Domáhať sa vrátenia daru je možno len v jedinom prípade - ak sa obdarovaný správa k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. „Musí ísť o porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo o ich sústavné porušovanie," To znamená napríklad fyzické napádanie, hrubé urážky, osočovanie či neposkytnutie potrebnej pomoci.

Na súde potom darca musí preukázať, že správanie obdarovaného je v rozpore s dobrými mravmi. Svoje právo na vrátenie daru pritom musí uplatniť bezodkladne - toto právo sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť od momentu, keď obdarovaný porušil dobré mravy.

Na súde obstoja len skutočné argumenty. Nespokojný darca si nevystačí len so subjektívnym úsudkom. „Musí ísť o konanie, ktoré je hrubo v rozpore s dobrými mravmi a za také ho považuje aj široká verejnosť,"

Súdy sú prísne. Nepostačuje len nevďačnosť a nezáujem obdarovaného. Darovanie je zo zákona bezodplatným právnym úkonom. Darca preto nemôže požadovať vrátenie daru len preto, že sa mu obdarovaný neodvďačil. „Neposkytnutie pomoci v chorobe a starobe, ak je na to darca odkázaný, môže však naplniť skutkovú podstatu hrubého porušenia dobrých mravov,".
Ak chcete, aby vám dar vrátili, prvým krokom je zaslať písomnú výzvu. V nej uvediete dôvody a opíšete všetky okolnosti. Pokiaľ obdarovaný s dôvodmi nesúhlasí, bude potrebné dať žalobu na súd. V prípade, že uspejete, na základe právoplatného rozsudku kataster prepíše nehnuteľnosť späť na vás.

Uplatnenie nároku na vrátenie daru pred súdom bude stáť nemálo peňazí. Potrebné je počítať so súdnym poplatkom vo výške šesť percent z hodnoty daru a s ďalšími nákladmi na právne zastúpenie.

Tie sú predmetom dohody klienta a advokáta. Suma sa môže meniť v závislosti od mesta, hodnoty daru, časovej náročnosti sporu aj sadzieb advokáta.

Ak by išlo o podielovú odmenu, napríklad pri vrátení nehnuteľnosti, tá v prípade úspešného ukončenia súdu môže byť najviac dvadsať percent z hodnoty daru.

Ľudia s nízkymi príjmami môžu využiť bezplatné služby štátneho Centra právnej pomoci, kde už majú s prípadmi vrátenia darov skúsenosti. Ak žiadateľovi priznajú nárok na takúto pomoc a nemá možnosť dochádzať do jedného z pracovísk, riešením je splnomocnenie inej osoby a písomný styk s právnikmi.

Verejný ochranca práv (ombudsman) sa spormi občianskoprávneho charakteru, kam patrí aj vrátenie daru, nezaoberá. Rieši iba podnety patriace do verejnej správy (napríklad spory so Sociálnou poisťovňou).

http://www.porada.sk/search.php?searchid=8223992

dovod preco chce napadnut darovaciu zmluvu je ten ze nejavime o otca zaujem. Nekomunikujeme s nim nakolko sme sa nerozsili v dobrom. Podla toho co ste mi tu napisali by s tym teda nemal na sude pochodit.
Aby sme sa vyhli tomuto napadnutiu a pripadnemu vrateniu daru, planovali sme odpredat tuto bratovu cast nasej matke, cim by sa stala jedinym vlastnikom. Tym padom by uz otec nemal ako domahat sa tejto jeho darovanej casti. Aspon si tak myslim.
Co si myslite o tomto postupe? Este sa checm opytat ci je mozne predat matke tuto momentalne bratovu cast zahrady za neaku symbolicku sumu (npr. 10e)?

Takýto dôvod mu súd neuzná. Nejavenie záujmu o darcu (že sa obdarovaný s ním nestýka, nenavštevuje ho) nie je porušenie dobrých mravov. Obdarovaný napr. nemusí darcu nikdy v živote ani viac vidieť, nie je to jeho povinnosť.

