Ahoj, bola som v podobnej situácii. Sef najskôr pil, a vačšinou obťažoval vtedy, tak som to "akože" prehliadala. Ked nepil nemam ani také narážky. To prehliadanie pomáhalo, nebolo treba nič hovoriť. Po čase som zistila, to že si ma tak "oblubil" malo istu vyhodu, vždy ked som mala nejaky dobry pracovny nápad, tak odsuhlasil. Môžem čestne povedať že som to ale nikdy nezneužila. Ani sa nikdy nič nestalo, lebo až tak daleko to nezaslo, tak by som to len nazvala sympatie z jeho strany. Takže skus si to nevšímať pokiaľ sa dá, inak by ti neostávalo nič iné len odísť.

Sexuálne obťažovanie znamená pre každého niečo iné – niekto tak vníma už úlisné pohľady kolegu/kolegyne, niekto až priamy sexuálny návrh. Obťažované bývajú najčastejšie ženy – ale obťažovanie sa niekedy týka aj mužov.
Sexual harassment - poslovenčený výraz harašment – môže byť v rovine ústnej (narážky, dvojzmyselné reči, priame návrhy na sex), alebo až dotykovej (počnúc letmými akoby náhodnými dotykmi až po skutočné dotyky cielené napríklad na oblasť pŕs, zadku alebo stehien).
V zásade nijaká žena sa nemôže cítiť istá pred sexuálnym obťažovaním. Najčastejšie sú však postihované
- mladšie ženy medzi 20. a 30. rokom, ktoré nemajú ešte pevné – trvalé pracovné miesto,
- ženy na stredných stupňoch hierarchie, ak sa pokúšajú presadiť proti mužským súperom,
- ženy v kolektívoch, kde dominujú muži.
Harašment je akýsi folklór, ktorý všetci mlčky znášajú a prehliadajú. Ženy, ktorým to prekáža, sú terčom posmechu, sú označované za frigidné, nedotklivé a rozmaznané. Napriek tomu, že im to prekáža, boja sa vyjsť s problémom na verejnosť. Boja sa negatívnych reakcií okolia, posmechu a v konečnom dôsledku už aj samotného zverejnenia problému.
Treba si však uvedomiť, že sexuálne obťažovanie nie je problémom konania žien, ale spoločenského usporiadania. Výroky ako "kde ženy robia chybu?" sú scestné. Problém je jednoznačne na strane obťažovateľa.
Obťažovanie na pracovisku môže mať veľmi vážne následky. Je to totiž forma násilia a akékoľvek násilie človeka zasiahne. Takýto človek, zamestnanec, je neustále v strese, chaose, čo jednoznačne v negatívnom smere ovplyvňuje jeho pracovný výkon, ale aj celý jeho život. Veľa žien má psychické problémy, poruchy spánku, nevie sa riadne koncentrovať na prácu a trpí úzkosťou, alebo alergickými reakciami.
V každom prípade, proti akémukoľvek správaniu kolegu či kolegyne, ktoré človeka obťažuje, treba zakročiť. Všetko záleží na človeku a na tom, o aké obťažovanie ide a do akej miery ho zasiahlo.
Najúčinnejší prostriedok je včas dôrazne stanoviť pravidlá hry. Jasne a zrozumiteľne treba vysvetliť obťažovateľovi, že jeho jednanie je neprípustné. Treba ho upozorniť na to, čo konkrétne je na jeho správaní nevhodné a na dôsledky, ktoré ho čakajú, ak svoje správanie nezmení.
Toto upozornenie možno urobiť aj mailom, alebo listom. Takýto list by mal byť vecný a do detailu presne sformulovaný. Mal by obsahovať presný popis skutočnosti, opis účinkov, požiadavky a prípadné dôsledky, ktoré budú vyvodené, ak nepríde k zmene správania obťažovateľa.
Brániť sa dá aj rovnakými zbraňami, a tým postaviť obťažovateľa pred "zrkadlo" – to je postup v mnohých prípadoch užitočný. Obťažovateľa je možné dokonca zosmiešniť pred kolektívom. Toto však nedokáže každý – okrem iného je potrebné mať dostatočné sebavedomie a výrečnosť.
Ak slušné vysvetlenie či argumenty na obťažovateľa neplatia, netreba sa báť zasiahnuť aj silou. Útočníka možno odstrčiť, alebo mu dať zaucho – a potom by už mal pochopiť, že jeho správanie je neželané a nedôstojné.
Ak osoba nie je schopná fyzicky sa brániť, môže sa sťažovať vedúcemu oddelenia, riaditeľovi, alebo aj celému kolektívu. Je totiž pravdepodobné, že takýto človek obťažuje viaceré ženy na pracovisku. Ak jeho nedôstojné a neprijateľné správanie začne riešiť aspoň jedna, ostatné sa určite pridajú. A ak sa spoja, dosiahnu viac.
Ak nezaberie ani to, treba napísať oficiálnu sťažnosť. Treba si však uvedomiť, že jej napísaním sa celý problém nekončí, budú totiž nasledovať rozhovory a konfrontácie, možno aj vyhrážky zo strany obťažovateľa. Čím skôr sa však problém začne riešiť, tým väčšie sú šance na úspech.


