvažuje s paušálnymi výdavkami, ale neuvažuje sa s výdavkami reálnymi, t.j. napr. poštovné pri úhrade odvodov, cesta do poisťovní, nejaké tie kancelárske potreby na začiatok ... a dochádzka do práce. To ako minimálny rozsah výdavkov. Je možné, že vykonávaná činnosť neviaže veľa výdavkov, aj keď nemožno predpokladať, či náhodou podnikateľ nebude musieť kupovať kriedy, či fixy na tabuľu ... čo by tiež nebolo nelogické, či množiť materiály pre svoju jazykovú triedu. Je reálne predpokladať, že zmluvný vzťah by túto samostatnosť priniesť mal.

A k ostatnému: každý máme svoj prístup. Z môjho pohľadu sú podstatné aj sociálne a zdravotné istoty, resp. "ful service" zamestnávateľa bez rozmýšľania, či už prekračujem hranicu pre povinné poistenie. A to je tiež obsiahnuté v tých 30,00 Sk.

Takže uvádzaný prepočet síce môže platiť, ale platí aj "ak" ...

A to už je na zadávateľovi a rizikách, ktoré je a bude ochotný podstúpiť. V tom zmysle sú aj moje odpovede. Niekedy je absolútna čiastka relatívne nepodstatná. No tiež platí, ako pre koho ...

Z praxe: je to aj o veku záujemcu o prácu.

to all: ďakujem všetkým, pomohli ste mi :-)
prajem vsetko dobre do buducna :-)