Odvody budú z nižšieho VZ, samozrejme aj nemocenské, aj podpora, všetko začína pri VZ. A ešte k tomu, ak bude tvoj úväzok 4 hod., nevznikne nárok na zabezpečenie stravovania od zamestnávateľa.

A máte vo firme odbory alebo zástupcov zamestnancov? Lebo ak nie, tak to nemôžete urobiť, musíte im dať náhradu vo výške priemerného platu. So zamestnancom 60% nemôžete dohodnúť, ZP to vylučuje.

Máme zástupcu zamestnancov. Ako má vyzerať tá dohoda?

Podľa môjho názoru, by ste mali mať vypracovanú nejakú zmluvu (u nás je to kolektívna zmluva, máme odbory) medzi zamestnaneckou radou a zamestnávateľom, kde bude jedným z bodov aj prípad, ak zamestnávateľ nebude môcť pridelovať prácu zamestnancom z prevádzkových dôvodov.

Zamestnávateľ má uzatvorenú so zamestnaneckým dôverníkom Dohodu o prekážkach v práci v prípade vážnych prevádzkových dôvodov (havária v dielni -.... vymenované) - vtedy patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 60% jeho priemerného zárobku.

U nás nepôsobí ani zamestnanecká rada ani odbor. organizácia. Zamestnávateľ chce aj napriek tomu vyplácať 60 %. Tvrdí (po porade s právnikom), že tak môže spraviť na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy, kde to bude uvedené. Je to možné???

zamestnávateľ sa nemôže len tak sám od seba rozhodnúť, že bude zamestnancom vyplácať 60% mzdy. pozri § 142 odst. 4 ZP

§ 142
Prekážky na strane zamestnávateľa
Na začiatok

(1) Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(2) Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.

(3) Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(4) Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o inú prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu podľa prvej vety nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.

Ja s Tebou plne súhlasím, ale zamestnavateľ tvrdí, že tak mu to poradil právnik. Nemôžu existovať nejaké právne kľučky?

Netreba kľučkovať. Stačí, keď sa zamestnávateľ a zástupca zamestnancov písomne dohodnú podľa ZP.(§142 odst.4)

JankaO, ako som písala vyššie, nemáme zástupcov zamestnancov. Ibaže by sme si nejakých zvolili, ale to je dvojsečná zbraň.
Zamestnávateľ tvrdí, že je to možné na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy (tak nejak to tvrdí náš právnik). Mne sa to samozrejme tiež nevidí, preto sa pýtam na tie klučky...

Písala si, že u vás nepôsobí ani zamestnanecká rada ani odbor. organizácia. Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 5 zamestnancov, musí mať ustanoveného zamestnaneckého dôverníka, čo je vlastne zástupca zamestnancov. Skôr sa prikláňam k výhodnosti ako k dvojsečnej zbrani - z pohľadu zamestnávateľa. Na čom sa ale zamestnávateľ môže so zamestnancami dohodnúť zmenou k pracovnej zmluve, bez písomnej dohody so zástupcom zamestnancov, je skrátenie úväzku.

Podľa mňa, jediná kľučka je tá, ktorú si už spomenula, a to zvoliť si zástupcov zamestnancov.

Áno, existuje právna kľučka, pokiaľ sa z-ľ so z-com dohodne na znížení základnej mzdy priamo dodatkom k pracovnej zmluve. Ale s dodatkom nemusí z-c súhlasiť, ak už ale súhlasí a dodatok o znížení platu podpíše, tak platí znížený plat - takýto plat ale nesmie klesnúť pod minimálnu mzdu.

Príklad:

Z-c má základný plat 500 EUR. So z-ľom sa dohodnú, že od 1.3.2009 bude jeho mzda 350 EUR. Od 1.6.2009 znovu dvihne z-ľ plat na 500 EUR. Je to úplne legálne (pokiaľ s tým obe strany súhlasia), lebo mzda neklesne pod hranicu minimálnej mzdy (295,50 Eur).

Ďakujem Chobot. Ešte je tu jedna možnosť, skrátiť pracovný čas a podľa toho mzdu. Môže zamestnanec s kratším pracovným časom pracovať nadčas?

JankaO, dovolím si s tebou, čo sa tej zamestnaneckej rady týka, nesúhlasiť. V § 233 ZP je uvedené, že zamestnanecká rada môže (čiže nemusí) u zamestnávateľa pôsobiť... A pre zamestnávateľa je to trošku komplikácia, keď musí niektoré úkony najprv prerokovávať so zamestnaneckou radou.

Manžel včera priniesol /mal v zamestnaní posledný deň na podpísanie/ zmenu pracovnej zmluvy v ktorej je zmena pracovného času na 30 hodín týždenne, /doteraz pracovali 37,5/ a plat vo výške 265,55 € + pohyblivá zložka mzdy tzv. osobné ohodnotenie až do výšky 74,35 €. Čo s tým? Treba byť ticho, aby neprišiel o zamestnanie?

Ja si myslím, že je to v poriadku, keď sa mu skrátil pracovný čas, zamestnávateľ mu môže alikvótne pokrátiť aj mzdu.

Presne tak, zamestnanecká rada, ako aj odbory, to sú iniciatívy zamestnancov a nedá sa zamestnávateľovi prikázať zo zákona, aby ich na pracovisku zriadil. Za ich vytvorenie sú zodpovední zamestnanci, ak nie je vôľa zo strany zamestnancov, tak odbory ani rada nemusí pôsobiť. Zamestnávateľ má len povinnosť umožniť odborom alebo rade vykonávať činnosť na pracovisku. Nie zriaďovať ich z rozhodnutia zamestnávateľa.

Dobry deň,zamestnavatel chce nechat zamestnancov doma,bez akejkolvek nahrady mzdy,tvrdi,že nema pracu ani prostriedky na mzdy,myslim si,že je to nezakonne,zastupcu zamestnancov asi nemaju,poradite?popripade kde sa mame sťažovať,ďakujem

Zamestnávateľ je povinný v tomto prípade vyplácať náhradu príjmu v sume zamestnancovho priemerného zárobku, ak teda nemáte zamestnaneckú radu alebo odbory. Ak áno, zamestnávateľ platí minimálne 60% po dodhode so zástupcami zamestnancov.
Ak nechce platiť, treba sa obrátiť na inšpektorát práce... Alebo sa tým aspom vyhroziť, možno to zaberie...