V súvislosti s novými pravidlami vrátenia DPH zahraničným podnikateľom, ktoré platia v Európskej únii od 1. januára 2010, bol prijatý zákon č. 471/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len novela zákona o DPH).
Novela zákona o DPH preberá do slovenskej právnej úpravy okrem iného aj smernicu Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici Rady 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte. V súvislosti s problematikou vrátenia dane z pridanej hodnoty bola do novely zákona o DPH ďalej prevzatá smernica Rady 2008/117/ES zo 16. decembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty s cieľom bojovať proti daňovým podvodom, ktoré sú spojené s transakciami v rámci Spoločenstva, ako aj nariadenie Rady ES č. 143/2008 z 12. februára 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady ES č. 1798/2003, pokiaľ ide o zavedenie mechanizmov administratívnej spolupráce a výmenu informácií aj v súvislosti s pravidlami pre vrátenie dane z pridanej hodnoty. Novela zákona o DPH nadobúda účinnosť dňom 1.1.2010.
Pri vrátení dane z pridanej hodnoty dochádza k podstatnej zmene najmä v tom smere, že žiadosť o vrátenie dane z pridanej hodnoty medzi členskými štátmi Európskej únie je možné podať len elektronicky v štáte usadenia žiadateľa. Uvedené sa vzťahuje na žiadosti podané po 31.12.2009. Pri vybavení žiadostí, ktoré boli podané do 31.12.2009 sa postupuje podľa zákona o DPH v znení platnom do 31.12.2009.
Podstata predmetnej zmeny spočíva v tom, že slovenský podnikateľ - platiteľ dane, ktorý spĺňa podmienky na vrátenie dane z pridanej hodnoty pri nákupe tovarov a služieb v inom členskom štáte (ďalej len zahraničnej dane), napríklad z Nemecka podáva žiadosť o vrátenie nemeckej dane z pridanej hodnoty elektronicky cez portál Daňového riaditeľstva SR. Daňový úrad Bratislava I., ktorý je kompetentný na vybavovanie uvedených žiadostí, skontroluje podanú žiadosť a odošle ju do členského štátu, ktorý vráti oprávnenú výšku dane z pridanej hodnoty, t.j. v tomto prípade do Nemecka.
Podobne zahraničná osoba napríklad z Nemecka, ktorá spĺňa podmienky na vrátenie slovenskej dane z pridanej hodnoty z tovarov a služieb, ktoré jej dodal platiteľ dane z tuzemska, podá žiadosť o vrátenie slovenskej dane z pridanej hodnoty v Nemecku, ktorá bude po preverení elektronicky zaslaná na Slovensko Daňovému úradu Bratislava I., ktorý bude následne so žiadateľom priamo komunikovať.
Novela zákona o DPH upravuje novým spôsobom systém vrátenia dane z pridanej hodnoty v nasledovných ustanoveniach:
- v § 55a až § 55e novely zákona o DPH je uvedený spôsob a podmienky vrátenia slovenskej dane z pridanej hodnoty zahraničnej osobe z iného členského štátu Európskej únie,
- v § 56 až § 58 novely zákona o DPH je stanovený spôsob vrátenia slovenskej dane z pridanej hodnoty zahraničnej osobe z tretieho štátu a
- v § 55f a § 55g novely zákona o DPH je uvedený postup podania žiadosti o vrátenie zahraničnej dane z pridanej hodnoty slovenským platiteľom dane.
Podanie žiadosti o vrátenie dane z pridanej hodnoty uplatnenej v inom členskom štáte Európskej únie slovenským platiteľom dane.
Slovenský platiteľ dane, registrovaný podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH, si bude novým spôsobom, podľa ustanovení § 55f a § 55g novely zákona o DPH uplatňovať nárok na vrátenie zahraničnej dane, v ktorom mu boli dodané tovary a služby, a to elektronickým vyplnením a podaním žiadosti o vrátenie dane z pridanej hodnoty cez portál Daňového riaditeľstva SR s použitím zaručeného elektronického podpisu, najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré si uplatňuje nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty.
Žiadosť o vrátenie zahraničnej dane môže slovenský platiteľ dane podať cez portál Daňového riaditeľstva SR, ak v členskom štáte, v ktorom žiada vrátenie dane z pridanej hodnoty, nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko, alebo sa v ňom obvykle nezdržiava.
Daňové riaditeľstvo SR bezodkladne elektronicky odošle platiteľovi dane potvrdenie o prijatí žiadosti a následne po preverení odošle žiadosť príslušnému členskému štátu vrátenia dane z pridanej hodnoty cez Daňový úrad Bratislava I.
Daňový úrad Bratislava I neodošle žiadosť o vrátenie zahraničnej dane členskému štátu, ktorému je žiadosť určená, ak
v období, za ktoré sa žiada vrátenie zahraničnej dane žiadateľ nebol platiteľom dane alebo
vykonával ako platiteľ len činnosti, pri ktorých nemôže odpočítať daň z pridanej hodnoty. Neodoslanie žiadosti bude oznámené elektronicky.
Vrátenie slovenskej dane z pridanej hodnoty zahraničnému podnikateľovi z iného členského štátu Európskej únie.
Zahraničná osoba, ktorá má v inom členskom štáte sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v inom členskom štáte obvykle zdržiava uplatňuje nárok na vrátenie slovenskej dane z pridanej hodnoty podaním žiadosti elektronickou formou cez portál v členskom štáte usadenia.
Žiadosť bude následne z členského štátu usadenia elektronicky zaslaná Daňovému úradu Bratislava I, ktorý bezodkladne elektronicky oznámi žiadateľovi dátum prijatia žiadosti o vrátenie dane z pridanej hodnoty.
Bližšie informácie súvisiace s problematikou vrátenia dane z pridanej hodnoty sú zverejnené a budú aktuálne dopĺňané na Portáli daňovej správy. Nájdete ich cez menu v pravej hornej časti pod názvom „Vrátenie dane“.
Vydalo: Daňové riaditeľstvo SR, Banská Bystrica, Odbor služieb pre verejnosť, november 2009