a ešte humorné:

včera sa učil na NOS (nauka o spoločnosti) a zrazu hovorí: vieš, že som deviant?
ja:
syn: deviácia je odchýlka od správania majoritnej spoločnosti, takže keď ja som vegetarián v mäsožravej spoločnosti, som deviant. Aj sa deviantne obliekam (ako metalista), čo je súčasne znakom spolupatričnosti k určitej subkultúre.
ja:


a dcéra dnes na mňa, keď ma videla obliekať sa (prevážne do čierneho - asi ma ovplyvnil náš "deviant"):
vyzeráš ako špiónka!

Poprosila ma jedna pani, o zadanie otázky na poradu, lebo už je s nervami úplne v koncoch pre dcéru, má 14 rokov, nič jej doma nepomôže, ale naopak, na nič v byte nedáva pozor, je ku všetkému (poriadku, veciam či čistotev byte úplne ľahostajná. Pri výčitke, odpovie iba vetou" a čo som Ti urobila, keď na mňa zasa kričíš. Včera večer som dostala fotografiu 5- mesačnej sedačky, kde jej dcéra vyliala kávu, nechala tak a je vidieť že káva pretiekla až na tú časť, čo sa rozkladá. Pri vyčítaní , keď matka si nemohla ľahnúť, bez slova odišla do svojej izby a keď ju volala, odpoveď bolo" ja už spím!" Už ju má prepálenú vďaka fajčeniu jej dcéry s kamarátkami, očuranú a pokakanú od Soninej havinky...no nieť jej čo závidieť.
Radila som jej mnohé moje skúsenosti, čo poznám a zabrali aj na moju vnučku, ale takéto drzé a sprosté dieťa som za svoj život nestretla. To dieťa si absolútne neváži nič a nikoho, mamu, či brataa všetkýco príbuzných má " na háku"! Vypočuje si, slúbi a skutek - utek Prosím len nepovedzted, že je to chyba vo výchove, keď obe deti tá pani vychováva rovnako, sama a s láskou. Obom dá všetko aj keď ona si mnohé od úsť odníme, ale clapec starší o tri roky od Soni je úplný jej opak. Dúšanko už chcel havinku dať preč, ale Soňa sa s ním pobyla tak, že ešte aj mame sa ušlo pár kopancov, keď zakročila.
Nakoľko od mala obe deti sú často u mňa, poznám ich obe a verte mi, že Soňa ma tiež vedela vytočiť, ale (snáď kúsom ma aj rešpektuje, lebo ak má niekedy niečo na srdci- zabehne po radu, ale čo sa týka toho, aby sa k mame , Dušanovi, či príbuzným správala inak, pomáhala a neničila to málo čo majú....je ako na stenu hrach hádzať Moja rada - návšteva u psychológa pre všetkých troch, Zdena a Dušan by aj šli, ale malá povedala, že skôr ujde z domu, akoby mala tam ísť. A reedukačné centrum?!- mama a brat odmietajú. Vraj bitkou sa nič nevyrieši, je to trestné a Soňa to často používa a jej učenie je ako mala moja vnučka pred rokom je to iba nutné zlo...tak ako ďalej?...
A táto krava (prepáčte mi že malú tak nazývam) tá naozaj bučííí každý deň od rána do noci.

No Zituš, teda tej pani nezávidím. Jej dcéru (píšeš 14-ročná) plieska puberta ale fest o stenu! Mala by sa poinformovať, či náhodou jej dcéra nie je pod vplyvom nejakej partie - toto sú príznaky puberty skĺbené s absolútnym odporom voči rodičom a autorite.
Nech skúsi voči nej rovnakú metódu: urobí bordel - neupratovať, nechať ju v tom chlieviku (ak jej príde kamarát (-ka), tak uvidí, ako si "nažíva"), máš špinavé šatstvo - neprať - oper si sama, si hladná? - uvar si! Okrem toho - má 14 rokov - nech ju upozorní na to, že už nebudú prihliadať na to, že je dieťa, už je trestne zodpovedná. Zapletie sa s bandou, odskáče si to sama.
Psychológ by možno pomohol, lenže keď tá "búúúúúú" nechce, tak to bude ťažké (pretože tiež asi odmietne aj túto "pomoc"). Žiaľ, kamoška to musí "vytrpieť", možno mladá príde časom k rozumu.

Mala som pred pár rokmi problém komunikácie so synom a pomohli mi modelové situácie z jednej knihy, skúsim ju doma pohľadať. Na internete som hľadala a snáď by to mohla byť táto, ale sa ešte doma pozriem. Mne, teda nám to vtedy dosť pomohlo. Literatúra mi pomohla so synom i v jeho 5 - 6 rokoch, bol problémový a pomohla mi tiež kniha. Tak zatiaľ skúste túto, boli na ňu dobré ohlasy.

