Oni možno nevedia, že dedičstvo bolo odmietnuté. Vychádzajú z toho, že matka mala byť dedičom zo zákona, keďže asi nemal potomkov.

myslim,ze to velmi dobre vedia,pretoze matka to bola osobne v banke oznamit...a ked aj nevedia,nech si zistia a potom nech nieco posielaju...

Tak potom len skúšajú, že čo keď hádam zaplatíte.

Dá sa odmietnuť dedičstvo na pojednávaní až po smrtí? Je to možné? Ja som totiž počula, že iba v tom prípade,ak dedič odmietne dedičstvo počas života nededí, ináč musí dediť aj dlhy /ale som úplný laik, asi to patrí do jedna baba povedala..../

Za života si nik nemôže byť istý, že bude dedič. A kto by to evidoval?

Neviem, asi nejako tak, že ak by som bol dedič / dieťa/, tak sa zriekam vopred dedičštva ...tak som chápala. Bol to nejaký článok, ale bolo to dávnejšie, neviem, či som ho dobre pochopila. A evidujoval by to nejaký notár, tak ako závet.

To je nezmysel, o dedičstve sa rozhoduje až po smrti na dedičskom konaní. Dediči nededia dlhy, ak mal zosnulý dlhy aj majetok, tak sa najskôr v rámci dedičského konania uspokoja veritelia, a potom, čo zostane, sa dedí. Keď nezostane nič, alebo zostanú iba dlhy, tak sa nededí.

V podstate sa nic na co mas zo zakona narok, odmietnut dopredu .

Dedicstvo bud odmietnes na dedicskom konani ako celok alebo zdedis majetok + dlhy spolu. dlhy vsak mozes zdedit len do vysky zdedeneho majetku.

Ďakujem za vysvetlenia, dúfam, že je to tak...ma to potešilo, naozaj ten článok o takom niečom písal...

§ 464 obč.z.

Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť.

Ďakujem za odpovede.Ale zaujimalo by ma,ci aj ked dedictvo dedic neodmietne a ak v dedicstve bolo viac pasiv ako aktiv,to znamena,ze ak porucitel zanechal viac dlhov ako majetku (priklad:aktiv bolo dokopy 70 000 sk a pasiv:270000),ci su povinny dedicia ,ak teda dedicstvo neodmietli uhradit veritelom tieto dlhy (tych 200000).Docital som sa,ze:"Zodpovednosť dediča je obmedzená výškou ceny nadobudnutého dedičstva".

Ďakujem.

Však to máš uvedené v príspevku č. 9
Zo zákona dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa IBA do výšky nadobudnutého dedičstva, tzn. ak ste zdedili aktíva v celkovej hodnote 70.000,- Sk, tak zodpovedáte za dlhy poručiteľa IBA do tejto výšky.

Ešte by som chcela dodať, že písomnosti na meno brata chodia preto, lebo tie spoločnosti nevedia, že zomrel. Ak poštárka napíše na zadnú stranu, že zomrel, oni si to overia a sklapnú. Lenže ak mal veľa dlhov a takto sa k tomu musí dopracovať každý dlžník, preto chodia písomnosti. Ak by vedeli, že niekto po ňom niečo zdedil (čo sa v tomto prípade nestalo), tak by to posielali na meno dediča.
Nie sú v tom žiadne špekulácie ani machinácie.

tak tomu neverim,pretoze teraz po 3 rokoch po dedicskom konani dosla "vyzva na zaplatenie" od vymahacskej spolocnosti,na meno matky ako dedicky...pricom ziadaju dvojnasobnu sumu ako si pozical a pisu,ze uroky stale rastu...maju pravo takto zastrasovat?

Čo by chceli oni je už ich problém. Máte notársku zápisnicu osvedčujúcu nadobudnutie dedičstva? Máte. Tak im treba odpísať a uviesť skutkový stav. A ak ste tú hodnotu zdedených aktív v ekvivalentnej sume cca 70 tis. Sk nepoužili na vyplatenie jeho iných dlhov, tak im oznám, že im v tejto sume ste ochotní dlh uhradiť. Samozrejme pred notárom! Prípadne choďte za notárom aj sami, spíšte zápisnicu o uhradení sumy na účet toho a toho, z dôvodu toho a toho, do lehoty tej a tej a LEN do výšky aktív, ktoré ste zdedili. Tým zároveň uzavrete celý tento bludný kruh, pretože budete disponovať notárskou zápisnicou o tom, že ste už celú sumu, ktorú ste zdedili vyčerpali na jeho dlhy a za dlhy ste ručili len do tejto výšky. Konať musíte, pretože do výšky tej zdedenej sumy ste dlžníci vy ako ručitelia a ak nebudete konať môžu z toho vyplynúť pre vás ďalšie následky spojené s omeškaním.

Ak ste dedičstvo odmietli, pripadlo štátu - nech si vymáhajú dlhy od štátu. Veď matka nebola ani dedičkou. Odmietnutie dedičstva sa nedá vrátiť, ani keby sa teraz zistilo, že poručiteľ bol vlastníkom zámku.

Pokiaľ sa mimosúdne domáhajú splatenia dlhov od dedičov, nejde o zastrašovanie. Treba im riadne odpísať, že k dedeniu neprišlo a v ďalšom sa prípadne môžu domáhať svojich práv súdnou cestou.

Veriteľ môže spochybniť hodnotu zdedených aktív uvedenú v dedičskom konaní. Na novom súde sa znovu dokazuje hodnota zdedeného majetku. Môže sa dokazovať aj iný zastretý majetok, napr. spláca úverom auto, ktoré nebolo v dedičskom konaní prejednané ...

Ešte k tým úrokom - dedia sa len dlhy, ktoré poručiteľ urobil za svojho života. Úroky z dlhov už nepatria do deičstva. Mohli by to byť úroky dediča, ak by mu bolo jasné, že dlh za poručiteľa musí platiťa, a neplatil by ho.