AK by ste nehnuteľnosť previedli ďalej, tak darca nemôže požadovať vrátiť dar od ďalšieho nadobúdateľa, ten nie je viazaný darovacou zmluvou.

Otázne je, či si môže darca nárokovať na primeranú náhradu (napr. peniaze za ten pozemok) od obdarovaného, to neviem.

Môžete predať, cena je vecou dohody.

Do päť rokov od nadobudnutia pozemku sa platí daň z predaja + poplatky u notára a na katastri.

Ak som teda dobre pochopil, tak s dovodom pre ktory chce napadnut zmluvu by na sude neuspel. Na druhej strane ak sa to rozhodneme riesit predajom darovanej casti matke, mozme sa dostat do situacie, kedy si bude darca narokovar na primeranu nahradu - cize ho budeme musiet splatit.
Z toho mi potom vyplyva, ze je lepsie nepredavat darovanu cast. Spravne?

PS:alla66 -> je tato dan z predaja a poplatky neako zavisla od vysky ceny, za ktoru bol pozemok predany? Cize ak predame tento pozemok za symbolicku cenu, poplatky budu nizsie?

Darca si nemôže nárokovať peniaze z predaja.... Sadzba dane je 19 % zo základu dane.... závisí od ceny ....


Úplné aktuálne znenie zákona o dani z príjmov 595/2003 Z.z.
účinnosť od 1.1.2009
http://www.porada.sk/t6023-zakon-o-d...01-2009-a.html


Nie je nutné predať mame časť pozemku, otec nevysúdi vrátenie daru.....

Nie, zle si to pochopil. Myslel som to tak, že v prípade, že by skutočne boli dôvody na vrátenie daru a súd by uznal, že treba vrátiť dar, ale ten dar by bol medzitým predaný (alebo darovaný) tak súd už tomu novému majiteľovi nemôže zobrať pozemok. Mohol by ale nakázať obdarovanému vyplatiť primeranú náhradu darcovi (pretože dar už nemôže vrátiť). Ale neviem, či to takto skutočne funguje. Skôr si myslím, že pokiaľ niekto niekomu niečo daruje, ten do predá, tak pôvodný majiteľ sa už nemá čoho domáhať, lebo Obč. zákonník hovorí len o žalobe o vrátení daru, ale nie primeranej náhrady.

Áno, je to daň z príjmu. Ak to predáš aj za 100 €, tak daň neplatíš. Je to na dlhšie vysvetľovanie.

Chobot : mýlim sa ja, alebo Ty?

Peňažný príjem, obdržaný predajom nehnuteľnosti , ktorý dostal brat darom od otca je zdaniteľným príjmom, nakoľko nie je oslobodený od dane v zmysle § 9 platného zákona o dani z príjmov.

Ale z toho príjmu si môže odpočítať obstarávacie náklady. Napr. ak by si kúpila byt za 50 tis. € a o rok predala za 70 tis. €, tak daň platíš zo sumy 20 tisíc €.

Ak byt kúpiš za 50 tis. € a predáš za 45 tis. €, tak neplatíš žiadnu daň, lebo si nemala príjem, ale stratu.

V prípade darovaných veci je obstarávacou cenou považovaná hodnota darovaného majetku určená znaleckým posudkom. hdonota má byť tá, ktorá mala nehnuteľnosť v čase darovania. Takže ak ti darovali rodičia byt v hodnote 50 tis. € (podľa znaleckého posudku), a ty ho predáš za 50 tis. €l, tak tvoj príjem je 0,- SKK.

Viď zákon o DzP § 8 ods. 5:


(1) Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä

a) ....
b) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,
....

(5) Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. b) až e) je výdavkom

a) kúpna cena preukázateľne zaplatená za vec, cenný papier alebo opciu,
b) cena veci, cenného papiera alebo opcie zistená v čase nadobudnutia, ak nejde o výdavok podľa písmena a), pričom pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25,

čo píšeš je pravda, pri darovaní pozemku sú obstarávacie náklady minimálne, alebo žiadne...aké, to
musí vedieť zadávateľ príspevku.

dakujem vsetkym za uzitocne informacie.. Uz mam v tom o dost jasnejsie