ODBORNÍCI, nepomôžete, prosím?

AVO, p. Mihál, endrju, Vevey, ondrejvla, lenkak a ďalší, ste na dovolenke?

Zial, nedokazem sa vyjadrit, mozem ti maximalne dat kontakt na zivnostnika v CR, ale toto je ozaj tazky orech.
Radim navstivit kniznicu EU BA na Dolnozemskej ceste 5 v Petrzalke a tam si pozri diplomovky, tamojsi studenti nemaju ine temy len stale dookola porovnavat SR a CR.
A ked som asi pred 2 mesiacmi bola s klientom na Zivnostenskom odbore BA, Staromestska 6, prisli tam nejaki murari a chceli dake potvrdenia do CR, tak im ta pani velmi erudovane nieco vysvetlila, zial, nepocuvala som, netusila som, ze to budem potrebovat. Tak sa mi zda, ze ta pani by mohla k tomu vediet viac ako ja.
Nech sa mu tam dari!

Ako mu to ponahla? Napokon, zivnost sa da vzdy zrusit, ze? Aj v SR aj v CR. Chcelo by to zmluvu o zamedzeni dvojiteho zdanenia, ze kde je vobec rezidentom.
Este ma napadlo: nemohol by si vybavit ZL v oboch krajinach? No to je mozno z odvodoveho hladiska blbost, ale ved existuje formular E106.

Škoda je nevyužiť to, že aspoň z časti príjmu za neho do fondov odvádza zamestnávateľ. Nechcem obťažovať, ale nemáš náhodou e-mail na tú knižnicu? Som totiž z Košíc a telefónom sa ťažko také veci vysvetľujú.
Ďakujem

Posielam Ti jeden článok:
Zdravotné poistenie slovenských občanov v Českej republike
Zamestnaný cudzinec, teda aj občan Slovenskej republiky, má právo si zvoliť zdravotnú poisťovňu, v ktorej chce byť poistený. Zdravotnú poisťovňu možno zmeniť (až na zákonné výnimky) raz za dvanásť mesiacov, a to vždy k prvému dňu kalendárneho štvrťroka. Zamestnanému cudzincovi vystavuje konkrétne Všeobecná zdravotná poisťovňa preukaz zelenej farby, ktorý – na rozdiel od ružových preukazov VZP – má platnosť iba do dňa uvedeného v preukaze.

Ak cudzinec skončí zamestnanie, odoberie mu zamestnávateľ preukaz poistenca (okrem preukázateľných prípadov, keď takejto osobe stále trvá iné zamestnanie) a odovzdá ho príslušnej zdravotnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nemá možnosť preukaz odobrať, pretože ho cudzinec stratil alebo k zamestnávateľovi sa vôbec nedostavil, oznámi zamestnávateľ túto skutočnosť zdravotnej poisťovni. Odobratím preukazu sa zabezpečuje ochrana poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (lekárov) pred jeho zneužitím, kedy zdravotná poisťovňa neuhradí starostlivosť za osobu, ktorá nie je jej poistencom.

Ak zamestnanec bez trvalého pobytu zmení zdravotnú poisťovňu, je povinný oznámiť túto skutočnosť do ôsmich dní zamestnávateľovi. Ten sa následne prostredníctvom formuláru HROMADNÉ OZNÁMENIE ZAMESTNÁVATEĽA odhlási z platby poistného za takéhoto zamestnanca v doterajšej poisťovni kódom “O” a v novej poisťovni sa prihlási k platbe poistného za tohto zamestnanca kódom “C”.

