Chudera matka! Ešte žije a deti sa už handrkujú o dedičstvo!

Ale je to pravda, že vyplácať z niečoho,čo nemáš je hlúposť.

Len treba dúfať, že dcéra svoju hypotéku na byt riadne splatí a že pani matka sa tohoto splatenia aj dožije.

Mala by sa dožiť-veď má len 52 rokov.Ale o to "riadne splatenie" kolegy veľmi pochybuje./Mladá pani totiž má aj iné dlžoby/Ja tento postoj považujem ako vydieranie,nie?

Ešte sa môže stať aj taká vec, ale nechcem maľovať čerta na stenu, že mladá pani prestane splácať úver a banka si uplatní záložné právo na dom.
Ale to je naozaj len katastrofický scenár.

Mladá pani to má premyslené skutočne dobre. Ak by ju brat vyplatil, hoci zatiaľ nemá z čoho, a bolo by to bezdôvodné obohatenie sestry na úkor brata, dostala by hotovosť, ktorú by vôbec nemusela použiť na splatenie úveru. Potom by prestala splácať úver, tak by matka prišla o dom, a kamarát by sa musel postarať o jej bývanie. Po smrti matky, by už nebolo čo dediť a nárok na vrátenie predčasne vyplateného dedičstva, by bol dávno premlčaný. Pekná špekulácia. To som mala na mysli, keď som želala kamarátovi, aby sa jeho matka dožila splatenia úveru zo strany dcéry.

Odporúčam dohodnúť si tento scenár:
Matka daruje svoj podiel na dome synovi bezodplatne, pričom sa v zmluve určí vecné bremeno na právo dožitia matky v dome. Dcera daruje svoj podiel bratovi. Brat jej vyplatí dohodnutú čiastku odpovedajúcu hodnote jej podielu. Tomu všetkému by však mala predchádzať nejaká dohoda dcéry s bankou o zmene predmetu ručenia úveru, ak môže dcéra ručiť iným majetkom. Ak nie, je to bezpredmetné a nemá nárok pýtať žiadne peniaze, pokiaľ stále ručí za svoj úver spoločným majetkom.

Myslím si, že tento scénar by viedol jedine k tomu, že brat by vyplatil sestru "zo zajaca, ktorý si behá po poli" a reálnym vlastníkom domu by asi nikdy nebol, jedine keby splatil ešte aj dlhy sestry.

Kolega z práce sa sotva dočká nejakého dedičstva, pokiaľ sestra riadne nebude splácať úver.

Vidím, že všetci sa zastávate matky a jej syna. Ja na to mám trochu iný názor.

Predpokladám, že ten tvoj kolega býva v dome matky spolu s ňou.

Tá sestra, v snahe zabezpečiť si vlastné bývanie, musela vynaložiť nemalé financie, zobrať si úver. Jej brat, tvoj kolega, v podstate ani prstom nemusel pohnúť, nemal žiadne výdaje, nemusel kupovať žiadnu nehnuteľnosť. Neviem, v akých pomeroch sú spoluvlastníci, ale každý asi bude mať nejakú časť domu. Kým sestra musí splácať úver, jej brat si spokojne žije v rodičovskom dome a šetrí peniaze (lebo nemusí splácať úver na byt) a je vysoko pravdepodobné, že v dome bude bývať aj po smrti matky.

Po právnej stránke dcéra nemôže od matky žiadať prepísať na ňu jej podiel. Môže však od nej aj brata požadovať vysporiadanie spoluvlastníctva (ak vlastní napr. 1/4 domu - tak vyplatenie 1/4 hodnoty domu). Veď ona je vlastníkom a nemá z toho žiadny úžitok. AK by sme išli do extrémov, tak by mohla požadovať od brata aj matky časť nájomného za užívanie domu. Ale to je len ako extrémny prípad (keby však neboli rodina, tak by to aj v praxi bolo celkom reálne).

Po morálnej stránke si myslím, že by sa mali navzájom dohodnúť a ten tvoj kolega by sa mal nad tým zamyslieť, že užíva aj jej dom. Prečo by mala on prísť nakrátko len preto, lebo on sa rozhodol zostať v rodičovskom dome. Veď keby on bol na jej mieste, tiež by sa mu hodila každá koruna.