Vela štastia......

No máš to ťažké. Bola som v podobnej situácii. Tiež otravoval vyše rok a pól. A teraz? Som už 2 roky bez práce, vďaka tomu, že sa nahneval, že som mu nedala...

je zenaty?

Nuz pokial je Tvoj sef konatel - majitel firmy, tak to mas blbe... Ako radil(a) OKAA, skusil by som ho nejako zosmiesnit aby ho to preslo... Ale neviem.

Svoje tvrdenia musíš vždy dokázať. Preto sa priprav radšej dopredu kym nie je neskoro. Dnes prakticky každý mobil má diktafon. Aj to je lepšie ako nič. Má šef manželku? Je žiarliva? Len pri nahravani si uvedom , že tam musí byť jasný Tvoj postoj a to je NIE.

Držím ti palce . Je to smola že slušný človek natrafí na takú(pig).Rád by som vedel či o tom úchylakovi vedia jeho najbližší.Ak nie tak ho treba nenápadne natreť nech si to vyžere do dna svojho válova.Veľa šťastia!

Ahojte, ďakujem vám všetkým za vaše príspevky.
Neviem ako by som ho zosmiešnila, ja som jediný zamestnanec - teda jediná žena vo firme, tak sa nemám s kým spojiť a on je môj jediný nadriadený- teda štatutár, ale valné zhromaždenie ho neprepustí, tak nemám komu vypisovať sťažnosti. Zakaždým keď viem že má prísť do práce, tak som v strese, vydýchnem si len keď viem že je na dlhšej služobnej ceste. Je ženatý, dokonca je to môj sused (firmu máme v jednej malej dedinke kde každý pozná každého), jeho žena nie je žiarlivá, berie ma ako dcéru. Je to vplyvný človek a obávam sa že ak dám výpoveď tak budem mať ťažké nájsť si zamestnanie a ohovorí ma pred celou dedinou že som neschopná a že vlastne on vyhodil mňa. Aj keď na reči ľudí moc nedám, predsa len, žije tu celá moja rodina a ľudia sú rôzni - skôr zlí ako dobrí a uveria tomu čo sa im viac hodí. Povedať o tom niekomu sa bojím, aby sa to neroznieslo a povedať to manželovi? To by ho asi išiel zabiť.
Ďakujem za radu s tým diktafónom, to určite vyskúšam!
Stále rozmýšľam ako sa dostať z tejto šlamastiky, zhruba o rok mi končí materská, tak sa to tu nejako pokúsim vydržať a potom si budem hľadať niečo iné. Ale je to nespravodlivé aby som odišla z práce ktorá ma baví. No čo už..

ked sa to tak vezme, akykolvek urobis krok voci nemu, atmosfera v praci sa len zhorsi, nie sme v Amerike a neviem si predstavit, keby si sa pustila do boja, ci by si vysla ako vitaz. vlastne kto bude vitaz? mozno dosiahnes to, ze vsetci uznaju, ze ta obtazoval, ale nebudes sa tam citit dobre a asi to miesto nechas. mozno by nebolo od veci sa s nim o tom normalne porozpravat, povedat na rovinu, ze ti to vadi a v podstate ta to uraza, ze vies, ze sa daju podniknut nejake kroky, ale nechces to tahat do krajnosti, ze ta praci bavi a ze si tam rada, ale ze mas problem s jeho pristupom k nemu. ja som nieco podobne totiz riesila pred 10 rokmi a isla som do toho cela hrrr, chcela som, aby nadriadeni videli, ze dotycny nie je az taky ako sa zda, no a co myslis, pomohlo mi to, dopadlo to tak, ze kolegovia sa zacali na mna pozerat ako na niekoho kto sa chce pomstit a samozrejme, ze som odtial odisla. je mi ovela lepsie, ale ked si na to spomeniem asi by som to dnes riesila inac.