Práva poistencov verejného zdravotného poistenia

Ak sú slovenskí občania zamestnaní u zamestnávateľa so sídlom na území Českej republiky, majú rovnaké základné práva ako českí poistenci dané osobitne zákonom č. 48/1997 Sb. o verejnom zdravotnom poistení v platnom znení. Medzi tieto práva patrí

– právo poistenca na výber poisťovne verejného zdravotného poistenia; všeobecne možno povedať, že poistenec môže (až na zákonné výnimky) zmeniť zdravotnú poisťovňu raz za dvanásť mesiacov, a to vždy len k 1. dňu kalendárneho štvrťroku;

– poistenec má ďalej právo na výber lekára alebo iného odborného pracovníka v zdravotníctve a zdravotníckeho zariadenia, s výnimkou závodnej zdravotnej služby, ktorí sú v zmluvnom vzťahu k príslušnej zdravotnej poisťovni, pričom toto právo môže občan uplatniť raz za tri mesiace. Zvolený lekár môže odmietnuť prijatie poistenca do svojej starostlivosti iba vtedy, ak by jeho prijatím bolo prekročené únosné zaťaženie lekára tak, že by nebol schopný zabezpečiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť o tohto alebo o ostatných poistencov, ktorých má vo svojej starostlivosti. Ďalšou vážnou príčinou, pre ktorú môže zvolený lekár odmietnuť prijatie poistenca, je tiež väčšia vzdialenosť miesta trvalého alebo prechodného pobytu poistenca na výkon návštevnej služby. Mieru únosného pracovného zaťaženia a závažnosť príčiny pre neprijatie poistenca do svojej starostlivosti posudzuje lekár. Lekár nemôže odmietnuť poistenca zo svojho spádového územia a v prípade, keď ide o neodkladné ošetrenie. Každé odmietnutie prevzatia poistenca do starostlivosti musí byť lekárom poistencovi písomne potvrdené;

– právo na zdravotnú starostlivosť bez priamej úhrady, ak mu bola poskytnutá v rozsahu a za podmienok stanovených zákonom; lekár alebo iný odborný pracovník v zdravotníctve ani zdravotnícke zariadenie nesmie za túto starostlivosť ani v súvislosti s poskytovaním tejto starostlivosti prijať od poistenca žiadnu úhradu;

– právo na výdaj liečebných prípravkov bez priamej úhrady, ak ide o liečebné prípravky hradené zo zdravotného poistenia a predpísané v súlade s týmto zákonom; to platí aj v prípadoch, keď zariadenie liečebnej starostlivosti nemá so zdravotnou poisťovňou poistenca dosiaľ uzavretú zmluvu;

– právo podieľať sa na kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti hradenej zo zdravotného poistenia. Na žiadosť poistenca je zdravotná poisťovňa povinná písomne poskytnúť jedenkrát ročne údaje o zdravotnej starostlivosti uhradenej za tohto poistenca v lehote posledných dvanástich mesiacov.

Povinnosti poistencov verejného zdravotného poistenia

Slovenskí občania zamestnaní u zamestnávateľa so sídlom na území Českej republiky majú rovnako ako českí poistenci celý rad povinností voči zdravotnej poisťovni a pri porušení niektorej z nich im môže byť uložená majetková sankcia – pokuta alebo penále. Medzi základné povinnosti poistenca patrí:

– oznámiť v deň nástupu do zamestnania svojmu zamestnávateľovi, ktorú zdravotnú poisťovňu si vybral a rovnako je povinný do ôsmich dní informovať svojho zamestnávateľa, ak sa stal v priebehu zamestnania poistencom inej zdravotnej poisťovne. Zamestnávateľ má právo požadovať od zamestnanca alebo od bývalého zamestnanca úhradu penále, ktoré zaplatil v súvislosti s neoznámením alebo oneskoreným oznámením zmeny zdravotnej poisťovne poistencom;

– hradiť prostredníctvom zamestnávateľa zvolenej zdravotnej poisťovne poistné;

– poskytnúť súčinnosť pri zdravotnom výkone a kontrole priebehu liečebného procesu a dodržiavať lekárom stanovený liečebný režim. Ak bol poistenec predčasne prepustený z ústavnej starostlivosti pre sústavné hrubé porušovanie domáceho poriadku ústavného zdravotníckeho zariadenia, môže mu zdravotná poisťovňa uložiť pokutu až do výšky 500 Kč;

– podrobiť sa na vyzvanie preventívnym prehliadkam, ak tak stanovuje zákon alebo všeobecne záväzné právne predpisy. Pri opätovnom nesplnení povinností podrobiť sa preventívnej prehliadke môže zdravotná poisťovňa uložiť poistencovi pokutu až do výšky 500 Kč;

