Myslím, že odpoveď zistíš jednoducho. Stačí si zodpovedať otázku, či sú spoluvlastníkmi tej kontolne. Ak sú, tak majú povinnosť spolupodieľať sa na údržbe a oprave spoločných častí a zariadení domu.

Najjednoduchšie by bolo, keby tá rekonštrukcia išla o fondu opráv, do kotrého uričte prispievajú podľa spoluvalstníckych podielov.

To je obdobné, ako keď si niekto, kto býva na prízemí urobí vchod do bytu rovno z ulice a nebude chcieť prispievať na údržbu a opravy výťahu s argumentáciou, že on ten výťah nepoužíva. Áno, nepoužíva ho, ale je jeho spolumajiteľom, preto musí prispievať na opravu.

Takže pokiaľ sa kotolňa nevyňala z ich spoluvlastníctva, tak sú povinní prispievať n opravu spoločných zariadení. Vyplýva to zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 § 10 najmä ods. 1 a 3.

Reagujem na príspevok člena "Chobot" zo dňa 8.10.2007 následovne:
Nemožno súhlasiť s právnym názorom "chobota" vo veci prispievania na rekonštrukciu spoločnej kotolne. Ak sa dvaja odpojili, potom muselo dôjsť k zmene v užívaní bytového domu zákonom predpísaným spôsobom. Na zmenu v užívaní bytového domu, akou je aj odpojenie dvoch vlastníkov" od spoločnej kotolne, je potrebné rozhodnutie o zmene v užívaní bytového domu, ktoré vydáva stavebný úrad. Stavebný úrad v rozhodnutí stanoví aj podmienky pre ďalší spôsob užívania bytového domu. Jediným správnym orgánom stavebného úradu je starosta obce (primátor mesta). Ak nedošlo k takejto zmene, potom je odpojenie nezákonné a odpojení "de jure" odpojení nie sú. Poplatky musia platiť ďalej. Poplatky sa v takom prípade dajú úspešne vymáhať na súde. Ak došlo k odpojeniu, potom stavebný úrad v podmienkach rozhodnutia o zmene v užívaní bytového domu stanovil, ako sa majú ďalej užívať spoločné priestory, vrátane spoločných zariadení,medzi ktoré patrí priestor kotolne a zariadenie kotolne. Pod zariadením kotolne je potrebné rozumieť nielen kotly ale aj príslušenstvo, ktoré k ním patrí a tiež spoločné rozvody - stúpačky a pod. Ak sú odpojení vlastníci "načierno" potom je občianskou povinnosťou ktoréhokoľvek vlastníka, správcu, alebo štatutára spoločenstva, či rady ohlásiť nezákonný postup stavenému úradu, ktorý na základe podnetu začne konať o priestupku prípadne o správnom delikte a následne rozhodne ako naložiť s nezákonným odpojením Vlastnícke alebo iné práva o ktorých hovorí "Chobot sú dôležítí len pri občianskom hlasovaní podľa § 14 zákona o vlastníctve byto a v konaní o povolení zmeny v užívaní stavby, prípadne v konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby. Pre posúdenie povinností odpojených voči spoločenstvu v tejto etape riešenia problému nemajú vlastnícke práva takú váhu, ktorou by bolo možné úspešné vymáhanie poplatkov. Ak spoločenstvo nie je zriadené a súhlas na odpojenie dal správca, jeho postup bol nezákonný. Spoločenstvo v každom prípade je dobrá vec, aj keď dlho trvá, kým sa vlastníci naučia žiť podľa zákonom stanovených pravidiel a podľa zmluvy o spoločenstve. Ale v právnom štáte to ani inak nejde. Každému je potrebné dať 100 dní aj predsedovi spoločenstva. Ak si neplní povinnosti alebo na to nemá, má sa čestne vzdať funkcie alebo ho treba odvolať.

Dostal som od jedného člena dotaz cez odkazy. Nakoľko si myslím, že je to stále aktuálna téma, dovoľujem si ju zverejniť. Vytvoril som preto novú tému, odčlenením od inej témy, kde to bolo neprehľadné.

Tu je otázka:

Dobry den pan "Chobot",
potreboval by som surne poradit v jednej veci. V bytovom dome kde je nas 15 sme 4ria odpojeny od spolocnej kotolne. Kazdy mame stavebne povolenie a vsetky prisluchajuce povolenia na vlastny zdroj tepla. Ostatni spoluvlastnici sa caa po 3rokoch rozhodli na rekonstrukciu spolocnej kotolne a jej financovanie chu uskutocnit samozrejme ako inak z fondu oprav a to zvysenim prispevku o cca 60euro mesacne po dobu ziskania prislusnej ciastky na rekonstrukciu. Nasiel som uz podobnu temu ktora sa tu preberala ( http://www.porada.sk/t2253-p76-spolo...kov-bytov.html ) kde ste sa vyjadrili ze v takomto pripade sa spoluvlastnici musia podielat na rekonstrukcii bez ohladu ci prislusne zariadenie vyuzivaju alebo nie. Avsak nasledne vam pan "clen" oponoval a napisal celkom zaujimavy prispevok o ktorom vsak neviem co si mam mysliet. Preto prosim o radu. Viac uz prosim ak by ste mohli cez mailovu adresu kitro@azet.sk

