aj ja to tak počítam

A ak má zamestnanec dohodnutú mesačnú mzdu, ale bol dlhodobo /vyše roka na PN/, tak
odstupné máme rátať ako dohodnutá mesačná mzda x počet mesiacov nároku na odstupné alebo tiež cez hodinovú mzdu ?

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
§ 134

(1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
(2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

(4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.
(5) Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (§ 120 ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku. Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods. 5, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času.
(6) Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov používa v súvislosti s náhradou škody priemerný zárobok u žiakov základných škôl, žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl alebo u zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí nie sú zamestnaní a ktorých príprava na povolanie (činnosť) sa vykonáva podľa osobitných predpisov, vychádza sa zo sumy priemerného zárobku určenej podľa odseku 5 prvej vety.
(7) Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. Mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3 sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov. Pri určovaní pomerných častí mzdy zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie.
(8) Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa mzda v každom pracovnom vzťahu samostatne.
(9) Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje.
(10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 platia primerane na účely zisťovania pravdepodobného zárobku.
(11) Podrobnosti zisťovania priemerného zárobku alebo pravdepodobného zárobku možno dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve.
<DT>
</DT>

Chcela by spm poprosiť o radu.

Pracovník skončil pracovný pomer dohodou,ale mu mám vyplatiť odstupné.
Môžem mu to odstupné vyplatiť,

V dohode o skončení pracovného pomeru musí byť uvedený ako dôvod skončenia §63 ods. 1 písm. b) - čiže z dôvodu nadbytočnosti. Môže nastať takýto prípad, keď sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú, že zamestnanec nebude čerpať výpovednú dobu.

A ak je v tej dohode len uvedené z dôvodu organizačných zmien ? Teda bez uvedenia toho § 63.
Je možné vyplatiť odstupné?

Áno, je. Tej dohode určite predchádzala výpoveď od zamestnáv. z organiz. dôvodov.

Prosíme vás poraďte mi, či manželovi správne vyrátali odstupné. Výpoveď mal k 30. 11. 2008 - výpovedná doba uplynula 31.1.2009 a vtedy pri poslednej výplate dostal aj odstupné. Menili mzdový program a na januárovej výplatnej páske nemá priemerku na dovolenku platnú pre január 2009. Má tam ale preplatenú nevyčerpanú dovolenku v sume 113,36 EUR a je to 32 hodín. Podľa toho mi priemerka vychádza 113,36 / 32 =3,5425 EUR.
Odstupné, keď vychádzam z tejto priemerky by som rátala 3,5425 x 21,74 x 8 hod. = 616,1116 x 2 mesiace = 1232,2232 Sk.

Pre kontrolu správnosti priemerky?
október odpracoval 13 dní x 8 = 104 hod, a príjem mal 10174
november odpracoval 20 dní x 8 = 160 hod, a príjem mal 18000
december - bol celý mesiac PN
priemerka: 28174 / 264 = 106,71969 Sk = 3,5425 EUR.

Vo výplatnej páske má odstupné vo výške 1194,98 EUR. Neviem prísť na to ako sa k tomu dopracovali, ale je možné, že aj ja sa mýlim.
Mimochodom v pracovnej zmluve nemá určený rozsah pracovnej doby, a preto beriem do úvahy 8 hodín denne, lebo tak má platenú aj dovolenku.

Prosím poraďte, či rátam správne, lebo by som rada žiadala ten nedoplatený rozdiel ak mám pravdu.

Ďakujem