Po tých pekelných tónoch od Slayera666 , trochu anjelskej klasiky

Milujem Beethovenovu hudbu. Aspoň malá časť z Missa Solemnis - Kyrie a 9. symfónie.

Áno, keď som to prvýkrát čítala, zasiahlo ma to. Preto som túto zaujímavú informáciu posunula ďalej. Je kunsthistorik zameraný hlavne na fotografiu. Osobne ho nepoznám, ale "poznám"...

Inak hudba sa dá počúvať i inak ako samotným uchom. Ťažko sa to vysvetľuje, ale je to ako rozdiel v kvalite slúchadiel. Aj to je veľmi vzdialené porovnanie. To sa nedá opísať, podobne ako mystici svoje zážitky. Na to nie sú slová. Iba pocity. Vtedy snáď až hudba napĺňa a spĺňa svoje poslanie. Obrovský kvalitatívny a duchovný rozdiel.

Re: Petra Nová

[QUOTE=Petra Nová;1450675]Už sú tu prepojené rôzne diela starých majstrov. Myslím, že v hudobných spomienkach by mal dostať miesto aj skladateľ síce len z minulého storočia, ale predsa len klasik. George Gershwin. S jeho hudbou som sa stretla ako dieťa, keď som videla balet na jeho symfonickú báseň Američan v Paríži. Týmto dielom som bola tak očarená, že od vtedy som zháňala všetko, čo stvoril. A jeho hudbu mám rada dodnes.

Pripojila som celú skladbu, rozdelenú na tri ukážky. Prvý raz keď som ju počula, tak niekoľko dní mi znel v ušiach rytmus skladby a tá časť, ktorá podľa mňa predstavuje večerný, pokojnejší Paríž , možno s nostalgiou Američana po domove (podstatná časť druhej ukážky).
Určite postrehnete, že záver v tretej ukážke už nie je Gershvin.

Tak Gershwin ma tiež vyživoval veľmi dlho ešte pred pubertou, neviem či si videla niekde otváranie letných OH v Los Angeles, na ploche množstvo bielych klavírov a hrala sa Rapsódia v modrom, asi modrý podklad a v bielych frakoch, dúfam že si dobre spomínam... Veľmi dobrý výber na dobu, miesto, udalosť.
Neviem zabudnúť.

Neskôr ma očaril, samozrejme okrem známych majstrov najmä Respighi, jeho diela venované Rímu,a keďže sa vtedy premietali filmy o Kleopatre, tak predstavivosť pri počúvaní nemala medze. Ocitala som sa proste v Ríme.

A Američan v Paríži, na LP, deti na ňom vyrástli v troch až štyroch rokoch, aby som ich pritahla k vážnej hudbe. Páčil sa im... Neviem si predstaviť spracovanie ktoré si videla, ale muselo byť úchvatné.

Porgy a Bess so Summertimom sa hrával v mojej dobe neobyčajne často, dnes k dispozícii iba Devín. Ale prišlo množstvo nosičov, čo predtým nebolo v takom rozsahu. Ale počúvali sme Viedeň.
Gerschwin je úchvatný.

Má niekto rád minimalistov?

Pocul som par veci od Reicha, Glassa a Parta a celkom sa mi to pacilo. Ale nemam ich nejak napocuvanych. Mozes nieco odporucit.

Áno, Gershwin je úchvatný. Je úchvatný pre nás dve , pre milióny ľudí na svete, tak prečo nie aj na Porade?
Hanelie, zakladateľka tejto témy, dosiaľ neprotestovala, že Gershwin je tu možno trochu mimo témy. A tak neviem odolať a pripojím ešte dve ukážky z jeho opery Porgy a Bess. Túto černošskú operu o ľuďoch z absolútneho okraja spoločnosti milujem, nielen pre jeho hudbu.

Kto je to? Nevedela som, kým som si neprečítala vo Wikipédii. A tam som sa dozvedela, že Erik Satie bol vlastne prvým minimalistom. A toho mám rada. Ostatných nepoznám. A čo Ty? Páčia sa Ti? Ktorí?

Sergej Rachmaninoff – Vocalise – Pieseň bez slov

V prvej ukážke spieva Renée Fleming, druhá je s husľovým sólom Joshua Bella

Politici a hudba

Condoleezza Rice hrá Dvořáka a Richard Nixon hudbu z filmu "Amelie"

Angela GHEORGHIU - O mio babbino caro - G Schicchi - Puccini a Katia Ricciarelli "Io son l'umile ancella" A. Lecouvreur - Cilea

Peti, dovolim si pridat "O mio babbino caro" v tomto podani, lebo som z neho hotova.

Kludne skipnite priamo na cas: 1:40

Priznám sa, že "O mio babbino caro" som sem prilepila, lebo som mala chuť počuť niečo Puccini-ovsko sladučké.

To dievčatko na osem rokov je obdivuhodné a som skutočne zvedavá, ako sa jej spevácky osud bude vyvíjať ďalej. Spevácke súťaže sledujem skôr sporadicky, tak som o nej nemala tušenia. Preto vďaka za upozornenie na nesporný talent Jackie Evancho.

Spomienka na dvoch hudobných velikánov. Román Abbé Prévosta - Manon Lescaut v spracovaní Jules Masseneta - ako komická opera(Manon), u Giacoma Pucciniho - ako dráma(Manon Lescaut).


A skúste si v prvej ukážke všimnúť, že ani na svetových javiskách a nielen v našom SND, spevákov, ani tých najväčších, hlas nepočúva vždy tak, ako by si sami priali.


Doplnenie:
Na Manon som si spomenula pri počúvaní komentára Noriky Mojsejovej k jednej staršej českej „celebrite“ po televíznej píp-show „Kapor na torte“. A celkový dojem z tohto nezabudnuteľného skvostu zábavy sa mi žiadalo prekryť niečím čistejším. Aj takou Manon, či už v komediálnom opernom šate alebo v podobe lyrickej drámy.

Placido Domingo-Te quiero morena a Teresa Berganza-Bajo el cielo de Sevilla z opery Luna od José María Cano

Kathleen Battle & Wynton Marsalis-Handel-Eternal Source of Light Divine