A tu je moja odpoveď

Cez e-mail nezvyknem odpovedať, preto som si dovolil otázku zverejniť a odpovedať takto. Podotýkam, že je to len môj názor.
V podstate ten „clen“ mi ani tak neodporoval, len rozvinul môj názor do detailov, s ktorým sa viac-menej dokážem stotožniť. Aj on uvádza, že je rozdiel, či k odpojeniu došlo načierno alebo je to riadne zdokumentované. Ak je to oficiálne, tak muselo dôjsť k zmene režimu užívania toho vykurovacieho systému, tzn. že nejako musí byť podchytené, že tí, čo nie sú pripojení, nie sú vlastníkmi tohto systému a potom ani nemajú povinnosť sa podieľať na údržbe.
Problém je, keď sa to ide financovať z FO, kde je príspevok tvorený iným mechanizmom, nie priamymi príspevkami za jednotlivé opravy (príspevok sa počíta spravidla podľa m2).
Myslím, že je veľmi ťažné rozseknúť tento gordický uzol, pretože sa na tento problém dá pozerať z rôznych strán. Preto sa priznám, že nepoznám jednoznačnú odpoveď na váš problém, ťažko mi je určiť, kde je objektívna pravda. Na to by asi bolo treba posúdiť všetky podklady a vypočuť si argumenty, názory a dôkazy oboch strán. Navyše v panelákovom dome, kde je hybridný režim, sa nedá dosiahnuť absolútna spravodlivosť, jedine nejaký kompromisný stav. Pod hybridným režimom myslím, že niekto má vlastné kúrenie a zvyšok domu má spoločné kúrenie. Keby mal každý vlastné kúrenie, tak takéto problémy nevzniknú.


Myslím, že ani legislatíva nie je úplne pripravená na takéto riešenia. Toto prináša so sebou prax, dopredu sa s tým asi nerátalo. Preto ani v zákone o vlastníctve bytov nie je riešená situácia, keď niečo je a niečo nie je spoločným zariadením. Resp. zákon vychádza z toho, že všetko spoločné zariadenie je v dome spoločným vlastníctvom všetkých vlastníkov, nie len určitej skupiny. Potom môže vzniknúť situácia, že sa začne rozpisovať, že výťah je spoluvlastníctvom bytov č. ..... v podiele, kotol je v spoluvlastníctve bytov č. ...... v podiele, terasa je v spoluvlastníctve bytov č. ..... v podiele a pod. Na takéto niečo súčasná legislatíva nie je pripravená.

Skôr by som povedal, že je tam potrebná vzájomná dohoda vlastníkov o tom, že niekto nie je povinný spolupodieľať sa na financovaní spoločného zariadenia. Lebo legislatívne to neviem podložiť. Ak to niekto vie, tak nech to zdôvodní, ako právne vyňať nejaké spoločné zariadenie zo spoluvlastníctva všetkých majiteľov bytov.
Jediné, čo som k tomu našiel, bolo vo vyhláške č. 630/2005, kde sa určujú pravidlá o rozpočítaní nákladov za teplo. Podľa tejto vyhlášky v § 5 ods. 2 sa uvádza:


(2) Ak sú v objekte rozpočítavania aj byty alebo nebytové priestory s individuálnym vykurovaním, náklady na dodané teplo na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku, pričom základná zložka tvorí 10 % a spotrebná zložka 90 % z celkových nákladov. Obidve zložky sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere veľkosti podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania, pričom základná zložka sa rozpočíta aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie a nemajú priamo uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla s dodávateľom.

Takže aj keď je niekto odpojený, stále je povinný prispievať na výrobu tepla v pomere 10% nákladov. Ale žiadny zákon neuvádza, čo s tým kotlom, mne stále vychádza, že je spoločným vlastníctvom celej bytovky a preto aj tí, čo sú odpojení, sú povinní prispievať na opravu a údržbu týchto kotlov, pokiaľ ste sa ako vlastníci nedohodli inak.

