Zdá sa, že so znalcami a tlmočníkmi nikto neprichádza v praxi do kontaktu.<o:p></o:p>

<!--[if !supportEmptyParas]--> Pán Mihál, aký je váš názor, na ich povinnosť prihlásiť sa do zdrav. a soc. poisťovne. Drvivá väčšina znalcov si myslí, že na nich sa táto povinnosť nevzťahuje. Opierajú sa o zákon o znalcoch a tlmočníkoch, kde je uvedené, že znalecká činnosť sa nepovažuje za podnikanie. Súhlasíte?

Pravdupovediac neviem.
Samozrejme že činnosť znalcov a tlmočníkov nie je podnikaním. Myslím ale, že pri posudzovaní povinnosti poistenia v tomto nie je podstatný zákon o znalcoch a tlmočníkoch, ale zákon o sociálnom poistení. A v ňom je uvedené:

§ 5 SZČO...je fyzická osoba, ktorá...
...
c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu 19) okrem činnosti znalca a tlmočníka, ktorú vykonávajú podľa osobitného predpisu 20) v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov a okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,

Tu je podstatné, čo sa rozumie tým osobitným predpisom, odkaz pod čiarou 19 totiž hovorí "Napríklad...". Ja si to vysvetľujem tak, že sem spadajú i znalci+tlmočníci. A to aj preto, lebo načo by potom nasledovalo "okrem činnosti znalca a tlmočníka...".
Takže nasleduje "okrem činnosti znalca a tlmočníka, ktorú vykonávajú podľa osobitného predpisu 20)" čiže odkaz na znalcov+tlmočníkov ale len v konaní pred štátnym orgánom atď.
Z toho mi vyplýva, že:

Osoby vykonávajúce činnosť znalca, tlmočníka sa považujú za SZČO,
ale nie tí, ktorí túto činnosť vykonávajú napr. ako súdni znalci a pod.
Tematika znalcov a tlmočníkov mi je cudzia, nemám s tým žiadne skúsenosti, preto moje názory tu berte s veľkou rezervou.

Vďaka za odpoveď. Mám podobný názor. Videla som vyjadrenie Ministerstva práce a soc. vecí, ktoré na dotaz z Ministerstva spravodlivosti, ako tento problém posudzovať (je to z roku 2001) uviedlo že znalcov a tlmočníkov treba posudzovať ako SZČO (§ 4a) zákona 100/1988 Zb.) a povinnosť poistenia potom vyplýva od výšky príjmov dosiahnutých z tejto činnosti. Vymeriavací základ sa má určiť len z príjmov, ktoré boli z iných konaní ako pre štátne orgány. Myslím, že ako dôsledok takéhoto výkladu sa potom v tabuľke Výpisu z DPFO rozpisujú príjmy znalcov do dvoch ďalších riadkov, na príjmy z konaní pred štátnymi orgánmi a príjmy z konaní pre iné osoby. V skutočnosti však poznám len jedného znalca, ktorý si platí odvody, ostatní tvrdia, že nie sú podnikatelia a s poistením nechcú mať nič. Viem však, že túto problematiku nemajú jednoznačne vyriešenú ani medzi sebou, keď o nej diskutujú na svojich školeniach.

Kedže § 4a bývalého zákona a § 5 nového zákona sú v tomto prípade totožné, myslím že to vyjadrenie Ministerstva stále platí...
A plne súhlasím s tým, čo ste ďalej napísali.

Príspevok k odvodom znalcov nájdete tu:
http://mihal.blog.sme.sk/c/24484/Znalec-a-odvody.html

Jozef, vďaka za aktualizáciu témy.