– dodržiavať opatrenia smerujúce k odvráteniu choroby;

– vyvarovať sa konania, ktorého cieľom je vedomé poškodenie vlastného zdravia;

– preukazovať sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, s výnimkou poskytovania liečiv a prostriedkov zdravotníckej techniky, platným preukazom poistenca alebo náhradným dokladom vydaným príslušnou zdravotnou poisťovňou. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zdravotná poisťovňa môže uložiť pokutu až do výšky 5 000 Kč poistencovi, ktorý sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti preukázal jej preukazom poistenca, napriek tomu, že v tejto dobe už jej poistencom nebol;

– oznámiť do ôsmich dní príslušnej zdravotnej poisťovni stratu alebo poškodenie preukazu poistenca. Pri nedodržaní tejto lehoty môže príslušná zdravotná poisťovňa uložiť poistencovi pokutu do výšky 500 Kč;

– vrátiť do ôsmich dní príslušnej zdravotnej poisťovni preukaz poistenca pri

- zániku zdravotného poistenia za situácie, kedy osoba bez trvalého pobytu na území Českej republiky prestala byť zamestnancom alebo pri skončení trvalého pobytu na území ČR,

- zmene zdravotnej poisťovne a pod.

Zdravotné poistenie neplatia českí občania, slovenskí občania ani iní cudzinci z týchto príjmov:

1. Dohody o vykonaní práce

Poistné na zdravotné poistenie sa neplatí z dohôd o vykonaní práce uzatvorených podľa § 236 zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

2. Príležitostné zamestnanie

V praxi vznikajú nejasnosti ohľadne vymedzenia pojmu príležitostného zamestnania, z ktorého sa poistné na zdravotné poistenie neplatí. Tu je potrebné vychádzať z § 5 písm. d) a § 6 zákona č. 54/1956 Sb. o nemocenskom poistení v znení neskorších predpisov, pričom v zásade sú možné dve alternatívy. Ide o

a) náhodné jednorazové zamestnanie, ktoré podľa dohody nemá trvať a ani netrvalo dlhšie ako 7 kalendárnych dní po sebe idúcich. Je potrebné zdôrazniť, že ide o pracovný vzťah, ktorý sa pravidelne neopakuje, na druhej strane však výška dosiahnutého zárobku nerozhoduje

daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou je fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava; fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území SR, ak na území SR nemá trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý aj začatý deň pobytu.
Pretože podnikateľ dosahuje príjmy v ČR na základe živnosti, tak je povinný podať daňové priznanie z príjmov v ČR a zaplatiť daň v ČR (a teda aj viesť účtovníctvo).
Keďže daňovník je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, tak je povinný podať daňové priznanie v SR z celosvetových príjmov. Ak daňovník dosahuje príjmy zo štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy. Ak sa podľa zmluvy uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane, pripadajúcej na príjmy, plynúce zo zdrojov v zahraničí.
Základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí sa na účely zápočtu dane rozumie základ dane vyčíslený podľa § 5 ods. 8 alebo rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami vyčíslený podľa § 17 ods. 14.


Účtovníctva je podnikateľ povinný viesť v súlade s legislatívou oboch štátov (potrebuje vyčísliť základ dane pre ČR a základ dane pre SR) a taktiež platiť poistné podľa legislatívy oboch štátov.

Ďakujem, Lenka. Na Teba je vždy spoľahnutie. Ale priznám sa, nepotešila si ma. Rozumiem tomu dobre, že má viesť účtovníctvo v ČR(podvojné, lebo jednoduché, ako viem, nemajú) a predpokladám, že v SR tiež podvojné(alebo môže aj JU?). Ale ako tie účtovníctva zosúladiť. Tak z toho ma už teraz bolí hlava úplne. Zaujímalo by ma, či sa niekto s takýmto prípadom stretol. On tam ani nemá stálu prevadzkáreň(on tú činnosť vykonáva vlastne v priestoroch svojho zamestnávateľa).
A poistné platiť podľa legislatívy oboch štátov? To znamená v ČR aj v SR? Tak to rovno môže ísť na Úrad práce, lebo mu nič neostane.
Ešte raz.
Myslíš, že by bol problém, keby sa zaregistroval na živn. úrade v SR, faktúroval by ako neplatca DPH do ČR, odvádzal by poistné do SP a ZP v SR a súčasne by bol zamestnancom na TPP v ČR? Už mi to nemyslí. Skúsim si to nechať tri dni, čo tu nebudem, uležať v hlave. Pochybujem, že sa mi to podarí.

