ja ti neviem, ale toto je dosť háklivá vec. Ja by som moje nepožičal, a po premiestnení by sa mal dať aj naladiť... Najjednoduchšie je buď chodiť cvičiť k niekomu, alebo elektrický...

Tak to Ti poviem, príbuzní si zaslúžia obrovské ďakujem. My sme si na klavír pred 25-timi rokmi zobrali pôžičku. Ver že by som ho nikomu nepožičala. Ak to niekto urobí, klobúk dolu.

Hovorí sa, že sa nepožičiavajú 2 veci: žena a auto. Ja by som dodala, že aj klavír. Pre mňa nie je klavír kusom nábytku, ale predstavuje pre mňa kus života stráveného v jeho spoločnosti, keď som denne cvičila aj 2 hodiny a veru mala som aj krízu, keď kamarátky chodili von a ja som cvičila... Ale prešlo ma to a dnes neľutujem, keď mi je ťažko, zahrám si na ňom a hneď mi je lepšie. Je to môj kamarát. Preto som háklivá, čo sa týka klavíra, aj keď máme návštevu a ich deti si myslia že je to hračka, nedovolím na tom hrať hocikomu. Ale prajem Vám, aby sa to nejako vyriešilo, lebo by bola škoda, keby chlapec prestal hrať, keď ho to baví.

tak toto by som ani sám nepovedal lepšie A hlavne, my sme sťahovali klavír na tretie poschodie bez výťahu, v takom nepodarenom paneláku, a zanechalo to na ňom stopy