Lentilka, ja to zaúčtujem znamienkom mínus tovar - nepeňažná operácia.

Treba opraviť skladové karty na základe inventúry.

V peňažnom denníku /používam Alfu/to mám zaúčtovať znovu ako výdavky odpočitateľné od základu dane, len zo znamienkom mínus? A daňovákom pri kontrole ukázať záznam z inventúry? Prosím o rýchlu odpoveď.Ďakujem.

babenko1 ako mám opraviť skladové karty na základe inventúry. Veď tie som robila podľa došlých faktúr.

Ak Ti fizická invetúra nesedí s papierovou, niekde je zrada....(najskôr krádež, chyba v sprímovaní tovaru a pod.) Ak tovar v kartách neopravíš podľa skutočného stavu, nikdy Ti nebude sedieť účtovný a skutočný stav.

Ak si fyzicky prepočítala sklad, a pri nákupe si nahodila do skladu všetok tovar, a taktiež ho aj vydávaš na základe ERP predaj, buď máš manko tzn.krádež, alebo ak si vyradila tovar- staré potraviny, ktoré si už nemohla predávať, údeniny, mlieko, chlieb... treba si spísať, čo si asi vyradila, a ak ani tam nie je sever, tak potom len výdaj zo skladu ako manko nezavinené, ale DPH musíš odviesť-ak je teda chyba v krádeži. Ak je chyba vo vyradení tovaru po dátume spotreby, urob zápis, vtedy nemusíš DPH odviesť a tovar vyraď ako škody nezavinené na tovare. Do účtovníctva neúčtuješ nič, len tieto doklady si dobre založ, aby si ich mala v prípade kontroly a mohla dokladovať.

Nie som platca DPH. Konkrétne ide o nezhodu vo váhe. Napr. nákup 5kg, predaj evidovaný v ERP 4,99 kg. Môžete mi niekto priložiť konkrétny záznam ako to má vyzerať? Ani v tomto prípade nezaznamenávať v peňažnom denníku nič? Ďakujem.

Mám skúsenosť s predajom papiera pre tlačiarne (PÚ). Papier sa nakupuje na kilogramy a aj tak predáva. Pri rezaní z väčších kusov na rozmer, požadovaný odberateľom vzniká "odpad" . Pri inventúre tento odpad-rozdiel odúčtujeme zo skladu do nákladov na predaný tovar ako váhové vyrovnanie. Aj mňa by zaujímalo, ako sa to dá "upratať" v JÚ.

Ak sú to prirodzené úbytky, tak sa to iba upraví na skladových kartách a nemusí sa to v účtovníctve JÚ už uvádzať.
Prirodzené úbytky sa dajú stanoviť v internej smernici, buď sú na to normy /to si treba zistiť/, alebo vlastným prepočítaním ich treba stanoviť.

Ďakujem Muška

No tak idem si ešte pred spaním zapísať:

- mám klienta, má potraviny, má pravidlne straty - zhnitá mrkva, starý chlieb, zapáchajúce potraviny - skrátka škody nezavinené, pri potravinách to uznávajú, a určite áno aj pri inej výrobe a tou je podľa mňa aj ten spomínaný papier.
Každý mesiac mi spíše, čo musel vyradiť a ako to zlikvidoval - ak je väčšie množstvo výrobkov - raz to mal pri párkoch-odviezol do kafilérky, mali sme doklad, keď má roztrhnuté mlieko, napíše, ktorý deň, aké straty, napr.15 dag šunky, 1,70 kg zhnitá cibuľa... a tieto zápisy si prikladám do fascikla počas celého roka, tým ich vyradím zo skladu. Do JÚ ich nemáš kam zapísať, teda myslím do denníka. Tak urobím zápis-šunku zožral susedov pes, mlieko vyliaté do kanalizácie, cibuľa do kontajnera, spíšem celkovú škodu a mám založené každý rok pri uzávierke a DP. Pri kontrole boli babenky prekvapené, ako to mám pekne spracované a ešte ma aj pochválili. Neovplyvňuje ti to základ dane, ale je to odpad, len musíš napísať, ako si zlikvidovala! Pri krádeži urobím zápis, DPH odvediem DÚ, vtedy to riešim takto.
Stačí, či ešte ideme klebetiť?

Dík Vlasti za vyčerpávajúci večerníček . Predpokladám, že si mnohým pomohla v súčasnosti resp. do budúcnosti.