V Poradcovi podnikateľa som našla článok vhodný pre Teba, tu je jeho znenie:
(prípadné pravopisné chyby si nevšímaj)

Výkon podnikateľskej činnosti na území SR a ČR, spôsob vedenia účtovníctva a vykázanie základu dane.
Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR, ktorý preukazuje skutočne vynaložené výdavky na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania, je v zmysle § 1 ods. 1 písm. a) tretieho bodu zákona č. 431/2005 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o účtovníctve") povinne účtovnou jednotkou. Takýto podnikateľ dosahujúci príjmy z podnikania aj mimo územia SR je na Slovensku povinný viesť účtovníctvo "celosvetové". To znamená, že účtovná jednotka - fyzická osoba podnikateľ s trvalým bydliskom na území SR vedie na Slovensku účtovníctvo ako celok, a to podľa platného zákona o účtovníctve a postupov účtovania na tomto území.
Účtovná jednotka do jednotnej účtovnej evidencie zahrnie všetky prevádzky svojich podnikateľských aktivít v SR a tiež v ČR. Úplné, preukazné a správne je účtovníctvo účtovnej jednotky, t.j. daňovníka - fyzickej osoby podnikateľa s trvalým pobytom na území SR len vtedy, ak svoje podnikateľské aktivity na území SR a v zahraničí má spracované v jednom kompletnom účtovníctve vedenom podľa platných predpisov SR.
Daňovník musí vo svojom účtovníctve na Slovensku účtovať o všetkých skutočnostiach, t.j. aj o účtovných prípadoch, o ktorých v ČR účtoval podľa českých účtovných predpisov a to podľa platných postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva.
O podnikateľskej činnosti vykonávanej v ČR vedie daňovník naviac účtovnú evidenciu v Čechách podľa tu platnej legislatívy. Z tejto účtovnej evidencie daňovník vychádza pri určení základu dane z príjmov z podnikania dosiahnutých na tomto území na účely podania daňového priznania k dani z príjmov FO v Českej republike.
V prípade vzniku stálej prevádzkarne v Čechách, pri vyčíslení základu dane na území SR za zdaňovacie obdobie roka 2005 daňovník uplatní postup definovaný v § 17 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj základ dane stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí s výnimkou, ak základom dane stálej prevádzkarne je daňová strata, o ktorú podľa daňovej legislatívy štátu, v ktorom je zdroj príjmu, možno znižovať základ dane. Pri jeho zisťovaní sa postupuje podľa § 17 odseku 1 tohto zákona s výnimkou výdavkov, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch.
Daňovník ako účtovná jednotka pri prepočte cudzej meny na slovenskú menu použije kurz slovenskej koruny k cudzej mene vyhlásený NBS ( § 31 ods. 1 zákona o dani z príjmov).
V daňovom priznaní k dani z príjmov FO za zdaňovacie obdobie roka 2005 na území SR, kde uvedie základ dane z podnikania z celosvetových príjmov, si daňovník na daňovú povinnosť z týchto celosvetových príjmov započíta daň zaplatenú v ČR a uplatní tak metódu zamedzenia dvojitého zdanenia v súlade s § 45 ods. 1 zákona o dani z príjmov a článku 22 ods. 1 zmluvy medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku č. 238/2003 Z.z. Na zápočet dane zaplatenej v ČR použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie.

