už to tu je rozobrané. A spôsob je povinný až vtedy, ked je povinnosť auditu.
B spôsob vyžaduje presnú skladovú evidenciu jednak tovaru, jednak materiálu. Materiál si môžeš určiť, že bude účtovaný priamo do spotreby, ale potom musíš stanoviť presné pravidlá jeho spotreby - viazať na objednávky, fakturáciu. Ak budeš nakupovať vo veľkom, teda na sklad, musíš o evidovať na kartách. Teda skladových kartách, je jedno, či fyzicky alebo v PC.
Výhoda je skôr z účtovného hľadiska - účtuje sa všetko na 5xx, a ako urfčíš stav zásob, tak sa prevedú na čty triedy 1-Zásoby.

chcem Vás poprosiť o radu...
hladala som , ale nenašla som odpoved na otázku- ako účtovať vedlajšie náklady pri obstaraní tovaru, materiálu / doprava, stojné,balné / účtujem B spôsobom !
Dík za pomoc.

sposob A obstaranie materiálu tovaru na sklad, súvisiace náklady tiež na sklad, ak to nie je možné v skladovej evidencii zapracovať tak v účtovníctve na iný účet 112.x 132.x VN

sposob B obstaranie materiálu tovaru na 501 alebo 504 , súvisiace náklady tiež 501.x a 504.x treba zohľadniť pri inventúe.

vrátim sa znovu k tejto téme, ak môžem... B spôsom účtovania
nakupujem tovar od firmy A , /504xxx/321/, iná firma B mi robí prepravu tohoto tovaru /504xxx/321/ -je to tak správne ?
na VF fakturujem predaj tovaru + doprava každé samostatnou sumou
ako správne účtovať VF -predaj tovaru 311/604xxx
a ako účtovať dopravu ?????
dík za pomoc

V tomto prípade by som fakturáciu firmy B za prepravu tovaru účtovala ako službu 518xx/321xx. Prepravu tovaru "nabaľujem" na hodnotu tovaru 504xx/321xx iba v prípade, že preprava je súčasťou fakturácie za tovar od firmy A.

K 1) áno je to správne, doporučujem analytickú evidenciu na sledoanie vedľajších nákladov obstarania tovaru.
k 2) cena dopravy by mala byť zakalkulovaná v predajnej cene tovaru, t.j. nemala by figurovať ako samostatná položka viď. § 22 základ dane je všetko, čo požadujem ako protihodnotu od odberateľa vrátane súvisiacich nákladov.

Pauli pozor, na vedľajšie náklady obstarania podľa postupov účtuješ všetky náklady, ktoré súvisia s obstaraním. Všeobecne na zjednodušenie to vysvetľujem takto:
- do skladu (504)
- zo skladu (518)
Samozrejme, keď ostávame v rovine "B" spôsobu účtovania. zásob.

No a teraz aby to niekoho nepomýlilo, tak účtovanie "zo skladu" na účet 518 v tomto prípade znamená účtovanie externého nákladu, t.j. dodávateľskej faktúry za prepravu tovaru - rozvoz.

AVO, dobre si to "aby to niekoho nepomýlilo" iste myslela , ale teraz to pomýlilo mňa .Absolútne nechápem, že ako to mám účtovať (ten zelený je určený mne). Mohla by si prosím napísať príklad v konkrétnych číslach. Vďaka.

Dodávateľská faktúra 1190,00 Sk s DPH (DPH 190,00) :
1) za dovoz (prepravu) tovaru na sklad od dodávateľa: 504,343/321 1190,00
2) za rozvoz (prepravu) tovaru zo skladu odberateľom: 518,343/321 1190,00

Vyšlá faktúra:
3) za predaj tovaru (v cene by mali byť zakalkulované všetky súvisiace náklady t.j. protihodnota, ktorú žiadam od odberateľa): 311/604,343

Tretí príklad uvádzam kvôli tomu výrazu "zo skladu", nakoľko otázka "jeso" znela na účtovanie prepravy na vyšlej faktúre, čo nie je prípad uvádzaný v príkladoch 1) a 2)

AVO a Paula z tejto plodnej diskusie si ako začiatočník v PU robím poznámky.
Pekný večer želám...

AVO, ďakujem

no neviem, či som sa správne vyjadrila - čo sa týka tej prepravy


na VF prepravu vlastne ...refakturujeme, ale pridávame k nej asi 2% navyše, prepravu ako takú nerobíme my...
ak prepravu na DF dám na 504xxx na VF ju dám kam 60xxxx ???
na konci roka vlastne z 504 podľa inventúry prenášam tovar na sklad -čo potom urobiť s 504xxx na ktorej je doprava ?

Vo Vašom prípade by sa mohlo jednať o dva druhy plnení rôzneho druhu, čo daniari zatiaľ neradi vidia na faktúrach. Vyplýva to z § 75 podľa ktorého je možné vyhotoviť jednu faktúru iba za viac samostatných dodaní rovnakého druhu. Vy možno kombinujete dodávku tovaru s dodávkou služby a to podľa môjho názoru nie je správne. Jednak z dôvodov vyššie uvádzaných a jednak z dôvodu, že deň dodania a teda vzniku daňovej povinnosti nemusí byť totožný.