Jak mluvit, aby nás teenageři poslouchali, jak poslouchat, aby nám teenageři důvěřovali
Adele Faber, Elaine Mazlish Vydavateľstvo: Computer Press 2007

inak súhlasím aj s Buchačom, niekedy je ignorácia najlepšia. Len ja to nikdy nevydržím...

..ja som Zitkin príspevok prečítala 2x a musela som ho nechať v hlave odležať, lebo namôjveru, zhodla som sa sama so sebou, že to decko by som bila deň aj noc!..a s úsmevom by som jej vysvetlila, že sa kludne nechám aj zavrieť za týranie bitkou, len keď sa jej zbavím!...a ona si potom v pohode môže žrať nervy niekomu v decáku!...alebo v polepšovni...ale toto by mi nerobila...!!!...naozaj nie!...
(a rozhodne by ma to v duchu jedovalo,ale kde neplatí pekné slovo, tam nič nepomôže, žiadny dohovor,len tvrdá ruka...šťanda si urobila z matere slúžku a ešte bude aj ničiť a papuľovať!..

Nika, aj ja som to viackrát prečítala, a ďakujem bohu za to, že toto nemám doma

Celkom by som nesúhlasil. Som zástanca silnej ruky, ale mladí si v podstate dovoľujú len toľko koľko im dovolíme my. Len ten náš postoj musí byť stály a nemenný. Jedno je fakt, že mi niededy, ale nie často ušla ruka - inak stačil ten predúderový pohľad. Nesmie to byť raz povolené ( prehliadnuté napr. vonku alebo pri návšteve ) a inokedy nepovolené. Pravidlá by mali stanovovať rodičia a nie deti.

..

..podľa toho, čo Zitka píše, matka sa snaží s láskou a rovnakou mierou...a sama...byť sama vo výchove za dvoch rodičov je ťažké a i keď matka asi nedokáže byť silná aj za otca, decko si musí uvedomiť, kde je hranica..preto by som bola taká, ako som napísala...

Decko si nič uvedomiť nemusí. Rodič je na to aby stanovoval pravidlá a vyžadoval ich plnenie. Takže najskôr rešpekt a láska až potom. Láska bez rešpektu predsa nemôže fungovať na všetky deti ( niektorí mladí možno dokážu byť dobrí aj bez nejakej hrozby ).

Ja si našťastie môžem dovoliť lásku na prvom mieste, ale v podstate súhlasím s lubkom, že najdôležitejšie pre rešpekt je nemennosť pravidiel a dôslednosť pri dodržiavaní trestov aj odmien. Neraz som si v duchu nadávala, keď som stanovila nejaký zákaz, ktorý bolo nakoniec ťažšie dodržať pre mňa, než pre decko. Našťastie my sme na výchovu dvaja, samej mame je veľmi ťažko, lebo musí byť láskavá a aj tvrdá za otca. Rada teda je, ako už bolo aj povedané, stanoviť nové pravidlá, nedodržanie trestať (premyslene - nech to mamu nezaťažuje ešte viac) a neustúpiť!! A pri každom zlepšení veľkú odmenu - veľkú v zmysle objatia, pochvaly, atp. Psychologička mi vždy hovorila, že pochvala bez výhrad viac zafixuje dobré správanie. V podstate je to metóda "cukor a bič". Len "bič" vedie k ešte väčšej revolte. A len "cukor" privedie mamu do Pezinka...
Prajem veľa veľa síl a pevné nervy!!!

tiez som za stanovenie jasnych pravidiel a ich striktne dodrziavanie, na pomoc si vziat zakon o rodine (citovala som v http://www.porada.sk/t125469-p7-kto-...ml#post1879666)

reedukacne centrum - mama a brat odmietaju? ... predpokladam, ze mlada o tom vie a tak diriguje vsetkych ... ved co sa jej moze stat, ona je ako dieta chranena

co sa tyka prepalenej sedacky - navstevy v byte bez pritomnosti matky? toto by som okamzite zatrhla ... je potrebne si uvedomit zodpovednost aj za "maloletu" navstevu ... navstevy ano ale len ak je niekto dospely doma

moja mlada tiez spekulovala, ze odide z domu ... a moja odpoved bola, ze OK do 18 bude u mna alebo v decaku - nech si vyberie a po 18 nech si ide kam chce, ale nech si to dobre zvazi, lebo ked sa raz odstahuje uz sa do tohto bytu vrati len ako navsteva .... viem, tvrde ale zabralo

urcite som ale za uprime rozhovory medzi dietatom a rodicom - proste navzajom si povedat co nas trapi a co sa nam nepaci na spravani toho druheho

Akože to myslíte, že decko si nič nemusí uvedomiť? A keď rodič stanoví pravidlá, tak tie si kto má uvedomiť ?

To je reakcia na toto:

byť sama vo výchove za dvoch rodičov je ťažké a i keď matka asi nedokáže byť silná aj za otca, decko si musí uvedomiť, kde je hranica.