Pri rozhodovaní o mieste založenia živnosti je potrebné zohľadniť výhodnosť miesta založenia, ale v prvom rade treba vychádzať z príslušných právnych noriem upravujúcich podnikanie a zdaňovanie v oboch štátoch. Z hľadiska zdaňovania je zrejme rozhodujúce zistiť, v ktorom štáte bude syn daňovým rezidentom. Syn má v ČR prechodný pobyt, zdržuje sa v ČR viac ako 183 dní, je tam zamestnaný a prihlásený do zdravotnej poisťovne. Posudzovanie daňovej rezidencie je obsiahnuté v § 2 ods. 2 až 4 zákona ČNR č. 586/1992 Sb. o daních z příjmů ve znění zákona č. 217/2005 Sb. (link na úplné znenie http://cds.mfcr.cz/ttfs.php?url=586/1992%20Sb.%20%C2%A70&date=-2):

§ 2
Poplatníci daně z příjmů fyzických osob

(1) Poplatníky daně z příjmů fyzických osob jsou fyzické osoby (dále jen "poplatníci").

(2) Poplatníci, kteří mají na území České republiky bydliště nebo se zde obvykle zdržují, mají daňovou povinnost, která se vztahuje jak na příjmy plynoucí ze zdrojů na území České republiky, tak i na příjmy plynoucí ze zdrojů v zahraničí.
(3) Poplatníci neuvedení v odstavci 2 nebo ti, o nichž to stanoví mezinárodní smlouvy, mají daňovou povinnost, která se vztahuje jen na příjmy plynoucí ze zdrojů na území České republiky (§22). Poplatníci, kteří se na území České republiky zdržují pouze za účelem studia nebo léčení, mají daňovou povinnost, která se vztahuje pouze na příjmy plynoucí ze zdrojů na území České republiky, i v případě, že se na území České republiky obvykle zdržují.

(4) Poplatníky obvykle se zdržujícími na území České republiky jsou ti, kteří zde pobývají alespoň 183 dnů v příslušném kalendářním roce, a to souvisle nebo v několika obdobích; do lhůty 183 dnů se započítává každý započatý den pobytu. Bydlištěm na území České republiky se pro účely tohoto zákona rozumí místo, kde má poplatník stálý byt za okolností, z nichž lze usuzovat na jeho úmysl trvale se v tomto bytě zdržovat.

V prípade pochybností o určení daňovej rezidencie sa postupuje v zmysle § 4 Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR, publikovanej v Zbierke zákonov SR pod č. 238/2003 Z.z. Vychádzajúc z ustanovení oboch predpisov som toho názoru, že syn bude daňovým rezidentom t.j. osobou s neobmedzenou daňovou povinnosťou v ČR. Keďže v SR aj tak nepodniká, najjednoduchšie bude podľa mňa otvoriť živnosť v ČR, kde sa všetky jeho príjmy zároveň daňovo vysporiadajú a nebude potrebné podávať daňové priznanie v SR.
K výhodnosti zdravotného a sociálneho poistenia sa pre absolútnu neznalosť tejto problematiky v ČR neviem vyjadriť. Čo sa týka dane z príjmu, v ČR platí progresívna daň z príjmu – pri základe dane do 109 tis. CZK je však len 15 %, teda menej ako u nás. Pri „vhodne vedenom“ účtovníctve sa syn možno do tohto limitu zmestí. V ČR je tiež možné aj uplatnenie výdavkom % z príjmu alebo u vybraných činností paušálna daň (§ 7 a 7a zákona). Doporučoval by som však v každom prípade ponechať účtovné, daňové a odvodové záležitosti na nejakú šikovnú účtovníčku v ČR, vynaložené peniaze sa určite oplatia. S ňou treba konzultovať aj otázku, či je možné českej firme fakturovať rovnaké práce, ako vykonávané v rámci závislej činnosti.
Samozrejme, toto je len môj teoretický názor (našťastie nič také neúčtujem) alebo pokus o zorientovanie, rozhodnúť sa musíte sami.
Pokiaľ by si predsa uvažovala o živnosti aj v SR, problematika je z viacerých hľadísk podrobne popísaná v publikácii PORADCA 8-9/2005 pod názvom „Chcete podnikať alebo sa zamestnať v Českej republike ?.“