Ak si u vás objednávajú dodávku tovaru - dátum dodania sa odvíja od zmeny vlastníckeho práva, resp. práva narábať s tovarom ako vlastník.

Ak si u vás objednajú službu - tu môže byť dátum dodania iný, najmä ak využívate služby iného dodávateľa a dostanete sa do komisionárskeho vzťahu.
Nedoporučujem takéto kombinácie (určite nie v tomto roku). Od 1.1.2006 sa chystajú zmeny, uvidíme ako to dopadne.

Vedľajšie náklady obstaranie účtované na samostatnom analytickom účte by tiež mali byť predmetom inventarizácie a to dokladovej v závislosti od fyzického úbytku tovaru na sklade. Mali by ste mať postup stanovený v internej smernici.

No ja neviem, či to zbytočne nekomplikujete. Veď keď dodávku tovaru - prepravu zaúčtujem na 504, je to náklad spojený s tovarom. Teda tovar mňa stál cena tovaru + cena dodávky. Potom na konci roka prevediem zostatok tovaru v cenách aj včetne dodávky, lebo tá cena vstúpila do nákupnej ceny. Na 504 mám vlastne nejaký zostatkový tovar v cenách obstarania, teda v cene tovaru včetne ceny dodávky toho tovaru. A pri predaji, keď tovar predám a pridám k tomu aj dopravu, ja to proste všetko účtujem na 604. Je to moja tržba za predaj tovaru. Ak by som účtovala iba dopravu niečoho, čo nejde z nášho skladu, potom na 602 ako služba. Dúfam, že to nerobím zle.

V príspevku č. 7 je uvedené to isté.
Následne však závisí od postupu účtovnej jednotky, t.j. ako vedie skladovú evidenciu a či vedľajšie náklady obstarania zahrňuje do skladovej ceny zásob. V našom prípade uvádzame analytiku, nakoľko predpokladáme, že vedľajšie náklady obstarania nie sú súčasťou skladovej ceny zásob.

Ak by sme na konci roka prevádzali zostatok tovaru v cenách včetne prepravy, ktorá vstúpila do nákupnej ceny, mám za to, že tento prípad nastáva práve vtedy, ak sa VNO zahrnú do skladovej ceny zásob a teda do operatívnej skladovej evidencie.

Pri predaji tovaru by mali byť cena nakalkulovaná, tak ako uvádzate vrátene všetkých súvisiacich nákladov a ďalších nákladov súvisiacich s odbytom. V príspevkoch to bolo rozvíjané rovnakým spôsobom. A čo sa týka prepravy, predsa záleží na tom, či bola od nás objednaná a tým pádom je to náš výkon - služba, alebo či je zakalkulovaná v predajnej cene tovaru. Účtovanie závisí od všetkých spomínaných aspektov.

Nie je to zložité, ale každý účtovný prípad je jednoducho iný a zároveň iné sú interné podmienky účtovných jednotiek.

Vo Vašom príspevku vlastne rozvíjate tú istú myšlienku, aká bola priebežne rozvíjaná. A nerozvíjate ju nesprávne. Nezdá sa mi len pohľad na službu dopravy - ktorú podmieňujete tým, že nejde o prepravu z Vášho skladu. Toto s tým, či sa jedná o váš výkon nesúvisí. Či sa jedná o poskytnutú službu prepravy záleží od zmluvy a je jedno, aký tovar prepravujete, ale kto je napríklad povinný znášať náklady spojené s prepravou. Ak ich znáša dodávateľ, má ich zakalkulovať do predajnej ceny zásob. Ak ich znáša odberateľ, môže si službu objednať. Ten kto mu ju poskytne, ten je v tomto prípade dodávateľom služby. Nedá sa to štandardizovať, záleží od prípadu.

Teraz mi je všetko jasnejšie

Pri účtovaní zásob máme 2 možnosti:

1) zahrnúť vedľajšie náklady obstarania do skladovej ceny, t.j. obstarávacia cena = skladová cena = cena obstarania + vedľajšie náklady obstarania. Vtedy fyzickou inventúrou zisťujeme stav v obstarávacej cene a nepotrebujeme zostatok zásob nijako upravovať.

2) nezahnúť vedľajšie náklady obstarania do skladovej ceny, t.j. obstarávacia cena = skladová cena + vedľajšie náklady obstarania. Vtedy fyzickou inventúrou zisťujeme stav zásob v cene obstarania. Aby sme stav upravili na obstarávaciu cenu musíme upraviť stav vedľajších nákladov obstarania tak, aby modifikovali cenu obstarania na obstarávaciu cenu. Spôsoby v účtovných jednotkách sú rôzne. Prevláda pomerný prepočet vedľajších nákladov v závislosti od predaja (úbytku) zásob v cene obstarania.