Prikláňam sa k Vášmu názoru, aj ja si myslím, že to nemá nič spoločné so slobodným povolaním. Daná osoba musí mať živnosť a viesť si normálne účtovníctvo, ibaže by to chcela robiť na čierno, čo by som jej nedoporučovla.

priklanam sa k aninmu nazoru ale je jedna cesta ako to robit a neplatit z toho odvody

. Aká ? .

som vedela, že niekto sa opýta. Ale ja si myslím, že Ekonomko myslel príkaznú zmluvu... alebo sa mýlim?

No Ekonomko nám už asi nič neprezradí, ale aj tak, je možné aby živnostenský úrad poradil živnostníkovi niečo takéto? Veď to by aj účtovník mohol byť slobodný umelec a teda ten má k tomu veľmi blízko, nemyslíte?
Obávam sa, že dotyčnej môžu vzniknúť problémy - porušenie rady zákonov, doplatenie sociálky...

Skúsme trochu rozviesť túto tému. Kto a akú činnosť môže vykonávať na základe DIČ, bez živnostenského oprávnenia (okrem poisťovacích agentov)?

Tak ako Ekonmko? Nedokončíte, čo ste začali?

Beata, o vykonávaní činností len na DIČ veľa neviem, kde sa o tom dozviem viac? V Živnostenskom zákone?

Chcela by som trochu podiskutovať o Avon, Oriflame o pod.
Ak sa osoba rozhodne podnikať s predajom týchto výrobkov ako SZČO, myslím že tam mi je všetko jasné.
Tieto firmy však na spoluprácu s osobami, ktoré nazývajú „poradkyne“ a pod. nevyžadujú živnostenské oprávnenie. Iba ich vo svojej firme zaregistrujú. Nezaväzujú ich nakúpený tovar predávať. Činnosť potom prebieha tak, že podľa množstva odobraného tovaru im poskytujú, nazvala by som to, „množstevné“ zľavy. Takéto zľavy však poskytuje aj Quelle a Neckermann. „Poradkyňa“ si potom nakúpený tovar môže nechať, môže si ho rozdeliť so známymi aj so zľavou, alebo ho predá bez zľavy. Myslím, že tu by mohlo ísť o ostatné príjmy (§ 8 zák. 595/2003 Z.z.). Aký máte na to názor?

EFA správne, ale toto nastane vtedy, keď nepredávate výrobky, len ich spotrebujete na vlastnú potrebu. Lenže pokiaľ sa zaoberáte predajom týchto výrobkov a máte príjem z tohoto predaja, tak to je už o inom. Nakoniec, firmu vôbec nemusí trápiť, či vy máte, alebo nemáte živnosť. Vašou povinnosťou je zariadiť si veci podľa zákona a ten hovorí, pokiaľ dosiahnete zdaniteľné príjmy presahujúce 50% sumy 19,2 násobku životného minima, ste povinná podať DP.
Pokiaľ hovoríme o §8 zákona 595/2003 Z.z., tak tu by sa podľa mňa dalo uvažovať v tom prípade, keby som povedzme raz predala výrobok, či výrobky a nezaoberala sa predajom týchto výrobkov. No keďže v mojom príspevku uvádzam osobu, ktorá sa touto činnosťou zaoberá takmer denno-denne, o čom svedčia aj jej príjmy z predaja, tak nejde o príležitostnú činnosť.
V minulosti som účtovala niekoľko takýchto FO, vždy sa jednalo o činnosť vykonávajúcu na základe živnostenského oprávnenia a ich príjmy boli zdaňované ako príjmy zo živnosti. Aj na DÚ som mala kontrolu a všetko bolo OK.

suhlasim s tym, ze sa jedna o živnost - ba nenazvala by som to ani sprostredk.činnosťou, pretoze v skutočnosti (tie, čo občas nakupuju to vedia), jedna sa vlastne o maloobchodnu činnost bez predajného miesta - akurat sa nepouziva ERP..ani iné potvrdenia o odpredaji TOVARU!!! sa nevystavuju, aj ked by sa mali. Ine by to bolo, ak by sa ten predaj uskutočnoval formou poskytnutej sluzby (nalíčenie...) a následnym odpredajom kozmetickeho pripravku. Myslim si, ze tento druh MO sa potichučky akceptuje a nielen u AVON, ale aj v inych druhoch tovarov a cenovo podstatne drahších (párty.... hrnce,panvice,prístroje,čistiace prostriedky)
Osobne nemam proti tomu nic, ale urcite by som to povazovala za príjem z podnikania a tiez viedla JU, ak vydavky by boli na hranici pausal.výdavkov. Prikazna zmluva by sa dala mozno tiez tolerovat...ale dokedy? Kedy nastava hraničný limit príjmu? Od čoho by záviselo posudzovanie - od výšky príjmu či od času, ktorý tejto činnosti venujem? A čo ERP? A ked uz ERP, tak určite to nie je "slobodné povolanie". Viem, viem...je to polemika - všetci s tým máme nejake skusenosti..Tak aspon nech platia dane, aby to nebolo na "schwarz", a ... snad odvody pre "už zamestnaných inde"...zrušia. A nám, skutočným SZČO nech zníííížia.....Len kto nas vypočuje? :-))))