Čo ak by si na neho skúsila ísť takticky a trošku ho zosmiešnila, že vieš že je už vo veku keď by ti mohol byť otcom tak sa snaží byť k tebe ako k dcére nežný, ale že máš z toho nepríjemné pocity. Možno by to pomohlo, lebo chlapi sú citliví na svoj vek. On lapá asi druhý dych aby si dokazoval, že je ešte chlap... Inak s tebou súcitim, určite to nemáš ľahké, keď ste len dvaja v práci a ešte keď na dedine, to by asi skôr verili jemu ako tebe. Iste by tvrdil že zveličuješ a že to bola len sranda a už by si nemala v práci pokoj. Aj tak by si musela odísť. Mala som podobný problém, keď som nastúpila do práce ako mladá kočka a jeden pán v stredných rokoch mi povedal, že mám krásne prsia a hneď by sa somnou vyspal. Vtedy som to povedala svojmu priateľovi a ten si to s ním hneď prišiel vykonzultovať. Náhoda bola, že jeho manželka pracovala s mojou budúcou svokrou a môj vtedy ešte priateľ neváhal povedať to aj jej. Neviem čo si doma povedali, ale naozaj som mala pokoj a on sa správal úctivo a podobné narážky sa už neopakovali. Držím ti prsty, aby sa ti podarilo dostať z nepríjemnej situácie

dala by sa použiť aj web kamera, predpokladam, že mate počítač.
Napal si to na CD a nechaj ako zadne dvierka, ak by si potrebovala dôkazy príp. ak by sa situácia zhoršila.

Ďakujem všetkým za rady, naozaj ďakujem. Už to mi pomohlo že som sa mohla "vyrozprávať". Tá kamera je super nápad, ibaže ju nemáme. Bude musieť stačiť aj diktafón v telefóne, ale ak mi to nájde manžel...
Zosmiešniť sa ho naozaj neodvážim, ani neviem ako, a nakoniec by sa to mohlo obrátiť voči mne. On jednoducho nevie prehrávať, všetko čo chce dosiahne a teraz zrejme zistil že so mnou to nebude také ľahké, tak to zrejme chápe ako výzvu, ja naozaj neviem čo si o tom myslieť. Keď som sa pýtala prečo až teraz (ako som už spomínala v prvom príspevku - prvé tri roky bol pokoj), tak mi odpovedal, že sa do mňa zaľúbil, dokonca si ma odfotil do telefónu. No nie je to choré?? Ja si prejavy lásky predstavujem úplne inak.
V práci ma drží asi len to, že má aj druhú firmu, ktorej sa oveľa viac venuje (tu všetko zaňho robím ja), často cestuje a do kancelárie chodí len tak raz za týždeň. Ak by tu bol každý deň tak tu už dávno niesom.
Ako som spomínala, práca ma baví, nechcem odísť, ale ako to zariadiť aby som bola víťazom ja?
Na jeseň som dokonca zahrala divadlo: vymyslela som si že som dostala lepšiu ponuku práce, pretože ak to bude pokračovať že budem nútená odísť. Ale mali sme pred dôležitým rokovaním, tak ma uprosil aby som zostala. Rokovanie dopadlo dobre, onedlho mi zvýšil plat. Vraj za dobré pracovné výsledky, ale ja tuším že to bolo aj kvôli tomu aby som neodišla.
No nič, pomaly začnem dávkovať medzi ľudí tie jeho lichôtky a pozornosti, aby si utvorili názor. Pokúsim sa to tu ešte rok vydržať (kým mi skončí materská) a možno o rok bude aj situácia na slovensku lepšia a viac ponúk na prácu.