Je potrebne si uvedomit dve roviny pravneho problemu. Jedna rovina je Vas majetkovy vztah ku kotolni, ktory vyplyva z podieloveho vlastnictva bytoveho domu ako celku a teda aj spoluvlastnictvo kotolne a druha rovina je vyuzivanie , ci nevyuzivanie tepla z Vasej kotolne. To, ze nevyuzivate teplo zo spolocnej kotolne bytoveho domu este neznamena, ze nemate ziaden pravny vztah ku kotolni a teda aj povinnosti, ako podielovy vlastnik majetku sa podielat na udrzbe, oprave....kotolne.To ste mali pravne riesit vtedy, ked ste sa rozhodli odpojit od vlastnej kotolne, ake pravne nasledky pre Vas vyplynu. Pretoze ani kladny suhlas ostatnych vlastnikov bytov k odpojeniu od kotolne Vas nezbavil pravneho vztahu ku kotolni.

Vykurovacia sústava domu nie je príslušenstvom bytov, ale príslušenstvom domu ako celku. Rovnako, ako sa vlastníci bytov podieľajú na prevádzkových nákladoch spoločných priestorov a zariadení, sú povinní podieľať sa aj na prevádzkových nákladoch vykurovacej sústavy. Byty s dodatočne inštalovanými individuálnymi zdrojmi tepla sa dobrovoľne zriekli využívania spoločnej vykurovacej sústavy. Avšak tak isto, ako nevyužívanie výťahu a chodenie po schodoch nezakladá právny nárok nepodieľať a na prevádzke výťahu, tak isto nevyužívanie spoločnej vykurovacej sústavy nie je dôvodom, aby sa vlastník bytu – spolumajiteľ domu nemal podieľať na jej prevádzkových nákladoch.

Zdroj : http://www.ekoenergy-group.sk/dokume...ykurovanie.pdf


......s týmto aj s Chobotom /aj s Najagom ,písali sme súčasne/...jednoznačne súhlasím.

Keď sme chceli byť "hrdými" vlastníkmi nehnuteľností, pristupili sme k tomu, aby sme boli súčasťou jedneho celku- domu...bola to prioritná podmienka vo vzťahu k vlastníckym právam....prečo sa teraz všetci chcú správať akoby boli na svojom rodinnnom dome, ako samostatná jednotka??? Kam až, to dovedie bytové domy ?

§ 2 zákona SVB
(5) Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.

slimačik, kukni poriadne, posledné reakcie sú na Chobotov príspevok, takže môj vobec nesúvisí s janulkinym z roku 2005.....

Ja sa domnievam, že takéto riešenia legislatíva ani riešiť nebude. Neviem si predstaviť, že by takéto detailne prípady (excesy) mal riešiť záväzný predpis (zákon, vyhláška ...atď...), hlavne preto, že takých a podobných prípadov môžu byť kvantá.

Jedna vec je však právna stránka a druhá je technická (praktická- ktorá sa ani nespomína).

Neviem za akých podmienok sa odpojili od spoločného ÚK spomínaní štyria vlastníci (25 %) a hlavne či tí ostatní s tým súhlasili.
Ak sa štvrtina odpojí, tak kotolňa je týmto aktom o 25 % predimenzovaná a teda 25 % zbytočných nákladov by mali znášať tí čo sa neodpojili? Alebo tí štyria to už vyplatili pri odpojení?
Pre lepšie pochopenie uvediem jednoduchý príklad:
Dom má 32 bytov a vlastnú kotolňu so štyrmi kotlami. Jeden kotol stal 250 000 Sk a jeho životnosť je 20 rokov. Na osem bytov pripadá jeden kotol. Podobne je to aj s ostatným zariadením. Po piatich rokoch sa rozhodlo 8 vlastníkov odpojiť. Tým sa vlastne stalo to, že štvrtý kotol je vlastne nadbytočný a preto tí čo sa odpojili by ho mali proporcionálne vyplatiť a podobne by mali prispieť aj na zbytočné prevádzkové náklady ( napr. zákonom predpísané prehliadky a kontroly), pretože ostatným je na ťarchu a zbytočný.

Neviem k čomu je dobré vyrábať si takto problémy.
Odpojením sa nedá získať nejaký výraznejší prínos. 1 m³ zemného plynu má istý potenciál
(~ 0,035 GJ) a ten sa dá získať pri dnešnej modernej technike s rovnakým efektom v domovej kotolni ako aj na bytovom kotle. Jedinú výhodu má bytový kotol v tom, že ak týždeň nie som doma tak týždeň nemusím kúriť a nič sa nedeje ...??? V kotolni sa takto nemôže.
Ak všetci budú mať vlastné kúrenie, tak výhody (aj tepelná pohoda) sú preč. To, že kúrenie sa dá v dnešných podmienkach jednoducho programovať, dochádza k tomu že priestorová teplota objektu sa znižuje (prídem z práce vzduch je teplý, ale stolička sa ešte nestihla ohriať).

Hybridné vykurovanie možno tolerovať napr. pri nadstavbách. V ostatných prípadoch by som s tým nesúhlasil.

Pri právnickom riešení tohto problému získajú asi najviac právnici.