Erika, daňovým výdavkom zamestnávateľa je príspevok na stravovanie vo výške 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Znie to zložito, ale vychádza mi to takto - stravné pri prac. ceste 5-12 hodín je 80 Sk, čiže zamestnávateľ na jedno jedlo môže prispieť maximálnou sumou 44 Sk.
Pri hodnote lístka 100 Sk je to 44%.

Ešte je tu aj ďalší limit. Zamestnávateľ môže do nákladov dať len 55 % z ceny jedla, najviac však do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hod. (teda 80,-- Sk). A to je v súčasnosti 44,-- Sk. Teda ak zamestnávateľ hradí toľko, tak je to v zmysle zákona. Je to v Zákonníku práce § 152 ods. 3.

Je to v poriadku, ked zamestnávatel platí 45 sk zo 100 korunového lístka. Je to tak preto, lebo zamestnávatel platí 55% náhrady stravy, avsak maximálne 55% z náhrady stravného (podla zákona o cest. náhradách) vo výske 80 sk, teda 44 sk. niecím môze este prispiet zo sociálneho fondu (u vás to bude asi tá 1 sk), teda on môze najviac zaplatit tých 45 SK. Ostatné si musí uhrádzat zamestnanec.

Tým, ze vám dal stokorunové lístky vám nevychádza v ústrety, jeho to nestojí o nic viac, nez keby vám dal 80 korunové lístky, lebo aj za tie by platil 45 SK. Len v ociach zamestnnancov vyzerá ako bohovský zamestnávatel.

Uvádzas, ze pracujete v 12 hodinovej prevádzke. Zákonník práce umoznuje zamestnávatelom (pozor, nie je to povinnost!) pri pracovnej zmene nad 11 hodín poskytnút este jednu stravu (okrem obeda). Skúste zatlacit na zamesntávatela (najlepsie cez odbory, ak máte), aby vám miesto 100 sk lístka dával 2 osemdesiatkorunové, za ktoré by ste zaplatili len 70 SK a mali by ste hondotu 160 SK miesto terajsích 100 SK, za ktoré dáte 55 SK.

ďakujem za odpoveď. zaujímalo ma to hlavne preto, pretože mám živnosť a svojim zamestnancom dávam 60sk lístky. pracujú na skrátený prac. čas - 6 hod./denne. ja platím 55% a oni 45%. chcem sa spýtať, či by som v tomto prípade mohla platiť ja ako zamestnávateľ 45% a zamestnanci 55%?dik.

Nie, to nie je mozné. Zamestnávatel musí prispievat na stravu vo výske 55% stravného. Velký manévrovací priestor pra zamestnávatela tam nie je, je to vzdy medzi 55% stravného a max. 44,- SK. Cize ak más lístky v hodnote 60 sk, tak Ty ako zamestnávatel prispievas min. 33 SK a max. 44 SK. Ak sú to 80 sk lístky, tak jediná moznost je 44 SK, rovnako ako aj pri 100 SK lístkoch a viac to bude vzdy max. 44 SK.

Pár korún môzes pirdat este aj zo sociálneho fondu (býva to tak 3-10 SK) ale to je vsetko. Ostatné si hradí zamestnanec.

Ahojte.

V zákone je síce napísané, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť teplé jedlo zamestnancom, teda im napr. dávať stravné lístky. Má ale takú povinnosť zamestnávateľ, ktorému zamestnanci dobrovoľne podpíšu prehlásenie, že tie stravné lístky nechcú. Lebo naši zamestnanci sami povedali, že ich nechcú, lebo dobre vedia, že by si na ne aj tak museli prispievať aj sami. Čo v takomto prípade? Prosím, poraďte mi.

Ďakujem

Ak zamestnanec nechce, je to jeho vec....ani v štátnej sfére, kde majú svoje jedálne, nemôže nikto nikoho nútiť chodiť jesť. Nepredpokladám, že tam dávajú zamestnancom podpisovať prehlásenie o nezáujme stravovať sa (aspoň ja som to nezažila na vlastnej koži, keď som bola zamestnancom v školstve).

je teda aj taká možnosť, že by zamestnávateľ nedával svojim zamestnancom stravné lístky, ale hotovosť? ak s tým samozrejme zamestnanci súhlasia. bolo by to košer?

Hotovosť....takú možnosť nepoznám

Do nákladov si môže dať len platbu za str.poukážky, prípadne fa za záv.stravovanie. Každá iná platba v hotovosti je základ pre daň. Môže mu vyplatiť čokoľvek v hotovosti, je otázne, či to bude mať v nákladoch ( napr.kúpi ti dovolenku!) to samozrejme nemôže mať v nákladoch, ale každý príjem zamestnanca musí byť zdanený. Na závodné stravovanie a poukážky môže byť len nepeňažný príjem pre zamestnanca.

Na závodné stravovanie a poukážky som mierila Vlasti

Ja viem, preto som zdôraznila, že nemožno na ten spôsob, aký navrhovala zadávateľka otázky. Tam teda určite nemožno!

okk. tak to budem aj naďalej riešiť formou stravných lístkov. je to asi najjednoduchšie. ale veľmi ďakujem za cenné rady všetkým.

Erika, nielen najjednoduchšie, ale i najčistejšie!

to asi hej.

Keďže na moju otázku bol len jeden názor, chcela by som poprosiť o názor viacerých, či musí v každom prípade zamestnávateľ zabezpečiť stravovanie, aj keď ho zamestnanci odmietajú. Naši zamestnanci stravné lístky nechcú, lebo si vraj budú z domu nosiť jedlo od manželiek. Nikto nenúti, aby stravné lístky necheli. Oni sami povedali, že nemajú záujem.

Janka, daj si popodpisovať vyhlásenie zamestnancov, že odmietajú stravné poukážky, a si krytá. Ale i tak tomu nik neuverí, lebo je zrejmé, že si za ne môžu nakúpiť potravinársky tovar či už v sieti Jednoty, alebo Tesca. Tak myslím, že to moc neobstojí!

Tak čo mám teda robiť? Má niekto skúsenosť, hlavne čo sa týka kontrôl.

Janka, žiadnu chybu neurobíš, ak napíšeš na papier napr.: Nemám záujem o poskytovanie stravy zamestnávateľom ani o stravné lísty....pod to zoznam zamestnancov...........a zamestnanci ti to podpíšu...ak chceš byť krytá voči kontrole z IP pre budúcnosť. Zažila som jednu kontrolu na základe oznámenia, kde sa spomínali aj lístky, resp. ich hodnota. Ale to je už o niečom inom.

Doplnenie, keďže ste v medzičase písali....kontrolór z IP sa vyjadril, že nemožno postihnúť zamestnávateľa, keď zamestnanec nemá záujem.

Skus im povedat, ci to pre nich nie je vyhodnejsie, ak si zaplatia za stravny listok 20,-, ale nakupia za 60,-? Pokial skutocne to pre nich nie je vyhodne, tak im daj podpisat prehlasenia, ze nechcu poberat stravne listky