No a samé si to uvedomiť nemusí. Nato je rodič aby mu vštepoval kde tie hranice sú.

Ešte raz ďakujeme každému, kto s radou prispel do mnou zadanej témy. ú radu si ceníme (píšem aj v mene mamky Zdenky). Pekný večer priatelia

..

...14-ročné dievča je skoro dospelý človek a ty napíšeš, že samé si nič uvedomovať nemusí?..nemusí si uvedomovať, že matke robí žiaľ a bolesť ,dokonca škodu v byte tým, ako sa chová?..
..nooo, ja mám teda iný meter, a pretože som písala sama za mňa, platí u mňa to, čo som napísala...

Na tvoju vetu 1Dara o tých jej návštevách ak nie matka doma...iba toľko dcéra prichádza domov ako prvá okolo 14,00 hodine. Brat okolo 16,30 a mama pokiaľ dôjde domov (podotýkame, že bez nákupu!) je už 17,30. Brat raz došiel mala tam kamarátky (tie potom vyhnal, čo bolo medzi nimi, radšej sa nepýtajte. Bordel ako v tanku, na linke špinavé taniere aj s jedlom, omrvinky, na konferenčnom stole lepkavá gebuzina no a všade od chodby do obyvačky...čurance, hovienka, a špina. Ak nechcel, aby mamka to videla, po hádke upratoval, a srajda sa zašila do ich izby nechcela ho tam pustit Áno máte pravdu a ja tiež som zástancom, že bitkou sa málo zmôže, ale manžel deti huckal že nech nepočúvajú mamu. Teraz, keď otec už nie je a na všetko je sama naozaj, nemá to ľahké. Ale skúsi, podľa Vašich rád a ako Vy, aj ja som zvedavá, čo sa vyvinie ďalej.
Viete niektoré, že aj my sme prežívali s našou vnučkou otrasné chvíle, bezsenné noci a moja dcéra si konečne uvedomila, že iba striktným dodŕžaním nielen našich, činov a slov, ale aj jej vlastných sa dosiahlo veľa dobrého.

Česi majú pekné kritériá na výchovu detí...každých sedem rokov sa povaha človeka mení a povedal mi to dávno jeden kolega z Prahy a mal pravdu ako hrom. " Když chceš mít dítě dobré, mít klid ve výchově a nemít bezsenné noci, musíš s výchovou začít už v ranním věku. Ale všeho či trestú. pochvál i lásky rodičovské, jenom s mírou...ono to až v době dospělostí zjistí, žes byl príma rodič, no môže se stát hlavně od těch 7.let, že se bude občas stavět na zadní, ako parádný kúň, jenom Ty si musíš stát a trvat na svém, nepopustit opraty, ale nikdy ak něco řekneš, ačkoliv Tě to bude občas bolet a budeš chtít slevit z trestú, či zákazú, Ty nepopust ze svýho, trvaj na svém" A pravidlo zní: od prvního roku dítetedo sedmího "REŽ", od osmýho do čtrnátýho roku ho "HREŠ" a od patnáctýho do jedenadvadsáteho ho "STŘEŽ"! Mne sa to ujalo, u mojich detí, ale pri vnučke som bola donedávna slaboch babka. Ale povedzte, veď nie starí rodičia majú vychovávať aj vnúčatá My ich môžeme predsa ale naozaj iba občas rozmaznávať! Či nie?!

Tu v tomto prípade by sa mohlo použiť represívne opatrenie: vyfotiť ten svinčík, vycapiť niekam, kam chodia jej kamaráti (hoci aj na FB) s poznámkou o tom, že je to jej predstava kultúry a poriadku. Nech zažije aj trochu hanby - aspoň jej spadne hrebienok z hlavy.
Ak si neváži prácu iných, sama nie je hodná úcty a ohľadu!

...áno ...ale aj ...

Toť v pondelok teraz ...dcéra s malinkou bola u nás a ako zvyčajne , zasroška vystrájala....
Šak ja nič ...ja muzikant ...počúval som ako jej mama a aj babka zo tri krát povedali ...." Lea , to nesmieš robiť " ...

Samozrejme , ako zvyčajne malá to mala v paži ...ja pre zmenu v rukách ...
Zasa si hodila loptu do vzduchu a ja len raegoval na prípadné nebezpečie rozbitého skla ...
V druhom slede , ruku nezastaviac , malá fásla jednu po ritke ...taká slabá - výchovná , ale štípala asi ...
Že jak rýchlo bola pri mamke .......len spoza nej vykukovala ...

Ale božtek na líco pri odchode domov som dostal ...

...súhlasím...ale fásnuť mala mamka...kvoli autorite...treba začať odmalička,nemyslím s bitkou, ale aby si princeznička uvedomila, čie slovo platí v prvom rade......