Sice nie som obchodny zastupca, ale ich pracu by som robila v case najkrajnejsej nudze a to:
- skus chodit po slovenskych cestach v lete i v zime 5x za tyzden, niekedy aj 6 x , nemenej ako 9 -10 hodin
- vacsinou mas ponukat ten isty tovar stale dookola, vcetne staleho vykladania x vzoriek tovaru
- mas sice zmapovany rajon, ale dopredu vies, ze napr. v dalsej zastavke je stara mama, co ti bude dookola ospevovat vnucata, kym ty uz meskas a v tom lepsom pripade sa nestihnes najest, na dalsej, ak vylakas predavacku obzriet vzorky, tak mas vyhrate
- v case poklesu obratu si ty vinny, lebo zakaznici chcu to, co si este ani ty nevidel
- este nejake dovody?

Ďakujem za pohotovú odpoveď a ospravedlňujem sa za duplicitu, mojej otázky

máš pravdu...ja som robil obchodného zástupcu a to u TOP firiem a je to presne o tom. Prirodzené je aj to, že hľadajú super obchodného zástupcu, ale aj keď ho nájdu, po čase prídu na to prečo bol super(napr.:"Nikto Vám nedá to,čo Vám my dokážeme sľúbiť..." a potom dochádza k vysokej fluktuácií ľudí na tejto pozícií vo firmách.
Druhá varianta je vtedy, keď sa jedná o obchoďáka, ktorý má reálne dobré výsledky a taký ide potom profesionálne hore...

Tak do tejto temy mozem prispiet taktisto. Obchodni zastupcovia maju fakt prvorade - pracovat v strese. Predstavte si, ze cestovat nielen po SK, ale do zahranicia, a termin stretnutia je o 9,00 hod, a vy musite najprv odjazdit 1000 km, aby ste tam na tu 9,00 boli a uplne fit a dobre pripraveni, vyspani, ale ked si aj odsoferujete sam....tak to nie je bohvieco. Kedze inak to vo firme nejde. Mam skusenost, ze to nie je docenene - to nie je iba moj nazor - a hlavne, sefovia chcu maximum a to 150%, ale pritom zväzuju ruky zastupcom. Priklad: cena - riesi iba sef, takze obchodak si nemoze na stretnuti dat priame odpovede na otazky vzniknute, pretoze, sa "musi poradit s predstavenstvom". Je toho viac, a necudujem sa, ked sa to vsade stale meni. Ale tetriss tu podstatu vystihla perfektne.

Ak tomu správne rozumiem tak najšikovnejší sú tí, ktorí dokažu zákazníkovi sprostredkovať a v budúcnosti ešte aj živiť, respektíve oživovať dokonalú ilúziu o výhodnosti sprostredkovaného obchodu, ktorá sa mu rozplýva v okamihu, kedy jeho región navštívi iluzionista - obchodný zástupca ešte o niečo šikovnejší. Môžu to byť aj psychológovia či jasnovidci + herci, ktorý dokážu zákazníkovi ponúknuť, alebo lepšie povedané prisľúbiť, zprostredkovať to čo mu čítajú z "aury"... Počul som už aj také otvorené názory, že ak sa chce človek skutočne presadiť v tejto brandži tak bez klamstiev to nejde. Ak totiž klame konkurencia, tak okamžite a účinne tromfnúť ju možno iba triumfálnejším klamstvom. "Klin, klinom."Navyše pod vplyvom toľkých kilometrov, stresu, hladu a ... si mnohí z nás, ako obchodný zástupca dokáže tie nepravdy akosi odobriť. Akoby človek postupne strácal svedomie a nahrádzal ho konkurencieschopnosťou. I keď by sme totiž mali hoci aj skutočné pravé medzinárodné preferencie týkajúce sa nášho produktu, tak prakticky sa dnes nenájde už takmer nikto, kto by mal čas na to, aby sa s nimi dôkladne oboznámil. Iste nie je náhoda ani to, že úspešní na týchto pozíciach bývajú dosť často nevzdelaní rómovia, ktorí síce nepracujú pre TOP firmy, ale ich obraty... Čím menej toho človek vie, čím menej dostupných a hodnoverných informácii o predávanom produkte má, tým ľahšie sa dá presviedčať, respektíve klamať.
Aby som bol úprimný a prezradil vám, o čo mi tu vlastne ide. Po jednom svojom zdrvujúcom životnom páde som začal horlivo hľadať priestor na svoju sebarealizáciu. Minulý rok sa mi podarilo urobiť maturitu popri zamestnaní, bol som prinútený urobiť si kvoli tomu aj "pseudoživnosť". Iba prostredníctvom maturity som mohol pokračovať a prihláškou na Výsokú školu bližšie špecifikovať svoje životné smerovanie, respektíve poslanie. Všeličo som musel popri tom štúdijnom horlení prehltnúť, naučil som sa umeniu efektívnej komunikácie, teda ľudovo povedané klamať. Veľakrát som sa chcel externého štúdia pri konfrontácii s vlastným svedomím aj vzdať, ale obety ktoré som kvoli tomu podstupoval, boli príliš veľké. V čase hospodárskej krízy sa moj cieľ začal akosi vzďalovať a ja s nadstavbou v oblasti marketingu, začal som poškuľovať po práci obchodného zástupcu, ktorá by mohla byť z hľadiska možností a aj príjmu pre externe študujúceho vysokoškoláka veľkou výzvou.
Milý poraďáci, prepáčte za vyčerpávajúcu otázku, ale vaše odpovede na ňu určite pomôžu viacerým v ich rozhodovaní.
Moja najväčšia dilema je asi takáto:
Odbor ktorý som sa rozhodol študovať je sociálna práca, čiže odbor v ktorom sú úprimnosť, vzájomná dôvera a ďalšie duchaplné cnosti pre úspešnú komunikáciu, analýzu a terapiu klienta nevyhnutné. Mnohé charakterové vlastnosti ak aj nie všetky, ktoré zahŕňa v sebe toto poslanie, sú v priamom protiklade s charakterovými vlastnosťami vyžadovanými a pestovanými u obchodných zástupcov, ktorý využíva umenie efektívnej komunikácie prakticky hlavne vo svoj prospech.Otázka pre psychológa znie:
Čo je lepšie. 1.Poprieť, pošlapať, zatajiť svoje vnútorné presvedčenie pri dosahovaní svojho šľachetného cieľa, za cenu jeho dosiahnutia?
alebo, 2.vzdať sa radšej s čistým svedomím tohto cieľa?

