ad-riana Ahojte, mam podobny problem. Som rozvedena cca pol roka, dala som ex navrh (ustne) na vyrovnanie, mame bezpodielove vlastnictvo. Nesuhlasi s nicim. Z domu som odisla, nechala som tam vsetko okrem svojich osobnych veci, zostalo mu aj auto. Nakolko sa nevieme dohodnut - on ma vôbec nemieni vyplatit.... idem pravnou cestou. Bojim sa ze ma to vide vela penazi a ci najdem pravnika, ktory mi pomoze vcasne rozdelenie - vyplatenie mojej polovicky. Viete mi poradit, aky je postup, ako dlho trva takyto sud, pripadne pozna niekto sikovneho pravnika(cku)?
dakujem
Ada
Napíšem Vám svoj príbeh, možno to bude pre niekoho užitočné. Rozviedla som sa s manželom, máme jedno dieťa. Byt sme mali v podielovom vlasntíctve, pretože sa kúpil ešte pred manželstvom, ale keďže bývalý nemal peniaze tak mi peniaze dali naši a istú (malú) časť sme zobrali úver. Naivita nadovšetko, ako mi povedal neskôr právnik, pretože bývalý nemal mať na liste vlastníctva 1/2 ale iba jednu šetsinu (napríklad). Žial, chyba neodstrániteľná, ak áno, bolo by to na roky súdneho sporu a dokazovania. Za spoločného manželstva čiže do BSM patrilo: TV, video, kamera a detská posteľ. To bolo všetko, nakoľko všetko zariadenie bytu nám dali naši
. Byt však po rokoch nadobudol určitú hodnotu, kde keď sme ho kúpili mal cenu 320.000,- Sk a teraz cenu 2.000.000,- Sk. Nikto Vám nezúročí Vaše vložené peniaze, ale cena bytu zvrástla. No a môj bývalý, chamtivec, chcel z bytu polovicu peňazí, a k tomu som ja ešte aj teraz, splácam úver, ktorý sme brali počas manželstva na prestavbu.
Po rozvode sa odsťahoval ON, lebo ja som nemienila opustiť byt s dieťaťom (veď kam by som šla). Neplatil na nič, ani nájom, údržbu, dane... dva roky pričom si do bytu chodil kedy chcel, vodil si tam priateľky... Stále sa mi chodila vyhrážať ex svokra, kedy vyplatím jeho synáčika (chamtivci). Bolo to neúnosné a na psychiku dosť náročné. Takto to šlo dva roky, kde ja som nebola ochotná vyplatiť mu polovicu. Na súd som nechcela ísť, lebo kvôli mojej hlúposti na začiatku nášho spoločného života, ako predpokladal právnik, pri našich dnešných sudcoch, by som musela vyplatiť bývalého na polovicu bez pardónu (ale to môj bývalý akosi nevedel, moja záchrana). Možno by sudca len trochu znížil jeho čiastku nakoľko platím spoločný úver a investovali sme do bytu (naša strana). Taktiež by trebalo zaplatiť súdne trovy, právnika a všetko okolo. Tak som bývalému povedala, že aj keď na súd pôjdeme aj on bude musieť platiť právnika, všetky tie poplatky a aj dane z nadobudnutého majetku. A odolávala som statočne jeho vyhrážkam, ponižovaniam, teroru, nechutných návštev... No vyplatilo sa. Keď po dvoch rokoch zistil, že (žiaľ nepracujem) nie som schopná ho vyplatiť, zobrať nejaký úver (nedali by mi nikde, keď nepracujem), nemienim sa z bytu odsťahovať a predať ho, nepomáhajú jeho urážky a nečakané návštevy z jeho strany, psychický teror mu nevychádza, a nemienim mu vyplatiť takú
sumu, ktorú si chcel len lachvato privlastniť (len tak bez pričinenia prísť k veľkým peniazom) a na súd tiež nechcel ísť, tak jedného dňa ma požiadal, či som mu teda schopná vyplatiť aspoň nejakú časť. On chcel totiž vziať úver a nechceli mu ho dať, pokiaľ má nehnuteľnosť na seba. Pre mňa to bola výhra, lebo cena vyplatenia išla dole a keďže on potreboval sa zbaviť nehnuteľnosti zo svojho mena, znížila som cenu vyplatenia a vyrovnania na takú akú som bola schopná dať. (požičali mi rodičia). Nakoniec s tým súhlasil a neskôr som zistila, že k tej vysokej sume vyplatenia ho viac menej tlačila ex svokra. Teraz sme už druhý mesiac vysporiadaný, byt je na moje meno, zámok je vymenený, súd nebol. Som veľmi rada, že sa mi oplatilo vydržať hrôzostrašné dva roky teroru, ponižovania... ale nevzdala som to a to prinieslo svoje ovocie. Máme konečne pokoj. Tak držím palce aj Vám.