Nech si to skúsi s ňou vymeniť - nech si zoberie úver, spláca ho a nech sa pozerá, ako jeho sestra žije s matkou v rodičovskom dome. S vedomím, že kým ich matka nezomrie, tak z toho svojho podielu nebude mať vôbec nič. Asi by tiež nebol spokojný.

Stretol som sa v blízkom okolí s presne takým istým prípadom. Boli to 2 sestry, z ktorých jedna si zabezpečila byt a druhá zostala bývať s matkou. Tá, čo odišla z domu, stále žiadala vysporiadať majetok. Tá čo zostala, stále nechápala, o čo jej ide a boli stále na nožoch. Keď si to vysvetlili, uznala, že tá druhá má pravdu (tiež si brala úver na kúpu bytu, ako sestra tvojho kolegu) a dom vysporiadali tak, že zostávajúca sestra odkúpila podiel odsťahovanej a vyplatila ju a matka previedla svoj podiel na tú zostávajúcu. Zároveň sa dohodli, že tá, čo zostala v dome doopatruje matku a tá druhá jej bude na to prispievať. Odvtedy spolu veľmi dobre vychádzajú a má to aj iné výhody (napr. tá, čo odišla, príde k matke len ako na návštevu, predtým chodila ako spolumajiteľ domu kedykoľvek aj neohlásene, veď mala na to právo a to sa nepáčilo tej, čo v dome bývala, lebo je narúšala súkromie).

Keď nič iné, aspoň tú 1/4 by jej mal vyplatiť, aby si ona mohla znížiť úver a prípadne zmeniť zábezpeku z domu na jej byt. To by aspoň mohla bť dobrá podmienka na vyplatenie tej časti peňazí. Ak s tým nesúhlasí, tak aby to bolo spravodlivé, nech si aj on zoberie úver a kúpi byt a nech sa odsťahuje od matky. Uvoľnená izba sa potom môže dať do podnájmu a príjem z podnájmu si môžu všetci traja rozdeliť.

Takže každá minca má 2 strany - na to netreba zabúdať.

Každá minca má síce dve strany, ale deliť si majetok rodiča za jeho života považujem za morbídne, neetické a absolútne za neprijateľné.

Ak by matka chcela, tak so svojim majetkom naloží ako ona chce, nezávisle od vôle syna , a to ešte za jej života. Matka má 52 rokov a môžu sa udiať rôzne zmeny. Môže sa napr. vydať. Preto mi nie je vôbec jasné, prečo by syn mal vyplácať nejaký fiktívny podiel sestre. Osobne si myslím, že deti by sa mali vedieť postarať o svoje bývanie a nečakať donekonečna pomoc od rodičov. A syn by musel tiež riešiť otázku bývania po smrti matky, pretože dom by bol predmetom dedičstva a nemusel by v ňom zostať bývať po jej smrti.

ten podiel asi nie je fiktívny - skutočne môže sestra požadovať vysporiadať podielové spoluvlastníctvo /

samotný problém je zle definovaný

1. "Predčasné vyplatenie budúceho dedičstva" = NEZMYSEL
2. Matka - 52 rokov = tretinu života má pred sebou
3. Vydedil by som deti, ktoré by kalkulovali s mojou smrťou (v mojich 52 rokoch )

V zadaní je veľa nejasného. Chýba údaj o tom , či je matka výlučnou vlastníčkou domu, či spoluvlastníčkou so len synom alebo aj s dcérou. Skôr sa zdá, že vlastníčkou je len matka. Ale čo je isté, to je hypotekárny úver dcéry, u ktorého je problém so splácaním a záložné právo na dom, ktorého realizáciu banka môže podľa záložnej zmluvy uplatniť. To je tá najväčšia hrozba pre matku.

