Všeobecná zodpovednosť
zamestnanca za škodu
§ 179
Na začiatok

(1) Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

(2) Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
§ 180
Na začiatok

Zamestnanec, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť následky svojho konania. Zamestnanec, ktorý sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť následky svojho konania, zodpovedá za škodu v tomto stave spôsobenú.
§ 181
Na začiatok

(1) Od zamestnanca, ktorý vedome neupozornil vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu alebo nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody, môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Pritom sa prihliadne najmä na to, čo bránilo splneniu povinnosti a aký je spoločenský význam škody, ako aj na osobné a majetkové pomery zamestnanca, ktorý povinnosť nesplnil. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Rozsah a spôsob náhrady škody
§ 186
Na začiatok

(1) Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

(2) Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

(3) Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

takže má právo odo mňa pýtať všetky tie peniaze alebo nie

Veď si prečítaj si predchádzajúci príspevok.
Zodpovedáš za škodu?
Potom si povinný ju nahradiť.
A čo sa týka výšky náhrady, strop si musíš vypočítať podľa svojich príjmov.

a s tým požičaním auta? Aj za to mám platiť ja?

pri havarii som nebol pod vplyvom alkoholu, ake sú ešte ďalšie dôvody aby som musel zaplatiť plnu výšku škody

Pre takéto prípady je vhodné mať poistku pri výkone povolania, ktorá ťa poisťuje do 4-násobku príjmu.

1) ano tu poistku mam, ale chcem vedieť pri akom pripade by som musel zaplatiť plnu výšku
2) cena za požičanie auta sa počíta do toho 4-násobku prijmu

ako to stojí v horeuvedenom predpise, zamestnávateľ môže pýtať skutočnú škodu. V tomto prípade skutočná škoda nie je 114 000 Sk, ani 80 000 ani 70 000 Sk, ale škutočná škoda je to, čo zaplatila poisťovňa!!!!!! Ak zamestnávateľ nechal opravovať auto označené ako totálku, bez ohľadu na jeho aktuálnu cenu, mohol ho opraviť nielen za 140 000 Sk, ale napr. za 200 000 Sk, alebo 300 000 Sk. Je to rozhodnutie zamestnávateľa, a mal by finančné následky svojho rozhodnutia ( oprava "za každú cenu") znášať sám, a nie pýtať rozdiel v cene opravy od vodiča!!!

ešte dodám, že v prípade totálnej škody nie je prenájom auta možné zahrnúť do skutočnej škody - 100% informácia

dakujem za tu info o prenajati
a stou opravou to bola vina likvidatora a servisu nie zamestnavateľa, on sa ich vždy pýtal či to nebude na totalku. Postupne to opravovali, najprv to bolo 40000, potom 60000 až nakoniec 114000. Lenže zamestnavateľ mi teraz povedal že ta poistka do 4-nasobku prijmu sa na mňa nevzťahuje lebo som nehodu zavinil ja (oplati sa mi sním o tom hadať)

Yden0, ten, človek z poisťovne, ktorý obzerá auto musí byť profík, aby vedel odhadnúť cenu opravy. Ak firma nebola upozornená, že opravu poisťovňa nedoporučuje (napr. poznámkou v zápise o poškodení), tak maslo na hlave má poisťovňa, ak by sa firma súdila o nezaplatený zvyšok ceny opravy,s 99% pravdepodobnosťou tento spor vyhrá- aspoň také sú doterajšie súdne rozhodnutia. Ktorá to bola poisťovňa? Koľko obhliadok bolo vykonaných? Máte v prvých obhliadkach poznámku, že opravu nedoporučujú?

bola to Česka poisťovňa a môj zamestnávateľ sa na to dal odvolať takže teraz čakame čo bude ďalej
Preboha pisal si že odo mňa na 100% nemôžu pýtať peniaze za prenajatie auta, čo ak mi to vyúčtujú ako ušlý zisk

príslušný právny predpis o náhrade škody o tom výslovne nehovorí, ale v prípade finančnej totálky (tento prípad) prenájom vozidla NIE JE SÚČASŤOU SKUTOČNEJ ŠKODY, a tak účtovanie prenájmu náhradného vozidla nie je možné. Okrem toho to nemá ani logiku, pretože v prípade bežnej opravy je možné stanoviť dobu prenájmu, ktorá je rovná času opravy. V prípade, keď sa auto ekonomicky neoplatí opravovať (totálka) - a teda ani sa reálne neopraví - ako by si určil koniec doby prenájmu? Vyúčtovanie ušlého zisku nie je pre firmu jednoduchá vec, ale aj keby nejaké číslo z toho vyšlo zákon jednoducho neumožňuje v takomto prípade predpísať k náhrade ani prenájom, ani ušlý zisk ani nič iné. Bez ohľadu čo hovorí o rozsahu tvojho poistenia zamestnávateľ, treba ohlásiť vec poisťovni, a počkať ako zareagujú. Ak malo auto pred búračkou hodnotu napr. 100 000 SK, a poisťovňa zaplatí 40 000 Sk, zamestnávateľ neprišiel o 60 000 Sk - má havarované vozidlo v cene 100 000 - 40 000= 60 000 Sk. Jediná škoda ktorá mu vznikla je spoluúčasť, ktorú v súlade s havarijnou poistkou poisťovňa neuhradí - napr. 5 000 Sk. Osobne by som nič neplatil, nech zamestnávateľ vyčísli škodu podľa vlastnej predstavy (písomne) a toto vyčíslenie pošli na svoju poisťovňu. Oni mu už vysvetlia ako to stojí objektívne.