plada Ono je to takto: vlastník si odo mňa zoberie čítaciu kartu a odpočet si urobí sám. To je v poriadku. Lenže v jednom dome za celý rok má jedna rodina v celom byte nameraných 121 jednotiek tepla a druhá rodina, ktorá stále vypína radiátory, šetrí ako len môže, v byte má ledva 20 stupňov, má nameraných 3500 jednotiek. Je ešte zaujímavé, že najviac nameraných jednotiek majú tí, čo bývajú na najvyššom poschodí. Mali sme schôdzu, lenže bol tam veľký huriavk, nikto nechcel zmeniť pomer 40:60 na opačný, teda 60:40. Zajtra som navrhla nové stretnutie, uvidím, či sa mi to podarí vyiešiť. Ako by si postupoval Ty?
Plada
Citát z článku TZB 0470. možnosť najsť na Google.
Pre pochopenie treba vysvetlit princípy, na ktorých je založené rozpocítanie pomocou pomerových rozdelovacov. Tepelným spotrebicom s meranou spotrebou tepla je dom ako celok. V rámci domu sa teplo šíri viacerými cestami. Nielen cez vykurovacie telesá, ale aj vzduchom a cez
steny. Spotreba tepla v miestnosti = teplo odovzdané vykurovacím telesom + teplo prijaté „cez steny“ z okolitých miestností – teplo odovzdané „cez steny“ do okolitých miestností. Výmena tepla medzi miestnostami nie je meratelná, a preto nie je meratelná ani spotreba tepla v miestnosti.
Aby aj napriek tomu bolo možné vyhodnotit rozdielne hospodárenie
konecných spotrebitelov s teplom a motivovat ich k racionálnej spotrebe, boli vytvorené rôzne metódy rozpocítania nákladov na vykurovanie. Jednou z takýchto metód (nie jedinou) je použitie pomerových rozdelovacov.
Pomerové rozdelovace nie sú meracmi spotreby tepla v miestnosti. Monitorujú len jednu z mnohých ciest šírenia tepla v dome. Sú to prístroje, indikátory, ktoré sledujú teplotu vykurovacích telies a jej trvanie. Využívajú fyzikálnu závislost teploty vykurovacieho telesa a množstva tepla odovzdaného vykurovacím telesom.
Cím teplejšie je vykurovacie teleso a cím dlhšie je teplé, tým viac tepla do miestnosti odovzdalo, a tým väcší pocet jednotiek indikuje pomerový rozdelovac. Velkost a typ každého vykurovacieho telesa sa zohladnuje koeficientom charakterizujúcim jeho maximálny tepelný výkon.
Na dosiahnutie rovnakej izbovej teploty, napríklad 22 °C, v rôznych miestnostiach, je potrebné rozdielne množstvo tepla. Miestnosti v nechránenej polohe, ktoré sú pod strechou, nad nevykurovaným suterénom, pri štítovej stene, potrebujú na dosiahnutie rovnakej teploty vyššiu spotrebu tepla, ako miestnosti v chránenej polohe, obklopené
zo všetkých strán inými vykurovanými miestnostami. Vyššia spotreba nechránených bytov nie je spôsobená vyšším komfortom užívatelov, ale naopak, tým, že vo vyššej miere znášajú poveternostné vplyvy a chránia pred ich pôsobením ostatné byty.
Obvodové konštrukcie domu – steny, strecha, sú súcastou domu ako celku a nie len okrajových bytov (o znížení týchto tepelných strát – zateplení nerozhoduje užívatel prilahlého bytu, ale vlastníci všetkých bytov). Preto, aby užívatelia nechránených bytov neboli znevýhodnení vyššími nákladmi za nižší štandard, náklady za vykurovanie v nechránených miestnostiach by sa mali korekcnými koeficientmi
polohy miestnosti upravit tak, aby zodpovedali indikovanej spotrebe chránených miestností s porovnatelnou teplotou.
Z vyhodnotených údajov jedného pomerového rozdelovaca nie je možné (ani približne) vypocítat, kolko tepla sa v miestnosti spotrebovalo. Porovnaním vyhodnotených údajov z dvoch pomerových rozdelovacov sa dá zistit, ktorý radiátor odovzdal viac tepla a ktorý menej. Porovnaním vyhodnotených údajov pomerových rozdelovacov z celého domu je možné urcit len to, ktorý byt odobral prostredníctvom vykurovacích telies viac tepla a ktorý menej. Nie aké množstvo. O indikovaných spotrebách platí:
- nízka spotreba indikovaná pomerovým rozdelovacom znamená, že miestnost (byt) dokáže prijat viac tepla „cez steny“ z okolitých bytov,
- vysoká spotreba indikovaná pomerovým rozdelovacom znamená, že
miestnost (byt) dokáže odovzdat viac tepla „cez steny“ do okolitých bytov.
Vyhodnotené údaje z pomerových rozdelovacov sa premienajú na „peniaze“
alebo „množstvo tepla“ až metodikou rozpocítania. A práve zaužívaná
metodika rozpocítania je zdrojom nespravodlivosti. Preco?
V podstate je podstatná dohoda vlastníkov ako sa dohodnú na spracovaní výsledku pomerového merania domu v prospech domu, teplo je ich majetok, a dohoda nemusí byť spravodlivá na základe fyzikálnych zákonitosti, mali by rešpektovať rozumné zákony schválené ľuďmi, ich zákonodarným orgánom.
Podstatné je aby rozdelenie nákladov zabezpečilo dostatočné vykurovanie bytov aj v neprítomnosti vlastníkov a zamedzilo plytvaniu s teplom v dome.
Každý dom má iné podmienky, ak zákon neumožňuje riešiť konkrétne detajly, konkrétneho domu, nejedná sa o zákon, demokraticky, ale o diktát.
Vyhláška 630/2005 dovoľuje vlastníkom bytov dohodnúť sa na objektívnom spôsobe rozdelenia nákladov, no môžu pristúpiť a schváliť si akýkoľvek spôsob rozdelenia nákladov. Ak ho nevyužijú, nič sa nedeje.