Je to mozne. Ste povinny sa o neho starat az do 25 rokov, pokial nebude schopny sa sam zivit, ale to neznamena, ze musite kazdy den o seba zakopavat v jednom byte.

Nielen do 25 rokov ....
http://www.vop.gov.sk/vyzivne-na-studentku

Relevantne si ani teraz nedokážem zabezpečiť svoje živobytie, teda aspoň nie tak ako by som veeeeľmi chcela, takže musím povedať mátinke aby mi prispievala. Alebo mám radšej povedať svokre nech prispieva na výživu a starostlivosť svojho syna?

Poznám viac prípadov, keď rodičia boli v zahraničí a neplnoleté deti doma.

To áno, ale bavíme sa už o plnoletom synovi.

nič také vstupuje tu vyživovacia povinnosť medzi manželmi

Tým skôr môže zostať sám plnoletý. A máš pravdu, zle som to prečítala.

Okolnosti nás v živote nútia ku kadečomu, to je pravda.
Snáď by som si kládla otázku inak.
Je 18ročný chlapec schopný takúto odluku zvládnuť? Bude vedieť hospodáriť s peniazmi a správne si ich zadeliť?
Čo keď bude mať akýkoľvek problém, hoci malicherný, ale rozhovor cez telefón, či skyp nepomôže, bude mu chýbať Tvoja prítomnosť a láskavý pohľad matky?

Ja viem, je to len moja úvaha úplne mimo témy. Len som sa tak zamyslela na svojim 17r. synom...
Ten môj by prvý týždeň v mesiaci rozhajdákal všetky peniaze na celý mesiac, každú chvíľu by u nás niekto doma bol, nocoval, prepotené ponožky a slipy by boli v každom kúte domu...
Fritéza by bola jediná nádoba v ktorej by sa na presmaženom tuku večne piekli hranolky a rybie prsty, pred dverami nášho bývania by bolo cítiť večne prepálený tuk.
Prádlo v práčke by bolo zafarbené, myčka na riad s umývadlom večne plné, schránka na poštu by pukala vo švíkoch, pavučiny na plafóne bY naberali na svojej hustote.
A v takomto binci by smutný zaspával po polnoci môj syn doma sám.

Inak sa môj syn vyvíja úplne normálne, úplne normálne s ním plieska puberta a v tej úplne normálne plieskajúcej puberte mu je dobre, keď si povieme milé slovo, keď po sebe vrčíme a niekedy sa aj vidieť nemôžme.

Nerozmýšľala si nad tým, že Tvojmu synovi bude veľmi smutno?

danushka a nebývaš ty s mojim 17 ročným synom?

Veď hovorím, ten môj sa normálne vyvíja...
Darinka, upokoj sa, aj ten Tvoj nevyčnieva z radu.

Danuška, toho môjho synčeka si opísala presne Keď mal 17, bolo to vééééľmi ...rovnaké ako u Teba.

Od 18 odišiel bývať ku priateľke, má pocit samostatnosti a ja fúru telefonátov a návštev začínajúcich "Mamííííí, a....."...nasleduje zoznam poraď mi, pomôž mi, požičaj mi, prídeme k Tebe na noc, na večeru, príď ku nám na návštevu, poď s nami na kávu, na chatu,do kina, na opekačku,....

danushka, to si presne vystihla, moj synacik ma 18, a na rozdiel od tvojho tu postu zo schranky by vybral, mycka by plna nebola (nemame ),zlizla by si to cela kuchyna, ale inak to iste. este neviem kto by ho kazde rano budil- spi ako zabity (do telefonu povie, ze uz je hore, a opät zaspi, aj opakovane). a este pochybujem , ze by zaspaval sam...

jankadanka, vsetko sa da ak sa chce, urcite mas vo svojom okoli niekoho, kto by ti mohol pomoct, stari rodicia, rodina, kamaratky... , a ty najlepsie vies, ci by taketo odlucenie a prebratie zodpovednosti za svoje ciny mohol tvoj syn zvladnut. aj v mojom okoli je rodina, kde takto funguju styri deti uz par rokov ( neplnolete). zo zakona ti ziaden postih nehrozi, syn je plnolety, len treba zvazit vsetky pre a proti. ale to uz je na tebe, s tym ti asi nikto neporadi

Nechcela by som, aby Jankadanka môj príspevok poňala hanlivo, naopak.
Určite ona sama volí pre seba a svojho syna tú najlepšiu alternatívu.
Možno by som skôr Jankedanke doporučila vziať syna aspoň na jeden rok so sebou do zahraničia, ak jej to situácia dovolí. Stredná škola sa dá na rok prerušiť a chlapec by sa zdokonalil v jazyku, prípadne mu v mieste Jankinho pôsobiska vybaviť alternatívnu strednú školu, kde by nestagnoval.
Rok v živote mladého človeka pri pozastavení školy nič neznamená, naopak pre nás v hodne produktívnom veku už jeden stratený rok môže napáchať riadnu škodu.
Medzi 18 - 19 rokom života mladý človek o hodne dozreje a dospeje.
Niekedy sa spustím na totálnu úroveň mojich detí a snažím sa vnímať ich svet, ich radosti a starosti ich očami. A vtedy sa im vôbec nedivím, aký je svet dospelákov nepochopiteľný.
Vedomie našich 17-18-19 ročných, že sú už dospelí ostáva len pri vedomí. Najradšej by som bola, keby si to detstvo s ohraničenými starosťami a povinnosťami zachovali čo najdlhšie.

no ..len tých chlapcov nepodceňujete....by ste sa čudovali dievčatá, čo všetko naši synovia dokážu, keď sú prinútení.....

...juj, ale čo oni všetko dokážu, keď ich nik nekontroluje...

Po niekolko rocnej pedagogickej praxi na zakladnej aj strednej skole Vam viem cestne povedat, ze niektore deti su velmi zodpovedne - dokonca zodpovednejsie ako ich rodicia!!! Mal som na zakladnej skole jednu ziacku a ta bola nutena nahradzat svojim surodencom maminu - ktora im zial zomrela... O tie deti bolo ukazkovo postarane, cuduj sa svete 14-nast rocnym dievcatom. Tiez na strednej skole som mal par ziakov, ktori zili samostatne a urcite urobili par preslapov. Ale tie by sa im predsa mohli stat aj neskor... Ak ma niekto pocit,ze svoje dieta vychoval tak aby zvladlo samostatnost... Ludi k takymto rozdeleniam velakrat prinuti zivot, takze nemaju vela moznosti.

Všetko je možné, ale ja by som zvažovala za a proti. Je to predsa 18-ročný človek, ktorý myslím si v tomto veku najviac potrebuje prítomnosť rodiny, ak ovšem rodina funguje tak ako sa patrí. Som presvedčená, že 18 ročný potrebuje najviac pomoci od rodičov nech už je to akákoľvek pomoc, ale najviac potrebuje takú rodičovskú pomoc, aby to mal uľahčené pri zabezpečení si takpovediac "chleba", t.z. aby si dokázal dokončiť strednú školu, alebo vysokú školu. Iba peniaze k žitiu nie sú všetko ....., sme toho svedkami ako nezvádajú problémy nie mladiství, ale aj dospelí, či prespelí. Prosím, ber to ako môj názor.