Jaros, nevidel by som to tak hrozne, netreba to nazývať dedením. Jednoducho sa vysporiada spoluvlastníctvo, ako to napr. uviedol Chobot. Ja som pochopil zadanie tak, že deti majú podiel po 1/4.
Veľa ľudi si vysporiada majetok ešte za života, netreba za tým hneď vidieť budúcu smrť poručiteľa. O majetok sa treba aj starať, môže vas oň niekto podvodne pripraviť a s tým môže mať mnoho hlavne starších ľudí problém.

Úplný súhlas anonym222, zámerne som použil trochu expresívnejšie slová.
Myslím si, že človek by mal naplno žiť ešte aj v 60-ke a keď zdravie dovolí aj v 80-ke (za výdatnej pomoci svojich detí).
V 50-ke by mal ešte zveľaďovať svoj majetok (tiež nevylučujem pomoc detí ).

Takže každá minca má 2 strany - na to netreba zabúdať.
__________________
Chobot

Pravdu povediac-čakal som taúúto reakciu.ale nie od Chobota..nezaprel advokatske znalosti.Ale jeho posukok je troška vzdialený realite./Ako scénar na TV operu je zas vynikoš./
Moja mama by to vyriešila pravdepodobne dvoma fackami dceruške.
Ďakujem za prejavené rôznorodé názory každému,dôfajúc ,že aj kolegov spor sa vyrieší v prospech všetkých zúčastnených+ aby sa nikto nestretol s podobnou životnou situáciou.

Vlastníci sú.matka 1/2 a dve deti po 1/4 Súhlasím s tvojim náhľadom,že záložné právo na dom je najväčšia hrozba!Koniec koncom pre všetkých zúčastnených.

Vieš, keď všetci obhajujú jednu stranu, musí sa niekto nájsť, kto obháji aj druhú. Treba vniesť do problému pohľad z viacerých strán. Nehovorím, že ten tvoj kolega nemá pravdu, pretože každý má svoju pravdu tak, ako si ju obháji. TAkže nemám nič voči nemu, len som uviedol aj z praxe príklad, že sa na to dá pozerať aj inak.

Ale neodškriepiteľným faktom zostáva, že tá sestra je štvrtinovým vlastníkom, z čoho ona nič nemá (ani finančne ani nemôže užívať dom), tak prečo by za tú 1/4 nemohla požadovať finančnú náhradu od brata, ktorý ten dom bezplatne užíva ...

Ale jasné!

Prevodom 1/4 na brata, by sa brat stal rovnocenným vlastníkom domu pol na pol s matkou a udržiaval a zveľaďoval by svoj majetok. Rozhodne by sa však malo následne riešiť zrušenie záložného práva na dom.
A prevod matkinho podielu na syna v 52 rokoch???!!! To nie. Ale veď tak syn ako aj matka si môžu nájsť partnera. A to môže všetko zmeniť. A tak v budúcnosti by ktokoľvek z nich mohol svoj podiel druhému odpredať aby si každý mohol riešiť svoju situáciu - aj syn.

nechcem sa do toho moc miešať, súrodenecké vzťahy sú krehké, najmä keď ide o dedenie. Tiež som si brala hypotekárny a keďže som mala problémy so založením môjho bytu, ručilo sa rodičovským. Ale akonáhle som sa s problémov vyhrabala, riešila som situáciu ďalej a v súčastnosti je hypo zaťažený môj vlastný byt a mamin je voľný. Teraz ho pre istou ale ide zaťažiť hypo môj brat. Ani jedného z nás nikdy nenapadlo ako toho druhého obabrať a verím, že to tak aj zostane. A na okraj- brácho nemá vlastné bývanie, žije u mamy, mám ho z toho titulu žiadať o vyplatenie?? a na druhý okraj ten byt som komplet zrekonštruovala vrátane elektrických rozvodov a kúpou kompletného nového nábytku- neužívam to - mám žiadať nájomné??? - veď to je blbosť. Akurát sa ale chcem trošku posnažiť, aby sa podiely previedli ešte za života mamy nejakými podielmi na mňa a na brata- ale ide mi čisto o to, aby sme nemuseli neskôr riešiť dedičstvo (teda poplatky z dedenia- ktoré sú podľa mňa dosť nehorázne).