adinka55
Dakujem velmi pekne za trpezlivost.
Prevolala som uz aj DRSR a DU BA I a nemali v tom celkom jasno. Stale mi tvrdili, ze sa FO ma zaregistrovat a ked sme pozreli zas par.69 odst. 2, ktori ste mi poradili uz bolo, ze sa registrovat nemusi Asi to nie je tak jednoduche ako sa na prvy pohlad zda. Poziadala som aj o odpoved DRSR, tak uvidime ...
Este jedna odpoved ma prekvapila, ze par. 38 sa tyka len SK subjektov medzi sebou. Naozaj? Totiz poradili mi najom samozdanit. Viem ze z pohladu vysky DPH by sa nic nezmenilo, ale predsa len ...
Nevychádzam z údivu nad neznalosťou tých, ktorí majú byť najfundovanejší.


Napíšem môj názor:
Zákon o DPH nie je o SK subjektoch medzi sebou. Vyplýva to z predmetu dane a z definície zdaniteľnej osoby :
§ 2
(1) Predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskeho spoločenstva (ďalej len "členský štát"),
d) dovoz tovaru do tuzemska.
§ 3
Zdaniteľná osoba
(1) Zdaniteľnou osobou je
každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.
(2) Ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, /1/ duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.
Rozdielna pri riešení ako naplniť štátnu kasu je len skutočnosť, že zákon v § 5 umožňuje, aby sa každá zahraničná osoba, ktorá na Slovensku uskutočňuje činnosti, ktoré sú predmetom dane nemusela v SR registrovať za platiteľa DPH, lebo celá agenda (v prípade platiteľa DPH) je pre zahraničnú osobu, ale aj z pohľadu administratívy a kontroly na území SR veľmi náročná.
Zákon situáciu rieši vo vymedzených prípadoch tak, že namiesto povinnosti registrácie zahraničnej osobe, podávania daňových priznaní a odvádzania dane touto osobou, ukladá povinnosť zdaniť predmet dane (dodanie tovaru, poskytnutie služby) tuzemskému príjemcovi tovaru alebo služby.
§ 69 potom hovorí, ktorých služieb a tovarov sa to týka.
Podstatou väčšiny ods. § 69 zákona o DPH (aj § 69 ods. 2) je skutočnosť, že slovenský subjekt odvádza DPH, ktorú by bola povinná inak (ak by neexistoval prenos daňovej povinnosti podľa § 69 zákona o DPH), odvádzať na území SR zahraničná osoba.
Nájom nehnuteľnosti umiestnenej na území SR má podľa § 16 ods. 1 miesto dodania v SR a osobou povinnou platiť DPH je podľa ustanovenia § 69 ods. 2 zákona o DPH namiesto zahraničnej osoby (neregistrovanej za platiteľa) tuzemská osoba (a vo vymedzených prípadoch má právo odpočítať si aj DPH).
Môj názor je taký, že aby bolo možné prenos dane podľa § 69 v prípade nájmu nehnuteľnosti s miestom dodania na území SR aj reálne uskutočniť, musela by vzniknúť českému prenajímateľovi daňová povinnosť. Táto mu však nevznikne, lebo nie je platiteľ DPH so slovenským IČDPH a teda sa podľa § 38 ods. 5 nemôže rozhodúť, že prenájom nehnuteľnosti zdaní. Keďže na základe takéhoto dodania služby-nájmu nehnuteľnosti nevznikne českému občanovi povinnosť platiť DPH, nemôže sa ani preniesť povinnosť jej platby na slovenského odberateľa.
Ja si to vysvetľujem, že to funguje obdobne, ako keď si prenajmete nehnuteľnosť umiestnenú na území SR od slovenského občana.
1. Ak nie je platiteľom DPH, nikto neočakáva, že z prenájmu nehnuteľnosti bude odvádzať DPH.
2. Ak je platiteľom DPH, zákon prenájom nehnuteľnosti prioritne oslobodzuje od platenia DPH a len za určitých okolností ho umožňuje zdaňovať pri prenájme zdaniteľnej osobe.
S odvodom DPH je spojený u prenajímateľa nárok na odpočítanie DPH, ale ak bude nájom nehnuteľnosti považovať za oslobodený, kráti nárok na odpočet DPH v pomere určenom zákonom. Ak by bol celý nájom oslobodený, nemá nárok na žiadny odpočet DPH.
Čiže viac-menej platí: odvádzaš DPH, odpočituješ DPH,
neodvádzaš, neodpočituješ.
Myslím si, že slovenská zdaniteľná osoba, príjemca služby pri prenájme nehnuteľnosti na území SR od českého občana nie je v takom postavení, aby sa mohla rozhodnúť, že prenájom nehnuteľnosti zdaní. Prečo?
Lebo § 38 ods. 5:
(5) Platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane.
On predsa danú nehnuteľnosť neprenajíma, nie je poskytovateľom služby, ale len jej príjemcom, na ktorého by sa pri povinnosti odviesť daň preniesla daňová povinnosť. Keďže zákon o DPH túto službu z povinnosti odviesť DPH v § 38 vyníma, nemôže vzniknúť príjemcovi služby povinnosť ju odviesť.
Bez hlbšieho zamyslenia sa môže zdať, že keď niekto na DÚ povie samozdaniť, tak zdaním, zároveň uplatním odpočet DPH a nič sa nedeje. Ale nie je to tak.
Právo na odpočet vznikne, len ak pri prijatej službe vznikla povinnosť ju platiť - § 49 ods. 2 (nie ak bola daň odvedená) a táto skutočnosť môže byť aj pri prípadnej daňovej kontrole problematická.
Neprehľadnosť riešenia vyplýva zo skutočnosti, že v § 69 ods. 2 sú uvedené služby, ktoré sú od dane oslobodené a aj tie, ktoré sa zdaňujú.
Toto ustanovenie však nehovorí o tom kedy a za akých okolností sa platí daň, ale len to, kto platí daň.
Z uvedeného dôvodu si myslím, že len zmiešanie rôzneho druhu služieb do tohto paragrafu nemôže ovplyvniť posúdenie, či služba je od DPH oslobodená alebo nie je.
Uf, akosi som sa rozpísala.
Veľmi by ma zaujímalo, aké riešenie vymyslí daňové riaditeľstvo. Dúfam, že nenapíše pár bezduchých paragrafov s otvoreným riešením

.