Zatiaľ vám všetkým pekne ďakujem.

ahojte, pracujem ako obchodný zástupca cca 10 rokov,
je to náročná práca,
okrem stresov , nie je tam žiadna istota,
niekedy sa zarobí, inokedy človek má na prežitie a niekedy ide do minusu, takže žiadne istoty,
pracovný čas od nevidím do nevidím, žiadnych osem hodín a padla...
takžiež náklady, na benzín, vlastné auto...
vám nikto nepreplatí ak máte horší mesiac...
stručne povedané musíte byť dobrý predajca, psychológ aby ste mohli robiť túto prácu - ktorá vyžaduje naozaj celého človeka

Vytrvalý linko1,

Ďakujem Vám za úprimnosť.

Ďakujem,
už koľko krát som mala chuť s tým seknúť ale zasa na druhej strane ma táto práca baví, má aj pozitívne stránky a to , že každý deň je iný a koľko ľudí sa dá popri tom stretnúť...
ale tiež musím povedať, že keby som neprešla školeniami, ktoré nám platila firma, tak neviem neviem...ako by to prežilo moje psychické zdravie

Jak se vyrovnat se svým svědomím, to je dilema, které si člověk musí vyřešit sám. Zkus zvážit, jak dlouho by to sebezapírání muselo trvat, jak dlouhý by naopak byl z toho časem užitek.

Prostě sepsat všechna pro a proti.

Nakolik tvé sebezapření vnímá okolí jako oběť, nebo jestli to tak negativně vidíš pouze ty sám a ostatním je to vcelku jedno, co děláš....

Všichni občas děláme něco, s čím nesouhlasíme. Za komunistů toho bylo.... Ale chtěli jsme dobrý plat, klid od nadřízených, slušné místo, dostat děti na vysokou.....

Moji rodiče si i přes nějaké politické problémy a z nich vyplývající omezezní dovedli najít oblast pro seberealizaci, kde byli spokojeni.

Přeju ti, abys i ty našel obor, který tě bude těšit. I za cenu dočasně zaťatých zubů....nebo i pěstí.

Ďakujem pekne "pachole" za reakciu.

S tými komunistami a sebazapieraním súhlasím, ale dnes je to iné v tom, že vieme toho oveľa viac, ako sme toho vedeli v tej dobe. Prakticky v tej dobe sme mali hranice vedenia ostro ohraničené .

Lenže tým, že toho vieme viac sa aj zároveň zaväzujeme toto vedenie použiť-preveriť-odskúšať.
Fajčenie nám v skutočnosti začína najviac škodiť až keď si to pripustíme, získaním dostatočného množstva informácii o tejto škodlivosti. Dovtedy akoby sme boli chránený hlúposťou - nevedomosťou.

Ja mám ale pocit, že v tomto prípade to s tým sebazaprením nepôjde, pretože obchodný zástupca hľadí najmä na svoj prospech, respektíve prospech firmy, v mnohých prípadoch okolnosťami donútený, bez ohľadu na prospech zákazníka.
Lenže akákoľvek profesia z oblasti sociálnej práce, dáva najväčší zreteľ na prospech zákazníka (klienta).
Ak sa človek naučí za určitých výhodných podmienok cielene, podľa cieľových skupín zatajovať skutočnosti, respektíve nehovoriť celú pravdu, nemyslím si, že sa tohto zlozvyku klamať sa v budúcnosti nejako ľahko zbaví.
A navyše bude mu potom ešte niekto veriť?