V závislosti od predmetu svojej činnosti si účt. jednotka stanovuje vždy pre príslušné účtovné obdobie normy prirodzených úbytkov zásob ako vyššie uvádza Muška. Vnútropodnikové normy majú byť doložené tabuľkovými prepočtami, resp. výpočtami, ktoré sa vypracujú na základe dlhodobého sledovania jednotllivých technologických procesov. V týchto prirodzených úbytkoch /napr. rozprášenie-čo môže byť prípad, ktorý spomína Lentilka, vyschnutie tovaru a pod./ nesmú byť uvedené škody, ktorým je možné zabrániť riadnym hospodárením /napr. roztečenie, rozbitie tovaru, resp. prekročenie trvanlivosti tovaru.

Smernica by mala obsahovať: presne špecifikované zásoby, ktorých sa týka;
-.hodnoty prirodzených úbytkov, ktoré určíme množstvom, časovo i v peňažnom vyjadrení
-v prílohe je dobré uviesť technicko-ekonomické prepočty, prípadne odvolávku na normu, ak v prípade konkrétneho tovaru existuje.

Spôsob účtovania prirodzených úbytkov zásob určujú Postupy... v JÚ § 12 bod 2: citujem

" Ak má účtovná jednotka vnútorný predpis na prirodzené úbytky zásob pre príslušné účtovné obdobie, účtujú sa úbytky zásob priamo do spotreby. Ak má účtovná jednotka vnútorný predpis o druhoch materiálu účtovaných priamo do spotreby, účtuje sa materiál bez jeho zaúčtovania na sklad. "

Samozrejme, že sa účtujú do spotreby, ale len pri PÚ! Pri JÚ to nie je možné.

Moja citácia § 12 je z opatreniaMinisterstva financií Slovenskej republiky zo 17. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov

Čo sa týka Evininého príspevku, tak je podaný vyčerpávajúco.

Mám iba poznámočku k vyznačenému bodu: nevedela by som si na mieste účtovnej jednotky stanoviť predom prirodzené úbytky v peňažnom vyjadrení, nakoľko vieme všetci, ako ceny kolíšu, pričom normy si stanovujeme (aktualizujeme) podľa predchádzajúceho obdobia so zreteľom na nasledujúce.
Robila, videla aj účtovala som o úbytkoch podľa takýchto noriem a spravidla sa v nich uvádza spomínané množstvo, ktoré je vyjadrené % k nákupu a to vždy podľa tovarových druhov.
Iné úbytky sú v prípade zeleniny, iné v prípade múky, prchavých tekutín, salám, mäsa a pod. Vždy boli úbytky stanovené % (takto to bolo už aj bývalých Zdrojoch a Jednotách - odtiaľ sme mali východiská).
Finančne prirodzené úbytky zásob možno vyčísliť práve po zosumarizovaní nákupu toho, ktorého tovaru s následným %-uálnym vyjadrením ku dňu, ku ktorému sa inventúra vykoná. Stanovené % sa vyčísľuje napr. z hodnoty nakúpeného a uskladneného tovaru.
Postupy si však musí upresniť každá účtovná jednotka individuálne v smernici.

No dievčatá, vy ste ma totálne doplietli.
Pri JÚ účtujem do výdaja tovar pri nákupe, tzn., že ho už mám v nákladoch - áno? Ak ho dám ešte raz do spotreby, ako škodu na tovare, tak ho budem mať druhý raz v nákladoch!
Alebo je iná cesta ako ho dostať do spotreby? Je možný variant, dať ho preč z nákupu tovaru mínusom, a dať ako stratu -spotrebu TOVARU plusom, ale stále sme na tom istom hospodárskom výsledku. Či vari nie? Samozrejme, že to mám ošetrené v smernici a priložené pri uzávierke, o tom sme predtým hovorili.
Mýlim sa vari?

Opätovne som si prešla celý postup pri JÚ, ale mne to v žiadnom prípade nedá iný HV. A Vám?

§ 16 Postupov pre JÚ
5/ Zásoby prijaté na sklad sa účtujú v knihe zásob na základe účtovných dokladov, dodacích listov alebo iných dokladov o prevzatí materiálu. Výdaj materiálu do spotreby sa účtuje na základe výdajok.

Evina hovoríme obidve o tom istom? Mám pred sebou Zákon o účtovníctve a Postupy účtovania, ale tie mám pre PÚ. Prosím ťa, poraď, kde nájdem toto pre JÚ? Nerada by som urobila zbytočné chyby, nakoľko v PÚ som doma, ale toto mi nie je až také blízke.I keď logika mi hovorí niečo iné.

Samozrejme, že príjem na sklad na základe fa alebo DL, výdaj cez ERP, ale peň.denník - tam sa účtuje o nákupe a predaji tovaru. Alebo ešte niečo navyše?