Áno Evi, môžeme to nazvať maloobchodným predajom, súhlasím. ERP sa síce nepoužíva, ale každá "poradkyňa" obdrží, alebo si zakúpi pri registrovaní sa do databázy predajcov nejaký základný balíček, čojaviem - vzorky, katalógy, letáky atď. a tiež jeden blok príjmových pokladničných dokladov, ktoré je povinná doložiť zákazníkovi/čke pri predaji. Že tie bloky nevystavuje? Áno, my to akceptujeme, lebo nám to už ani manžel nepreplatí a už vôbec si to nemôžeme dať do nákladov (snáď na nejaké výnimky), tak načo by nám ten príjmový doklad bol?! Lenže tá poradkyňa musí príjem priznať. DÚ kontroluje došlé faktúry a ak úhrady za tieto fa činia povedzme 80.000,- a príjem z predaja 2.000,- tak sa aj ten daňový úradník opýta, či poradkyňa tie výrobky zjedla, alebo čo... Vôbec, ale vôbec by som sa nespoliehala na to, či mi DÚ príde, alebo nepríde na to, či som predajcom, alebo len konzumentom. Zákon hovorí jasne o zdaniteľných príjmoch.
Stretla som sa aj s takou firmou, ktorá svoje poradkyne upozornila hneď na začiatku, že nemusia byť živnostníčkami doposiaľ, kým im to zákon dovolí, čiže ak prekročia zákonom stanovenú výšku príjmu, sú povinné si zriadiť živnosť a svoje príjmy riadne zdaniť. Myslím si, že asi každá takáto firma (MLM) za tým stojí, len niektoré poradkyne si to zjednodušujú, resp. myslia si, že sa im na to nepríde. Samozrejme, že ak za rok nakúpi poradkyňa za 4.000,-, nebude sa ani DÚ zaoberať tým, čo s týmito výrobkami urobila, pretože je pravdepodobné, že tieto naozaj spotrebovala len pre seba, napríklad.
No vedela by som o tom napísať článok ...
Ale ešte k účtovaniu. Ako som už spomenula, účtovala som niekoľko poradkýň a veru veľmi presne a pracne som členila výdavky. Na každej došlej faktúre mi museli vyznačiť, ktoré výrobky použili na podporu predaja - čiže to boli väčšinou vzorky, reklamné predmety ako tušky, prívesky a i., ktoré výrobky použili na vlastnú spotrebu a ktoré predali. Ak sa stalo, že nevystavili príjmový doklad zákazníčke, museli tento vystaviť dodatočne do účtovníctva. Všetky príjmy som odkontrolovala a museli sedieť predané výrobky s tovarom quasi na sklade. Výrobky na podporu predaja boli materiánym nákladom a výrobky použité na vlastnú spotrebu boli samozrejme výdavkom neovplyvňujúcim základ dane. Keď sme boli na kontrole, daňový kontrolór si vyžiadal aj cenníky pre konečného spotrebiteľa a všetko muselo sedieť.

No, popísala som ajajaaaaj... A teraz posúďte sami, je možné, aby táto činnosť mohla byť vykonávaná len na základe prideleného DIČ? Môže byť táto činnosť považovaná za príležitostnú, alebo za činnosť vykonávanú na základe iného ako živnostenského oprávnenia? Ja tvrdím, že nie! Alebo dobre, ale len u tej poradkyne, ktorá naozaj nakúpi ročne za tých 4.000,-.

Vraciam sa k tejto téme, lebo zapadla prachom a stále som si nie istá riešením. Okrem iného pribudli noví členovia Porady, snáď pribudnú názory.

Príklad:
FO, okrem toho že je zamestnaná, si založila v roku XY živnosť. Predávala kozmetické výrobky (AVON, Oriflame, Lady Racine, alebo iné). Tento rok sa však rozhodla, že pozastaví živnosť, pretože podľa príjmu za túto činnosť by sa musela prihlásiť do soc. poisťovne a platiť odvody aj zo svojej živnosti.
Otázka znie: Je možné, aby táto FO predávala tovar len na DIČ, bez živnostenského oprávnenia?

Možné je všetko po prvú daňovú kontrolu

bepo, prečo? Zaujíma ma konkrétne prečo a podľa akého zákona a paragrafu...

Pretože všetko môže ísť do nákladov.Daňovaci si sami vyberú čo pokladajú za náklad.Takisto s osvedčením-ak daňováci uznajú že je to podnikateľská činnosť a FO nemá na to oprávnenie,vyfasuje pokutu.Ale bol tam .
Osobne by som to pokladal za sprostredkovanie predaja s potrebou ZL.Na druhej strane kamarát robi finančného poradcu a z provízii neplatí odvody-nie je to príjem pre účely vymeriavacieho základu.

Bea, myslím, že tvoje uvažovanie je správne. Táto činnosť nemôže byť vykonávaná na DIČ.
Bepo, čo sa týka odvodov, prečo by ich nemal platiť? Môj manžel je tiež finančný poradca. Má pridelené DIČ a na socke mu povedali, že ak presiahne hranicu 72 960 Sk, bude ich musieť platiť, aj keď je ešte zamestaný inde (závislá činnosť). Takisto som mu musela podať daň. priznanie B1 a aj z provízií vypočítať daň z príjmu. Nerozumiem, prečo by to nemal byť príjem pre účely vymeriavaceho základu?

Poznáš finančných poradcov-túto informáciu aj tak nepotrebujete a pod.Takže neviem prečo ale nespadá to pod žiaden paragraf.A ževraj niektorým už zaplatené odvody z takýchto príjmov vracali.